znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 516/2012-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. P. B., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 126/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 126/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. J. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Rimavská   Sobota p o v i n n ý   vyplatiť mu do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný   súd   Rimavská   Sobota j e   p o v i n n ý   uhradiť J.   M.   trovy   konania v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. B., R., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. II. ÚS 516/2012-18 z 22. novembra 2012 na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 126/01.

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že „Dňa 12. 07. 2001... prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Okresnom súde v Rimavskej Sobote návrh na začatie konania vo veci náhrady škody z titulu poškodenia zdravia. Aj keď od podania návrhu na začatie konania uplynulo viac ako 11 rokov do dnešného dňa súd vo veci nerozhodol. Je síce pravda, že Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 21. 04. 2006 rozhodol o tom, že môj nárok na náhradu škody je daný...

Nároku na náhradu škody som sa domáhal na tom skutkovom základe, že 16. 07. 1999 vo večerných hodinách ma počas poľovačky v katastrálnom území B. ma postrelil P. A.   Podaniu   návrhu   predchádzalo   trestné   konanie,   ktoré   bolo   skončené   rozsudkom Okresného   súdu   v   Rimavskej   Sobote   sp.   zn.   1   T   112/1999,   ktorým   bol   P.   A.   uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 tr. zákona.

V konaní Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 6 C 126/2001 boli vpracované dva znalecké posudky, aj keď vec nebola podľa môjho názoru po právnej stránke náročná, medzi jednotlivými pojednávaniami boli veľké časové rozdiely. Niekedy sa za rok vykonalo len jedno pojednávanie.

Som toho názoru, že Okresný súd v Rimavskej Sobote uvedené konanie neúmerne predlžoval   a   stále   predlžuje,   čím   porušil   moje   základné   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 12. 10. 2009 som podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na Ministerstvo spravodlivosti SR.   Táto   bolo   postúpená   na   riešenie   predsedovi   Okresnému   súdu   v   Rimavskej   Sobote. Sťažnosť bolo riešená pod číslom Spr 1604/2009. Podľa predsedu súdu prieťahy v konaní neboli. Dňa 19. 12. 2011 som podal opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z... predsedovi Okresnému súdu v Rimavskej Sobote. Táto sťažnosť   bola   riešená   pod   č.   Spr   1720/11.   Na   opakovanú   sťažnosť   mi   odpovedal   tak, že prieťahy v konaní nezistil. Požiadal som o prešetrenie odpovede Predsedu Krajského súdu   v Banskej   Bystrici.   Nakoľko   som   sa   nestotožnil   s   názormi   predsedov   súdov,   ktorí nezistili   prieťahy v konaní,   ktoré sú podľa   môjho   názoru celkom zjavné,   rozhodol som sa podať túto ústavnú sťažnosť...

Od   Ústavného   súdu   SR   požadujem   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sumu 10 000 €. Takto uplatňovanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam, mi spôsobila nielen materiálnu ale aj nemateriálnu ujmu. Moja ujma spočíva hlavne v tom, že som bol dlhodobo vystavený psychickým tlakom vyplývajúcim z mojej právnej neistoty v tomto spore.“.

2.1 Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 126/2001 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 126/2001 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc Euro), ktoré   je   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   povinný   zaplatiť   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Rimavská Sobota je povinný uhradiť J. M. trovy právneho zastúpenia v   sume   323,50   €   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   P.   B...   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. P. Z., listom sp. zn. Spr. 75/2013 z 25. januára 2013, a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 23. januára 2013.

3.1 Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   chronológie   úkonov vykonaných súdom v namietanom konaní k veci ďalej uviedol:

„Po   preštudovaní   spisu   6   C   126/2001   uznávame,   že   ide   o   reštančnú   vec,   ktorá napadla dňa 12. júla 2001. Vec je však právne aj skutkovo zložitá a boli v nej vykonané dve znalecké dokazovania....

Zo spisu bolo zistené, že okresný súd vo veci plynule konal a sústavné prekážky v konaní boli spôsobené zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý viac krát žiadali odročiť termín pojednávania, prípadne sa na pojednávanie vôbec nedostavili. Taktiež písomné vyjadrenia, ktoré žiadal okresný súd v danej veci nepredložili vôbec, alebo len po viacerých urgenciách.

