znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 515/2013-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   JUDr.   M.   B.,   PhD.,   zastúpeného advokátkou   Mgr.   Margarétou   Lukačovičovou,   Advokátska   kancelária BUZINGER   & PARTNERS   s. r. o.,   Martina   Benku   15, Bratislava,   vo veci   namietaného   porušenia základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 603/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 603/04   p o r u š i l základné právo JUDr. M. B., PhD., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   8   C   603/04 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   M.   B.,   PhD.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 500   € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr.   M.   B.,   PhD.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 501,57   €   (slovom   päťstojeden   eur   a   päťdesiatsedem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Margaréty Lukačovičovej, Advokátska kancelária BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Martina Benku 15, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 515/2013-10   z 15. októbra   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. B., PhD. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“),   ako   aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 603/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1   Zo   sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že: «(...)   Sťažovateľ   ako   účastník   konania (navrhovateľ)   v   právnej   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   pod   sp.   zn. 8C 603/2004 podaním zo 6. marca 2013 podal predsedníčke Okresného súdu Bratislava I podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava I v uvedenom súdnom konaní. (...)

V uvedenej sťažnosti sťažovateľ poukázal na nečinnosť a nesprávny úradný postup Okresného   súdu   Bratislava   I   v   predmetnom   súdnom   konaní,   ktorými   dochádza k neprimerane   dlho   udržiavanému   stavu   právnej   neistoty sťažovateľa.   Hoci od podania návrhu na začatie konania (3. septembra 2004) už uplynulo viac než 8 rokov a 9 mesiacov, do   dnešného   dňa   nebola   uvedená   právna   vec   právoplatne   rozhodnutá,   čím   dochádza k prehlbovaniu právnej neistoty sťažovateľa.

Dňa 17. apríla 2013 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na uvedenú sťažnosť, v ktorej predsedníčka súdu vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú. (...)

Z   hľadiska   posúdenia   kritéria   zložitosti   veci   sme   toho   názoru,   že   predmetná občianskoprávna vec týkajúca sa uplatneného nároku na náhradu škody nie je právne ani fakticky zložitá, pričom uvedená oblasť súdnej ochrany predstavuje bežnú a pravidelnú agendu všeobecných súdov.

Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania, sťažovateľ je v konaní aktívny a poskytol súdu primeranú súčinnosť a dostatočné podklady pre rýchle konanie a rozhodnutie.

Čo   sa   týka   postupu   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   predmetnom   konaní,   tento v mnohých ohľadoch nemožno označiť za postup vykonávaný s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom.

Okresný   súd   napríklad   viaceré   pojednávania   v   uvedenej   veci   opakovane   odročil z dôvodu, že odporkyňa krátko pred konaním pojednávania, obvykle prostredníctvom faxu, ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní z rôznych, často až absurdných dôvodov, pričom tvrdené dôvody neúčasti na pojednávaní súdu hodnoverným spôsobom v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom nikdy nepreukázala. Napriek tejto skutočnosti okresný súd vytýčené pojednávania z dôvodu neúčasti odporkyne opakovane odročil, čo nemožno považovať za správny úradný postup.

Z doterajšieho postupu Okresného súdu Bratislava I v uvedenej právnej veci je teda zrejmé,   že   súd   svojou   nečinnosťou,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   postupuje v zjavnom   rozpore   s   viacerými   ustanoveniami   Ústavy(...),   Listiny(...)   a   Európskeho dohovoru(...), teda svojvoľne.

Svojím zjavne nezákonným a svojvoľným postupom Okresný súd Bratislava I vytvára pre   sťažovateľa   dlhodobý   stav   právnej   neistoty   a   spôsobuje   mu   značnú   majetkovú   aj nemajetkovú ujmu.

Uvedený nezákonný postup Okresného súdu Bratislava I je z ústavného hľadiska neakceptovateľný a neospravedlniteľný.

(...) Sťažovateľ na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní túto sťažnosť prijal na ďalšie konanie, a aby po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy(...) a článku 38 ods. 2 Listiny(...) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru(...) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 603/2004 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 603/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10   000   €(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Margaréty Lukačovičovej(...), do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde

Z uvedeného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že Okresný súd Bratislava I v uvedenom   súdnom   konaní   opakovane   a   dlhodobo   postupuje   v   zjavnom   rozpore so zákonom a spôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Dĺžka   súdneho   konania   (8   rokov   a   9   mesiacov)   je   z   ústavného   hľadiska neospravedlniteľná i v zložitejších právnych veciach, o to viac, ak ide o jednoduchú právnu vec ako v tomto prípade.

