znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 521/2015-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   septembra   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Róbertom   Liškom,Štefánikova 882/39, Poprad, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 50ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, právpodľa čl. 6 ods. 1 a   3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd,   ako   aj   práv   podľa   čl.   14   ods.   1   a   3   písm.   b),   d) a e) Medzinárodného   paktuo občianskych   a politických   právach   a čl.   47   a čl.   48   ods.   2   Charty   základných   právEurópskej   únie   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.1 T 74/2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného   advokátom   Mgr.   Róbertom   Liškom,   Štefánikova   882/39,   Poprad,   ktorounamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ako   aj   práv   podľa   čl.   14   ods.   1   a   3   písm.   b),   d)   a   e)Medzinárodného   paktu o   občianskych a politických právach (ďalej   len „pakt“) a čl. 47a čl. 48   ods.   2   Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“)   postupomOkresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.1 T 74/2014.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol obžalovaný z prečinu ohrozenia podvplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pričom trestné konanie protijeho osobe je vedené okresným súdom pod sp. zn. 1 T 74/2014.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Napriek tomu, že sťažovateľ sa už od vznesenia obvinenia v prípravnom konaní a následne pred súdom dožadoval vykonania dôkazov aj v jeho prospech, toto bolo orgánmi činnými   v   trestnom   konaní   ignorované   a   odignoroval   to   následne   aj   súd,   ktorý   na pojednávaní dna 17. 3. 2015 definitívne zamietol uznesením návrh obvineného na doplnenie dokazovania a vo veci rozhodol. Pritom tak spravil napriek viacerým námietkam voči jeho zaujatosti.

V tomto konaní tak boli porušené závažným spôsobom procesné postupy orgánov polície a prokuratúry, teda orgánov prípravného konania, a následne súdu, ktoré mali zvlášť vplyv na uplatnenie obhajobných práv obvineného. V konaní sú závažné procesné chyby, najmä však spočívajúce v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva na obhajobu a tak na spravodlivý proces.

Neboli   vykonané   všetky   dôkazy,   resp.   žiadne   dôkazy,   ktoré   obžalovaný   žiadal vykonať, takže celé dokazovanie neprebehlo v súlade s Trestným poriadkom a obvinenému boli odňaté práva na vyvrátenie dôkazov vyprodukovaných obžalobou proti nemu a na navrhovanie nových dôkazov svedčiacich v jeho prospech.“

Podľa názoru sťažovateľa „spôsob, akým bolo postupované policajtmi pri samotnej cestnej kontrole, zaistení a následnom zadržaní a orgánmi činnými v prípravnom konaní, a to bez súhlasu prokurátora,   odôvodnenie   trestného stíhania   a vyhodnotenie dôkazov, nepreverenie obhajoby, nepribratie znalca na vyšetrenie duševného stavu obvineného na dokázanie príčetnosti a porušovanie obhajobných práv ignoruje zásadu reálneho prístupu k spravodlivosti a teda aj princípy zakotvené aj v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská   republika   viazaná.   Ignorujúc   túto   zásadu   muselo   dôjsť   už   od   začiatku k nespravodlivému   procesu.   V   tejto   súvislosti   poukazuje   sťažovateľ   aj   na   rozhodnutie KS Prešov z 24. 7. 2012 v spojení s uznesením OS Prešov 0 T/77/2012 v obdobnom prípade. Navrhované   dôkazy   by   vyvrátili   všetky   tvrdenia   obžaloby   a   jej   svedkov,   preukázali nezákonnosť   či   nevieryhodnosť   takmer   všetkých   dôkazov   a   jednoznačne   by   privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

V tomto konaní tak boli porušené závažným spôsobom procesné postupy orgánov polície a prokuratúry, teda orgánov prípravného konania, a následne súdu, ktoré mali zvlášť vplyv na uplatnenie obhajobných práv obvineného. V konaní sú závažné procesné chyby, najmä však spočívajúce v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva na obhajobu a tak na spravodlivý proces.

