znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 523/2010-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2011 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 43/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 43/03 p o r u š i l   základné právo J. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Brezno vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 43/03 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Brezno   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

1. J. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov), ktoré j e Okresný súd Brezno p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Ľ. K., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 523/2010-9   z 9.   decembra 2010   prijal   podľa   § 25 ods.   3   zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Brezno (ďalej   aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 43/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.   Zo   sťažnosti   vyplynulo, že „Na   Okresnom súde v Brezne bola prokurátorom Okresnej   prokuratúry   v   Brezne   v roku   2003   podaná   žaloba   sp.   zn.   2T   43/2003   na obžalovaného P. K.... za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný sa mal dopustiť skutku tak, že dňa 23. 7. 2002 asi 18:40 hod v B. v maštali pri rodinnom   dome   č.   74,   po   predchádzajúcej   hádke,   napadol   svojho   brata   J.   K.,   takým spôsobom, že ho udrel kovovou časťou vidiel po temene hlavy a následne po rukách, čím mu spôsobil tržnú hlavu temena hlavy, pásovité podkožné krvné podliatiny a kožné oderky nad ľavou lopatkou, podkožné krvné podliatiny hrudníka nad prsným svalom, drobné ranky na pravom predlaktí, zlomeninu hlavičky 4. a 5. záprstnej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a PN v trvaní od 24. 7. 2002 do 7. 9. 2002.

Súd   vytýčil   hlavné   pojednávanie   na   deň   7.   7.   2003,   ktoré   pojednávanie   bolo odročené,   pretože   poškodenému   J.   K.   nebolo   doručené   predvolanie.   Ďalšie   hlavné pojednávanie   bolo   vykonané   25.   9.   2003,   na   ktorom   bol   vypočutý   obžalovaný,   ako   aj poškodený J. K. Ďalšie hlavné pojednávanie sa konalo dňa 22. 3. 2004 a ostatné hlavné pojednávanie   bolo   vykonané   dňa   27.   11.   2006.   Z   dôvodu   vznesených   pochybností obžalovaným o druhu a závažnosti zranení poškodeného J. K. bol v konaní pribratý Ú. B. za účelom preskúmania znaleckého posudku vypracovaného MUDr. J. K., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdneho lekárstva. Podľa uznesenia Okresného súdu v Brezne zo dňa 27. 1. 2007 znalecký posudok mal vypracovať Ú. do 30 dní od prevzatia spisového materiálu. Proti uzneseniu o pribratí Ú. podal sťažnosť obžalovaný. Krajský súd v Banskej Bystrici sťažnosť obž. P. K. uznesením zo dňa 15. 5. 2007 zamietol a rozhodnutie doručil Okresnému súdu v Brezne dňa 10. 7. 2007.

Okresný súd v Brezne až do súčasnosti nevykonal v konaní žiadny ďalší procesný úkon. Poškodený J. K. podal dňa 14. 7. 2004 na Okresnom súde v Brezne sťažnosť na postup súdu. Predsedníčka Okresného súdu odpovedala poškodenému na sťažnosť listom zo dňa 19. 5. 2004 následne podal poškodený J. K. sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola doručená   Okresnému   súdu   v   Brezne   dňa   1.   12  .2009.   Predsedníčka   Okresného   súdu v Brezne prešetrila sťažnosť na prieťahy v konaní a listom zo dňa 15. 12. 2009 odpovedala, že nezistila prieťahy v konaní spôsobené postupom súdu. Dôvodom, pre ktorý súd nekoná je skutočnosť,   že   napriek   opakovaným   výzvam   Ú.   v B.   nepredložil   doposiaľ   vypracovaný znalecký posudok. Sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú.

Sťažovateľ   poškodený   J.   K.   sa   nestotožňuje   so   záverom   predsedníčky   Okresného súdu v Brezne, že jeho sťažnosť je nedôvodná....