Na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v predmetnom súdnom konaní bol sťažovateľ nútený vyvinúť značné úsilie, čo ho doteraz stálo nielen množstvo pracovného a súkromného   času,   ale   tiež   veľa   psychických   síl,   najmä   v   podobe   pocitov   frustrácie z bezprávia a nespravodlivosti. Sťažovateľ tiež strávil množstvo svojho času pravidelnou účasťou   na   pojednávaniach,   ktoré   boli   na   základe   zjavne   účelových   a   nepodložených podaní odporkyne, teda bez zákonného dôvodu, opakovane súdom odročené.

V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že samotné deklarovanie porušenia základných práv sťažovateľa Okresným súdom Bratislava I nemožno považovať za dostatočné. Výšku navrhovaného finančného zadosťučinenia považujeme za primeranú v porovnaní s výškou nemajetkovej   ujmy,   ktorá   bola   a   doteraz   je   sťažovateľovi   spôsobovaná   nezákonným postupom Okresného súdu Bratislava I v predmetnej právnej veci.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   3937/2013 z 3. marca   2014   a   právna   zástupkyňa sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 20. marca 2014.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľ konkrétne namieta najmä nečinnosť tunajšieho súdu, poukazuje na skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania dňa 03. 09. 20047 uplynulo viac než 8 rokov a 9 mesiacov, do dnešného dňa nebola uvedená právna vec právoplatne rozhodnutá, čím dochádza k prehlbovaniu právnej neistoty sťažovateľa,

V   úvode   môjho   vyjadrenia   si   Vám   dovoľujem   oznámiť,   že   netrvám   na   ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby(...) Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

Vzhľadom na(...) prehľad úkonov súdu je zrejmé, že konanie vedené na tunajšom súde   pod   sp.   zn.   8C   603/2004   je   poznačené   zbytočnými   prieťahmi.   V   tomto   smere poukazujem   na   skutočnosť,   že   i   sám   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   dňa 17. 04. 2013 mu bola doručená odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na jeho sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo dňa 06. 03. 2013, v ktorej predsedníčka súdu po vykonanom šetrení vyhodnotila jeho sťažnosť ako dôvodnú. Zároveň sťažovateľovi oznámila, že zákonnú sudkyňu vyzvala, aby neodkladne   prijala   opatrenia   na   odstránenie   vzniknutého   stavu   tak,   aby   k   zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu nedochádzalo.

S poukazom na prehľad úkonov súdu(...) mám však za to, že od dátumu vybavenia predmetnej   sťažnosti   na   zbytočné   prieťahy   v   konaní   vedenom   na   súde   pod   sp. zn. 8C 603/2004 odpoveďou predsedníčky súdu zo dňa 05. 04. 2013, súd vo veci priebežne koná. Prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol na skutočnosť, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 03. 09. 2004 a do oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. Z. M. 24C bola vec pridelená dňa 06. 08. 2007. Dňa 17. 06. 2010 súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č. k. 8C 603/2004-327, avšak odvolací súd uznesením č. k. 2Co 255/2010-397 zo dňa 31. 01. 2012 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil dňa 21. 02. 2012 na ďalšie konania s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu zaoberať sa podaným návrhom odporkyne zo dňa 05. 05. 2010 o náhradu škody vo výške 9.627,20 eur, vo veci znovu rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Zároveň poukazujem aj na skutočnosť, že spis sa v období od 29. 05. 2013 do 15. 07. 2013 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave a dňa 16. 01. 2014 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporkyne na termín dňa 20. 02. 2014. (...)“

2.2   Právna zástupkyňa sťažovateľa   v reakcii   na uvedené   vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„(...)   Predmetné   súdne   konanie   o   náhradu   škody   vedené   na   Okresnom   súde Bratislava I pod sp. zn. 8C 603/2004 k dnešnému dňu trvá 9 rokov 6 mesiacov a 17 dní. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I v uvedenom vyjadrení opakovane uznala, že   predmetné   súdne   konanie   je   poznačené   zbytočnými   prieťahmi.   Z   opísaného   postupu okresného súdu je zrejmé, že súd vo veci nekoná plynulo a mnohé jeho úkony nemožno označiť za efektívne, vedúce k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej sa sťažovateľ ako účastník konania (navrhovateľ) dlhodobo nachádza.

