znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 52/04-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2004 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Mazáka v konaní o sťažnosti Ing. E. K., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 125/99 a 14 C 98/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 125/99 a 14 C 98/02 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e,   aby   v   konaniach   sp.   zn. 9 C 125/99 a 14 C 98/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   nahradiť Ing. E. K. trovy konania vo výške   9 340 Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún)   na   účet   advokátky JUDr. V. D., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. januára 2004 doručené podanie Ing.   E. K. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom B., označené ako „Sťažnosť   vo   veci   porušovania   základného   práva   v zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach 9 C 125/99 a 14 C 98/02“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v označených konaniach Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) o zaplatenie jej pohľadávok voči mestskej   časti   Bratislava-Rača,   v   ktorých   tento   súd   v dôsledku   nečinnosti   a konania   so zbytočnými prieťahmi zatiaľ stále právoplatne nerozhodol.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla:„Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 157/02-52 zo dňa 9. 4. 2003 prikazoval Okresnému súdu Bratislava III pokračovať v konaní 8 C 153/97 proti MČ Bratislava-Rača o splnenie   povinnosti   –   uzavretie   zmluvy   o predaji   bytu   do   osobného   vlastníctva   mojej klientke.

V súlade s týmto nálezom OS Ba III dňa 9. 10. 2003 rozsudkom návrhu mojej klientky v celom rozsahu vyhovel.

Ako je však zrejmé z príloh 1 a 2, tento rozsudok sa stal nerealizovateľný z dôvodu neskončených konaní 1) 9 C 125/99... 2) 14 C 98/02.

... Napriek tomu, že sústavne sa domáhame vo veci 9 C 125/99 vydania platobného rozkazu na základe predložených finančných dokladov ako listinných dôkazov a vytýčenia termínu pojednávania vo veci 14 C 98/02, v ktorej je možné vec rozhodnúť na základe finančných podkladov na jednom-jedinom pojednávaní, v oboch veciach dochádza zo strany súdu   k neodôvodneným   prieťahom,   a to   v konaní   9   C   125/99   spôsobeným   navyše   aj neznalosťou   zákona súdu   I.   stupňa a jeho   nečinnosťou   od   roku 2001 doteraz,   v konaní 14 C 98/02   úplne   zbytočným   šikanovaním   mojej   klientky,   ktorej   príjem   je   nulový, opakovaným preverovaním tejto skutočnosti namiesto konania vo veci samej – príl. 3, 4.“

Sťažovateľka   podala   15.   mája   2003   sťažnosť   okresnému   súdu   na   prieťahy v oboch konaniach   podľa   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o   sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, na ktorú reagoval podpredseda okresného súdu listom z 12. decembra 2003 (Spr. 2101/03).

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie, a takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. E. K. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 9 C 125/99 porušené bolo.

2. Základné právo Ing. E. K. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 14 C 98/02 porušené bolo.

3.   Prikazuje   sa   Okresnému   súdu   Bratislava   III   neodkladne   v oboch   veciach meritórne rozhodnúť.

4. Ing. E. K. sa priznáva suma 50.000 Sk ako primerané zadosťučinenie za porušenie jej práva, ktoré spôsobil svojím postupom OS Bratislava III a ktorú je jej povinný zaplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť Ing. E. K. trovy tohto konania a trovy právneho zastúpenia v rovnakej lehote do rúk advokátky JUDr. V. D..“

Ústavný   súd   prijal   sťažnosť   sťažovateľky   na   ďalšie   konanie   uznesením č. k. II. ÚS 52/04-15 z 24. februára 2004.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa sťažovateľa a podpredseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 26.   marca   2004   k sťažnosti (Spr. 3081/04 doručenom ústavnému súdu 30. marca 2004) okrem iného uviedol:

„K ústavnej sťažnosti Ing. E. K. poslanej vo veciach sp. zn. 9 C 125/99 a sp. zn. 14 C 98/02   sa   v úvode   vyjadrujem   tak,   že   ich   vybavovanie   bolo   ovplyvnené   personálnymi problémami súdu, ktoré sa vyskytli na začiatku roku 2003.

Vec sp. zn. 9 C 125/99 pôvodne prejednával a rozhodoval sudca JUDr. R. H., ktorý sa   stal   dňom   1.   1.   2003   sudcom   Krajského   súdu   v Bratislave   (výberové   konanie   sa uskutočnilo   v októbri   2002,   opakované   v decembri   2002),   nestačil   sa   vyriešiť   tento personálny problém a dňa 21. 1. 2003 zomrela sudkyňa prom. práv. M. B., čo personálnu situáciu ešte viac skomplikovalo.

Situácia v súdnom oddelení 9 C sa riešila presunom sudcu Mgr. M. D. z oddelenia Er   (exekučné   veci),   stalo   sa   tak   15.   4.   2003,   sudca   Mgr.   D.   prevzal   celkom   399 nevybavených vecí súdneho oddelenia 9 C.

Samozrejme, pokiaľ sa sudca oboznámi postupne so všetkými pridelenými vecami, určitý   čas   to   trvá   a   môžem   konštatovať,   že   sudca   Mgr.   D.   sa   snaží   plynule   pracovať s vecami.

… potom, ako ste spis vrátili, súd prípisom zo dňa 9. 3. 2004 vyzval odporcu, aby sa v lehote piatich dní vyjadril k návrhu navrhovateľky na zmenu žaloby doručenému súdu dňa 7. 7. 2003.

Domnievam sa, že JUDr. H. vo veci konal riadne, bez prieťahov, sudca Mgr. D. začal konať vo veci primerane k množstvu a náročnosti nevybavených vecí, ktoré dňa 15. 4. 2003 prevzal, teda 399, ako aj k tomu, že od januára 2004 má do oddelenia už pustený nápad nových vecí, do 31. 12. 2003 ho mal pre uľahčenie zastavený.

Vec sp. zn. 14 C 98/02 pôvodne prejednávala a rozhodovala sudkyňa prom. práv. M. B., ktorá však dňa 21. 1. 2003 zomrela, mojím opatrením zo dňa 31. 3. 2003 bolo prakticky celé súdne oddelenie 14 C – viac ako 500 nevybavených vecí rovnomerne prerozdelené sudkyniam JUDr. T. B. a Mgr. B. F., pričom každá z nich mala vo svojom súdnom oddelení okolo 300 nevybavených vecí.

Predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. B. F. V podstate sa však čakalo na nástup sudkyne JUDr. A. M., ktorá bola úspešná vo výberovom konaní dňa 29. 4. 2003. Predstava bola totiž taká, že JUDr. M. prevezme všetky veci pôvodného oddelenia sudkyne prom. práv. M. B., teda aj veci prerozdelené sudkyniam JUDr. B. a Mgr. F.

Avšak sudkyňa JUDr. A. M. nastúpila až v októbri 2003 a mojím opatrením zo dňa 3. 11. 2003 jej boli pridelené všetky nevybavené veci pôvodného súdneho oddelenia sudkyne prom. práv. M. B., celkom 431 vecí.

Samozrejme,   aj   tu   platí,   že   pokiaľ   sa   sudkyňa   oboznámi   postupne   so   všetkými pridelenými   vecami,   určitý   čas   to   trvá,   na   uľahčenie   jej   bol   dočasne   zastavený   nápad nových vecí.

Musím konštatovať, že sudkyňa JUDr. A. M. sa veľmi dobre zapracovala, pracuje s vecami, je naozaj snaživá.

V predmetnej veci úpravou zo dňa 20. 2. 2004 nariadila pojednávanie na deň 12. 5. 2004, takže začala konať vo veci primerane k množstvu a náročnosti nevybavených vecí, ktoré dňa 3. 11. 2003 prevzala, teda 431.

… Som toho názoru, že vo veci sa konalo riadne a bez prieťahov, napriek opisovanej problémovej personálnej situácii súdu.“

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“ v konaniach okresného súdu vedených pod sp. zn. 9 C 125/99 a sp. zn. 14 C 98/02.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím.   Nestačí,   ak   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu zistil, že v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 125/99 a sp. zn. 14 C 98/02   ide   o konania   o zaplatenie   1680,90 Sk   s príslušenstvom,   resp.   337 Sk s príslušenstvom   proti   mestskej   časti   Bratislava-Rača,   ktoré   nie   sú   fakticky   ani   právne zložité   a tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   takže   pri sústredenom   postupe   okresného   súdu   ich   možno   uzavrieť   bez   zbytočných   prieťahov v konaní.

2. Správanie sťažovateľky je ďalším kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Z hľadiska hodnotenia uvedeného kritéria možno vysloviť záver, že sťažovateľka čiastočne prispela k zdĺhavosti konania sp. zn. 9 C 125/99.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa sa nezúčastnili na pojednávaniach (po zrušení rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom 22. decembra 2000 a po vrátení veci 23. februára 2001) okresného súdu vo veci sp. zn. 9 C 125/99 nariadených na 17. september 2001 a 3. december 2001, pričom z účasti na pojednávaní nariadenom na 11. február 2002 sa právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila. Na priebeh celého konania malo vplyv aj správanie druhého účastníka pojednávania, žalovaného, ktorý sa tiež nezúčastnil na pojednávaniach nariadených okresným súdom po zrušení   rozhodnutia   a po   vrátení   veci,   t.   j.   17.   septembra   2001,   3. decembra   2001 a 11. februára 2002.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v konaní okresného súdu sp. zn. 14 C 98/02, jej správanie možno hodnotiť ako súčinnostné, keď zatiaľ reagovala na výzvy okresného súdu a doplnila požadované podklady pre jeho rozhodovaciu činnosť.

3.   Tretím   kritériom,   použitím   ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.

3. 1. Z postupu okresného súdu vo veci sp. zn. 9 C 125/99 vyplynulo, že po doručení návrhu   sťažovateľky   na   vydanie   platobného   rozkazu   24.   júna   1999   tento   súd   po počiatočných úkonoch 7. a 23. augusta 1999 previedol 20. septembra 1999 spis do registra C.   Okresný   súd   oslobodil   sťažovateľku   od   súdnych   poplatkov   (uznesenie   doručené 26. novembra 1999) a po vyjadrení odporcu (14. január 2000) nariadil prvé pojednávanie vo veci na 31. január 2000. Ďalšie pojednávania vo veci (13. marec 2000, 10. máj 2000) boli odročené. Okresný súd potom na pojednávaní nariadenom na 28. jún 2000 rozhodol vo veci rozsudkom,   ktorým   návrh   sťažovateľky   zamietol.   V tomto   období   okresný   súd   konal v zásade plynulo.

Sťažovateľka podala proti   rozhodnutiu prvostupňového súdu   odvolanie (doručené 1. augusta 2000 okresnému súdu, krajskému súdu doručené 28. septembra 2000).

Po zrušení rozsudku odvolacím súdom (sp. zn. 18 Co 299/00 z 22. decembra 2000) a vrátení   veci   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie   (doručené   23.   februára   2001)   právna zástupkyňa sťažovateľky opakovane žiadala o vydanie platobného rozkazu (29. mája 2001 a 12. júna 2001). Okresný súd ďalej nariadil vo veci tri pojednávania (17. september 2001,

3.   december   2001   a 11.   február   2002),   ktoré   boli   odročené   z dôvodu   neprítomnosti účastníkov konania. Od tohto času (od 11. februára 2002 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 19. januára 2004, t. j. počas obdobia takmer dvoch rokov) okresný súd vo veci sp. zn. 9 C 125/99 nekonal.

3. 2. Z postupu okresného súdu vo veci sp. zn. 14 C 98/02 ústavný súd zistil, že po doručení   návrhu   sťažovateľky   okresnému   súdu   15.   júla   2002   (spolu   s   návrhom   na oslobodenie od súdnych poplatkov), okresný súd tento návrh zaslal odporcovi (doručený 26. augusta   2002).   V auguste   2002 okresný   súd   vykonal aj dožiadanie voči   Okresnému úradu Bratislava III. Sťažovateľka doručila 13. septembra 2002 okresnému súdu potvrdenie o svojich majetkových pomeroch. Odporca sa k návrhu sťažovateľky na začatie konania vyjadril 24. septembra 2002.

Sťažovateľka upravila svoj návrh na začatie konania návrhom doručeným okresnému súdu 19. februára 2003. Okresný súd urobil ďalšie (opakované) úkony vo veci v období od apríla 2003 do júna 2003 (žiadosť o oznámenie o poberaní dôchodku Sociálnej poisťovne a vyžiadanie potvrdenia o poberaní dôchodku od sťažovateľky).

Ústavný súd uzavrel, že v konaní sp. zn. 14 C 98/02 okresný súd bol v období po 24. septembri 2002 až do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 19. januára 2003 nečinný (s výnimkou obdobia 3 mesiacov počas roka 2003) približne 13 mesiacov.

Na   základe   uvedených   skutočností   a so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   daných prípadov ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 125/99 a sp. zn. 14 C 98/02 porušené bolo.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v zmysle   §   56   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prikázal okresnému súdu, aby vo veciach sp. zn. 9 C 125/99 a sp. zn. 14 C 98/02 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka   požadovala   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 50 000 Sk pričom svoju žiadosť odôvodnila postupom okresného súdu.

Ústavný súd však dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétne okolnosti a povahu týchto vecí a na záver o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je   samotné   rozhodnutie   o porušení   tohto   základného   práva   sťažovateľky   a o uložení povinnosti okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov dostatočné. Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

3. Ústavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré vznikli právnej zástupkyni sťažovateľky advokátke JUDr. V. D., ktoré vyčíslil sumou 9 340 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 530 Sk a po 140 Sk režijný paušál.

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2004