znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 522/2020-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tp 67/2020 a jeho uznesením z 12. júla 2020 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Tpo 46/2020 a jeho uznesením z 10. augusta 2020 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť   ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2020 osobne do podateľne doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tp 67/2020 a jeho uznesením z 12. júla 2020 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Tpo 46/2020 a jeho uznesením z 10. augusta 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Tp 67/2020 z 12. júla 2020 bol sťažovateľ podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku vzatý do väzby, ktorá mu začala plynúť 8. júla 2020 o 21.35 h.

3. Uznesením krajského súdu sp. zn. 8 Tpo 46/2020 z 10. augusta 2020 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá. Uznesenie krajského súdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 8. septembra 2020.

4. Sťažovateľ považuje obe uznesenia za arbitrárne, a preto nepreskúmateľné z dôvodu, že sa všeobecné súdy nevysporiadali s rozhodujúcimi skutočnosťami a argumentmi uvedenými obhajcom vo vzťahu k materiálnym podmienkam väzby. Predovšetkým sa však všeobecné súdy odchýlili od znenia príslušných ustanovení Trestného poriadku, čím bol zásadne popretý ich účel a význam.

5. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 Tp 67/2020 z 12. júla 2020 v odôvodnení obsahuje jedinú vetu vzťahujúcu sa na tzv. materiálne podmienky väzby, a to konkrétne na dôvodnosť vzneseného obvinenia. Podľa okresného súdu „Po preštudovaní spisového materiálu sudca pre prípravné konanie zistil, že skutok, ktorý má znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. d), odsek 2 písm. e) Trestného zákona sa stal, a že sa ho dopustil obvinený ⬛⬛⬛⬛.“.

6. Zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa na okresnom súde vyplýva, že jeho obhajca namietal, že obvinenie je založené na jedinom nezákonne získanom vecnom dôkaze. Obhajca poukázal na to, že vecný dôkaz (sklenená fľaša, v ktorej sa mala nachádzať droga) nebol získaný zákonným spôsobom v súlade s Trestným poriadkom, pretože k jeho vydaniu došlo postupom podľa § 89 a nasl. Trestného poriadku. Keďže sa vec nachádzala v motorovom vozidle (nie teda u sťažovateľa), malo sa postupovať podľa ustanovenia § 101 Trestného poriadku, mala sa teda vykonať prehliadka iných priestorov, na ktorú je potrebný písomný príkaz prokurátora alebo s jeho súhlasom policajta.

7. Okresný súd sa v odôvodnení uznesenia s týmto najzásadnejším obhajobným argumentom vôbec nevysporiadal, teda neuviedol žiadnu špecifickú odpoveď, hoci išlo o rozhodujúci argument. Bez existencie zákonne získaného vecného dôkazu je uznesenie nezákonné a rovnako je nezákonné aj uznesenie o vznesení obvinenia. Na vecný dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom nie je možné prihliadať a bez existencie tohto vecného dôkazu neexistuje ani trestný čin a vznesené obvinenie nemôže byť dôvodné.

8. V odôvodnení uznesenia krajského súdu sa uvádza, že „... hliadku, ktorá podozrivého prevzala, zadržala a vykonávala ďalšie úkony v zmysle trestného poriadku, vrátane výzvy na vydanie veci podľa § 89 Tr. por. na základe ktorej ⬛⬛⬛⬛ nájdenú sklenenú fľašu s obsahom bielej kryštalickej látky dobrovoľne vydal s tým, že krajský súd nemal pochybnosť ani o priebehu a zákonnosti tohto úkonu, keďže je nepochybné, že predmetnú sklenenú fľašu mal obvinený pri sebe v osobnom motorovom vozidle, ktoré viedol a v ktorom bol zastavený“.

9. Vydanie veci upravuje ustanovenie § 89 Trestného poriadku, podľa ktorého ten, kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

10. Motorové vozidlo sa považuje za iný priestor a podľa ustanovenia § 101 Trestného poriadku prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

11. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákon striktne rozlišuje medzi získaním veci jej vydaním osobou, ktorá má vec fyzicky u seba, a jej získaním na základe prehliadky iných priestorov (motorového vozidla), pre ktorú sú predpísané úplne iné podmienky a postup.

12. Pri výklade, aký použil krajský súd, by bolo ustanovenie § 101 Trestného poriadku nepotrebné a nikdy by sa nepoužilo, pretože by stačil postup podľa § 89 Trestného poriadku. Podľa tejto logiky má u seba vec aj osoba, ktorá ju má v dome či byte a nie je teda potrebné vykonať domovú prehliadku. Stačí totiž realizovať vydanie veci.

13. Znenie Trestného poriadku pokiaľ ide o rozdiel medzi vydaním veci, ktorú má niekto u seba, a získaním veci nachádzajúcej sa v motorovom vozidle, je jednoznačné a rovnako jednoznačná je aj príslušná judikatúra. Preto je odôvodnenie krajského súdu nepochopiteľné, ale najmä arbitrárne (rovnako ako uznesenie okresného súdu). Oba všeobecné súdy popreli účel a význam ustanovení § 89 a nasl., ako aj § 101 a nasl. Trestného poriadku, v dôsledku čoho sa odchýlili od znenia ustanovenia § 71 Trestného poriadku.

14. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 v spojení s čl. 1 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, obsiahnuté v čl. 5 ods. 1 ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v čl. 8 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Listiny základných práv a slobôd boli postupom, zásahmi a uznesením Okresného súdu Košice-okolie, sp.zn. 2Tp 67/20 zo dňa 12.07.2020 a postupom, zásahmi a uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Tpo/46/2020 zo dňa 10.08.2020 porušené.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom, zásahmi a uznesením Okresného súdu Košice-okolie, sp.zn. 2Tp 67/20 zo dňa 12.07.2020 a postupom, zásahmi a uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Tpo/46/2020 zo dňa 10.08.2020 porušené.

3. Uznesenie Okresného súdu Košice-okolie, sp.zn. 2Tp 67/20 zo dňa 12.07.2020 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Tpo/46/2020 zo dňa 10.08.2020 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice-okolie.

4. Okresnému súdu Košice-okolie v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Tp 67/20, prikazuje ihneď prepustiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom

z väzby na slobodu.

5. Sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie v celkovej výške 5.000€, ktoré sú mu povinní zaplatiť Okresný súd Košice-okolie a Krajský súd v Košiciach spoločne a nerozdielne do 30 dní odo dňa právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

6. Okresný súd Košice-okolie a Krajský súd v Košiciach sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Petrovského, advokáta, Štúrova 20, Košice do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Skutkový stav veci

15. Zo zápisnice okresného súdu o výsluchu sťažovateľa sp. zn. 2 Tp 67/2020 z 12. júla 2020 vyplýva, že sťažovateľ po poučení súdom uviedol, že vypovedať nechce a nebude. Obhajca sťažovateľa považoval za najpodstatnejšie nesplnenie materiálnych podmienok pre vzatie sťažovateľa do väzby z dôvodu, že vecný dôkaz (sklenená fľaša) nebol získaný zákonným spôsobom. Zo spisu vyplýva, že vec vydal sťažovateľ. Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že vec sa nachádzala v motorovom vozidle (nie teda u sťažovateľa). Vydanie veci sa má realizovať, iba ak má niekto vec u seba, teda fyzicky pri sebe. V danom prípade sa preto malo postupovať podľa ustanovenia § 101 Trestného poriadku.

16. Z uznesenia okresného súdu č. k. 2 Tp 67/2020-18 z 12. júla 2020 vyplýva, že ním bol sťažovateľ podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku vzatý do väzby, ktorá začala plynúť 8. júla 2020 o 21.35 h. Podľa konštatovania okresného súdu zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že sklenenú fľašu sťažovateľ dobrovoľne vydal.

17. Z uznesenia krajského súdu č. k. 8 Tpo 46/2020-32 z 10. augusta 2020 vyplýva, že ním podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 Tp 67/2020 z 12. júla 2020.

18. Podľa konštatovania krajského súdu zo spisového materiálu je zrejmé, že hliadka Colného úradu Košice vykonávajúca colný dohľad a daňový dozor prepravovaného tovaru na cestnej komunikácii v katastri obce Trstené pri Hornáde v smere do Maďarska zastavila osobné motorové vozidlo vedené sťažovateľom s tým, že hliadka sa sťažovateľovi predstavila ústnym vyhlásením „Finančná správa Slovenskej republiky“, oznámila mu, že vykonáva colný dohľad a daňový dozor, a opýtala sa ho, či sa v motorovom vozidle nachádza tovar. Sťažovateľ uviedol, že v motorovom vozidle neprepravuje žiaden tovar. Na to bol vyzvaný predložiť doklad totožnosti, a potom, po sprístupnení motorového vozidla pre účely výkonu kontroly a po následných úkonoch hliadky v rámci výkonu colného dohľadu a daňového dozoru, bola vo vozidle nájdená sklenená nádoba s obsahom bielej kryštalickej látky.

19. Podľa názoru krajského súdu je zrejmé, že príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky postupovali v súlade so všeobecnými povinnosťami a oprávneniami príslušníka Finančnej správy Slovenskej republiky upravenými v II. a III. diele zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorých v zmysle § 48 sú oprávnení na zastavenie osoby a dopravného prostriedku a na výkon kontroly batožiny, dopravného prostriedku, jeho nákladu či prepravných a sprievodných listín. Okamžite potom, ako bola vo vozidle nájdená uzatvárateľná sklenená nádoba s obsahom bielej kryštalickej látky, bol prípad oznámený polícii, ktorá vyslala hliadku, sťažovateľa prevzala, zadržala a vykonávala ďalšie úkony v zmysle Trestného poriadku vrátane výzvy na vydanie veci podľa § 89 Trestného poriadku, na základe ktorej sťažovateľ nájdenú sklenenú fľašu s obsahom bielej kryštalickej látky dobrovoľne vydal.

III.

