SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 517/2011-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., B., a JUDr. P. P., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 14 C 85/2008 a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 15 Co 266/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. K. a JUDr. P. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2011 doručená sťažnosť Ing. J. K., B. (ďalej len „sťažovateľ 1“), a JUDr. P. P., P. (ďalej len „sťažovateľ 2“, spolu aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 C 85/2008 a Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 15 Co 266/2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 26. októbra 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k. 14 C 85/2008-184 z 10. júna 2011 nebol sťažovateľ 2 pripustený ako občiansky zástupca na právne zastupovanie sťažovateľa 1 v konaní. Uznesením krajského súdu č. k. 15 Co 266/2011-229 z 31. augusta 2011 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Sťažovateľ 1 v podanom odvolaní namietal skutkové zistenia okresného súdu, a to jednak čo sa týka rozsahu zastupovania, ale predovšetkým to, že v rôznych veciach nezastupuje sťažovateľ 2 sťažovateľa 1 opätovne, pretože zákonodarca jasne v zákone uviedol, že zástupca by musel konať v rôznych veciach opätovne. Pritom sťažovateľ 2 ak koná v rôznych veciach, tak sa tak nedeje opätovne. Krajský súd sa v odôvodnení uznesenia vôbec nezaoberá tým, či skutkové zistenia okresného súdu sú alebo nie sú pravdivé. Preto je uznesenie krajského súdu nepreskúmateľné. Neuvádza sa v ňom, ako sa zabezpečí zákonné právo sťažovateľa 1 byť zastúpený osobou, ku ktorej má dôveru. Neuvádza sa ani to, v ktorých veciach koná sťažovateľ 2 opätovne.
Sťažovatelia navrhujú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy, listiny a dohovoru s tým, aby boli uznesenia okresného súdu z 10. júna 2011 a krajského súdu z 31. augusta 2011 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu. Domáhajú sa tiež priznania primeraného zadosťučinenie v sume po 5 000 € pre každého zo sťažovateľov.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 15 Co 266/2011-229 z 31. augusta 2011 vyplýva, že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 85/2008-184 z 10. júna 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 14 C 85/2008-194 z 29. júna 2011 v časti, v ktorej súd nepripustil, aby sťažovateľa 1 zastupoval v konaní sťažovateľ 2. Podľa názoru krajského súdu je nesporné, že sťažovateľ 2 vystupuje vo viacerých veciach na okresnom súde ako právny zástupca, pričom má pozastavený výkon advokácie. Súd môže rozhodnúť, že takéto zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak vystupuje v rôznych veciach opätovne. Splnomocnencom nemôže byť osoba, ktorá vystupuje ako zástupca v rôznych veciach, ktoré spolu skutkovo nesúvisia, netýkajú sa totožnosti zastúpeného, príp. ak túto činnosť vykonáva za odplatu, čo sa považuje za pokútnictvo. Súd pri rozhodovaní o nepripustení takéhoto zastúpenia vychádza z vlastných poznatkov, príp. z informácií iných súdov. Keďže bolo nesporne preukázané, že sťažovateľ 2 vystupuje na okresnom súde v rôznych veciach ako právny zástupca, neboli naplnené predpoklady na to, aby mohol zastupovať sťažovateľa 1 v predmetnom spore a boli naplnené predpoklady na nepripustenie sťažovateľa 2 ako zástupcu v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ 1 podal proti uzneseniu krajského súdu č. k. 15 Co 266/2011-229 z 31. augusta 2011 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 14 C 85/2008, treba uviesť, že proti uzneseniu okresného súdu z 10. júna 2011 bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň v tejto časti sťažnosti vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že sťažovatelia využili možnosť podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie.
Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 15 Co 266/2011, považuje ústavný súd za podstatné, že sťažovatelia vlastne namietajú, že postupom a uzneseniami všeobecných súdov bola im odňatá možnosť konať pred súdom. Sťažovateľ 1 prejavil vôľu byť v konaní zastúpený sťažovateľom 2, čo však všeobecné súdy znemožnili, a tým odňali možnosť, aby sa sťažovateľ 1 dal zastupovať osobou, proti ktorej má dôveru.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu krajského súdu bolo možné podať dovolanie, pričom podľa zistenia ústavného súdu k podaniu dovolania aj došlo. Znamená to vo svojich dôsledkoch, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov v konaní vedenom krajským súdom má v rámci dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací. Tým je zároveň aj v tejto časti sťažnosti vylúčená právomoc ústavného súdu.
Napokon ústavný súd považuje za potrebné poznamenať vo vzťahu k sťažnosti podanej sťažovateľom 2, že on nie je účastníkom konania vedeného okresným súdom. Účastníkom konania na strane žalovaného je totiž iba sťažovateľ 1. Preto sa sťažovateľ 2 javí ako osoba zjavne neoprávnená na podanie sťažnosti ústavnému súdu v tejto veci.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2011