znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 523/2014-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11. septembra 2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť G. S., zastúpeného   URBÁNI   &   Partners,   s.   r.   o.,   Skuteckého   17,   Banská   Bystrica,   konajúca prostredníctvom   advokáta   a   konateľa   JUDr.   Rastislava   Urbániho,   LL.M.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresnej   prokuratúry   Lučenec   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 1 Pv 161/14/6606 a namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   5   ods.   3   a   4   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 28/2014 v súvislosti s rozhodovaním o väzbe a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2014 doručená sťažnosť G. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého   17,   Banská   Bystrica,   konajúca   prostredníctvom   advokáta   a konateľa JUDr. Rastislava Urbániho, L L. M., ktorou namieta porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 28/2014 v súvislosti s rozhodovaním o väzbe. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods.   1   ústavy   postupom   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   Lučenec   (ďalej   len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 161/14/6606 v trestnom konaní vedenom proti nemu a v konaní o väzbe.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo 18. marca 2014 vznesené obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného   zákona.   Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   28/2014   z 19.   marca   2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo   17/2014   z 26.   marca   2014   bol   sťažovateľ   vzatý   do   väzby.   Sťažovateľ   uvádza, že v konaní pred okresným súdom vzniesol námietku zaujatosti proti prokurátorke okresnej prokuratúry.

Sťažovateľ   podal   4.   apríla   2014 žiadosť   o prepustenie   z väzby, v ktorej   poukázal aj na   zaujatosť   prokurátorky   okresnej   prokuratúry,   ktorá   vykonáva   dozor   v prípravnom konaní   v jeho   veci,   resp.   poukazoval   na   zaujatosť   všetkých   prokurátorov   okresnej prokuratúry.   K tejto   námietke   sa   okresná   prokuratúra   nevyjadrila,   žiadosti   sťažovateľa nevyhovela a predložila ju na rozhodnutie okresnému súdu.

Sudkyňa   pre   prípravné   konanie   okresného   súdu   žiadosti   sťažovateľa   vyhovela, prepustila   ho   z väzby,   nahradila   jeho   väzbu   zárukou,   písomným   sľubom   a dohľadom probačného   a mediačného   úradníka   a   uložila   mu   primerané   povinnosti   a obmedzenia. Prítomná   prokurátorka   okresnej   prokuratúry   sa   bezprostredne   po   vyhlásení   rozhodnutia nevyjadrila k podaniu opravného prostriedku,   sťažnosť podala písomne nasledujúci deň,

16. mája 2014. Sťažovateľ podal 22. mája 2014 prostredníctvom svojho obhajcu krajskému súdu žiadosť o vydanie príkazu na prepustenie z väzby, v ktorom namietal, že sa nachádza vo väzbe v rozpore so zákonom, pretože podľa § 83 ods. 3 Trestného poriadku ak bol prokurátor prítomný pri vyhlásení rozhodnutia o prepustení obvineného z väzby, má jeho sťažnosť   odkladný   účinok   iba   vtedy,   ak   bola   podaná   ihneď   po   vyhlásení   rozhodnutia. Krajský   súd   jeho   žiadosti   vyhovel, príkazom   z 22.   mája   2014   ho   prepustil   z väzby na slobodu a uznesením z 26. mája 2014 zamietol sťažnosť prokurátorky.

Uznesením sp. zn. 5 Nto 9/2014 zo 17. júna 2014 krajský súd rozhodol o námietke zaujatosti, ktorú podal poškodený proti sudkyni pre prípravné konanie okresného súdu tak, že ju vylúčil z vykonávania úkonov trestného konania vedeného proti obvinenému.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   postupom   okresného   súdu,   ktorého výsledkom bola nezákonná väzba v období od 15. mája 2014 do 22. mája 2014.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj postupom prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorá „dozoruje moju vec ako obvineného napriek tomu, že bola príkazom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici 1 Kn 308/13-3 z 08. 11. 2013   vylúčená,   a vo   veci   rozhoduje   o mojej   väzbe,   podáva   sťažnosť   voči rozhodnutiu o mojom prepustení napriek vnesenej námietke..., je tento prístup Okresnej prokuratúry Lučenec možné považovať za nezákonný,   nakoľko nestrannosť v danej   veci bola   relevantne   spochybnená   a utvrdená   vyjadrením   o subjektívnej   zaujatosti   vo   vzťahu k poškodenému tak, ako je v príkaze Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici uvedené“.