Okresný   súd   v Prešove   tak   vo   veci   1   T   74/2014   nezabezpečil   v   plnom   rozsahu uplatnenie   práva   obhajoby   a   spravodlivý   proces.   Neumožnil   obvinenému   adekvátne reagovať na dôkazy protistrany, ktoré boli iba tieto zabezpečené, vyvrátiť ich a tým využiť a naplniť v plnom rozsahu svoje práva.“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že si „uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v   peniazoch,   ktoré   odôvodňuje   neprimeranými prieťahmi v konaní, pričom poukazuje aj na tú skutočnosť, že ako advokátovi, mu nečinnosť správneho orgánu spôsobuje nielen prekážky pri vykonávaní jeho povolania, ale znižuje aj jeho dôstojnosť v očiach verejnosti a známych, a spôsobuje mu aj majetkovú ujmu“.Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti naďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛... na spravodlivý proces a právo na obhajobu v zmysle čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1, ods. 3, písm. b), c), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, bod 1, bod 3 písm. b), d), e), hlavy VI., čl. 47, čl. 48, bod. 2) Charty základných práv európskej únie postupom Okresného súdu v Prešove v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 74/2014 porušené bolo. Zakazuje   Okresnému   súdu   v   Prešove   pokračovať   v   porušovaní   základných   práv a slobôd v tomto konaní voči sťažovateľovi a obnoviť stav pred porušením týchto práv. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛...   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume   1.000,-   EUR   (slovom   jedentisíc   EUR),   ktoré   je   Okresný   súd v Prešove povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému   súdu   v   Prešove   sa   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia ustanovenému právnemu zástupcovi Mgr. Róbertovi Liškovi za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 248,58 EUR... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   k   sťažnosti   nie   je   pripojené   splnomocnenie   nazastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Z dôvodov procesnej ekonómie ústavný súdupustil od výzvy adresovanej sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov sťažnosti, pretožeani prípadné odstránenie jej nedostatkov by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inémurozhodnutiu.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa ústavy a listiny a právpodľa dohovoru, paktu a charty postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.1 T 74/2014.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôdmôže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jejprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavný súd oprávnený zaoberaťsa   namietaným   porušením   základného   práva   alebo   slobody,   alebo   ľudského   právaa základnej   slobody   vyplývajúcich   z   kvalifikovanej   medzinárodnej   zmluvy   len   zapredpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu   neposkytuje   účinnú   ochranuprostredníctvom   opravného   prostriedku   alebo   iného   právneho   prostriedku   dostupnéhofyzickej osobe alebo právnickej osobe (m. m. I. ÚS 36/96, I. ÚS 78/99). Ústavný súd pretonie je oprávnený konať o porušení základných práv sťažovateľa, ak mu ich ochranu môžuzabezpečiť všeobecné súdy, či už v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj v odvolacomkonaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu (m. m. I. ÚS 1/97).

V   prípadoch,   pri   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich   ústavougarantovaných   práv   alebo   slobôd   v   trestnom   konaní,   ústavný   súd   vo   svojej   judikatúreopakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činnýchv trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp.korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestnéhokonania.   Preto   spravidla   až   po   právoplatnom   skončení   trestného   konania   možno   naústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboliodstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiťporušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 166/2010, m. m. tiežII. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).

Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že okresný súd „vo veci rozhodol“, pričom z nejnie je zrejmé, či proti rozhodnutiu vo veci podal sťažovateľ opravný prostriedok.

Trestný   poriadok   sťažovateľovi   ako   obžalovanému   v   rámci   uplatnenia   práva   naobhajobu   poskytuje   procesné   práva,   prostredníctvom   ktorých   môže   právne   účinnýmspôsobom namietať porušenie svojich základných práv podľa ústavy a listiny, ako aj právpodľa dohovoru, paktu a charty, ku ktorému malo dôjsť doterajším postupom okresnéhosúdu v jeho trestnej veci, ako aj spochybniť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť namietanéhopostupu okresného súdu.

Pokiaľ   sťažovateľ   nevyčerpal   opravný   prostriedok,   ktorý   mu   zákon   poskytuje   naochranu   ním   označených   práv,   ktorých   porušenie   namieta,   táto   skutočnosť   zakladá(v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) dôvod na odmietnutie sťažnosti prenedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

V   prípade   podania   opravného   prostriedku   sťažovateľom   je   odvolací   súd   súdoms plnou jurisdikciou, v ktorého právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových,ako aj právnych okolností jeho trestnej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súdnemá dôvod (a ani oprávnenie), aby vstupoval v tejto fáze prebiehajúceho trestného konaniavo veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámcisvojho   práva   na   obhajobu   argumentáciu   týkajúcu   sa   namietaného   porušenia   jehooznačených základných práv podľa ústavy a listiny, ako aj práv podľa dohovoru, paktua charty   v   prebiehajúcom   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   vrátane   využitia   opravnýchprostriedkov, ktoré mu priznáva Trestný poriadok (m. m. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04). Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosťsťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci najej prerokovanie.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015