znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 52/09-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti   P.   Ď.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. A.   G.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   C   63/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   C   63/2006 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. P. Ď. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. Ď. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 300,97 €   (slovom tristo   eur a deväťdesiatsedem   centov), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. A. G., B., do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 52/09-13   zo 4.   februára   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. Ď., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2006.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 9. augusta 2006 podal na okresnom súde návrh na   začatie   konania,   ktorým   sa   domáhal   proti   spoločnosti   K.   p.,   a. s.,   B.   (ďalej   len „žalovaná“), zaplatenia sumy 350 147 Sk s prísl. z titulu neuhradenia poistného plnenia zo strany   žalovanej.   Dňa   3.   októbra   2006   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   uhradenie súdneho   poplatku   za   návrh,   ktorý   sťažovateľ   následne   uhradil.   Podľa   sťažovateľa   od uhradenia súdneho poplatku okresný súd vo veci nekoná, napriek viacnásobným žiadostiam o nariadenie súdneho pojednávania a sťažnosti na prieťahy v konaní podanej predsedníčke okresného súdu 14. februára 2008.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   C   63/06   porušené   bolo,   prikáže okresnému   súdu   v označenom   konaní   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a uloží okresnému súdu uhradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 9 067 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3155/09 z 25. februára 2009 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 9. marca 2009.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov uviedla:

„(...) Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu   SR,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...) S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom   pridelených   veci   v oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i pretrvávajúcim poddimenzovaným   stavom   sudcov   a administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná. (...)“

Právny   zástupca   sťažovateľa   k   vyjadreniu   okresného   súdu   nezaujal   stanovisko, vyjadril však súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a právo   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 173/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 22 C 63/2006:

- 9. august 2006 – sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o plnenie z poistnej zmluvy proti žalovanej,

- 2. október 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za návrh (výzvy doručené sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi 18. decembra 2006),

- 18. január 2007 – sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh,

- 6. február 2007 – okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil žalovanej, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vyjadrila k žalobe sťažovateľa,

- 19.   február   2007   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   žalovanej   k žalobe sťažovateľa,

- 13. apríl 2007 a 24. september 2007 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o „vytýčenie termínu pojednávania“,

-14. február 2008 – sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 18.   február   2008   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   sťažovateľa   o „vytýčenie termínu pojednávania“,

- 25. august 2008 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 2. október 2008,

- 30. september   2008   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu krátkej doby na naštudovanie spisu (plná moc udelená 29. septembra 2008),

- 2. október 2008 – pojednávanie na okresnom súde bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov odročené na 4. december 2008,

- 24. október 2008 – okresný súd predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov na pojednávanie nariadené na 4. december 2008,

- 4. december 2008 – na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom právnych zástupcov   účastníkov   konania,   bolo   vyhlásené   uznesenie   o pripustení   návrhu   právneho zástupcu sťažovateľa na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním a následne bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 8.   január   2009   –   okresný   súd   vydal   uznesenie   o nariadení   znaleckého   dokazovania znalcom z odboru cestnej dopravy – nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel a technického stavu vozidiel.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03, I. ÚS 293/06). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 95/06).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2006 o žalobe sťažovateľa o plnenie z poistnej zmluvy   došlo   k namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6   ods.   1   dohovoru, sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania má čiastočný podiel aj sťažovateľ, ktorý zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu až 17. januára 2007, t. j. po viac ako piatich mesiacoch od podania žaloby, čím prispel k doterajšej dĺžke konania.

Na uvedenú skutočnosť ústavný súd prihliadal pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný najmä v období od 19. februára 2007 do 25. augusta 2008, t. j. viac ako 18 mesiacov.

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 18 mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca v napadnutej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02). K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   sťažovateľa,   ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Napokon, aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uznala, že označené konanie je poznačené prieťahom, čím došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   prieťahy   boli   spôsobené   neprimeraným počtom   pridelených   vecí,   nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03, I. ÚS 140/06), že nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02, I. ÚS 331/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na jeho podiel na celkovej dĺžke konania považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny   zástupca   sťažovateľa   si   uplatnil   a   vyúčtoval   trovy   za   právne   zastúpenie v celkovej sume 9 067 Sk, t. j. 300,97 € vrátane 19 % DPH.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené   v roku   2008   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a podanie   ústavnému   súdu) v sume 6 734 Sk, t. j. 223,53 € vrátane režijného paušálu, a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie z 9. marca 2009) v sume 122,85 € vrátane režijného paušálu.   Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľovi   vznikol   nárok   na   úhradu   trov   konania v celkovej   sume   346,38   €. Keďže   právny   zástupca   sťažovateľa   nepredložil   osvedčenie platiteľa DPH, ústavný súd pri výpočte trov konania na uplatnenie DPH neprihliadal.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil úhradu trov len vo výške 9 067 Sk, t. j. 300,97 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009