znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 52/06-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval sťažnosť F. P., bytom Spolková republika Nemecko, zastúpeného advokátom JUDr. P. B., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní o návrhu   na zverenie   maloletého   dieťaťa   do   výchovy   a starostlivosti   otca   vedenom   pod sp. zn. P 185/92 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu Dunajská   Streda   v   konaní   o návrhu   na   zverenie   maloletého   dieťaťa do výchovy a starostlivosti otca vedenom pod sp. zn. P 185/92 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Dunajská   Streda   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   P 185/92 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20 000 Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e   p o v i n n ý uhradiť F. P. trovy konania v sume 6 825,40 Sk   (slovom   šesťtisícosemstodvadsaťpäť   slovenských   korún   štyridsať   halierov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. P. B., Š., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 52/06-13 z 15. marca 2006 v časti prijal na ďalšie konanie sťažnosť F. P. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do výchovy a starostlivosti otca vedenom pod sp. zn. P 185/92.

Na základe výzvy ústavného súdu z 29. marca 2006 okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. 1 SprR 218/06 z 18. apríla 2006 k priebehu konania okrem iného uviedol:

„Vo veci starostlivosti o maloletú V. P. nar. (...) sp. zn. P 185/92 návrh otca o zmenu úpravy výchovy maloletej a na nariadenie predbežného opatrenia na súd bol doručený 02. 12. 1997 a bol pridelený zákonnej sudkyni JUDr. M. K.

V chronologickom postupe súd vo veci vykonal tieto úkony:

- dňa 15. 12. 1997 žiadosť na právneho zástupcu otca malol. ohľadne bydliska otca, odpoveď na súd doručená 12. 01. 1998,

- dňa 15. 01. 1998 určený termín pohovoru s právnym zástupcom otca na 23. 01. 1998,

- dňa 23. 01. 1998 sa uskutočnil pohovor s právnym zástupcom otca, ktorý vyhlásil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia berie späť, písomné oznámenie o späťvzatí návrhu   na   súd   bolo   doručené   27. 01. 1998   a   ten   istý   deň   bol   podaný   aj   nový   návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

- dňa 30. 01. 1998 súd rozhodol o vydaní predbežného opatrenia a jeho písomné vyhotovenie   zo   súdu   bolo   vyexpedované   30. 01. 1998,   proti   uzneseniu   dňa   17. 02. 1998 matka malol. podala odvolanie,

- dňa   24. 02. 1998   pokyn   sudkyne   na   doručenie   opisu   odvolania   právnemu zástupcovi otca malol.,

- dňa   02. 04. 1998   pokyn   na   predloženie   spisu   Krajskému   súdu   v   Trnave,   ktorý uznesením   zo   dňa   23. 04. 1998   zrušil   uznesenie   o   nariadení   predbežného   opatrenia a spisový materiál na súd bol vrátený 15. 05. 1998,

- dňa 18. 05. 1998 úprava na doručenie uznesenia KS a v ďalšom súd postupoval v zmysle uznesenia KS,

- dňa 18. 05. 1998 súd vydal uznesenie o ustanovení opatrovníka pre malol. dieťa - Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, B., proti ktorému uzneseniu matka malol. dňa 02. 06. 1998 podala odvolanie,

- dňa 15. 06. 1998 úprava na doručenie kópie odvolania účastníkom,

- dňa   13. 07. 1998   úprava   na   predloženie   spisu   na   krajský   súd,   ktorý   uznesením zo dňa 31. 07. 1998 potvrdil uznesenie prvostupňového súdu a spisový materiál na súd bol vrátený 17. 08. 1998,

- dňa 27. 08. 1998 úprava na doručenie uznesenia KS,

- v   období   od   24. 08. 1998   do   25. 11. 1998   a   od   21. 12. 1998   do   05. 01. 1999 sudkyňa bola práceneschopná,

- dňa   03. 12. 1998   bolo   vydané   uznesenie   o   čiastočnom   späťvzatí   návrhu čo do vydania predbežného opatrenia,

- dňa 01. 03. 1999 žiadosť na opatrovníka a na právneho zástupcu otca maloletej, odpoveď   od   opatrovníka   doručená   22. 03. 1999,   právny   zástupca   bol   urgovaný 07. 05. 1999, odpoveď doručená 25. 05. 1999 a právny zástupca poukázal na to, že správa bola odovzdaná 30. 03. 1999,