Prieťahy v konaní vznikli taktiež preto, že nebol v určenej lehote predložený znalecký posudok.   Znalec   ho   predložil   až   po   uložení   dvoch   poriadkových   pokút.   Podobne aj doplnenie   znaleckého   posudku   vypracoval   a   doručil   okresnému   súdu   až   po   uložení poriadkovej pokuty.

V priebehu súdneho konania došlo aj k zmene právneho zastúpenia navrhovateľa, čo tiež ovplyvnilo jeho plynulosť.

Počas celého konania na súdnych pojednávaniach predkladali obe sporné strany ďalšie dôkazné návrhy, ktoré opätovne žiadali doplniť, rozširovali a menili návrh.

Na základe týchto skutočností sme dospeli k záveru, že súd vo veci konal plynule, a preto považujeme sťažnosť za neodôvodnenú.

Netrváme na konaní ústneho pojednávania.“

3.2 Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   uvedenému   vyjadreniu predsedu okresného súdu okrem iného uviedol:

„Konanie   sa   začalo   návrhom   zo   dňa   12. 07. 2001,   do   dnešného   dňa nie je právoplatne   skončené.   Stále   som   v   právnej   neistote.   V   danom   prípade   sa   jedná o náhradu škody, ktorú mi spôsobil P. A. Od začiatku konania mi bola nahradená len škoda za bolesť podľa bodového ohodnotenia. Iná škoda mi nahradená nebola, aj keď som mal zložité obdobie musel som sa uskromniť a vyžiť z príjmu manželky. Až v roku 2003 keď mi bol   priznaný   invalidný   dôchodok   sa   moja   situácia   mierne   zlepšila.   Tu   som   najviac pociťoval, že konanie nie je skončené.

Zákonná   sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení   uvádzala,   že   ona   robilo   všetko   pre to aby konanie prebiehalo plynule. Poukážem len na vykonané pojednávania, ktoré boli od začiatku   konania   uskutočnené:   v   roku   2002   dva   pojednávania,   v   roku   2004   dva pojednávania, v roku 2006 jedno pojednávanie, v roku 2008 jedno pojednávanie, rok 2009 jedno pojednávanie, rok 2010 jedno pojednávanie, rok 2011 dva pojednávania, rok 2012 jedno pojednávanie. Nemyslím si, že takáto intenzita pojednávaní v tejto veci je primeraná. Trvám na tom, že zo strany zákonnej sudkyne nebola vyvíjaná dostatočná aktivita, neboli využité všetky zákonné možnosti, ktoré jej dovoľuje O. s. p., aby vec bola riešená plynule, bez prieťahov v primeranej lehote.

Zastávam názor, že keby som nebol podal túto sťažnosť, nebol by vo veci vydaný zatiaľ neprávoplatný rozsudok...

Vo   veci   boli   vypracované   dva   znalecké   posudky,   no   pre   túto   skutočnosť by som nepovažoval   vec   za   zložitú.   Z   právneho   hľadiska,   jedným   znaleckým   posudkom sa vyriešilo bodové ohodnotenie môjho zranenia. Druhý znalecký posudok mal riešiť veci ohľadom   poľovačky   na   ktorej   došlo   k   môjmu   zraneniu,   z   veľkej   časti   veci,   ktoré neprináležia riešiť znalcovi, lebo sa jedná o právne otázky, ktoré môže riešiť jedine súd. V podobných veciach existuje dostatočné množstvo judikatúry, ktoré mohla sudkyňa v konaní využiť. Pomocou judikatúry mohla vyriešiť otázky, ktoré sa riešili v znaleckom posudku z oblasti poľovníctva.

Chcel by som poukázať na zaužívanú prax v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, kde poukazuje na rozhodovaciu činnosť ESĽP, ktorý zdôrazňuje, že stupeň starostlivosti, ktorý   je   potrebné   venovať   jednotlivému   konaniu,   závisí   aj   od   významu,   ktorý   má   dané konanie pre sťažovateľa.