Na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo obvineného G. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2, 5 Ústavy SR, právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 bod. 3 a bod 4. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec porušené bolo tým, že dňa 15. 05. 2014 sudkyňa pre prípravné konanie nevydala príkaz na prepustenie obvineného z väzby   po   vynesení   uznesenia   o prepustení   z väzby   bez zahlásenia   sťažnosti   prítomnej prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   Lučenec,   ako aj rozhodovaním   zaujatej   sudkyne pre prípravné konanie.

2. Základné právo obvineného G. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Lučenec porušené bolo tým, že dozor na trestným konaním obvineného vykonávala zaujatá prokurátorka JUDr. D. M., ktorá 19. 03. 2014 zamietla sťažnosť obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia, zúčastnila   sa   výsluchu   obvineného   na   Okresnom   súde   Lučenec   19. 03. 2014   za   účelom rozhodovania   o návrhu   na   vzatie   do   väzby,   rozhodovala   dňa   09. 04. 2014   o prepustení obvineného   z väzby,   zúčastnila   sa   výsluchu   obvineného   na Okresnom   súde   Lučenec 15. 05. 2014 za účelom rozhodovania o návrhu na prepustenie obvineného z väzby, podala dňa 16. 05. 2014 sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 15. 05. 2014 o prepustení obvineného z väzby.

Zároveň navrhujem ústavnému súdu, aby zaviazal Krajský súd v Košiciach nahradiť obvinenému trovy právneho zastúpenia...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresného súdu

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   v tejto   časti   postupom   sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu tým, že 15. mája 2014 nenariadila jeho prepustenie z väzby, a tým, že dvakrát rozhodovala o jeho väzbe, hoci mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania pre zaujatosť.

1.1 K námietke neprepustenia z väzby

Sťažovateľ bol 22. mája 2014 prepustený z väzby na slobodu na základe príkazu krajského súdu, ktorý 26. mája 2014 zamietol aj sťažnosť prokurátorky proti uzneseniu okresného súdu o prepustení sťažovateľa z väzby, čím sa rozhodnutie okresného súdu stalo právoplatným. Namietané porušenie základných práv sťažovateľa v súvislosti s nečinnosťou okresného súdu spočívajúcou v nevydaní príkazu na okamžité prepustenie z väzby bolo teda odstránené v systéme všeobecného súdnictva ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Sťažovateľ využil na ochranu svojho základného práva na osobnú slobodu právne prostriedky,   ktoré   poskytuje   obvinenému   Trestný   poriadok,   podal   návrh   na   odstránenie protiprávneho   stavu,   ktorým   dosiahol   sledovaný   účel.   Sťažnosťou   namieta   porušenie svojich základných práv postupom okresného súdu, ktorý bol príslušný napraviť inštančne nadriadený   všeobecný   súd,   k čomu   aj   došlo   ešte   pred   tým,   ako   sa   sťažovateľ   obrátil na ústavný   súd,   a preto   je   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   v tejto   časti   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

1.2 K námietke rozhodovania zaujatým sudcom

Sťažovateľ v tejto časti   sťažnosti   namieta   porušenie svojich   práv „rozhodovaním zaujatej sudkyne pre prípravné konanie“. V petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, neuvádza, proti ktorému rozhodnutiu okresného súdu jeho sťažnosť smeruje. Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu, ktorej zaujatosť teraz namieta, rozhodovala o jeho vzatí do väzby 19. marca 2014 a o prepustení z väzby 15. mája 2014. Sťažovateľ tiež v sťažnosti neuvádza, či využil v čase, keď malo dôjsť k porušeniu jeho práv, t. j. v čase rozhodovania okresného súdu o jeho väzbe, na ochranu svojich práv jemu dostupné právne prostriedky.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ odôvodňuje zaujatosť sudkyne pre prípravné konanie   okresného   súdu   ex   post,   v súvislosti   s jej   vylúčením   z vykonávania   úkonov trestného konania uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Nto 9/2014 zo 17. júna 2014. Toto uznesenie   však   bolo   vydané   na   základe   námietky   zaujatosti   poškodeného,   ktorú   podal 2. apríla 2014, 15. mája 2014, 26. mája 2014 a 5. júna 2014, a ako sa uvádza v odôvodnení uznesenia krajského súdu zo 17. júna 2014, poškodený ju odôvodnil tým, že namietaná sudkyňa „už v inej trestnej veci vyhlásila, že je voči nemu zaujatá a keď je v jednom konaní zaujatá,   nemôže   byť   v ďalšom   konaní   nezaujatá   –   nemôže   teda   rozhodovať   nezávisle a nestranne“.   Bez   toho,   aby   sa   ústavný   súd   vyjadroval   k uzneseniu   krajského   súdu zo 17. júna 2014, ktoré nebolo napadnuté sťažnosťou, je potrebné uviesť, že jeho účinky pôsobia len do budúcnosti, t. j. od okamihu jeho právoplatnosti, nie spätne.

