znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 525/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   občianskeho   združenia   K.,   P.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3950/2011-2.2,   ktorým   neumožnil vyhotovenie zvukového záznamu o priebehu ústneho pojednávania konaného 4. apríla 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť občianskeho združenia K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2011 faxom a 2. júna 2011 poštou doručená sťažnosť občianskeho združenia K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 10 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny, odboru výkonu štátnej správy (ďalej len „ministerstvo“ alebo „konajúci správny   orgán“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   3950/2011-2.2   (ďalej   aj   „namietané konanie“) neumožnením vyhotovenia zvukového záznamu o priebehu ústneho pojednávania konaného 4. apríla 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Ministerstvo životného prostredia SR vedie pod spisovou značkou 3950/2011 - 2.2 konanie o žiadosti žiadateľa L., š.p. Odštepný závod B. o udelení súhlasov a výnimiek podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny (ZOPK). Sťažovateľ   je   účastníkom   tohto   konania   ako   občianske   združenie   zaoberajúce   sa ochranou životného prostredia. Na deň 4.4.2011 nariadil odporca v predmetnej veci ústne pojednávanie.

Na   toto   ústne   pojednávanie   prizval   okrem   iného   sťažovateľa,   ktorý   sa   na   ňom zúčastnil zastúpený štatutárnym orgánom Mgr. J. S. Na tomto ústnom pojednávaní Mgr. J. S. mal v úmysle zaznamenať si jeho priebeh zhotovením zvukového záznamu. Zamestnanec správneho orgánu – odporcu, ktorý viedol pojednávanie, upozornil Mgr. J. S., aby konanie nenahrával.   Mgr.   J.   S.   oznámil   správnemu   orgánu   –   odporcovi,   že   možnosť   vyhotoviť nahrávku považuje za právo účastníka konania. Vzhľadom na to, že správny orgán vyjadril jednoznačné   stanovisko   o tom,   že   Mgr. J.   S.   v   priebehu   ústneho   pojednávania   nemá nahrávať, Mgr. J. S. opustil pojednávanie.

Po uplynutí určitého času, asi tridsiatich minút, sa Mgr. J. S. na ústne pojednávanie vrátil   a   opätovne   sa   pokúsil   jeho   priebeh   nahrávať.   V   tejto   situácii   správny   orgán   – odporca ústne pojednávanie prerušil a stanovil nový termín ústneho pojednávania.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: „Postupom odporcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 4.4.2011 bolo porušené právo sťažovateľa na prijímanie a rozširovanie informácií zakotvené v čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a právo slobodne vyhľadávať a prijímať informácie zakotvené v článku 26 ods. 2 Ústavy SR, a právo na slobodu prejavu zakotvené v čl. 10 ods. 1 vety druhej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ako   je   zrejmé   z   ustanovení   Ústavy   SR   a   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, právo na informácie zahŕňa právo tieto informácie slobodne prijímať akýmkoľvek spôsobom.

V   predmetnej   veci   sťažovateľovi   ako   účastníkovi   konania   prislúcha   právo zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní, a teda vlastnými zmyslami prijímať informácie, ktoré sú predmetom ústneho pojednávania.

Ako   vyplýva   z   ust   §   23   ods.   1   Správneho   poriadku   účastník   konania   má   právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov.

Z ust. § 22 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný spísať o ústnom pojednávaní zápisnicu.

Z   citovaných   ustanovení   právneho   predpisu   –   Správneho   poriadku   vyplýva...,   že účastník konania má právo prijímať informácie, ktoré sú predmetom ústneho pojednávania. Z práva účastníka byť na ústnom pojednávaní a vnímať jeho priebeh svojimi zmyslami nemožno vyvodiť, že by tieto informácie,   ktoré sa mu zdajú známe účasťou na ústnom pojednávaní nemohli byť predmetom zaznamenávania na zvukový záznam, aby sa s nimi mohol oboznámiť aj v inom čase. Navyše pokiaľ má účastník konania právo oboznámiť sa so zápisnicou o ústnom pojednávaní a z tejto zápisnice si dať vyhotoviť kópiu, neexistuje potom žiaden legitímny dôvod, bez ohľadu na neverejnosť pojednávania, aby tá osoba, ktorá sa má právo oboznámiť s obsahom ústneho pojednávania či už svojou prítomnosťou na ňom alebo zo zápisnice o ústnom pojednávaní, nemohla informácie – priebeh ústneho pojednávania zaznamenávať na zvukový záznam....