... v dôsledku zranenia som bol vyradený z pracovného procesu, mal som obmedzený príjem.   Na   druhej   strane   škodca   za   12   rokov   od   začiatku   konania   vôbec   nepocítil, že niekomu spôsobil škodu. Na jeho strane sa zmenili pomery, ktoré súd napokon vyhodnotil ako okolnosti hodné osobitného zreteľa na ktoré musel pri svojom rozhodnutí prihliadať. V konečnom   dôsledku   aj   keď   budem   mať   v   nejakom   právoplatnom   rozsudku   prisúdenú náhradu škody, povinný ju nebude mať ako uhradiť a mne zostanú len oči pre plač. Správanie sťažovateľa,   je pravda,   že asi v jednom prípade môj právny zástupca požiadal   o   odročenie   pojednávania.   Čo   však   nebránilo   sudkyni,   vytýčiť   pojednávanie v najbližšom   možnom   termíne,   nie   o   rok.   Návrh   som   nemenil.   Doplňoval   som   ho, lebo plynutím času som musel upresňovať výšku nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite. Nie som si vedomí toho, že z mojej strany alebo strany mojich právnych zástupcov, dochádzalo k obštrukciám, aby sa konanie zbytočne preťahovalo. K zmene právneho zástupcu som pristúpil z dôvodu, že prvý právny zástupca   prestal   vykonávať   advokáciu.   Keby   nebolo   tejto   udalosti,   nezmenil by som právneho   zástupcu.   Konanie   na   strane   odporcu   som   ja   nevedel   ovplyvniť. Aj u odporcu   došlo   k   zmene   právneho   zástupcu,   príčiny   však   nepoznám,   neviem sa k nim vyjadriť.

Na   záver   si   dovolím   len   zhrnúť,   že   konaním   ktoré   prebieha   už   12   rokov, som poškodený... Myslím si, že konanie, ktoré ani po 12 rokoch nie je právoplatne skončené a neviedlo   k   odstráneniu   mojej   právnej   neistoty,   je   poznamenané   prieťahmi   ako celok a predstavuje porušenie môjho základné práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (viď nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 441/2008.).“

Právny   zástupca   sťažovateľa   na   výzvu   ústavného   súdu   zo   14. januára 2013 dňa 20. marca 2013 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a   z   obsahu na vec sa vzťahujúceho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného pod sp. zn. 6 C 126/01:

Dňa   12. júla 2001   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   žalobu   o   náhradu   škody spôsobenej na zdraví proti P. A. (ďalej len „žalovaný v 1. rade“) a poisťovni K. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“, spolu ďalej len „žalovaní“).

Dňa 26. júla 2001 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k žalobe.Dňa 23. augusta 2001 žalovaný v 1. rade doručil vyjadrenie k žalobe.Dňa   3. septembra 2001   okresný   súd   zaslal   vyjadrenie   žalovaného   v   1. rade sťažovateľovi.

Dňa 27. septembra 2001 žalovaný v 2. rade doručil vyjadrenie k žalobe.Dňa 2. októbra 2001 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného v 2. rade.

Dňa   17. decembra 2001   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   sťažovateľa na zaslanie stanoviska k vyjadreniu žalovaného v 1. rade.

Dňa 11. januára 2002 okresný súd vyžiadal od žalovaného v 2. rade spis týkajúci sa poistnej udalosti, na základe ktorej sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu škody. Dňa   18. februára 2002   okresný   súd   urgoval   žalovaného   v   2. rade   na   zaslanie požadovaného spisu.

Dňa 8. marca 2002 žalovaný v 2. rade doručil požadovaný poistný spis.Dňa 12. marca 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. apríl 2002. Dňa 19. marca 2002 právny zástupca sťažovateľa požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 25. marca 2002 okresný súd odročil pojednávanie na 23. apríl 2002.

Dňa 4. apríla 2002 okresný súd odročil pojednávanie na 26. apríl 2002.Dňa 24. apríla 2002 žalovaný v 2. rade doručil vyjadrenie, v ktorom namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore.

Dňa 26. apríla 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania.

Dňa   29. apríla 2002   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa, aby sa vyjadril k podaniu žalovaného v 2. rade.

Dňa   27. mája 2002   okresný   súd   opäť   vyzval   sťažovateľa   na   zaslanie   stanoviska k vyjadreniu žalovaného v 2. rade.

Dňa   31. júla 2002   okresný   súd   urgoval   sťažovateľa   na   zaslanie   stanoviska k vyjadreniu žalovaného v 2. rade.

