znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 527/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. V., M., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., Ž., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 217/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2013 doručená sťažnosť Ing. A. V., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 217/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V   podstatnej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   uviedol,   že   6.   septembra   2012   podal na okresnom súde návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia proti mestu M. (ďalej aj „odporca“). Konanie je vedené pod sp. zn. 4 C 217/2012. Sťažovateľ ďalej uviedol:„V... konaní boli vykonané len dva procesné úkony súdu, a to výzva súdu zo dňa 11. 9. 2012   na   oznámenie   ceny   poplatkového   úkonu   –   výšku   požadovanej   sumy bezdôvodného   obohatenia,   na   ktorú   som   odpovedal   dňa   24. 9. 2012   a   uznesenie   súdu č. 4 C/217/2012-36 zo dňa 12. 4. 2013, v ktorom ma súd okrem iného opätovne vyzval na uvedenie výšky istiny. Od podania návrhu do dnešného dňa nebol vytýčený žiadny termín pojednávania...

... súdny spor trvá viac ako 9 mesiacov, pričom absentujú pojednávania v predmetnej veci ako je i veľký časový interval medzi procesnými úkonmi súdu, pričom do dnešného dňa nebolo vydané ani uznesenie o úhrade súdneho poplatku, aby sa vo veci ďalej konalo a bol vytýčený termín pojednávania. Preto mám za to, že zo strany Okresného súdu Pezinok dochádza k neúmerným súdnym prieťahom...

Vzhľadom na nečinnosť Okresného súdu Pezinok počas vyše 9 mesiacov od podania žaloby som podal i sťažnosť predsedovi Okresného súdu Pezinok na prieťahy v konaní zo dňa 11. 4. 2013, ktorý mi odpovedal listom zo dňa 14. 5. 2013... V odpovedi vyhodnotil moju sťažnosť ako dôvodnú...

Nakoľko od podania žaloby do dnešného dňa nebolo vykonané žiadne rozhodnutie vo veci samej,   ani len uznesenie o úhrade súdneho poplatku,   ako aj vo veci   absentujú pojednávania,   mám   za   to,   že   konaním   Okresného   súdu   Pezinok   dochádza   k prieťahom v konaní a práve z tohto dôvodu podávam túto sťažnosť, nakoľko bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vec   sa   zbytočne   preťahovala   nekonaním   súdu,   pričom   bolo   vynesené   len   jedno uznesenie   okrem   iného   o   určení   výšky   istiny,   i   keď   OS   Pezinok   v   obdobnom   konaní bez špecifikácie výšky istiny vydal uznesenie o úhrade súdneho poplatku a vo veci ďalej koná. Navyše v danej veci nebolo vytýčené ani jedno pojednávania. Nejedná sa pritom o zložitú vec, nakoľko OS Pezinok v súčasnosti obdobnú vec prejednáva a ja ako sťažovateľ som súdu súčinný. Napriek tomu sa neviem domôcť môjho práva na súdne rozhodnutie vo veci...

Som presvedčený, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia práva   a   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základných   práv   sťažovateľa, ale aj priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ako   prostriedku   na   dovŕšenie ochrany   porušovaných   základných   práv   mňa   sťažovateľa.   Z   týchto   dôvodov   považujem za primerané finančné zadosťučinenie sumu vo výške 3.000,- €...“

Sťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania za prítomnosti účastníka konania, a navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Ing. A. V... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Pezinok   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 4 C 217/2012 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   Ing.   A.   V...   finančné   zadosťučinenie vo výške 3.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 €... na účet právneho zástupcu JUDr. D. P... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, I. ÚS 88/07, I. ÚS 66/98, II. ÚS 380/2012).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 217/2012.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   4   C 217/2012,   ktorý   si   ústavný súd   zadovážil, vyplýva tento priebeh namietaného konania:

Dňa   7.   septembra   2012   bola   okresnému   súdu   doručená   žaloba   sťažovateľa   proti žalovanému mestu   M.   o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vec bola zaevidovaná   pod sp. zn. 4 C 217/2012.

Dňa   11.   septembra   2012   konajúca   sudkyňa   upravila   kanceláriu   priložiť   spis Okresného   súdu   Pezinok   sp.   zn.   9   C   193/11   a   vyzvať   právneho   zástupcu   sťažovateľa, aby v lehote   10   dní   oznámil   konajúcemu   súdu   cenu   poplatkového   úkonu   a   výšku požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia (právny zástupca sťažovateľa JUDr. Š. výzvu prevzal 17. septembra 2012).

Dňa 26. septembra 2012 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že súdny poplatok sa má vypočítať zo sumy 4 472 €. Z tejto sumy navrhujú vypočítať súdny poplatok, „ktorý by mal predstavovať čiastku 268.-€“.

Dňa 13. marca 2013 sťažovateľ doručil „rozšírenie návrhu...“.

Dňa   12.   apríla   2013   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   217/2012-36   vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní doplnil neúplný návrh (právny zástupca prevzal výzvu 25. apríla 2013).

Dňa 12. apríla 2013 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní.Dňa 10. mája 2013 sťažovateľ doručil okresnému súdu „odpoveď na výzvu...“.Dňa 20. júna 2013 okresný súd uznesením č. k. 4 C 217/2012-48 pripustil zmenu návrhu.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že konanie pred okresným súdom začalo 7. septembra 2012. Okresnému súdu je možné vytknúť väčšie obdobie nečinnosti od 26.   septembra   2012   do   13.   marca   2013   (5   mesiacov).   Na   druhej   strane   sťažovateľ si napriek povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992   Z.   z.   o   súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v znení neskorších   predpisov dosiaľ nesplnil poplatkovú povinnosť a neuhradil súdny poplatok. Dňa 13. marca 2013 rozšíril svoj návrh. Z dôvodu neúplnosti jeho návrhu na začatie konania musel okresný súd sťažovateľa vyzývať na jeho doplnenie. Okresný súd obratom (20. júna 2013) po doručení doplnenia návrhu (13. marca 2013) uznesením pripustil zmenu návrhu.

Okrem obdobia od 26. septembra 2012 do 13. marca 2013 ústavný súd nevzhliadol nečinnosť konajúceho súdu.

Ústavný súd v súvislosti so zisteným obdobím nečinnosti okresného súdu upriamuje pozornosť   na   svoju   predchádzajúcu   judikatúru,   z   ktorej   vyplýva,   že   nie   každý   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, II. ÚS 34/2011, IV. ÚS 539/2012).

Ústavný   súd   teda   konštatuje,   že   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 217/2012 zistené nedostatky nepredstavujú podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, aby im bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda aby umožňovali prijatie záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, ako aj jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote.

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 217/2012, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2013