V   predmetnej   právnej   veci,   ako   vyplýva   z vyššie   uvedenej   chronológie   právnych úkonov, súd nekoná v súlade s Trestným poriadkom a v súlade s Ústavou SR čl. 48, ods. 2. Prieťahy v konaní je potrebné posudzovať z pohľadu náročnosti prejednávanej veci, z pohľadu   prístupu   účastníkov   ku   konaniu,   ale   tiež   z   pohľadu   plynulosti   a   efektívnosti konania   súdom.   V   predmetnej   veci   sa   zmenil   zákonný   sudca   na   prejednanie   veci,   čo spôsobilo nekoncepčnosť súdu v ďalšom postupe. Súd pribral v konaní znalca, ktorému uložil   lehotu   na   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Ú.   v B.   doposiaľ   nepredložil vypracovaný   znalecký   posudok.   Sťažovateľ   nemôže   akceptovať   vyjadrenie   predsedníčky Okresného súdu v Brezne, že súd nespôsobil žiadne prieťahy v konaní, ale tieto vznikli na strane znaleckej organizácie. Súd má zákonné možnosti na zjednanie nápravy, ktoré môže použiť,   aby   predišiel   vzniku   prieťahov   spôsobených   nečinnosťou   Ú.   v   B.   Dôsledkom nesprávneho   postupu   súdu   prebieha   súdne   konanie   sp.   zn.   2T   43/2003   od   roku   2003. Sťažovateľ ako poškodený si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý mu ale do dnešného dňa nemohol byť priznaný. Zranenia, ktoré sťažovateľ - poškodený utrpel   mali   byť   bodovo   ohodnotené   znaleckým   posudkom,   ktorý   nariadil   vykonať   súd. Sťažovateľ   využil   možnosť   a   podal   sťažnosť   na   postup   súdu   a   domáhal   sa   zjednania nápravy.   Predsedníčka   Okresného   súdu   v   Brezne   vyhodnotila   podanú   sťažnosť   ako nedôvodnú....

Predmetná právna vec podľa nášho právneho názoru nie je zvlášť zložitá, okrem výsluchu   svedkov   si   vyžaduje   posúdiť   odborné   otázky   znalcom   z   odboru   zdravotníctvo

-súdne lekárstvo. Súd pribral v konaní Ú. v B., ktorý mal preskúmať znalecký posudok MUDr.   J.   K.,   znalca   z   odboru   zdravotníctvo   a   farmácia,   odvetví   súdne   lekárstvo. Skutočnosť,   že   súd   si   v primeranej   lehote   nezadovážil   znalecký   posudok   nemôže   byť pripisovaná   na   ťarchu   ani   žalovaného,   ani   poškodeného.   Súd   nedôsledným   postupom spôsobil výrazné prieťahy v trestnom konaní.

Sťažovateľ - poškodený reagoval na výzvy súdu, zúčastnil sa hlavného pojednávania a   v   jeho   postupe   nemožno   vidieť   žiadne   obštrukcie,   ktoré   by   mohli   spôsobiť   prieťahy v konaní.

Štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Sudca je teda zodpovedný za prípravu veci   a   rýchle   prejednanie.   Oneskorené   vypracované znaleckého   posudku je   zapríčinené okolnosťami, ktoré mohol štát, resp. súd v rámci svojich zákonných možností ovplyvniť. Personálne zabezpečenie súdu je v plnom rozsahu v právomoci štátu, preto nemôže byť k tejto   okolnosti   prihliadané   pri   posudzovaní   porušenia   ústavného   práva   sťažovateľa. Priznanie   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá povinnosť súdu aj sudcu organizovať prácu tak, aby sa toto ústavné právo mohlo objektívne realizovať. Z chronológie právnych úkonov, ktoré boli vykonané od podania žaloby vyplýva, že tak súd nekonal. Účelom ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je dosiahnuť efektívnu a včasnú   právnu   ochranu   práva   priznaného   Ústavou   SR,   resp.   všeobecne   záväznými právnymi predpismi. Stav, kedy súd v označenej veci koná už 7 rokov vedie k výraznej právnej neistote sťažovateľa a bráni sťažovateľovi dosiahnuť náhradu spôsobenej škody. Sťažovateľ využil zákonné možnosti a prostriedky, upozornil na prieťahy v konaní predsedníčku   Okresného   súdu   v   Brezne,   ale   ani   táto   sťažnosť   napriek   prísľubu   na priebežnom konaní vo veci nič nezmenila.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   sa   sťažovateľ   domáha primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu 7 000 Eur, ktoré odôvodňuje dlhodobou právnou neistotou vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu spôsobenej škody v trestnom konaní.