V predmetnej veci správny orgán – odporca odvodzoval svoje rozhodnutie neumožniť sťažovateľovi zaznamenávať priebeh ústneho pojednávania na zvukový záznam nesúhlasom jedného z účastníkov konania. Zákon (Správny poriadok) však neumožňuje odoprieť právo na prijímanie informácii nahrávaním na zvukový záznam jednému z účastníkov pre nesúhlas iného účastníka, rovnako ako by nemohol odoprieť účasť na takomto pojednávaní jednému z účastníkov pre nesúhlas iného účastníka....

Sťažovateľ   je presvedčený,   že význam porušovaného práva odôvodňuje   priznanie finančného   zadosťučinenia   vo   výške   1000   Eur.   možnosť   takéhoto   postupu   vyplýva zo skutočnosti, že ústne pojednávanie naradené na deň 4.4.2011 bolo zmarené odporcom práve v dôsledku porušenia práv sťažovateľa. Odporca odmietol vykonať nariadený úkon v správnom konaní len z dôvodu, že nebol ochotný akceptovať realizáciu základného práva účastníka konania.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa občianskeho združenia K.

- na informácie zakotvené v čl. 26 ods. 1 Ústavy SR,

- na slobodné prijímanie informácií zakotveného v čl. 26 ods. 2 Ústavy SR

- a právo na slobodu prejavu vrátane práva prijímať informácie zakotveného v čl.10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo neumožnením zaznamenávať priebeh   ústneho   pojednávania   konaného   dňa   4.4.2011   vo   veci   vedenej   na   Ministerstve životného prostredia SR, Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny, odbor výkonu štátnej správy   vo   veci   sp.   zn   3950/2011-2.2   štatutárnemu   orgánu   sťažovateľa   Ministerstvom životného prostredia SR porušené.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi občianskemu združeniu K. všetky trovy tohto konania.“

Zo súvisiaceho   spisu   ministerstva   životného   prostredia   vedeného   pod   sp.   zn. 3950/2011-2.2, ktorého kópiu si ústavný súd zadovážil, vyplynulo, že predmetom tohto konania   je   žiadosť   štátneho   podniku   L.,   Odštepný   závod   B.   (ďalej   len   „žiadateľ“), o udelenie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) na pozemnú aplikáciu chemických látok v Národnom parku (ďalej   len   „NP“)   Nízke   Tatry,   NP   Slovenský   raj   a NP   Muránska   planina   a o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 písm. a) až d) citovaného zákona.

Ministerstvo   upovedomilo   o začatí   konania   občianske   združenia   (okrem   iných   aj sťažovateľa), ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny a ktoré požiadali v zmysle § 82 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z., aby boli písomne upovedomené o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona.  

Sťažovateľ   8.   marca   2011   doručil   ministerstvu   podanie,   v ktorom   sa   domáhal postavenia účastníka konania v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pretože rozhodnutím vydaným v predmetnom konaní môžu byť dotknuté práva a právom chránené záujmy sťažovateľa. Ministerstvo rozhodnutím z 30. marca 2011 nepriznalo sťažovateľovi postavenie   účastníka   konania,   keď   dospelo   k záveru,   že   nie   sú   splnené   podmienky ustanovené v § 14 Správneho poriadku, pričom takéto postavenie nie je možné vyvodiť ani zo zákona č. 543/2002 Z. z. Sťažovateľ môže mať v označenom konaní len postavenie zúčastnenej   osoby   v súlade   s ustanovením   §   82   ods.   3   zákona   č.   543/2002   Z.   z.   Proti rozhodnutiu   ministerstva   o nepriznaní   postavenia   účastníka   v   označenom   konaní   podal sťažovateľ   rozklad,   ktorému   ministerstvo   rozhodnutím   z 26.   apríla   2011   v rámci autoremedúry vyhovelo a napadnuté rozhodnutie ministerstva zrušilo.

