znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 516/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., V., zastúpeného advokátkou Mgr. V. K., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   E   354/95   a sp.   zn. 3 Er 643/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra 2011 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. E 354/95 a sp. zn. 3 Er 643/06.

Z obsahu sťažnosti vyplýva: «Na Okresnom súde v Rimavskej Sobote bol vydaný platobný rozkaz, a to v konaní Ro787/93 zo dňa 3. 12. 1993 na uspokojenie pohľadávky, a to S., a. s., vo výške 100 000,- Sk s 28 % úrokom od 17. 2. 1995 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie trov konania vo výške 13 460,- Sk. Tento platobný rozkaz sa týkal povinných, a to:

1. I. K., bytom U. - dlžníka S., a. s.

2. H. K. - manželky tohto dlžníka

3. E. K., bytom R.

4. J. D., bytom V. - teda sťažovateľa Sťažovateľ je vlastne ručiteľom tejto pôžičky. Vzhľadom na tú skutočnosť, že dlžník neuhradil túto dlžnú sumu, tak samozrejme bol vydaný platobný rozkaz na dlžníka ako aj ručiteľov. Pohľadávka uhradená nebola, a preto podal oprávnený S., a. s., návrh na výkon rozhodnutia a to jednak návrh na výkon zrážkami zo mzdy ako aj z dôchodku, datovaný 16. 2. 1995.

Okresný   súd   v   Rimavskej   Sobote   uznesením   zo   dňa   13.   3.   1995   nariadil   výkon rozhodnutia proti všetkým povinným na uvedenú sumu zrážkami z dôchodku, proti tomuto uzneseniu však podal odvolanie sťažovateľ a to dňa 24. 3. 1995. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 31. 8. 1995 v konaní 12 Co 3531/95 zrušil uznesenie Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 13. 3. 1995, č. k. E 354/95 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil právny názor, že v danom konkrétnom prípade ide o výkon rozhodnutia exekučný titul, ktorým bolo uložené odporcom zaplatiť pohľadávku, a to všetkým štyrom povinným, a jedná sa o výrok, ktorý je obdobný záväzku solidárnemu,   a   nie   je   možné   procesné   spájať   túto   vec   a   nariadil   súdu,   aby   výkon rozhodnutia nariadil proti jednému z povinných a návrh na začatie konania voči ostatným povinným vylúčil na samostatné konanie....

Samozrejme v tom čase S. p. vykonávala zrážky z dôchodku na základe nariadeného výkonu   rozhodnutia   sťažovateľovi,   a   vzhľadom   na   to,   že   s.   p.   nebolo   stále   doručené právoplatné   rozhodnutie,   tieto   sumy   deponovala   a   nevyplatila   oprávnenému   ani sťažovateľovi....

Po tom ako bol spis zaslaný späť Okresnému súdu v Rimavskej Sobote, sú evidentné prieťahy v konaní, čo vyplýva z nasledovných skutočností: V spise sa nachádza uznesenie Okresného súdu v Rim. Sobote č. k. E 354/95-23, ktoré je datované dňom 10. 5. 2000, a toto malo byť doručené sťažovateľovi 17. 5. - rok je nečitateľný, a na uznesení sa nachádza právoplatnosť   dňom   1.   3.   2006,   vyznačená   právoplatnosť   21.   3.   2006   -   č.   listu   56. Sťažovateľ   namieta,   že   by   vôbec   bol   obdržal   nejaké   uznesenie   z   Okresného   súdu v Rimavskej Sobote v tomto období, keby mu bolo bývalo doručené, bol by proti nemu podal odvolanie.   Záhadné   je,   že   uznesenie   je   datované   dňom   10.   5.   2000,   doručenky   sú pravdepodobne z roku 2000, a právoplatnosť je vyznačená v roku 2006 v spise....

