znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 518/2010-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2011 v senáte zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť I.   P.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   Z.,   K.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Nc 160/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 18 S 22/96) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Nc   160/96   (pôvodne vedenom pod sp. zn. 18 S 22/96) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Nc 160/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 18 S 22/96) konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ivanovi Pavúkovi trovy právneho zastúpenia v sume 300,57 € (slovom tristo eur a päťdesiatsedem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Z., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   na   ďalšie konanie sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Okresného súdu Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 Nc 160/96 (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   18   S 22/96)   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 18 S 22/96,   ktoré   sa   začalo   žalobou   doručenou   bývalému   Mestskému   súdu v Bratislave   23. mája   1996,   sa   sťažovateľ   domáhal   usporiadania   vlastníckeho   práva k pozemkom. Sťažovateľ mal v uvedenej právnej veci k dispozícií iba podanie Mestského súdu   v Bratislave   sp.   zn.   18   S   22/96,   na   základe   ktorého   napadnutý   súd   postúpil   vec s odkazom na ustanovenie § 104a ods. 2 a § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu vecnej nepríslušnosti na vtedajší Obvodný súd Bratislava 3. Od postúpenia veci okresný   súd   vo veci   nekoná,   pričom   sťažovateľ   sa   niekoľkokrát   bezúspešne   priamo   na okresnom súde písomne sťažoval na jeho nečinnosť.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho uvedených práv požaduje, aby okresný súd konal bez zbytočných prieťahov a zaplatil mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 € a úhradu trov konania.

3.   Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti a žiadosti o predloženie spisu vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá v podaní z 20. októbra 2010 uviedla, «že uvedený   spis   bol   dňa   01.   07.   1996   prevedený   z   oddelenia   „S“   do   registra   neúplných návrhov pod sp. zn. 6Nc 160/1996 a týmto dňom bol pridelený na vybavenie zákonnej sudkyni JUDr. M. Z. Od tohto dátumu je spis v registračných pomôckach vyznačený na zákonnú sudkyňu. Zákonná sudkyňa na žiadosť o predloženie spisu uviedla, že spis fyzicky nemá a nevie sa vyjadriť, kde sa spis nachádza.

Vzhľadom na uvedené Vám požadovaný spis 6Nc 160/1996 (18S 22/1996) nemôže byť zaslaný.

Vo veci bude potrebné nariadiť rekonštrukciu spisu.».

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

5. Vo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. 6 Nc 160/96 (pôvodne vedenej pod sp. zn.   18   S 22/96)   ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a   vyjadrenia   okresného   súdu z 20. októbra   2010   zistil,   že   žaloba   v   tejto   veci   bola   podaná   23.   mája   1996. Prípisom bývalého   Mestského   súdu   v Bratislave   z 30.   mája   1996   bola   vec   z dôvodu   vecnej nepríslušnosti postúpená podľa § 104a ods. 2 a § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na vtedajší Obvodný súd Bratislava 3. Ďalej v tejto veci neboli vykonané žiadne úkony, pretože sa spis stratil a vo veci bude potrebné nariadiť rekonštrukciu spisu.

III.

6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

7.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

8.   Ústavný   súd   po   zistení,   že   od   podania   žalobného   návrhu   23.   mája   1996 a postúpenia veci okresnému súdu 30. mája 1996 nedošlo k žiadnemu úkonu okresného súdu, a po stanovisku okresného súdu, ktorý uznal, že spis nie je k dispozícii, nemohol podrobne analyzovať citované kritériá.

Ústavný súd však poznamenáva, že pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci a správanie účastníkov v napadnutom konaní, možno poukázať na to, že ani podpredsedníčka okresného súdu,   ale ani zákonná sudkyňa vo   svojich   vyjadreniach   nepoukázali na skutkovú   alebo právnu zložitosť predmetnej veci a sťažovateľ sa inak zrejme žiadnym spôsobom nepričinil o dlhodobú nečinnosť v predmetnom konaní.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   rozhodujúcich   zistení   a najmä   stanoviska okresného súdu mohol bez ďalšieho uzavrieť, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, pretože v dôsledku nečinnosti súdu nie je mu umožnené dosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jeho základných práv.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy (a   podľa   čl.   6 ods.   1   dohovoru)   nie   je dostatočným   zadosťučinením   pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   najmä   na dlhodobé obdobie nečinnosti okresného súdu považuje za primerané v sume 4 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

11. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva   účelne   vykonané   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   – splnomocnenie z 15. marca 2010, písomné podanie – sťažnosť z 30. marca 2010). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume dvakrát po 120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 360,69 €. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 7,21 € v roku 2010) tvorí náhrada trov právnej služby advokátom   celkovú   sumu   254,88   €   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume v danom prípade bolo treba pripočítať 19 % DPH, ktorú si právny zástupca sťažovateľa uplatnil v sume 45,69 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 300,57 €.

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

12. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2011