- v období   od   29. 03. 1999   do   24. 04. 1999   a   od   03. 05. 1999   do   01. 06. 1999 sudkyňa bola práceneschopná,

- dňa   15. 06. 1999   pokyn   na   vydanie   výzvy   pre   právneho   zástupcu   otca   ohľadne predloženia správy zo šetrenia výchovného prostredia u otca maloletej, odpoveď doručená 05. 08. 1999,

- dňa 06. 09. 1999 pokyn na vydanie opakovanej výzvy na právneho zástupcu otca ohľadne výchovného prostredia u otca aj s vysvetlením,

- dňa   18. 10. 1999   urgencia   uvedenej   výzvy   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej pokuty, odpoveď predložil dňa 03. 11. 1999 už nový právny zástupca otca,

- dňa 16. 11. 1999 výzva na právneho zástupcu otca ohľadne predloženia   správy zo základnej školy, ktorú maloletá navštevuje, odpoveď doručená 01. 12. 1999,

- dňa 28. 12. 1999 súd opäť rozhodol o predbežnom opatrení (maloletá predbežne bola zverená opäť do výchovy a starostlivosti otca), dňa 03. 02. 2000 matka maloletej proti uzneseniu podala odvolanie, jeho zdôvodnenie na súd bolo doručené 10. 02. 2000,

- dňa 11. 02. 2000 úprava na doručenie opisu odvolania účastníkom

- v   období   od   13. 03. 2000   do   11. 04. 2000   a   od   14. 04. 2000   do   15. 05. 2000 sudkyňa bola práceneschopná

- dňa   25. 05. 2000   úprava   na   predloženie   spisu   na   krajský   súd,   ktorý   uznesením zo dňa 14. 07. 2000 uznesenie prvostupňového súdu zrušil a spisový materiál na súd bol vrátený 09. 10. 2000,

- dňa 12. 10. 2000 úprava na doručenie uznesenia krajského súdu, dňa 20. 11. 2000 nová úprava na doručenie uznesenia KS, nakoľko uznesenie bolo doručené pôvodnému právnemu zástupcovi,

- od 18. 12. 2000 do 17. 01. 2001 sudkyňa bola práceneschopná,

- dňa   01. 03. 2001   určenie   termínu   pojednávania   na   30. 03. 2001,   ktoré pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti matky malol., ktorá nesúhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti, bol určený ďalší termín na 02. 05. 2001,

- dňa 02. 05. 2001 pojednávanie opäť bolo odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu   otca   a   opatrovníka,   ktorí   sa   ospravedlnili,   ďalší   termín   bol   určený   na 18. 05. 2001,

- dňa 18. 05. 2001 pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu neúčasti opatrovníka, spis bol daný na lehotu do 31. 08. 2001

- v období od 08. 10. 2001 do 18. 01. 2002 sudkyňa bola práceneschopná,

- dňa 12. 02. 2002 určený termín pojednávania na 03. 04. 2002,

- dňa 03. 04. 2002 súd pojednával bez opatrovníka, ktorý sa písomne ospravedlnil a oznámil   súdu,   že   požiada   o   vykonanie   šetrenia   pomerov   zahraničného   partnera Medzinárodnej   sociálnej   služby   v   SRN,   ale   žiadal   oznámiť   adresu   otca   v   Nemecku, na základe uvedeného súd uložil právnemu zástupcovi otca predložiť adresu bydliska, dňa 10. 04. 2002 právny zástupca predložil meno a adresu právneho zástupcu, ktorý otca malol. zastupuje v Nemecku,

- dňa 22. 04. 2002 pokyn na oznámenie uvedenej adresy opatrovníkovi, Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže dňa 30. 04. 2002 oznámil súdu, že požiadali zahraničného partnera o prešetrenie pomerov u otca maloletej, ďalšie oznámenia na súd boli doručené 23. 5. 2002, 15. 07. 2002,

- dňa   29. 07. 2002   žiadosť   na   Centrum   pre   medzinárodno-právnu   ochranu   detí a mládeže   ohľadne   toho,   či   bola   správa   urgovaná   od   zahraničného   partnera,   odpoveď doručená 06. 09. 2002, ktorá stále bola negatívna, ďalšia odpoveď doručená 27. 11. 2000, v ktorej bolo oznámené, že zahraničný partner opakovane bol urgovaný,