Trovy právneho zastúpenia sú účtované za dva úkony právnej služby, prevzatie veci, vypracovanie ústavnej sťažnosti, á 120,23 Eur a dvakrát režijný paušál á 7,21 Eur, základ pre DPH 240,46 Eur, 19 % DPH 45,68 Eur, celkove trovy konania 300,56 Eur. Účtovanie je vykonané podľa § 11 ods.2. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Brezne sp. zn. 2T 43/2003 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Brezne sa prikazuje vo veci sp. zn. 2T 43/2003 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 Eur (slovom sedemtisíc Eur), ktoré je Okresný súd v Brezne povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť J. K. trovy právneho zastúpenia v sume 300,56   Eur   (slovom   tristo   Eur   päťdesiatšesť   Eurocentov)   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa JUDr. Ľ. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   4023/2010 zo 7. januára   2011   a z 11. februára   2011   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2011.

3.1   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   prvom   vyjadrení   iba   požiadala o predĺženie   lehoty   na   zaujatie   stanoviska,   pričom   súhlasila   s upustením   od   ústneho pojednávania   v danej   veci.   V   liste   z 11. februára   2011   uviedla   chronológiu   úkonov vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... Súd uznesením 2T/43/2003-166 zo dňa 29. 01. 2007 pribral do trestného konania znaleckú organizáciu – Ú. B. na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku za účelom preskúmania   posudku   č. 194/2002   vypracovaného   MUDr.   J.   K.,   znalcom   z   odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie súdne lekárstvo NsP B. Proti uvedenému uzneseniu podal obžalovaný   prostredníctvom   C.   &   spol.   sťažnosť   dňa   28.   02.   2007,   o ktorej   rozhodol uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 5To 110/07 zo dňa 15. 05. 2007, ktorým sťažnosť   obžalovaného   zamietol.   Dňa   23.   07.   2007   bol   celý   spis   zaslaný   Ú.   B. Od uvedeného termínu spis sa nachádzal v tomto znaleckom ústave, kde asistentka senátu sa   telefonicky,   ako   aj   písomne   dotazovala   k   stavu   znaleckého   posudku,   pričom   podľa vyjadrení zamestnancov ústavu, mal tento spis pridelený M. M. Od 01. 01. 2009 došlo k zmene zákonného sudcu, keď sudkyňa JUDr. V. R. odišla do starobného dôchodku a spis bol náhodným výberom pridelený JUDr. M. S. teda v čase, keď tento spis bol v Ú. B. Za celý rok 2009 aj napriek telefonickým dotazom a urgenciám ústav nevypracoval znalecký posudok a ani spis nevrátil. Od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010 bol zákonný sudca JUDr. M. S. pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Banskej Bystrici a už od mája 2010 sa permanentne   urgoval   ústav   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   a   oznámenie   príčin, z akého dôvodu tento ústav 3 roky nekonal.   Dňa 03.   09.   2010 bolo písomne urgované o vrátenie   spisu,   keďže   na   naše   telefonické   urgencie   ústav   nereagoval.   Opätovne   bolo písomne   žiadané   o   vrátenie   spisu   dňa   22. 12. 2010,   pričom   ústav   ani   na   túto   ďalšiu písomnú urgenciu   vôbec nereagoval   a nielenže nevypracoval   znalecký posudok,   ale   ani nevrátil spis. Vzhľadom na tento negatívny postoj Ú. už predsedníčka súdu začala konať vo veci   okamžitého   vrátenia   spisu   a   z   akého   dôvodu   nebol   doteraz   vypracovaný   znalecký posudok MUDr. R. K. jej oznámil, že uvedený spis sa nachádzal u MUDr. M. M., ktorý však odišiel do starobného dôchodku a spisy nechal nevybavené a neprehľadne uložené. Až na prosbu predsedníčky súdu MUDr.   H.   si vyčlenil čas na hľadanie nášho spisu a až po takomto   postupe   bol   celý   spis   vrátený   Okresnému   súdu   Brezno   dňa   31.   01.   2011   bez vypracovaného kontrolného znaleckého posudku.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   Okresný   súd   Brezno,   zákonný   sudca, v danom   prípade   nespôsobil   prieťahy   v   konaní,   tieto   boli   spôsobené   benevolentným konaním   Ú.   B.   Nebyť   ochoty   MUDr.   H.,   doteraz   by   náš   súd   nedisponoval   spisom.   Po vrátení   spisu   Okresnému   súdu   Brezno   zákonný   sudca   už   vypracoval   nové   uznesenie   o pribratí iného znalca do konania na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.“