Viacero   skutkových   okolnosti   navyše   nasvedčuje   tomu,   že   zbytočné   prieťahy v súdnom konaní sú zo strany okresného súdu spôsobované úmyselne.

Ako sme uviedli v ústavnej sťažnosti, okresný súd viaceré pojednávania v uvedenej veci opakovane odročil z dôvodu, že odporkyňa krátko pred konaním pojednávania, obvykle prostredníctvom faxu, ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní z rôznych, často až absurdných dôvodov, pričom tvrdené dôvody neúčasti na pojednávaní súdu hodnoverným spôsobom v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom nikdy nepreukázala. Napriek tejto skutočnosti okresný súd vytýčené pojednávania z dôvodu neúčasti odporkyne opakovane odročil, čo nemožno považovať za správny úradný postup.

Sudkyňa   Okresného   súdu   Bratislava   I   JUDr.   O.   D.,   ktorej   bola   predmetná   vec pôvodne   pridelená,   bola   na   základe   námietky   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľom rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Bratislave   z   23.   mája   2007   vylúčená   z   prejednávania a rozhodovania veci, keďže sa ukázalo, že uvedená sudkyňa a odporkyňa v predmetnom súdnom   konaní   sú   dlhodobé   priateľky,   boli   spolužiačkami   počas   štúdia   na   právnickej fakulte   a   sudkyňa   v   čase,   keď   bola   advokátkou,   zamestnávala   manžela   odporkyne   ako advokátskeho koncipienta, a to dokonca fiktívne, bez reálneho výkonu právnej praxe. Tento blízky vzťah medzi sudkyňou a odporkyňou sa okrem iného prejavil aj tým, že sudkyňa uznesením zo 4. júla 2006 zrušila uznesenie vyššieho súdneho úradníka z 26. mája 2006, ktorým súd uložil odporkyni zaplatiť poriadkovú pokutu v sume 5.000 Sk z dôvodu opakovaných neospravedlnených neúčastí odporkyne na vytýčených pojednávaniach. Ako   vyplýva   z   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu,   po   vylúčení   sudkyne JUDr. O. D. bola dňa 6. septembra 2007 vec pridelená sudkyni JUDr. Z. M. Táto vytýčila pojednávanie vo veci až na 25. jún 2009, teda takmer dva roky po pridelení veci.

Aj   sudkyňa JUDr.   Z.   M.,   napriek   protestom sťažovateľa,   opakovane   akceptovala neospravedlnené absencie odporkyne na pojednávaniach a tieto viackrát z dôvodu neúčasti odporkyne odročila.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8C 603/2004-327 zo 17. júna 2010, ktorým súd po takmer šiestich rokoch trvajúceho súdneho konania rozhodol vo veci samej, bol následne odvolacím súdom z dôvodu procesného pochybenia okresného súdu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že okrem procesného pochybenia sa okresný súd v uvedenom rozsudku dopustil aj závažných vecných   pochybení,   keď   v   zjavnom   rozpore   so   zákonom,   ustálenou   judikatúrou a autoritatívnou   právnou   vedou,   teda   svojvoľne,   zamietol   podstatnú   časť   nároku sťažovateľa na náhradu škody.

Okresný   súd,   opäť   v   zjavnom   rozpore   s   §   119   Občianskeho   súdneho   poriadku, akceptoval neúčasť odporkyne aj na pojednávaní dňa 16. januára 2014. Odporkyňa svoju absenciu ospravedlnila prostredníctvom emailu opäť iba krátko pred začatím pojednávania, pričom   ňou   uvádzané   dôvody   neúčasti   na   pojednávaní,   navyše   nijakým   spôsobom nepodložené,   nemožno   považovať   za   zákonné,   na   čo   sťažovateľ   sudkyňu   priamo   na pojednávaní upozornil a požiadal ju, aby sa pojednávalo v neprítomnosti odporkyne. Keďže sudkyňa odmietla pojednávať v neprítomnosti odporkyne a uviedla, že pojednávanie opäť odročí, sťažovateľ na pojednávaní podal návrh podľa § 147a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a požiadal súd, aby odporkyňu zaviazal k úhrade sankcie v sume 15 eur. Hoci podľa § 147a ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku je súd povinný rozhodnúť o takomto návrhu bez zbytočného odkladu, okresný súd doteraz o tomto návrhu nerozhodol, čím opäť spochybnil svoju nestrannosť v predmetnom súdnom konaní. (...)