- dňa   10. 12. 2002   opäť   žiadosť   súdu   pre   Centrum   pre   medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, dňa 13. 01. 2003 doručená odpoveď spolu s prekladom,

- dňa 27. 01. 2003 určený termín pojednávania na 02. 02. 2003, ktoré pojednávanie právny   zástupca   matky   písomne   žiadal   odročiť,   preto   pojednávanie   bolo   odročené na 07. 03. 2003,

- dňa 07. 03. 2003 na pojednávaní boli vypočutí právni zástupcovia rodičov malol. a pojednávanie   bolo   odročené   s   tým,   že   otec   malol.   bude   vypočutý   prostredníctvom dožiadaného súdu v Nemecku,

- dňa   17. 03. 2003   žiadosť   súdu   na   MS   SR   ohľadne   oznámenia   názvu   a   adresy justičného orgánu v Nemecku, pred ktorým má byť otec malol. vypočutý, odpoveď doručená 11. 04. 2003,

- dňa 24. 04. 2003 bol v spise urobený záznam o tom, že právny zástupca otca malol. telefonicky oznámil, že otec malol. netrvá na určení výživného zo strany matky a žiadal o vytýčenie pojednávania,

- dňa 19. 05. 2003 určený termín pojednávania na 20. 06. 2003,

- dňa   20. 06. 2003   pojednávanie   sa   neuskutočnilo   z   dôvodu,   že   účastníci sa nedostavili, právny zástupca matky malol. písomne oznámil, že trvá na tom, aby otec malol. bol vypočutý dožiadaným orgánom,

- dňa   04. 07. 2003   pokyn   na   vydanie   výzvy   právnemu   zástupcovi   otca   ohľadne oznámenia presnej adresy otca malol., odpoveď doručená 28. 07. 2003,

- dňa   09. 09. 2003   pokyn   na   vyžiadanie   správy   od   MS SR,   odpoveď   doručená 25. 09. 2003,

- dňa   07. 10. 2003   vypracovanie   uznesenia   o   pribratí   tlmočníka   na   vykonanie prekladu do jazyka nemeckého,

- dňa   13. 11. 2003   vypracovanie   uznesenia   o   priznaní   odmeny   tlmočníkovi,   spis potom bol daný na lehotu do 31. 03. 2004, odpoveď od justičného orgánu v Nemecku bola doručená 19. 03. 2004,

- dňa   02. 04. 2004   vydané   uznesenie   na   pribratie   tlmočníka   na   pretlmočenie do jazyka slovenského, preklad na súd bol doručený 21. 04. 2004,

- dňa 27. 04. 2004 vypracované uznesenie o priznaní tlmočníckej odmeny a určený termín pojednávania na 18. 06. 2004,

- dňa   18. 06. 2004   pojednávanie   sa   neuskutočnilo,   nakoľko   nedostavila   sa   matka malol.,   jej   právny   zástupca   ju   ospravedlnil   s   tým,   že   matka   trvá   na   osobnej   účasti, pojednávanie bolo odročené na 10. 09. 2004,

- dňa 10. 09. 2004 pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti opatrovníka, boli vypočutí právni zástupcovia a pojednávanie bolo odročené za účelom zadováženia ďalších dôkazov ohľadne osobného stavu otca malol.,

- dňa   28. 09. 2004   opätovne   do   konania   bol   pribratý   tlmočník   za   účelom pretlmočenia dožiadania do jazyka nemeckého, preklad na súd bol doručený 02. 11. 2004,

- dňa 16. 11. 2004 úprava na doručenie dožiadania justičnému orgánu v Nemecku, vydané   uznesenie   o   priznaní   tlmočníckej   odmeny,   spis   následne   bol   lehotovaný do 15. 06. 2005,

- dňa 17. 10. 2005 urgencia dožiadaného justičného orgánu o čom súd upovedomil aj právneho zástupcu otca malol., preklad dožiadania na súd bol doručený 25. 10. 2005,