Súd   nekonal   vo   veci   od   r.   1995   a s.   p.   v   tom   čase   N.   p.   vykonala   zrážky z dôchodkových   dávok   sťažovateľa   J.   D.   na   uvedenú   pohľadávku   a   od   18.   6.   1995   do 17. 1. 2006   úhrnom   zrazila   z   dôchodku   sťažovateľa   sumu   268   200,-   Sk,   z   ktorej   sumy 2. 12. 2005 už S. p. poukázala sťažovateľovi - povinnému naviac zrazenú sumu vo výške 55 058,-   Sk,   a   zvyšok   sumy   213 142,-   Sk   deponovala   na   účte   z   dôvodu,   že   jej   nebolo doručené právoplatné uznesenie v konaní E 354/1995....

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 6. 2000 s účinnosťou od 30. 6. 2000 postúpil postupca S., a. s. pohľadávku voči dlžníkovi I. K., ktorý bol povinný v 1. rade v konaní E 354/1995 na postupníka S. k., a. s., a na základe tejto zmluvy S. k., a. s., s poukazom na ust. § 372 m/ ods. 1 Zákona 99/1963 OSP oznámila súdu, že podala na Exekútorský úrad Mgr. J. Ď., návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1/ I. K., 2/ H. K., 3/ M. K. a 4/ J. D., a to práve na vymoženie pohľadávky, ktorá bola priznaná platobným rozkazom   sp.   zn.   Ro 787/93   zo   dňa   3.   11.   1993,   a   poukazuje   na   konanie   o   výkon rozhodnutia pod sp. zn. E 354/95. Toto oznámenie bolo súdu doručené 1. 3. 2006.... Toto   oznámenie   sa   rôznym   spôsobom   dopĺňalo,   a   aj   s.   p.   11.   12.   2006   žiadala o zaslanie rozhodnutia o právoplatnosti, pretože zrážky boli naďalej deponované v s. p.... Súd   nezastavil   výkon   rozhodnutia,   hoci   to   bol   povinný   urobiť   z   úradnej   moci s poukazom na tú skutočnosť, že zákonom 341/2005 Z. z. z 24. 6. 2005, ktorým sa menil a dopĺňal Zákon 93/64 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v „Prechodných ustanoveniach účinných od 1. 9. 2005“ v § 372 m/ ods. 1 je uvedené, že v konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. 8. 2005 musí   oprávnený   podať   do   6   mesiacov   od   účinnosti   tohto   zákona   návrh   na   vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a zároveň v tejto lehote oznámiť podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia. Táto 6-mesačná lehota je lehotou prekluzívnou a S. k., a. s., doručila v konaní E 354/95 až dňa 1. 3. 2006 návrh v zmysle osobitného zákona na vykonanie exekúcie proti povinnému J. D. - sťažovateľovi, napriek tomu   súd   toto   neurobil,   a   tak   sťažovateľ   21.   12.   2009   prostredníctvom   novej   právnej zástupkyne   podal   návrh   na   zastavenie   konania   o   výkon   rozhodnutia,   o   ktorom   súd právoplatne rozhodol až po tom, keď uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 8. 2010 v konaní 13 CoE/222/2010-202 bolo dané sťažovateľovi za pravdu a Krajský súd   v   Banskej   Bystrici   rozhodol,   že   súd   je   povinný   vydať   uznesenie,   ktorým   výkon rozhodnutia zastaví....

Uznesením   Okresného   súdu   v   Rimavskej   Sobote   zo   dňa   26.   7.   2011   v   konaní 3 Er643/2006 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. 8. 2011....

Sťažovateľovi ešte aj v súčasnej dobe sa vykonávajú zrážky z dôchodku s tým, že súd žiadal exekútora, aby sumu, ktorá už bola zrazená nad rámec výkonu rozhodnutia, poukázal sťažovateľovi - povinnému, exekútor to odmietol s tým, že nie je právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Náväzne totiž súd 2. 8. 011 vo veci 3 Er643/2006 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil....

Proti   tomuto   uzneseniu   oprávnený   podal   odvolanie,   o   ktorom   ešte   nebolo rozhodnuté.

S. p. na základe príkazu exekútora JUDr. J. Ď., súdneho exekútora, Ex 1136/06 (sp. zn.   súdu   3   Er643/06),   zráža   z   dôchodku   sťažovateľa   pre   oprávneného   S.   k.,   a.   s., opätovne   na   pohľadávku   špecifikovanú   sumou   22   874,41   EUR   sumu   185,90   EUR mesačne....