V namietanom konaní ministerstvo nariadilo ústne pojednávanie na 4. apríl 2011, na ktoré bol predvolaný ako účastník konania aj sťažovateľ. Sťažovateľ, konajúci na ústnom pojednávaní prostredníctvom štatutárneho orgánu Mgr. J. S., mal v úmysle zaznamenať si jeho priebeh vyhotovením zvukového záznamu. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní uskutočneného 4. apríla 2011 vyplynul takýto priebeh konania:

„Prítomní   predložili   potrebné   splnomocnenia,   doklady   oprávňujúce   na   účasť   na konaní. Zástupkyňa OZ N. pre Sad Janka Kráľa, E. P. nemala u seba potrebné doklady. Opustila konanie a odišla pre doklady. Správny orgán upozornil, že konanie je neverejné a vyzval predstaviteľa OZ K., Mgr. J. S., aby konanie nenahrával. Účastník konania L. Š.p s nahrávaním nesúhlasil.   Mgr.   J.   S.   oznámil,   že sa ústneho pojednávania   bez   možnosti nahrávať   pojednávanie   nezúčastní.   Možnosť   vyhotoviť   nahrávku   považuje   za   právo účastníka konania. V prípade, že mu nahrávanie nebude umožnené, požiada o vytýčenie nového pojednávania s možnosťou nahrávania. Opustil miestnosť konania.

Za cca 30 min. sa Mgr. J. S. a E. P. vrátili na pojednávanie a trvali na nahrávaní ústneho   konania.   Nakoľko   účastník   konania   –   L.   Š.p.   nesúhlasili,   ústne   konanie   sme prerušili.   Pani   E.   P.   poznamenala,   že   sú   na   pojednávaní   dvaja   zástupcovia   verejnosti a ostatní účastníci sú zástupcovia štátnych organizácii.

... Na záver sa prítomní dohodli na termíne nového ústneho pojednávania na 11.4.2011 o 10.00 h. na Š., B.“

Ministerstvo ako konajúci správny orgán po prerušení ústneho pojednávania listom z 5. apríla 2011 požiadalo odbor právnych služieb a odvolacích konaní ministerstva (ďalej len „právny odbor“) o stanovisko   k možnosti   nahrávania priebehu ústneho pojednávania účastníkmi konania. V stanovisku právneho odboru z 8. apríla 2011 sa okrem iného uvádza: „Odbor   právnych   služieb   a odvolacích   konaní   sa   stotožňuje   s názorom   uvedeným v stanovisku Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre aplikáciu správneho   poriadku   zo   dňa   16.   januára   2003,   v zmysle   ktorého   je   účastník   konania oprávnený vyhotovovať si zvukový záznam z priebehu ústneho pojednávania.... Zastávame názor, že na oprávnení účastníka konania vyhotovovať si zvukový záznam nemení nič ani prípadný   nesúhlas   ostatných   účastníkov,   resp.   zúčastnených   osôb   (berúc   ho   úvahy skutočnosť, že správnemu orgánu nie je daná kompetencia o tom rozhodnúť).“

Ústne pojednávanie zvolané na 11. apríl 2011 bolo 8. apríla 2011 zrušené z dôvodu účastníkmi   konania   podaných   námietok   zaujatosti   proti   zamestnancom   ministerstva konajúcim v označenom konaní. Po tom, čo bolo rozhodnuté vo veci podaných námietok, ktoré   rozhodnutia   potvrdili   nezaujatosť   zamestnancov   konajúceho   správneho   orgánu, ministerstvo   nariadilo   ústne   pojednávanie   na   18.   apríl   2011,   na   ktoré   predvolalo   aj sťažovateľa. Zo zápisnice z ústneho pojednávania uskutočneného 18. apríla 2011 vyplýva, že Mgr. J. S., ktorý na pojednávaní konal v mene sťažovateľa, bolo umožnené nahrávať priebeh   ústneho   pojednávania   zvukovým   záznamovým   zariadením,   a to   aj   napriek nesúhlasu žiadateľa s nahrávaním. V zápisnici z ústneho pojednávania sa v tejto súvislosti uvádza:  