Sťažnosť v tejto časti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože sťažovateľ neoznačil rozhodnutie, ktoré napáda. Bez ohľadu na to je zrejmé, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv rozhodnutím okresného súdu, t. j. súdu prvého stupňa, proti ktorému mal možnosť podať sťažnosť a mal možnosť namietať aj zaujatosť sudkyne pre prípravné konanie, ktorá rozhodovala o jeho väzbe, podaním námietky zaujatosti. Príslušným súdom na   rozhodnutie   o sťažnosti   (aj   v eventuálnom   konaní   o námietke   zaujatosti),   a tým aj na poskytnutie   ochrany   základným   právam   sťažovateľa   bol   krajský   súd,   teda   iný všeobecný súd. Sťažovateľ však zaujatosť sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu v čase,   keď bola   príslušná   rozhodovať   o jeho   právach,   nenamietal.   Proti   uzneseniu okresného súdu z 15. mája 2014 nepodal ani sťažnosť, čo mu nemožno vyčítať, keďže bol týmto rozhodnutím prepustený z väzby. Ak ale sťažovateľ mal pochybnosti o nestrannosti sudkyne   pre   prípravné   konanie   okresného   súdu,   mal   možnosť   ešte   pred   samotným rozhodnutím   o jeho   žiadosti   o prepustenie   z väzby   podať   námietku   zaujatosti.   Pretože tak neurobil, nevyužil na ochranu svojich práv dostupné právne prostriedky, a jeho sťažnosť je preto v tejto časti neprípustná. Ústavný súd ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ by sťažovateľ namietal, že o dôvodoch na vylúčenie sudkyne okresného súdu sa   dozvedel   až   z rozhodnutia   krajského   súdu   zo   17.   júna   2014,   z odôvodnenia   tohto uznesenia   vyplýva,   že   sudkyňa   sa   k námietkam   poškodeného   vyjadrila   podaniami zo 7. apríla 2014 a 15. mája 2014. Sťažovateľ mal teda možnosť zo spisového materiálu zistiť obsah podaní poškodeného aj postoj sudkyne.

2. K namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľa   postupom   okresnej prokuratúry

V tejto časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu postupom prokurátorky okresnej prokuratúry v trestnom konaní vedenom proti nemu, pretože podľa sťažovateľa nepostupuje v jeho veci nestranne.

Sťažovateľ tvrdí: „... prokurátorka Okresnej prokuratúry JUDr. M. dozoruje moju vec ako obvineného napriek tomu, že bola príkazom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici 1 Kn 308/13-3 z 08. 11. 2013 vylúčená...“ Tento príkaz bol však zjavne vydaný v inom konaní, pretože trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania bolo začaté a súčasne sťažovateľovi vznesené obvinenie uznesením z 18. marca 2014 za skutok, ktorého sa mal dopustiť 17. marca 2014, t. j. trestné stíhanie bolo začaté až po vydaní označeného príkazu krajskej prokuratúry.

Sťažovateľ v sťažnosti vypočítava postup prokurátorky, ktorý považuje za porušenie svojho   základného   práva,   neuvádza   však,   a teda   ani   nepreukázal,   či   využil   na   jeho ochranu dostupné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   poskytuje   Trestný   poriadok   a zákon č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“).

Ústavný súd opäť poukazuje na svoje postavenie v systéme orgánov ochrany práva, ktoré sa riadi princípom subsidiarity. Ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétneho práva alebo slobody len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom Slovenskej republiky vrátane všeobecných súdov (napr. I. ÚS 49/98).

Sťažovateľ   má   možnosť   namietať   zaujatosť   konkrétnej   prokurátorky   v jeho   veci podaním   námietky   zaujatosti,   prípadne   žiadať   o preskúmanie   jej   postupu   nadriadeného prokurátora.   Ochranu   základnému   právu   sťažovateľa   je   však   príslušný   poskytnúť predovšetkým všeobecný súd, ktorý bude rozhodovať v jeho veci, ak sa dostane do štádia konania   pred   súdom. Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   pripomína,   že   trestné   konanie predstavuje   od   svojho   začiatku   až   po   koniec   organický   celok,   v ktorom   sa   v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov   činných   v trestnom   konaní   môžu   a majú   naprávať,   resp.   korigovať   prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených základných práv a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

Vo vzťahu k postupu prokurátorky v konaní o väzbe bol taktiež príslušným orgánom na poskytnutie ochrany základnému právu sťažovateľa všeobecný súd, ktorý disponoval rozhodovacou právomocou.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   rozhodol   na   predbežnom   prerokovaní o odmietnutí sťažnosti v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2014