3.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„... Sťažovateľ J. K. prostredníctvom právneho zástupcu prehlasuje, že netrvá na tom aby   sa   v   predmetnej   veci   konalo   ústne   pojednávanie,   pretože   ústne   pojednávanie   by neprinieslo ďalšie nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. K vyjadreniu predsedníčky Okresného   súdu   zaujíma sťažovateľ   toto stanovisko.   Nesporne   v podanom vyjadrení   sú uvedené chronologicky jednotlivé právne úkony, ktoré súd v označenej trestnej veci vykonal. Popis   úkonov   a   časové   obdobia   nečinnosti   súdu   sú   fakticky   zhodné   so   skutočnosťami uvedenými   v   ústavnej   sťažnosti   sťažovateľa.   Nemožno   sa   však   stotožniť   s tvrdením predsedníčky Okresného súdu Brezno, že súd nespôsobil prieťahy v konaní a tieto boli spôsobené benevolentným konaním Ú. B. Ú. bol do konania pribratý uznesením súdu. Súd určil Ú. - právnickej osobe a znaleckej organizácii povinnosť vypracovať znalecký posudok v   stanovenej   lehote.   Bolo   povinnosťou   súdu   zabezpečiť,   aby   znalecká   organizácia vypracovala riadne a včas znalecký posudok a za týmto účelom mal súd použiť všetky zákonné prostriedky, ktoré zákon súdu umožňuje. Nečinnosť znaleckej organizácie umožnila nedôslednosť súdu dohliadnuť na vypracovanie posudku. Možno súhlasiť len s tým, že tieto prieťahy   nevyvolal   výlučne   súd   svojou   nečinnosťou   ale   sú   podmienené   nečinnosťou znaleckej organizácie za ktorú v konečnom dôsledku zodpovedá súd v rámci riadneho a včasného vykonania trestného konania.

Poškodený v trestnom konaní - sťažovateľ nemal žiadnu možnosť prieťahom zabrániť a žiadnym spôsobom sa na nich nepodieľal. Poškodený - sťažovateľ v roku 2009 žiadal o zjednanie nápravy a namietal, dobu trvania trestného konania. Až do podania ústavnej sťažnosti   Okresný   súd   v   Brezne   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce   k   urýchlenému prejednaniu a rozhodnutiu veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 43/03:

Dňa 27. marca 2003 bola okresnému súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno na P. K. (brata sťažovateľa) pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ je poškodený v napadnutom konaní.

Dňa 3. júna 2003 okresný súd nariadil vo veci termín hlavného pojednávania na 7. júl 2003.Dňa   7.   júla   2003   bolo   pojednávanie   odročené   na   25.   september   2003   z dôvodu neustanovenia sa poškodeného, teda sťažovateľa.

Dňa   25.   septembra   2003   okresný   súd   odročil   hlavné   pojednávanie   na   neurčito z dôvodu vyhľadania a predvolania novonavrhnutých svedkov a znalca.

Dňa 3. októbra 2003 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru v P. o zistenie miesta zdržiavania sa navrhnutého svedka S. a o oznámenie mien príslušníkov polície, ktorí sa zúčastnili služobného zákroku pri skutku uvedenom v obžalobe.

Dňa 2. novembra 2003 okresný súd urgoval svoje žiadosti z 3. októbra 2003.Dňa 21. januára 2004 okresný súd požiadal o spoluprácu O. vo V. v prípade zistenia pobytu svedka S.