Dňa 11. septembra 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. október 2002. Dňa 15. októbra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre   účel   nariadenia   znaleckého   dokazovania   na   zistenie   zdravotného   stavu   sťažovateľa a zistenie osobných a majetkových pomerov žalovaného v 1. rade.

Dňa 8. novembra 2002 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru neurológie MUDr. M. K. a zaslal spis ustanovenému znalcovi.

Dňa   7. marca 2003   okresný   súd   vyzval   ustanoveného   znalca   na   predloženie vypracovaného znaleckého posudku v lehote 20 dní.

Dňa 21. mája 2003 okresný súd urgoval znalca, aby predložil vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 8. júla 2003 okresný súd opätovne urgoval znalca, aby predložil vypracovaný znalecký posudok pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   26. augusta 2003   okresný   súd   uznesením   uložil   ustanovenému   znalcovi poriadkovú pokutu 2 000 Sk.

Dňa 29. septembra 2003 okresný súd zisťoval na Obecnom úrade v H. (ďalej len „obecný úrad“) miesto terajšieho pobytu znalca.

Dňa   8. októbra 2003   obecný   úrad   oznámil,   že   nedošlo   k   zmene   adresy   trvalého pobytu znalca.

Dňa 10. novembra 2003 okresný súd opätovne požiadal obecný úrad o oznámenie miesta terajšieho pobytu znalca, keďže na uvedenej adrese nepreberá zásielky súdu.Dňa   19. novembra 2003   obecný   úrad   oznámil,   že   mu   nie   je   známy   dôvod nepreberania pošty znalcom.

Dňa 15. januára 2004 okresný súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku alebo na oznámenie prekážok, ktoré mu v tom bránia v lehote 10 dní.

Dňa 17. februára 2004 znalec telefonicky oznámil, že znalecký posudok vypracuje do 28. februára 2004.

Dňa 2. marca 2004 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku.Dňa 22. marca 2004 okresný súd opätovne urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku v lehote 10 dní pod hrozbou uloženia ďalšej poriadkovej pokuty.

Dňa 29. apríla 2004 okresný súd uznesením uložil znalcovi ďalšiu poriadkovú pokutu v sume 5 000 Sk.

Dňa 17. mája 2004 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok. Dňa 27. mája 2004 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné.Dňa 1. júna 2004 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania, zároveň vyzval sťažovateľa na predloženie lekárskeho posudku na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a potvrdenia o strate na zárobku od jeho zamestnávateľa. Dňa 7. júna 2004 sťažovateľ splnil výzvu okresného súdu z 1. júna 2004.Dňa 10. júna 2004 zamestnávateľ sťažovateľa doručil opisy mzdových listov. Dňa 11. júna 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. júl 2004. Dňa 22. júla 2004 okresný súd odročil pojednávanie na 7. september 2004. Dňa   7. septembra 2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 5. október 2004 pre účel predvolania znalca a vyžiadania spisu z Lesného obvodného úradu v R. (ďalej len „lesný obvodný úrad“).

Dňa 9. septembra 2004 okresný súd vyžiadal spis z lesného obvodného úradu. Dňa 23. septembra 2004 sťažovateľ doručil rozšírenie návrhu. Obvodný lesný úrad zároveň   doručil   spisový   materiál.   Okresný   súd   zaslal   rozšírenie   návrhu   sťažovateľa žalovaným.

Dňa   1. októbra 2004   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   26. október 2004 (z dôvodu ospravedlnenia sa predvolaného znalca MUDr. K.).

Dňa 26. októbra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí znalca odročené na neurčito pre účel doplnenia dokazovania.

Dňa 19. novembra 2004 okresný súd uznesením nariadil doplniť znalecký posudok MUDr. K. zo 14. apríla 2004 o ďalšie skutočnosti (v lehote 45 dní).

Dňa 6. decembra 2004 znalec prostredníctvom   Okresného súdu   Žiar nad Hronom prevzal spis.

Dňa   14. februára 2005   okresný   súd   vyzval   znalca   na   predloženie   vypracovaného znaleckého posudku.

Dňa 7. marca 2005 okresný súd urgoval znalca, aby predložil vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 22. apríla 2005 okresný súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku.

