znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 517/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   K.,   B.,   a JUDr.   P.   P.,   P.,   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 14 C 85/2008 a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 15 Co 266/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K. a JUDr. P. P.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2011 doručená sťažnosť Ing. J. K., B. (ďalej len „sťažovateľ 1“), a JUDr. P. P., P. (ďalej len „sťažovateľ 2“, spolu aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“),   ako   aj   práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v   konaniach   vedených   Okresným   súdom Bratislava   V   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   14   C   85/2008   a   Krajským   súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 15 Co 266/2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 26. októbra 2011.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   14   C   85/2008-184 z 10. júna   2011   nebol   sťažovateľ   2   pripustený   ako   občiansky   zástupca   na   právne zastupovanie sťažovateľa 1 v konaní. Uznesením krajského súdu č. k. 15 Co 266/2011-229 z 31. augusta 2011 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Sťažovateľ 1 v podanom odvolaní   namietal   skutkové   zistenia   okresného   súdu,   a   to   jednak   čo   sa   týka   rozsahu zastupovania,   ale   predovšetkým   to,   že   v   rôznych   veciach   nezastupuje   sťažovateľ   2 sťažovateľa 1 opätovne, pretože zákonodarca jasne v zákone uviedol, že zástupca by musel konať v rôznych veciach opätovne. Pritom sťažovateľ 2 ak koná v rôznych veciach, tak sa tak   nedeje   opätovne.   Krajský   súd   sa   v   odôvodnení   uznesenia   vôbec   nezaoberá   tým, či skutkové zistenia okresného súdu sú alebo nie sú pravdivé. Preto je uznesenie krajského súdu nepreskúmateľné. Neuvádza sa v ňom, ako sa zabezpečí zákonné právo sťažovateľa 1 byť zastúpený osobou, ku ktorej má dôveru. Neuvádza sa ani to, v ktorých veciach koná sťažovateľ 2 opätovne.

Sťažovatelia   navrhujú   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy, listiny a dohovoru s tým, aby boli uznesenia okresného súdu z 10. júna 2011 a krajského súdu z 31. augusta 2011 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie okresnému   súdu.   Domáhajú   sa   tiež   priznania   primeraného   zadosťučinenie   v   sume   po 5 000 € pre každého zo sťažovateľov.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 15 Co 266/2011-229 z 31. augusta 2011 vyplýva, že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 85/2008-184 z 10. júna 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 14 C 85/2008-194 z 29. júna 2011 v časti, v ktorej súd nepripustil, aby sťažovateľa 1 zastupoval v konaní sťažovateľ 2. Podľa názoru krajského súdu je nesporné, že sťažovateľ 2 vystupuje vo viacerých veciach na okresnom súde ako právny zástupca, pričom má pozastavený výkon advokácie. Súd môže rozhodnúť, že takéto zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak vystupuje   v   rôznych   veciach   opätovne.   Splnomocnencom   nemôže   byť   osoba,   ktorá vystupuje ako zástupca   v rôznych veciach, ktoré spolu skutkovo nesúvisia, netýkajú sa totožnosti   zastúpeného,   príp.   ak   túto   činnosť   vykonáva   za   odplatu,   čo   sa   považuje   za pokútnictvo. Súd pri rozhodovaní o nepripustení takéhoto zastúpenia vychádza z vlastných poznatkov,   príp.   z   informácií   iných   súdov.   Keďže   bolo   nesporne   preukázané,   že sťažovateľ 2 vystupuje na okresnom súde v rôznych veciach ako právny zástupca, neboli naplnené predpoklady na to, aby mohol zastupovať sťažovateľa 1 v predmetnom spore a boli   naplnené   predpoklady   na   nepripustenie   sťažovateľa   2   ako   zástupcu   v   zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ 1 podal proti uzneseniu krajského súdu č. k. 15 Co 266/2011-229 z 31. augusta 2011 dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 14 C 85/2008, treba uviesť, že proti uzneseniu okresného súdu z 10. júna 2011 bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň v tejto časti sťažnosti vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že sťažovatelia využili možnosť podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie.

Pokiaľ   ide   o   tú   časť   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu   vedenému   krajským súdom pod sp. zn. 15 Co 266/2011, považuje ústavný súd za podstatné, že sťažovatelia vlastne namietajú, že postupom a uzneseniami všeobecných súdov bola im odňatá možnosť konať pred súdom. Sťažovateľ 1 prejavil vôľu byť v konaní zastúpený sťažovateľom 2, čo však   všeobecné   súdy   znemožnili,   a   tým   odňali   možnosť,   aby   sa   sťažovateľ   1   dal zastupovať osobou, proti ktorej má dôveru.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu krajského súdu bolo možné podať dovolanie, pričom podľa zistenia ústavného súdu k podaniu dovolania aj došlo. Znamená to vo svojich dôsledkoch, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov v konaní   vedenom   krajským   súdom   má   v   rámci   dovolacieho   konania   Najvyšší   súd Slovenskej republiky ako súd dovolací. Tým je zároveň aj v tejto časti sťažnosti vylúčená právomoc ústavného súdu.

Napokon   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   poznamenať   vo   vzťahu   k   sťažnosti podanej   sťažovateľom   2,   že on   nie je   účastníkom   konania vedeného   okresným   súdom. Účastníkom konania na strane žalovaného je totiž iba sťažovateľ 1. Preto sa sťažovateľ 2 javí ako osoba zjavne neoprávnená na podanie sťažnosti ústavnému súdu v tejto veci.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011