znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 527/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva   na   konanie   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní vedenom   Slovenskou advokátskou komorou pod sp. zn. 165/1506/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len „komora“) pod sp. zn. 165/1506/2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že advokátka JUDr. M. K. (ďalej len „advokátka“) použila v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 24 Cb 82/2008 falzifikát ako pravý dôkaz cenovej ponuky, a to jej stačilo, aby bola v súdnom konaní úspešná, hoci súdy boli   oboznámené   so   skutočnosťou,   že   falzifikát   sa   výrazne   líši   od   originálu,   nie   je opečiatkovaný a je bez podpisu. Advokátka týmto spáchala trestný čin, avšak nikto nechce vo veci konať. Po zistení, že advokátka použila falzifikát ako pravý dôkaz, sťažovateľ podal 27. apríla 2009 sťažnosť komore. Sťažnosť bola prijatá 6. mája 2009. Komora na urgencie a sťažnosť   na   vlastnú   nečinnosť   nereaguje.   Ide   o sťažnosti   z 5.   septembra   2010 a 2. novembra 2010, ktoré zostali bez odpovede.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   a dohovoru   v konaní   vedenom   komorou   pod   sp.   zn. 165/1506/2009   s tým,   aby   sa   komore   prikázalo   vec   prerokovať   spravodlivo,   verejne a v primeranej   lehote.   Požaduje   satisfakciu   vo   výške   40   000   €   s tým,   aby   ústavný   súd upozornil komoru, že pri opakovanom porušovaní základných práv vyrubí výšku satisfakcie na 80 000 €. Napokon žiada o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba,   ktorá   tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu   spôsobom ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je   v konaní   nečinný,   môže   sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaného   ustanovenia   je zrejmé,   že   právomoc poskytnúť ochranu   označeným právam   sťažovateľa   má   v danom   prípade   všeobecný   súd   v rámci   správneho   súdnictva v konaní podľa piatej časti štvrtej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2010