Dňa   15. augusta 2005   okresný   súd   uložil   znalcovi   MUDr.   K.   poriadkovú   pokutu 2 000 Sk.

Dňa 27. októbra 2005 znalec predložil doplňujúci znalecký posudok. Dňa   2. novembra 2005   okresný   súd   zaslal   doplňujúci   znalecký   posudok na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 10. a 11. novembra 2005 žalovaní predložili vyjadrenia k znaleckému posudku. Dňa 18. novembra 2005 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné.Dňa 24. novembra 2005 okresný súd doručil vyjadrenia žalovaných sťažovateľovi. Dňa 17. marca 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. apríl 2006. Dňa 21. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol čiastočným   rozsudkom,   ktorým   žalobu   voči   žalovanému   v   2. rade   zamietol   a   voči žalovanému v 1. rade žalobe v časti náhrady bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a vecnej škody vyhovel. Okresný súd zároveň rozhodol medzitýmnym rozsudkom o tom, že základ   nároku   sťažovateľa   na   náhradu   škody   z   titulu   straty   na   zárobku   počas práceneschopnosti, ako aj po skončení práceneschopnosti je daný.

Dňa   25. mája 2006   žalovaný   v   1. rade   podal   odvolanie   proti   čiastočnému aj medzitýmnemu   rozsudku,   sťažovateľ   sa   odvolal   proti   medzitýmnemu   rozsudku okresného súdu.

Dňa 30. mája 2006 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov.

Dňa 27. septembra 2006 krajský súd uzneseniami sp. zn. 17 Co 146/06 a sp. zn. 17 Co 147/06 zrušil čiastočný rozsudok okresného súdu a medzitýmny rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 17. októbra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 8. februára 2007 okresný súd vyzval žalovaného v 2. rade a S. (ďalej len „SPZ“) na oznámenie skutočností týkajúcich sa poistných zmlúv uzatvorených medzi nimi. Dňa 13. februára 2007 žalovaný v 2. rade doručil vyjadrenie k výzve okresného súdu.Dňa   14. februára 2007 SPZ   doručil   poistné   zmluvy   uzatvorené   medzi   ním a žalovaným v 2. rade.

Dňa   22. februára 2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   konkretizáciu   presnej výšky uplatnených nárokov a žalovaného v 1. rade na predloženie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení.

Dňa 26. marca 2007 okresný súd urgoval účastníkov na splnenie výzvy z 22. februára 2007.Dňa 19. apríla 2007 okresný   súd   opätovne   urgoval   účastníkov na splnenie výzvy z 22. februára 2007.

Dňa   25. apríla 2007   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   o   predĺženie   lehoty na splnenie povinnosti uloženej okresným súdom z dôvodu svojej hospitalizácie.

Dňa   21. mája 2007   okresný   súd   urgoval   účastníkov   na   splnenie   povinnosti vyplývajúcej z výzvy z 22. februára 2007.

Dňa 19. júna 2007 okresný súd urgoval účastníkov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty na splnenie výzvy z 22. februára 2007.

Dňa 29. júna 2007 sťažovateľ doručil „Upresnenie návrhu“.

Dňa 4. júla 2007 žalovaný v 1. rade doručil návrhy na vykonanie dôkazov. Dňa 10. júla 2007 okresný súd zaslal „Upresnenie návrhu“ sťažovateľa žalovaným na vyjadrenie.

Dňa 19. júla 2012 žalovaný v 2. rade doručil vyjadrenie k návrhu sťažovateľa.Dňa 17. septembra 2007 okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle podania sťažovateľa z 29. júna 2007.

Dňa 21. novembra 2007 sťažovateľ doručil „Upresnenie návrhu“.

Dňa   10. decembra 2007   okresný   súd   zaslal „Upresnenie   návrhu“ sťažovateľa z 21. novembra 2007 žalovaným na vyjadrenie.

Dňa   21. decembra 2007   sa   žalovaný   v   2. rade   vyjadril   k   podaniu   sťažovateľa z 21. novembra 2007.

Dňa   3. januára 2008   okresný   súd   zaslal   vyjadrenie   žalovaného   v   2. rade sťažovateľovi.

Dňa   28. januára 2008   okresný   súd   uznesením   pripustil   zmenu   žaloby   v   zmysle podania sťažovateľa z 21. novembra 2007.

