znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 527/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., O., zastúpeného advokátom JUDr. M. O., Ž., vo veci namietania   porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 333/2010 z 1. júna 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra 2011   doručená   sťažnosť   M.   P.,   O.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 333/2010 z 1. júna 2011.

Zo sťažnosti vyplýva:«... Krajský súd v Žiline (ďalej iba krajský súd) rozsudkom sp. zn. 13Cob 333/2010 zo dňa   01.06.2011   rozsudok   Okresného   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   19Cb   228/2009   zo   dňa 30.06.2010:

- vo výroku o povinnosti sťažovateľa M. P., IČO :..., s miestom podnikania O., okres K. zaplatiť   žalobcovi   M.   C.   – P.,   IČO :...,   s miestom   podnikania K.,   okres   K.   (ďalej   iba žalobca)   sumu   11.692,54   EUR   s   prísl.   „potvrdil“   s   tým,   že   predmetný   výrok   súčasne odvolací   súd   iniciatívne   (ultra   petitum)   upravil   (t.j.   zmenil)   na   znenie   vyplývajúce z hmotnoprávnej   úpravy   akcesorického   záväzku   sťažovateľa   ako   ručiteľa,   tak   ako   je uvedené vo výrokovej časti označeného rozhodnutia kraj. súdu

- uložil mi povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania

- výrok o trovách 1. stupňového konania potvrdil...

1. Možno konštatovať, že krajský súd mi svojím procesným postupom v odvolacom konaní 13Cob 333/2010 odňal možnosť konať pred súdom. Krajský súd navyše konal ultra petitum, nakoľko zo strany žalobcu nebol vôbec uplatnený petit, ktorý bol odvolacím súdom nakoniec vyslovený v jeho meritórnom enunciáte.

2. Samotný spôsob „potvrdenia“ 1.st. rozsudku krajským súdom v jeho meritórnom výroku bol zmätočný, nezákonný a v právnom štáte absolútne neprípustný. Krajský súd totiž rozsudok   nepotvrdil,   ale   upravil   =   zmenil   s   tým,   že   v   dôsledku   použitia   iného hmotnoprávneho   ustanovenia   sám   iniciatívne   v   odvolacom   konaní   bez   zmeny   petitu vykonaného žalobcom rozhodol o mojej akcesorickej povinnosti ako ručiteľa a nie ako dlžníka. Krajský súd tak svojvoľne konal ultra petitum, spoločnosť M., s.r.o. navyše ani nebola   účastníkom   konania,   takže   krajský   súd   ani   nemohol   rozhodovať   o existencií   jej právnej povinnosti voči žalobcovi a túto priamo deklarovať v napadnutom rozsudku.

3. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vyslovil ťažiskový právny záver, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,   ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité (t. j. moja povinnosť podľa kraj. súdu vyplýva z titulu ručenia predávajúceho pri predaji   podniku   v   zmysle   §   477   ods.   3   Obchodného   zákonníka,   a   nie   ako   primárna povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalobcom, ako uzavrel okresný súd). Odvolací súd ma v rozpore s ust. § 213 ods. 2 O.s.p. pritom nevyzval, aby som sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadril, čím mi odňal možnosť konať pred súdom....

... rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 333/2010 zo dňa 01.06.2011 bolo porušené základné právo našej spoločnosti na súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd svojím rozhodnutím a postupom porušil prakticky všetky ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako i esenciálne zásady civilného sporového konania a jeho postup je z ústavného hľadiska neudržateľný.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľa – M. P., IČO :..., s miestom podnikania O., okres K. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo   na   spravodlivý   súdny   proces   zaručené   podľa   č1.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   13Cob 333/2010 zo dňa 01.062011 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 333/2010 zo dňa 01.06.2011 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť M. P., IČO :...,, s miestom podnikania O., okres K. do tridsať dní od právoplatností tohto nálezu trovy konania vo výške 261,82 EUR (slovom dvestošesťdesiatosem eur osemdesiatdva eurocentov) na účet advokáta JUDr. M. O...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokované každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc, ústavného súdu   poskytovať ochranu   základným   právam   a   slobodám   je   daná   subsidiárne,   teda   len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade   podal   sťažovateľ   proti   napadnutému   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie   na Okresnom súde Žilina 15. augusta 2011, ktorého prípustnosť dôvodil z ustanovenia § 236 a násl. Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   prípade   podania   mimoriadneho   opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09).

Keďže   sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   právomoc poskytnúť   ochranu   označeným   právam   má   v   tomto   štádiu   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   v rámci dovolacieho konania. Tým   je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011