- dňa   08. 11. 2005   pokyn   na   zaslanie   dožiadania   nemeckému   justičnému   orgánu, odpoveď   na   súd   bola   doručená   od   Mestského   súdu   G.   dňa   05. 01. 2006,   v   ktorej   súd oznamuje,   že   dožiadanie   nebolo   vykonané   a   termín   výsluchu   otca   je   stanovený na 11. 01. 2006, zápisnica o výsluchu otca na súd bola doručená 24. 01. 2006,

- dňa 28. 12. 2005 bol určený termín pojednávania na 10. 02. 2006 (nakoľko právny zástupca   otca   malol.   predložil   miestoprísažné   vyhlásenie   a   urgoval   vytýčenie   termínu pojednávania,

- dňa   25. 01. 2006   súd   pribral   do   konania   tlmočníka   na   pretlmočenie   obsahu zápisnice   z   jazyka   nemeckého   do   jazyka   slovenského,   preklad   na   súd   bol   doručený 07. 02. 2006,

- dňa 10. 02. 2006 pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti opatrovníka, boli vypočutí   právni   zástupcovia   a   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   a   právnym zástupcom bolo uložené predložiť ďalšie dôkazy, ktoré boli na súd doručené 28. 02. 2006 a 06. 03. 2006,

- dňa 13. 02. 2006 žiadosť súdu na Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, odpoveď do dnešného dňa doručená nebola.

Odpovede na položené otázky:

1.) Podľa môjho názoru skutková zložitosť veci spočíva v tom, že ide o veľmi citlivý prípad   tak   ako   pri   každej   zmene   umiestnenia   malol.   dieťaťa   v   prípade,   kedy   rodičia sa nevedia dohodnúť. V tejto konkrétnej veci zložitosť spočíva aj vtom, že otec napriek právoplatnému   rozhodnutiu   o zverení   dieťaťa   matke,   dieťa vlastne uniesol   na neznámu adresu a protiprávne má u seba. Dieťa podľa obsahu spisu do roku 2003 ani nemalo kontakt s druhým rodičom. Vtedy sa dozvedelo, že je konanie ohľadne jeho umiestnenia. Všetky tieto okolnosti si vyžadujú podrobné dokazovanie o vzťahu malol. dieťaťa k obom rodičom. Skutočnosť, či vzťah dieťaťa je alebo nie je ovplyvnený niektorým z rodičov voči druhému rodičovi, je možné zistiť len podrobným výsluchom oboch rodičov a maloletého dieťaťa a veľkou pravdepodobnosťou iba pomocou znaleckého dokazovania. Toto všetko zatiaľ nebolo možné ustáliť, pre konanie a správanie sa otca malol. dieťaťa, jeho právneho zástupcu a v neposlednom rade aj zdĺhavým konaním zahraničného justičného orgánu. Právna zložitosť   danej veci   vyplýva zo zložitosti horepopísanej skutkovej stránky veci. Vo veci súd doteraz dvakrát rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Obidve rozhodnutia súdu boli zrušené. Aj rozhodnutia nadriadeného súdu svedčia o tom, že na riešenie veci nie je jednotný názor.

2.) Chronológia postupu súdu je uvedená hore.

3.) Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. O. s. p. som nezistila.

4.) Prieťahy, ktoré spôsobil sťažovateľ podľa mňa spočívajú v tom, že neposkytoval súdu súčinnosť, zatajoval svoju adresu a miesto pobytu. Sám podal návrh, pričom v návrhu uviedol   adresu,   kde   sa   v   skutočnosti   dlhodobo   nezdržiaval.   Ak   sa   podarilo   zistiť   jeho adresu, v krátkom čase na to sa z tej adresy odsťahoval do iného mesta, čo muselo byť opäť zisťované. Bolo jeho povinnosťou tiež dostaviť sa na ústne pojednávania, kde sa ani raz nedostavil, tým spôsobil nemožnosť svojho výsluchu.