„... správny orgán v zmysle usmernenia odboru právnych služieb MŽP SR povoľuje nahrávanie tohto správneho konania účastníkovi konania OZ K. Mgr. J. S., pre jeho vlastné potreby.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   na   prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru postupom ministerstva   v   namietanom konaní,   ktorým   sťažovateľovi   neumožnilo   vyhotovenie zvukového záznamu o priebehu ústneho pojednávania konaného 4. apríla 2011.

Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu   neposkytuje   účinnú   ochranu   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   78/99).   Podstatou   účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť stav, v ktorom vidí porušenie svojich základných práv alebo slobôd (I. ÚS 36/96, I. ÚS 118/04).

Uvedený záver potvrdzuje aj § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Podľa § 244 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo vzťahu k namietanému nezákonnému postupu   ministerstva   ako   orgánu   verejnej   správy   je   na   základe   návrhu   sťažovateľa oprávnený   rozhodnúť   v   rámci   správneho   súdnictva   všeobecný   súd.   Túto   právomoc všeobecného súdu nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom (mutatis mutandis IV. ÚS 78/04).

Ústava a zákon o ústavnom súde vylučujú, aby si sťažovateľ vyberal spôsob ochrany svojho   základného   práva   a   orgán,   pred   ktorým   ho   uplatní,   čo   je   vyjadrené   princípom subsidiarity   právomoci   ústavného súdu.   Princíp subsidiarity   je v prípade   sťažovateľa   aj v dôsledku   účinnosti   zákona   č.   211/2000   Z.   z.   o   slobodnom   prístupe   k   informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) rozšírený aj na ochranu základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru v konaní pred orgánom verejnej správy a súdom vykonávajúcim svoju právomoc v správnom súdnictve (m. m. II. ÚS 147/02).

Je   v právomoci   správneho   súdu   preskúmať   napadnutý   postup   ministerstva a rozhodnúť o tom, či bol, alebo nebol v súlade s platným právnym poriadkom vrátane jeho časti,   v   ktorej   je   upravené   a   konkretizované   základné   právo   na   informácie,   ktorého porušenie sťažovateľ namieta. Takáto právomoc správneho súdnictva vylučuje právomoc ústavného súdu   (princíp   subsidiarity).   Sťažovateľ   tiež nevyužil   účinné právne možnosti ochrany   svojho   základného   práva   na   informácie   aj   podľa   zákona   o   slobode   informácií a rozhodol sa požiadať o ochranu svojich práv priamo ústavný súd. Takýto postup však ústava a zákon o ústavnom súde nepripúšťajú.

Podľa § 1 zákona o slobode informácií tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, chrániť aj reálne uplatnenie čl. 26 ústavy.

Navyše, ako to vyplýva zo skutkových okolností prípadu sťažovateľa, po prerušení ústneho pojednávania uskutočneného 4. apríla 2011 na novom ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 18. apríla 2011, bolo sťažovateľovi umožnené realizovať právo na prijímanie informácií zvoleným spôsobom, teda vyhotovením zvukového záznamu. Sťažovateľ sa tak domohol ochrany ním označených práv, ktorých porušenie namietal, priamo v konaní pred správnym orgánom, resp. ministerstvo ako konajúci správny orgán samo zjednalo nápravu namietaného   porušenia   označených   práv   sťažovateľa.   Uvedený   stav   preto   vylučuje duplicitné poskytnutie ochrany aj zo strany ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   pre   nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi   sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011