Dňa 14. marca 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 8. apríl 2008. Dňa 25. marca 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po výsluchu svedkov bolo odročené na neurčito pre účel doplnenia dokazovania. Okresný súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby sťažovateľom uznesením zastavil konanie, čo sa týka sumy 18 000 Sk.Dňa 16. apríla 2008 sťažovateľ doručil návrh na výsluch menovaných svedkov.Dňa 23. apríla 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. máj 2008.Dňa   20. mája 2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí predvolaných svedkov odročené na neurčito.

Dňa   8. decembra 2008   okresný   súd   uznesením   nariadil   dokazovanie   Ing.   V.   C., znalcom z odboru lesníctva, odvetvia poľovníctva.

Dňa   19. januára 2009   okresný   súd   doručil   ustanovenému   znalcovi   spis na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 11. marca 2009 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok. Dňa 24. marca 2009 okresný súd zaslal vypracovaný znalecký posudok účastníkom na zaujatie stanoviska.

Dňa 26. a 27. marca 2009 sa žalovaní vyjadrili k znaleckému posudku. Dňa 22. apríla 2009 okresný súd uznesením priznal Ing. C. znalečné.Dňa 7. mája 2009 okresný súd zaslal vyjadrenia žalovaných k znaleckému posudku sťažovateľovi.

Dňa 20. mája 2009 sťažovateľ doručil stanovisko k znaleckému posudku Ing. C. Dňa 18. júna 2009 okresný súd uznesením uložil znalcovi Ing. C. doplniť znalecký posudok.

Dňa 16. júla 2009 znalec predložil doplnenie znaleckého posudku.

Dňa 14. augusta 2009 okresný súd zaslal doplnenie znaleckého posudku účastníkom konania na zaujatie stanoviska.

Dňa 2. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. december 2009. Dňa 1. decembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po výsluchu účastníkov konania bolo odročené na neurčito pre účel výsluchu znalca Ing. C.

Dňa 19. januára 2010 okresný súd vyzval žalovaného v 1. rade, aby uviedol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa 10. februára 2010 okresný súd urgoval žalovaného v 1. rade na splnenie výzvy z 19. januára 2010.

Dňa 17. marca 2010 okresný   súd opäť urgoval žalovaného v 1. rade   na splnenie výzvy z 19. januára 2010.

Dňa 29. apríla 2010 žalovaný v 1. rade doručil návrh na vykonanie dôkazov. Dňa 30. júna 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. august 2010. Dňa 24. augusta 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu znalca Ing. C. odročené na neurčito pre účel doplnenia dokazovania na základe návrhu účastníkov, ktorý predložia v lehote 15 dní.

Dňa 15. novembra 2010 sťažovateľ oznámil okresnému súdu zmenu v osobe jeho právneho zástupcu.

Dňa   20. januára 2011   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   návrh   na   vykonanie dôkazov.

Dňa   2. marca 2011   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   spresnenie   jeho   návrhu na doplnenie dokazovania.

Dňa   18. marca 2011   sťažovateľ   spresnil   svoj   návrh   na   vykonanie   dôkazov z 20. januára 2011.

Dňa 31. marca 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. máj 2011. Dňa   3. mája 2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   doplnení   výsluchu znalca Ing. C. odročené na neurčito pre účel doplnenia dokazovania.

Dňa 9. mája 2011 okresný súd vyžiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru R. rozhodnutie o odňatí zbrojného preukazu žalovaného v 1. rade a informáciu o výške jeho invalidného dôchodku.

Dňa 18. mája 2011 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru R. doručilo rozhodnutie o odňatí zbrojného pasu žalovanému v 1. rade.

Dňa 20. mája 2011 Sociálna poisťovňa doručila potvrdenie o výške dôchodkových dávok žalovaného v 1. rade za obdobie od septembra 2008.

Dňa   17. júna 2011   okresný   súd   požiadal   ústredie   Sociálnej   poisťovne   o   zaslanie potvrdenia o výške dôchodku žalovaného v 1. rade za obdobie jún až august 2008.Dňa   29. júna 2011   Sociálna   poisťovňa   doručila   potvrdenie   o   výške   dôchodku žalovaného v 1. rade za požadované obdobie.

Dňa 13. septembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. október 2011. Dňa 18. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účel rozšírenia žaloby sťažovateľom o ďalšie nároky.

Dňa   28. októbra 2011   okresný   súd   vyžiadal   správu   o   výške   príjmu   sťažovateľa a výške jeho dôchodku.

Dňa 31. októbra 2011 sťažovateľ doručil „Rozšírenie návrhu“.

Dňa   7. novembra 2011   bývalí   zamestnávatelia   sťažovateľa   doručili   potvrdenie o výške jeho príjmu.

Dňa 30. novembra 2011 okresný súd zaslal podanie sťažovateľa z 31. októbra 2011 žalovaným na vyjadrenie.

Dňa 6. decembra 2011 žalovaný v 2. rade doručil vyjadrenie k návrhu sťažovateľa na rozšírenie žaloby.

Dňa 28. decembra 2011 okresný súd urgoval žalovaného v 1. rade, aby sa vyjadril k návrhu na rozšírenie žaloby.

Dňa 20. februára 2012 okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného v 2. rade ostatným účastníkom konania.

Dňa   16. marca 2012   okresný   súd   uznesením   pripustil   zmenu   a   rozšírenie   návrhu v zmysle podania sťažovateľa z 31. októbra 2011.

Dňa 24. apríla 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. jún 2012.Dňa 3. mája 2012 žalovaný v 1. rade doručil vyjadrenie k žalobnému návrhu.Dňa   4. mája 2012   okresný   súd   zaslal   vyjadrenie   žalovaného   v   1. rade   ostatným účastníkom konania.

Dňa 18. mája 2012 sťažovateľ doručil stanovisko k vyjadreniu žalovaného v 1. rade. Dňa 23. mája 2012 okresný súd zaslal stanovisko sťažovateľa žalovaným. Dňa 12. júna 2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd   pripustil zmenu (rozšírenie) návrhu o nároky za rok 2011 a 2012. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účel doplnenia dokazovania.

Dňa 3. júla 2012 okresný súd požiadal Sociálnu poisťovňu o zaslanie rozhodnutia, ktorým bol sťažovateľ uznaný za invalidného dôchodcu.

Dňa   24. júla 2012   Sociálna   poisťovňa   oznámila   mieru   poklesu   sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

Od 25. septembra 2012 do 15. novembra 2012 sa spis nachádzal na ústavnom súde. Dňa 22. novembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. január 2013. Dňa   22. januára 2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   pre   účel vyhlásenia rozsudku na 12. február 2013.

Dňa 12. februára 2013 okresný súd vyhlásil meritórny rozsudok.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 126/01 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m. m.   I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania je náhrada   škody   za   ublíženie   na   zdraví   v   dôsledku   úrazu,   t.   j.   vec,   ktorej   povaha si vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku)   a   aby   sa   čo   najskôr   odstránil   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 65/04, II. ÚS 76/09).

1. Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví v dôsledku úrazu, teda po právnej stránke   ide   o   vec   patriacu   do   štandardnej   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov, t. j. nemožno   ju   považovať   za   právne   zložitú.   Ústavný   súd   však   pripúšťa,   že   doterajší priebeh konania mohla ovplyvniť skutková zložitosť veci (na ktorú poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti), ktorá súvisela najmä s potrebou ustálenia skutkového stavu   znaleckým   dokazovaním.   V   konaní   boli   vypracované   2   znalecké   posudky, ktoré následne bolo potrebné doplniť. Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemohol pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   sťažovateľ   prispel   svojím správaním   k   doterajšej   dĺžke   namietaného   konania,   na   čo   poukázal   aj   okresný   súd. Na ťarchu   sťažovateľa   z   pohľadu   zbytočných   prieťahov   v   napadnutom   konaní   možno pripísať   skutočnosť,   že   sťažovateľ   (resp.   jeho   právny   zástupca)   nereagoval   na   výzvy okresného súdu riadne a včas, pričom na ich splnenie bol okresným súdom opakovane vyzývaný (urgencie zo 17. decembra 2001 a 31. júla 2002), a to aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty (splnenie výzvy z 22. februára 2007).