5.) Podľa   obsahu   spisu   súd   až   na   obdobia,   keď   sudkyňa   bola   práceneschopná, vykonával úkony plynule a zadovažoval dôkazy na zistenie výchovného prostredia malol. Napriek tomu, že vo veci samej doteraz nebolo rozhodnuté, myslím si, že súd prieťahy nezavinil. Konal bez zbytočných prieťahov.“

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. P 185/92.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu podaním z 2. mája 2006 okrem iného uviedol: «Nesúhlasím s tvrdením, že vo veci nebolo možné doposiaľ rozhodnúť z dôvodu   prieťahov   na   strane   otca   maloletej,   resp.   jeho   právneho   zástupcu,   ktorí neposkytovali súdu súčinnosť, keď otec maloletej zatajoval adresu svojho bydliska a keď sa podarilo zistiť jeho adresu, vzápätí sa z nej odsťahoval. Minimálne od roku 1999, odkedy zastupujem   navrhovateľa,   sa   tento   zdržiava   spolu   s dcérou   v Nemecku   v meste   G., resp. dočasne bývali v meste N. (t. j. v čase, kedy bol otec maloletej ženatý). Okresný súd nikdy „svojpomocne“ nezisťoval adresu pobytu navrhovateľa, tento je od začiatku konania zastúpený   advokátom   a   všetky   výzvy,   ktoré   boli   zo   strany   súdu   doručované   právnemu zástupcovi otca,   boli   vybavené.   Ešte v roku 2000 - 2001 komunikáciu   s otcom   maloletej sprostredkovával aj pastor K. W. z G., prostredníctvom ktorého boli súdu doručené rôzne dôkazy o podmnienkach a spôsobe starostlivosti otca o maloletú V., potvrdenia o návšteve školy a pod.

O neprofesionalite   súdu   v rozhodovaní   veci   svedčí   aj   tá   skutočnosť,   ako   bolo vybavované dožiadanie adresované v novembri r. 2004 justičnému orgánu v Nemecku. Spis bol   iba   predkladaný   z lehoty   na   lehotu   a keby   sme   v októbri   2005   (viď   dokument   č. 8 priložený   k ústavnej   sťažnosti)   súdu   nezaslali   žiadosť   o odstránenie   prieťahov   v konaní, je možné,   že   by   dožiadanie   dodnes   nebolo   vybavené   napriek   lehotám   ustanoveným v nariadení Rady ES   č.   1206/2001.   V spise   sa nachádza   množstvo písomností   ohľadom starostlivosti   otca   o maloletú,   obaja   boli   v   minulosti   dožiadaným   súdom   v Nemecku vypočutí,   dovolíme   si   vysloviť   náš   názor,   že   aj   sociálna   služba   v Nemecku   by   dávno z vlastnej iniciatívy začala konanie proti otcovi, pokiaľ by o dieťa nebolo riadne postarané a zároveň môže pôsobiť kontraproduktívne, ak slovenský súd opakovane zasiela dožiadania, ktoré obsahovo už boli v minulosti vybavené a k žiadnej zmene skutočností nedošlo.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. P 185/92 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok   48   ods. 2   ústavy   ustanovuje   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Priznanie   ústavného   práva   ne   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci.

1) Predmetom   konania   na   okresnom   súde   vedeného   pod   sp. zn.   P 185/92 je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa „na zmenu úpravy výchovy maloletej a nariadenie predbežného opatrenia“. Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do výchovy a starostlivosti otca podal otec maloletej 15. decembra 1997. Ústavný súd akceptuje vyjadrenie okresného súdu,   že   rozhodovanie   v   konkrétnej   veci   predstavuje   pomerne   vysoký   stupeň   zložitosti súvisiaci so zistením skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o merite veci, ktorá vyplýva aj z toho, že maloleté dieťa bolo právoplatne zverené do výchovy a starostlivosti matke   a   že   napriek   tomu   už   viac   rokov   býva   u   otca   v   zahraničí.   Ide   teda   o   vec s medzinárodným   prvkom,   v   dôsledku   čoho   vykonávanie   všetkých   procesných   úkonov si vyžaduje okrem aplikácie medzinárodných dohovorov aj súčinnosť s orgánmi cudzieho štátu, preklady listín do cudzieho jazyka a určovanie termínov pojednávaní s dostatočným predstihom.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd so zreteľom na povahu veci a jej   špecifickosť   mal   konaniu   vo   veci   starostlivosti   o maloletých   venovať   zvýšenú pozornosť. Takýto postup v konaniach súdu vo veci starostlivosti o maloletých prikazujú aj viaceré   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   (najmä § 6,   § 100,   § 101   a § 117 ods. 1).

Ústavný súd   vychádzajúc zo   samotnej   dĺžky   konania, jeho doterajšieho   priebehu a z dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali viac ako osemročné trvanie konania jeho skutkovou zložitosťou.

2) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru.   Ústavný   súd   akceptuje   vyjadrenie   okresného   súdu   i   v tom, že sťažovateľ   v priebehu   konania „neposkytoval   súdu   súčinnosť,   zatajoval   svoju   adresu a miesto pobytu. Sám podal návrh, pričom v návrhu uviedol adresu, kde sa v skutočnosti dlhodobo nezdržiaval. Ak sa podarilo zistiť jeho adresu, v krátkom čase na to sa z tej adresy odsťahoval do iného mesta,   čo   muselo   byť   opäť   zisťované.   Bolo   jeho   povinnosťou   tiež dostaviť sa na ústne pojednávania,   kde   sa ani raz   nedostavil,   tým   spôsobil nemožnosť svojho   výsluchu“. Tieto   skutočnosti   vyplývajú   aj   z vyjadrenia   právneho   zástupcu sťažovateľa,   ktorý   niekoľkokrát   súdu   oznámil,   že   presná   adresa   sťažovateľa   mu   nie   je známa   (napr.   12. januára 1998,   3. apríla 2002,   10. apríla 2002,   7. marca 2003),   z čoho vyplýva, že sa svojím procesným správaním a úkonmi podieľal na prieťahoch v konaní.

3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Pri hodnotení jeho postupu ústavný súd   zistil,   že   v   rámci   konania   bolo   nutné   rozhodovať   o dvoch   návrhoch   sťažovateľa na nariadenie   predbežných   opatrení.   Také   procesné   návrhy   sú   procesným   právom účastníkov konania, ale nemôžu byť dôvodom pre nekonanie v merite veci (podobne napr. IV. ÚS 111/03).   Prvé   pojednávanie,   na   ktorom   vykonal   dokazovanie,   sa   uskutočnilo

3. apríla 2002,   t. j.   až   po   uplynutí   viac   ako   štyroch   rokov   od   podania   návrhu.   Ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 7. marca 2003, odročil za účelom vypočutia sťažovateľa dožiadaným   súdom   v zahraničí,   ale   dožiadanie   tomuto   súdu   zaslal   až   16. novembra 2004 a urgenciu za účelom doručenia správy o dožiadaní vypracoval až 17. októbra 2005, aj to až na základe sťažnosti právneho zástupcu sťažovateľa na odstránenie zbytočných prieťahov v konaní (7. októbra 2005). V dôsledku toho zápisnica o výsluchu sťažovateľa z dožiadaného súdu bola okresnému súdu doručená až 24. januára 2006. Doterajší postup okresného súdu teda ústavný súd hodnotí ako neefektívny. Vo svojom vyjadrení okresný súd sám priznal, že vo veci by bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, doteraz to však neurobil.

Bez   toho,   aby   ústavný   súd   vymedzoval   i   jednotlivé   kratšie   obdobia   nečinnosti okresného   súdu,   možno   konštatovať,   že   okresný   súd   v konaní   o návrhu   na   zverenie maloletej do výchovy a starostlivosti otca vedenom pod sp. zn. P 185/92 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný   súd   rozhodol,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. P 185/92 konal bez zbytočných prieťahov, pretože vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 250 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu,   ako   aj   skutočnosť, že konanie vo veci   nebolo do   rozhodnutia   ústavného súdu   právoplatne skončené, berúc do úvahy i správanie sťažovateľa ako účastníka konania vyhodnotené v časti II v bode 2 tohto   nálezu,   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   20 000 Sk   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o priznanie úhrady trov konania pred   ústavným súdom   v sume 6 887,70 Sk,   a to za dva   úkony právnej   služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) po 2 730 Sk a dvakrát režijný paušál po 164 Sk + 19 % DPH.

Ústavný   súd   rozhodol   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. B. Ústavný súd pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   za   každý   úkon po 2 730 Sk a k tomu DPH 19 % v sume 1037,40 Sk (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Ak je advokát platiteľom   dane z pridanej hodnoty, priznáva sa mu odmena zvýšená o daň   z pridanej hodnoty. K tomu mu ústavný súd priznal režijný paušál v sume 2 x 164 Sk (§ 16 vyhlášky). Úhrada mu bola priznaná v celkovej sume 6 825,40 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2006