znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 518/2012-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   februára   2013 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť L. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   3404/09   p o r u š i l základné právo L. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II vo veci vednej pod sp. zn. 48 Er 3404/09 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   L.   K.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   v   sume   269,58   €   (slovom dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov),   ktoré   j e   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť na účet   jeho advokátky   JUDr.   D.   S.,   K.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 518/2012-11 z 22. novembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   L.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09.

1.1   Sťažovateľ uviedol, že „návrhom zo dňa 1. 10. 2009... sa domáhal od povinného S. s.r.o... - na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 16.5.2008 č. k. 20C40/2005-86 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1. júla 2009 č. k. 11 Co 187 / 2008 - 107 / podľa ktorých rozsudkov bolo rozhodnuté tak, že oprávnenému súdy priznali náhradu mzdy v sume 252.000.-Sk - vymoženia sumy

2.465,13.-Eur, predstavujúcu časť pohľadávky z priznanej sumy 252.000.- Sk, ktorú povinný dlhuje sťažovateľovi.

Konanie   sa   vedie   pred   Okresným   súdom   Košice   II   ako   odporcom   pod   sp.   zn. 48Er/3404/09.

Proti upovedomeniu o začatí exekúcie vydanom súdom, vedenom u exekútora pod číslom Ex 794/2009 podal povinný   námietky   podaním   zo dňa 22.1.2010,   ku   ktorým   sa vyjadril sťažovateľ ako oprávnený podaním zo dňa 21. 4. 2010.

Proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.6.2010 č. k. 48Er/3404/09, Ex 794/09 podal povinný odvolanie...

Pretože súd vo veci sťažovateľa od r. 2010 nekonal a nerozhodoval, sťažovateľ sa domáhal nápravy podanou sťažnosťou na prieťahy v konaní zo dňa 18.5.2012 podanou predsedovi súdu, ktorú sťažnosť predseda súdu uznal za dôvodnú.

Napriek   prísľubu   predsedu   súdu   že   plynulosť   konania   bude   sledovať do právoplatnosti rozhodnutia...

Preto,   že   súdne   konanie   nepokračovalo   po   26.   7.   2010...   plynule   ani   efektívne a v konaní   sa   naďalej   nepostupuje   bez   zbytočných   prieťahov,   sťažovateľ   má   za   to,   že pomalým… postupom súdu je naďalej porušované jeho právo na prejednanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, zaručené mu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručené mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, domáha sa ochrany svojho práva na ústavnom súde…“.

1.2   Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48Er/3404/09 porušil základné právo L. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote zaručené v čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Košice   II.   prikazuje   konať   vo   veci   vedenom   pod   sp.   zn. 48Er/3404/09 bez zbytočných prieťahov.

L. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000.-Eur ktoré je mu povinný Okresný súd Košice II. vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   vyplatiť   L.   K.   sumu   269,58  .-Eur,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S...“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedom, a to listom sp. zn. 1 SprV/715/2012 z 2. januára 2013, ktorý bol ústavnému súdu doručený 8. januára 2013.

Predseda okresného súdu poukázal na chronológiu úkonov v danej veci a dodal, „že k prieťahom došlo v období od 28.8.2010 do 27.12.2012. Posúdenie dôvodnosti prieťahov nechávam na zvážení ústavného súdu.

Vo   veci   bola   dňa   4.6.2012   podaná   sťažovateľom   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sťažnosť bola listom zo dňa 21.6.2012, evidovaným pod Spr. 94/2012, uznaná za dôvodnú, spis bol od podania sťažnosti pravidelne sledovaný vedením súdu   z hľadiska   plynulosti   konania.   Dňa   25.9.2012   bola   podaná   opakovaná   sťažnosť, sťažnosť bola listom zo dňa 9.10.2012, evidovanom pod Spr. 169/2012, uznaná za dôvodnú z objektívnych   dôvodov   spôsobených   neprítomnosťou   konajúceho   sudcu   zo   zákonných dôvodov.

V   tejto   súvislosti   však   pokladám   za   potrebné   uviesť,   že   zákonný   sudca   bol   od 30.8.2012 do 31.10.2012 súvisle práceneschopný, pričom v júni 2012 bol práceneschopný 12 dní, v mesiaci apríl a august čerpal dovolenku 22 dní.“.

3. Právna zástupkyňa sťažovateľa 11. februára 2013 ústavnému súdu oznámila, že k vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu   nemá   žiadne   pripomienky   a   súhlasí   s   tým,   aby vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 48 Er 3404/09:

Dňa 28. októbra 2009 sťažovateľ doručil návrh na začatie exekúcie voči povinnému S., s. r. o., K.

Dňa 10. novembra 2009 okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.Dňa 3. februára 2010 povinný doručil „námietky proti exekúcii“.

Dňa 26. apríla 2010 sa sťažovateľ vyjadril k námietkam povinného.Dňa 30. júna 2010 okresný súd uznesením sp. zn. 48 Er 3404/2009 zmietol námietky povinného.

Dňa 28. júla 2010 doručil povinný odvolanie proti uzneseniu z 30. júna 2010.Dňa 27. augusta 2010 sa k odvolaniu povinného vyjadril sťažovateľ. Dňa 28. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 48 Er 3404/2009-77 vyhovel námietkam povinného.

Dňa 14. januára 2013 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 28. decembra 2012.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09 dochádzalo k porušovaniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovanú vec nemožno považovať za právne ani fakticky zložitú, ide o bežnú agendu všeobecných súdov.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci. Okresný súd sám uznal prieťahy v konaní v období od „28. augusta 2010 do 27. decembra 2012“ (2 roky a 4 mesiace). Okrem toho ústavný súd konštatuje, že namietané konanie dosiaľ   nie   je   právoplatne   skončené.   Uvedená   nečinnosť   pritom   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože okresný súd viac ako dva roky nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   uvedenej   nečinnosti,   a   teda   k   zbytočným prieťahom   pritom   nedošlo   v   dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale predovšetkým   v   dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Tvrdenie   predsedu   okresného   súdu, podľa ktorého „zákonný sudca bol od 30.8.2012 do 31.10.2012 súvisle práceneschopný“, nebolo možné akceptovať.   Ústavný súd už v podobných   súvislostiach   viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že podobné objektívne prekážajúce okolnosti, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu okresného súdu v danej veci (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

5.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, čo odôvodnil „pocitom právnej neistoty“.

S   prihliadnutím   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva garantovaného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti   a s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   si   uplatnila   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume 269,58 €. Túto sumu ústavný súd priznal sťažovateľovi v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14   ods.   1   písm.   a)   a   b)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2013