V súvislosti   s namietanou neúčasťou   sťažovateľa na nariadených   pojednávaniach ústavný súd nezistil výrazný podiel sťažovateľa na predĺžení konania. V priebehu konania došlo   k   odročeniu   pojednávania   z   dôvodu   na   strane   sťažovateľa   dvakrát,   z   toho raz z dôvodu kolízie pojednávaní u právneho zástupcu sťažovateľa.

Okresný súd poukázal aj na podľa neho časté návrhy sťažovateľa na zmenu žaloby, s ktorými sa musel kvalifikovane vysporiadať, čo tiež malo vplyv na dĺžku napadnutého konania.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   návrhy   na   zmenu   žaloby   boli   opodstatnené aj vzhľadom na povahu konania, ktorého predmetom sú nároky vyplývajúce z poškodenia zdravia,   ktorých   výška   nie   je   konštantná   a   je   potrebné   ich   (aj   vzhľadom   na   dĺžku prebiehajúceho   konania   a   zmenu   pomerov   na   strane   sťažovateľa)   v   priebehu   konania aktualizovať,   resp.   rozširovať.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   tiež   poukazuje   na   svoju predchádzajúcu   judikatúru   (napr.   II. ÚS 172/07),   podľa   ktorej   viacnásobné   zmeny žalobného petitu, ktorými účastník konania reaguje na aktuálny vývoj procesnej situácie, nemožno pripočítať na jeho ťarchu. Využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01).

Napriek   uvedeným   skutočnostiam   v   danom   prípade   podiel   sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkové správanie sťažovateľa nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo k zbytočným prieťahom (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a   predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   11,5-ročné   trvanie   preskúmavaného   konania (od podania návrhu 12. júla 2001 do rozhodnutia okresného súdu, t. j. do 12. februára 2013) je   už   samo   osebe   najmä   vzhľadom   na   povahu   veci   bezpochyby   neprimerané,   aj   keď je faktom,   že   k   predĺženiu   konania   došlo   aj   v   dôsledku   nesúčinnostného   správania ustanoveného   znalca   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku   a   doplňujúceho   znaleckého posudku,   a   to   aj   napriek   uloženiu   celkovo   3   poriadkových   pokút.   Okresný   súd tiež nezodpovedá   za   dobu   (takmer   5   mesiacov),   počas   ktorej   sa   spis   nachádzal na odvolacom (krajskom) súde z dôvodu podaných odvolaní.

Ústavný súd z prehľadu procesných úkonov okresného súdu v namietanom konaní zistil   obdobia   nečinnosti,   a   to   od   24.   novembra   2005   do   21.   apríla   2006   (takmer 5 mesiacov), od 17. októbra 2006 do 8. februára 2007 (takmer 4 mesiace), od 20. mája 2008 do   8. decembra 2008 (takmer 7 mesiacov), od 14. augusta 2009 do   1. decembra 2009 (3 mesiace), od 29. apríla 2010 do 24. augusta 2010 (takmer 4 mesiace), od 24. augusta 2010 do 2. marca 2011 (6 mesiacov) a od 29. júna 2011 do 18. októbra 2011 (takmer 4 mesiace). Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 33 mesiacov.

Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   v   trvaní   takmer   troch   rokov   nie je ospravedlniteľná,   pretože   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu (už aj v kontexte viac ako 11,5 rokov trvajúceho konania) netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   ústavný   súd   konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené len zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu okresného súdu, podľa ktorého bol postup v namietanom konaní plynulý a sústavné   prekážky   v   konaní   boli   spôsobené   zo   strany   navrhovateľa   (sťažovateľa), preto nemožno   akceptovať.   Ústava   v   čl. 48   ods. 2   zaväzuje   predovšetkým   súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda   vykonanie   spravodlivosti   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 12. februára 2013 bola predmetná vec na okresnom súde rozsudkom   meritórne   rozhodnutá,   neprichádzalo   do   úvahy   v   okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktorú odôvodnil stavom právnej neistoty, v ktorej sa dlhodobo nachádza a ktorá mu spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré podľa   zásad spravodlivosti   a s prihliadnutím   na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na celkovú dĺžku posudzovaného konania, ale aj s prihliadnutím na správanie sťažovateľa považuje za primerané v sume 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2012   (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 269,58 €. Keďže právny   zástupca   sťažovateľa   je   platcom   dane   z   pridanej   hodnoty   (ďalej   len   „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 323,50 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013