Dňa 29. januára 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 22. marec 2004.Dňa 5. februára 2004 okresný súd požiadal Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v B. o vypátranie pobytu svedka S.

Dňa 22. marca 2004 okresný súd hlavné pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 6. júla 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. júl 2004.Dňa 22. júla 2004 pojednávanie okresný súd odročil na neurčito z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 11. októbra 2004 súd nariadil termín pojednávania na 2. december 2004.Dňa 2. decembra 2004 okresný súd pojednávanie odročil do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1 T/55/04, kde bol obžalovaný tiež P. K.Dňa 26. septembra 2006 okresný súd stanovil termín pojednávania na 27. november 2006.Dňa 27.   novembra 2006   pojednávanie okresný   súd odročil   na neurčito   z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 27.   januára 2007 okresný   súd uzneseniami ustanovil   obžalovanému obhajcu a pribral znalecký ústav (Ú.) na vykonanie posudku. Podľa uvedeného uznesenia Ú. mal znalecký posudok vypracovať do 30 dní od prevzatia spisového materiálu.

Dňa 26. februára 2007 podal obžalovaný sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o pribratí znaleckého ústavu.

Dňa 2. mája 2007 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti. Dňa 15. mája 2007 krajský súd sťažnosť sťažovateľa zamietol. Spis bol okresnému súdu vrátený 10. júla 2007.

Dňa   23.   júla   2007   okresný   súd   zaslal   spis   znaleckému   ústavu   na   vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 17. marca 2009 okresný súd výzvou urgoval vypracovanie znaleckého posudku. Dňa   30.   novembra   2009   okresný   súd   výzvou   urgoval   vypracovanie   znaleckého posudku.

Dňa 25. mája 2010 okresný súd výzvou urgoval vypracovanie znaleckého posudku.Dňa 30. júna 2010 bol znalecký ústav telefonicky požiadaný o vrátenie spisu bez vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 23. decembra 2010 bol znalecký ústav písomne požiadaný o vrátenie spisu bez vypracovania znaleckého posudku, ktorý bol okresnému súdu vrátený 31. januára 2011.Dňa   10.   februára   2011   okresný   súd   uznesením   pribral   do   konania   iného   znalca (znaleckú organizáciu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 43/03 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.  

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v posudzovanom konaní a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to krátkodobo od 22.   marca   2004   do   6.   júla   2004   (tri   mesiace)   a dlhodobo   od   2. decembra   2004   do 26. septembra 2006 (jeden rok a deväť mesiacov). Okrem toho ústavný súd konštatuje, že pri   posudzovaní   postupu   súdu   nemohol   prehliadnuť   najmä   skutočnosť,   že   okresný   súd zbytočne toleroval vyhotovenie znaleckého posudku   minimálne od konca roku 2007 až dodnes, teda najmenej ďalšie dva roky sa vo veci nekonalo efektívne, pričom toto obdobie neefektívnej činnosti rozhodne nadobudlo charakter zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd pritom vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 111/01).

Uvedený postup okresného súdu teda nie je ničím ospravedlniteľný, pretože počas štyroch rokov súd nevykonával vo veci úkony, alebo nevykonával efektívne úkony, ktoré mali smerovať k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   v predmetnej   veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu   okresného   súdu.   Obranu   predsedníčky   okresného   súdu,   že „zákonný   sudca, v danom   prípade   nespôsobil   prieťahy   v konaní“,   nebolo   možné   akceptovať.   V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno prihliadnuť na skutočnosti   označované   ako objektívne   vo   vyjadrení   predsedníčky   súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie „v rozsahu 7 000 Eur,   ktoré   odôvodňuje   dlhodobou   právnou   neistotou   vo   vzťahu   k   priznaniu   nároku   na náhradu spôsobenej škody v trestnom konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   považuje   za primerané vo výške 3 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 6. októbra 2010 a spísanie sťažnosti 4. novembra 2010). Za dva úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume dvakrát po 120,23 € a režijný paušál dvakrát po 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 254,88 €. K uvedenej sume bolo   treba   pripočítať   19   %   DPH,   teda   sumu   48,42   €,   t. j.   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 303,30 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011