Relevantná právna úprava

20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

22. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

23. Na prerokovanie tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny, ako aj čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tp 67/2020 a jeho uzneseniu z 12. júla 2020, nie je daná právomoc ústavného súdu.

24. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

25. Proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa ústavy, listiny a dohovoru mal krajský súd v rámci opravného (sťažnostného) konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľ možnosť podania sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku aj využil.

26. Odlišná je situácia vo vzťahu ku zvyšnej časti ústavnej sťažnosti, ktorú treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

27. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

28. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

29. Jadrom ústavnej sťažnosti je jediná námietka, podľa ktorej k získaniu uzatvárateľnej sklenenej fľaše obsahujúcej bielu kryštalickú látku, ktorá sa nachádzala v osobnom motorovom vozidle riadenom sťažovateľom, nemohlo dôjsť postupom podľa § 89 a nasl. Trestného poriadku (keďže sťažovateľ vec nemal „pri sebe“). Správne sa malo postupovať podľa ustanovenia § 101 a nasl. Trestného poriadku (bol teda potrebný súhlas prokurátora alebo policajta majúceho predbežný súhlas prokurátora). Keďže dôkaz nebol získaný uvedeným spôsobom, treba ho podľa názoru sťažovateľa považovať za nezákonne získaný dôkaz, bez použitia ktorého nie je dôvodnosť obvinenia preukázaná. Nedostatok dôvodného obvinenia znamená vo svojich dôsledkoch absenciu jednej z materiálnych podmienok umožňujúcich pozbaviť sťažovateľa osobnej slobody väzbou.

30. Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že z textu ústavnej sťažnosti vôbec nevyplýva skutočnosť, že podľa zápisnice o vydaní veci sťažovateľ sklenenú fľašu dobrovoľne vydal (pozri bod 16). Rovnako z nej nevyplýva ani to, že sťažovateľ osobné motorové vozidlo colným orgánom dobrovoľne sprístupnil (pozri bod 18). Ďalej je podstatné v uvedenej súvislosti, že sťažovateľ pravdivosť týchto konštatovaní nijako v doterajšom priebehu konania nespochybnil, keďže odmietol poskytnúť vo veci akékoľvek vysvetlenia, resp. odpovede na kladené otázky. Ani jeho obhajca pravdivosť týchto konštatovaní nepoprel. Ústavný súd preto považuje za nesporné, že sťažovateľ so sprístupnením osobného motorového vozidla a s vydaním inkriminovanej sklenenej fľaše dobrovoľne súhlasil.

31. V uvedenej situácii je celkom zrejmé, že pre účely zákonného získania dôkazu v podobe uzatvárateľnej sklenenej fľaše obsahujúcej bielu kryštalickú látku nebolo potrebné použiť žiaden zo zákonných donucovacích prostriedkov (či už by to bol postup podľa § 89 a nasl. alebo podľa § 101 a nasl. Trestného poriadku). Sťažovateľ osobné motorové vozidlo dobrovoľne colným orgánom sprístupnil a následne nájdený dôkaz dobrovoľne vydal polícii. Inými slovami, sťažovateľ nevyužil možnosť dobrovoľne osobné motorové vozidlo nesprístupniť a dôkaz nachádzajúci sa v osobnom motorovom vozidle dobrovoľne nevydať, čím bez ďalšieho zanikla nevyhnutnosť použitia akýchkoľvek donucovacích opatrení.

32. Vzhľadom na dosiaľ uvedené z pohľadu ústavného súdu sa nejaví potreba riešiť otázku, či v prípade odmietavého stanoviska sťažovateľa by bol na mieste postup podľa § 89 a nasl. alebo postup podľa § 101 a nasl. Trestného poriadku. Takáto situácia totiž nenastala.

33. Sťažovateľ právom poukazuje na to, že z odôvodnenia uznesenia okresného súdu nevyplýva nijaká odpoveď na argumentáciu obhajcu prednesenú na neverejnom zasadnutí okresného súdu 12. júla 2020. Zároveň je však pravdou i to, že krajský súd túto argumentačnú medzeru v dostatočnej miere vyplnil, keďže presvedčivým spôsobom vysvetlil, prečo považuje inkriminovaný dôkaz za dôkaz získaný zákonným spôsobom. Pochybenie okresného súdu bolo teda v opravnom konaní krajským súdom napravené.

34. Namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru možno považovať za zjavne neopodstatnené aj z iného pohľadu.

35. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniam okresného súdu a krajského súdu o vzatí sťažovateľa do väzby. Smeruje teda proti rozhodnutiu o väzbe. Ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sú ratione materiae spravidla súčasťou rozhodovania vo veci samej. V prípade rozhodovania o väzbe (o vzatí do väzby) práva vyplývajúce z týchto ustanovení treba považovať za súčasť čl. 17 ústavy, čl. 8 listiny, resp. čl. 5 dohovoru. Možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní o väzbe preto neprichádza do úvahy (III. ÚS 646/2017, II. ÚS 111/2018, II. ÚS 564/2018, II. ÚS 301/2020).  

36. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu