znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 52/01-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2001 predbežne prerokoval podnet MUDr. E. K., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. B. N., K., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a čl. 41 ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   nekonaním   Lekárskej   fakulty   Univerzity   Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v rámci externej formy postgraduálneho štúdia (vedný odbor 15-01-9) v rokoch 1995 až 2000 a takto

r o z h o d o l :

Podnet MUDr. E. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. marca 2001 doručené   podanie   MUDr.   E.   K.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   bytom   K.,   ktoré   na   výzvu ústavného   súdu   doplnil   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   14.   mája   2001   a zároveň predložil   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom   pre advokátku JUDr. B. N., K. Svoje podanie označil ako „Podnet pre porušenie práv MUDr. E. K.,   práva na prípravu na povolanie zaručeného čl. 35 Ústavy SR a práva na vzdelanie zaručeného čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy SR podávaný v zmysle čl. 130 ods. 3 Ústavy SR“.

Z jeho obsahu vyplynulo, že „navrhovateľ je absolventom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, na ktorej mu bol v školskom roku 1991/92 udelený akademický titul MUDr. Po   ukončení   lekárskej   fakulty   prijal   miesto   lekára   na   Ústave   hygieny   a epidemiológie Košice – vidiek a v roku 1995 miesto odborného pracovníka na Ústave experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.

V súvislosti   s výkonom   povolania   a v snahe   získať   pre   toto   povolanie   vyššiu kvalifikáciu, sa navrhovateľ... zúčastnil dňa 24. 11. 1995 prijímacích skúšok do internej a externej formy postgraduálneho štúdia na Ústave lekárskej biológie LF UPJŠ. (§ 22 zák. č. 172/1990 Z. z., v znení platnom do novely zákonom č. 324/1996 Z. z.) Týmto skúškam... navrhovateľ na základe ústnej informácie tejto komisie vyhovel, s tým že mu bude vydané písomné rozhodnutie o prijatí na postgraduálne štúdium...“

Navrhovateľ   napriek   uvedenému   však   žiadne   písomné   rozhodnutie   o prijatí   na ašpirantúru   neobdržal.   Vedenie   dekanátu   navrhovateľovi   na   jeho   ústne   dožiadanie oznámilo,   aby   zatiaľ   pokračoval   v jazykovej   skúške   z ašpirantského   minima,   kým   sa nevysporiadajú „isté vzťahy“ vedenia s vtedajším priamym nadriadeným navrhovateľa.

Napriek tomu, že žiadne rozhodnutie o prijatí na postgraduálne štúdium navrhovateľ neobdržal,   absolvoval   na   základe   ústnych   pokynov   vedenia   dekanátu   jazykovú   skúšku z ašpirantského minima 6. júna 1996.

Až v roku 1999 na písomné požiadanie právneho zástupcu navrhovateľa z 15. marca 1999 bolo navrhovateľovi 5. novembra 1999 vydané potvrdenie o prijatí na postgraduálne štúdium   vo   vednom   odbore   všeobecná   biológia   namiesto   pôvodne   žiadaného   odboru lekárska biológia a genetika (t. j. po štyroch rokoch od prijímacích skúšok), čo v danom prípade už nezodpovedalo novele zákona č.   172/1990 Z.   z. o vysokých   školách (zákon č. 324/1996   Z.   z.),   ktorou   sa   vedecká   výchova   ašpirantov   mohla   skončiť   najneskôr   do

31. decembra 1998. Naviac, od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. od 20. novembra 1996, nebolo možné prijať nových ašpirantov na externú vedeckú ašpirantúru (§ 43a ods. 1 zákona č. 172/1990 Z. z. o vysokých školách v znení zákona č. 324/1996 Z. z.).

Dňa   22.   decembra   1999   bol   navrhovateľovi   vydaný   dekanom   Lekárskej   fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „LF UPJŠ“) dekrét o preradení z doterajšej   formy   postgraduálneho   štúdia   na   doktorandské   štúdium.   Na   porade   Ústavu experimentálnej medicíny LF UPJŠ (ďalej len „ÚEM LF UPJŠ“) bolo navrhovateľovi zo strany prednostu oznámené, že z dôvodu jeho „nečinnosti“ v rámci postgraduálneho štúdia bola táto činnosť zrušená, o čom neobdržal žiadne písomne zdôvodnené rozhodnutie ani od vedeckej rady fakulty, ani od dekana, ktorý je predsedom vedeckej rady fakulty (§ 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 172/1990 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov).

Následne koncom mesiaca máj 2000 oznámil navrhovateľovi prednosta ÚEM LF UPJŠ,   že   dostáva   výpoveď   z organizačných   dôvodov,   o čom   sa   začali s navrhovateľom pohovory 29. mája 2000 a boli ukončené skončením pracovného pomeru ku 31. augustu 2000 dohodou z organizačných dôvodov.

Navrhovateľ   sa   ďalej   domáhal   zjednania   nápravy   spôsobenej   mu   nemožnosťou ukončiť   postgraduálne,   resp.   doktorandské   štúdium   a prieťahmi   v započatom   štúdiu   aj opätovnými sťažnosťami na prešetrenie konania akademických funkcionárov LF UPJŠ zo strany Ministerstva školstva Slovenskej republiky, v ktorých poukázal na porušovanie jeho základných ľudských práv, avšak bezvýsledne.

Pretože   rozhodovanie   o prijatí   alebo   neprijatí   na postgraduálne   štúdium,   resp. doktorandské štúdium a v prípade jeho započatia (na základe vykonania prijímacích skúšok na toto štúdium) neskôr o jeho bezdôvodnom ukončení nepodlieha súdnemu preskúmaniu v rámci   správneho   súdnictva   a pretože   takto   vydávané   rozhodnutia   sú   rozhodnutiami, ktorými   sa   rozhoduje   o subjektívnom   práve   občana   (študovať   na   vysokej   škole),   je navrhovateľ   toho   názoru,   že   rozhodujúci   akademickí   funkcionári   (dekan,   prodekani), ktorým   bola   zákonom   zverená   príslušná   právomoc,   konajú   z tohto   dôvodu   ako   orgány štátnej   moci   a že   ich   rozhodnutia   ako   rozhodnutia   orgánu   štátnej   moci   podliehajú preskúmaniu   ústavným   súdom.   Preto   je   navrhovateľ   presvedčený,   že   porušenie   jeho subjektívneho   práva   je   výsledkom   činnosti   (rozhodovacej   i faktickej)   štátneho   orgánu, a preto podal návrh na začatie konania o podnete, ktorým tvrdí, že dekan LF UPJŠ, resp. školiace pracovisko, mu svojím opomenutím znemožnil nastúpiť na postgraduálne štúdium, pričom tento stav skončil až rok pred absolutóriom, kedy štúdium musí byť ukončené. Za rok, odkedy by navrhovateľ mohol nastúpiť na štúdium, musel by toto päťročné štúdium ukončiť v priebehu jedného roka. Teda dekan LF UPJŠ neumožnil navrhovateľovi nastúpiť na postgraduálne štúdium aj napriek tomu, že podmienky na jeho prijatie splnil, čím bolo porušené jeho ústavne zaručené základné právo na vzdelanie podľa čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a súčasne tým (vo vzťahu k prijatým uchádzačom o postgraduálne štúdium na LF UPJŠ) porušil rovnako ústavne zaručenú zásadu rovnosti v právach (čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy), ako aj právo na prípravu na povolanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, keďže povolanie lekára nemôže navrhovateľ vykonávať bez špecializácie, ktorej získanie mu bolo odňaté.

Nakoľko   navrhovateľ   bol   následne   na   doktorandské   štúdium   prijatý   dekrétom z 22. decembra 1999, toto mu bolo znemožnené ukončiť v dôsledku odlišného hodnotenia jeho   spôsobilosti   na doktorandské   štúdium   určeného   odboru   od   vyhodnocovania   iných uchádzačov. Navrhovateľ preto tvrdí, že napadnuté konania a rozhodovania akademických funkcionárov   boli   realizované   v rozpore   so   zásadou   rovnosti   v právach   (v ústavne zaručenom   práve   na   vzdelanie),   lebo   jeho   ústavne   zaručené   právo   na   vzdelanie (a podmienky   naň)   bolo   posudzované   na   rozdiel   od   iných   iným,   pre   navrhovateľa nepriaznivým meradlom, s ktorým okrem iného nebol dostatočne oboznámený.

Na základe dôvodov uvedených v podnete navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí podnetu vydal tento nález: „Právo na vzdelanie zaručené podľa článku 42 ods. 1 a ods.   2   Ústavy   SR,   a súčastne   s ním   spojená   tiež   ústavne   zaručená   zásada   rovnosti v právach, podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ako aj právo na prípravu na povolanie zaručené   podľa   článku   35   ods.   1   Ústavy   SR,   MUDr.   E.   K.,   bytom   K.,   bolo   porušené nesprávnym   rozhodovacím   postupom   v neprijatí   na   postgraduálne   štúdium   a následne neumožnením jeho ukončenia formou doktoradského štúdia Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 ústavy oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť postup žiadneho orgánu (štátneho, samosprávneho, iného orgánu verejnej moci), pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva fyzickej alebo právnickej osoby a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného navrhovateľovi. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon   o ústavnom   súde“),   ako   aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jedna z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu, je, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet. Za zjavne neopodstatnený podnet je možné   považovať   tiež   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   zistil,   že k označenému   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody   už   nedochádza,   resp.   jeho porušenie   už   netrvá   v okamihu   podania   podnetu   na   ústavný   súd   (II.   ÚS   32/00). V odôvodnení   každého   podnetu   treba   tvrdiť   a preukazovať,   že   ochrana   ústavnosti   „sa uplatnila v čase, keď k porušeniu uvedeného práva došlo alebo porušenie v tom čase trvalo. Ak sa ochrana ústavnosti uplatnila v inom čase, zásadne to odôvodňuje záver o zjavnej neopodstatnenosti   podnetu“   (II.   ÚS   37/01),   takže   (a   v dôsledku   uvedeného)   „konanie o podnete je dôvodné len v prípadoch a v čase, keď po rozhodnutí ústavného súdu môžu nasledovať zmeny   právnych   pomerov,   ktoré   boli   založené na základe   predchádzajúcich konaní štátnych orgánov v intenciách daných právnym poriadkom Slovenskej republiky“ (III. ÚS 33/00).

Ústavný súd z tohto hľadiska posúdil podnet navrhovateľa a zistil, že k údajnému porušovaniu jeho základných práv malo dochádzať označeným postupom (nekonaním) LF UPJŠ v období od 25. novembra 1995 do 31. augusta 2000 (kedy došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru s ÚEM LF UPJŠ).

Od   roku   1999   bol   navrhovateľ   vo   veci   svojho   doktorandského   štúdia   zastúpený právnym zástupcom, pričom ústavný súd pri predbežnom prerokovaní jeho podnetu nezistil žiadnu právnu ani faktickú prekážku, ktorá by mu bránila, aby sa s namietaným porušením svojich základných práv alebo slobôd počas obdobia rokov 1995 až 2000 nemohol obrátiť na ústavný súd.

Napriek uvedenému sa však navrhovateľ na ústavný súd obrátil až 15. marca 2001, t. j. takmer rok po uplynutí doby, počas ktorej (a podľa jeho tvrdení) reálne dochádzalo k porušovaniu   jeho   základných   práv   zo   strany   LF   UPJŠ.   Vychádzajúc   z uvedeného a v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   bolo   treba   podnet   navrhovateľa   po   jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jeho zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.