Právnej zástupkyni oznámil exekútorský úrad, že suma, ktorá bola deponovaná s. p., zrazená na základe výkonu rozhodnutia, bola poukázaná exekútorskému úradu, ktorý túto sumu   zaslal   už   oprávnenému,   to   znamená,   že   napriek   tomu,   že   s.   p.   nemala   v   rukách právoplatné rozhodnutie o výkone rozhodnutia, peniaze poukázala a tieto boli tak ako sa konštatuje aj v rozhodnutí Okresného súdu v Rimavskej Sobote, poukázané oprávnenému na jeho účet.

S. p. teda v dôsledku nezákonného začatia exekučného konania dokonca pre ten istý exekučný   titul   opätovne   od   začiatku   vymáhala   od   sťažovateľa   tú   istú   sumu,   ktorú   už deponovala na svojich účtoch, a vymožené sumy opätovne deponovala na svojich účtoch, lebo   nemala   doručený   príkaz   exekútora   umožňujúci   vyplatenie   predmetných   súm oprávnenému. Takáto exekúcia naozaj je neprípustná a práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neboli dodržané....

Jediným, kto plynule v tejto veci konal, bol Krajský súd v Banskej Bystrici. Okresný súd v Rimavskej Sobote v tejto veci nekonal, a namiesto toho, aby z úradnej moci konanie zastavil, urobil toto až na pokyn Krajského súdu v Banskej Bystrici. Sťažovateľ, ktorý je už vo vysokom veku, ktorý ani nebol hlavným dlžníkom, ale v dobrej viere ručil povinnému za jeho vybratý úver, sa dostal do takejto situácie, a povinný, ktorý má výsluhový dôchodok ako   vyšetrovateľ,   sa   vyhol   celému   exekučnému   konaniu   nezákonným   postupom   súdu. Od roku 1995 ako sa spisy vrátili z Krajského súdu v Banskej Bystrici súd podľa názoru sťažovateľa nekonal vôbec až do roku 2006. Uznesenie súdu, ktoré je datované rokom 2000, bolo zrejme vydané len v r. 2006, keď dostal súd podnet na vydanie poverenia ohľadom exekúcie,   a   vtedy   vlastne   začal   podľa   názoru   sťažovateľa   vyhotovovať   predmetné rozhodnutia. Okresný súd v Rimavskej Sobote vystavil sťažovateľa ďalšiemu nezákonnému exekučnému konaniu, tento je dlhé roky pod tlakom exekútora, z malého dôchodku mu ešte naďalej zráža s. p. časť dôchodku, a dostáva sa do stavu núdze už dlhé roky.

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej takto: Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   nečinnosťou   Okresného   súdu   v   Rimavskej   sobote   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. E 354/95 a 3 Er643/06 porušené bolo.

J. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- EUR, ktoré je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný uhradiť advokátke Mgr. V. K. trovy právneho zastúpenia vo výške 555,90 EUR + 20 % DPH celkom 667,08 EUR do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. E 354/95 a sp. zn. 3 Er 643/06.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či   sú   splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na   uplatnenie   ktorého   má   právo   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“)   v spojení   s § 6   zákona č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o súdoch   a sudcoch“),   t.   j.   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných   prieťahov (napr. IV.   ÚS   153/03). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže   zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ,   ktorý   je kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní nepodal a ani netvrdí,   že   ju   nepodal   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   a existenciu   takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II.   ÚS   107/04)   dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   niet   dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou   od   1. apríla   2005   podľa   §   62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

2. Okrem uvedeného podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania sťažovateľa a priložených listín vyplýva, že napadnuté konanie vedené pod sp. zn. 3 Er 643/06 bolo na okresnom súde právoplatne skončené 1. augusta 2011. Sťažovateľ   sa   napriek   tomu   na   ústavný   súd   obrátil   so   svojou   sťažnosťou   až   podaním z 30. septembra 2011, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v čase,   keď   v označenom   konaní   pred   okresným   súdom   namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011