Z   vyjadrenia   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I   vyplýva,   že   sudkyňa JUDr. Z. M. má sama pochybnosti o svojej nezaujatosti k účastníkom konania, keď dňa 24. marca 2013 podľa § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predložila súdny spis predsedníčke súdu z dôvodu, že podľa jej názoru sú splnené zákonné predpoklady na jej vylúčenie   z   prejednávania   a   rozhodovania   predmetnej   veci.   Krajský   súd   v   Bratislave následne   uznesením   sp.   zn.   9NcC   34/2013-481   zo   6.   júna   2013   rozhodol,   že   zákonná sudkyňa nie je vylúčená z pojednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Uvedené   skutkové   okolnosti   týkajúce   sa   postupu   Okresného   súdu   Bratislava I v predmetnom   súdnom konaní,   tak jednotlivo,   ako   aj   vo   vzájomnej   súvislosti,   vytvárajú pochybnosti o nestrannosti okresného súdu vo vzťahu k účastníkom konania. Okresný súd odporkyňu opakovane zvýhodnil tým, že pojednávanie viackrát odročil, hoci na odročenie pojednávania neexistovali zákonné dôvody. Jedinú poriadkovú pokutu, ktorú odporkyni za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní uložil vyšší súdny úradník, sudkyňa JUDr. O. D., blízka priateľka odporkyne, zrušila.

Výsledkom   uvedenej   nečinnosti,   neefektívneho   a   svojvoľného   postupu   Okresného súdu Bratislava I v predmetnom súdnom konaní je stav hlbokej právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza už takmer 10 rokov. Sťažovateľ uvedenej právnej veci venoval desiatky hodín na úkor svojho pracovného a voľného času, pričom ujma (majetková aj nemajetková), ktorá mu vznikla a stále vzniká v príčinnej súvislosti s nezákonným postupom okresného súdu   v   predmetnom   súdnom   konaní,   už   mnohonásobne   presiahla   výšku   škody,   ktorej náhradu si sťažovateľ uplatňuje voči odporkyni.

Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľ navrhované finančné zadosťučinenie za primerané.

Sťažovateľ netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 603/04:

Dňa 3. septembra 2004 podal sťažovateľ na okresnom súde proti JUDr. M. B. (ďalej len „odporkyňa“) žalobný návrh na zaplatenie sumy 261 723 Sk s prísl. z titulu náhrady škody. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 603/04.

Dňa   23.   septembra   2004   okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   603/04-38   vyzval sťažovateľa,   aby   v   lehote   10   dní   od   doručenia   výzvy   odstránil   nedostatky   návrhu, konkrétne,   aby   špecifikoval „percentuálne   akú   výšku   úrokov“ z požadovanej   istiny. Sťažovateľ prevzal uvedené uznesenie 17. marca 2005.

Dňa 30. marca 2005 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa – špecifikácia úrokov z omeškania.

Dňa   11.   apríla   2005   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za podaný návrh.

Dňa 5. mája 2005 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh.

Dňa 3. augusta 2005 súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k podanému návrhu.Dňa 21. septembra 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. november 2005.Dňa 28. septembra 2005 sa odporkyňa písomne vyjadrila k návrhu.Dňa   9.   novembra   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala   o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu jej „dočasnej pracovnej neschopnosti“.

Dňa 10. novembra 2005 bolo pojednávanie odročené na 24. január 2006.Dňa   14.   novembra   2005   odporkyňa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní 10. novembra 2005 „z dôvodu čerpania materskej dovolenky“.

Dňa   24.   januára   2006   odporkyňa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní „z dôvodu   čerpania   materskej   dovolenky“,   ako   aj „z   dôvodu   ošetrovania maloletého dieťaťa počas PN“. Pojednávanie bolo odročené na 31. marec 2006 s tým, že odporkyňa bude predvolaná pod hrozbou uloženia pokuty.

Dňa 31. marca 2006 bolo pojednávanie odročené na 2. jún 2006 s tým, že odporkyňa bude   na   toto   pojednávanie   predvedená   políciou   a bude   jej   uložená   poriadková   pokuta vo výške 5 000 Sk.

Dňa   6.   apríla   2006   bolo   súdu   doručené   ospravedlnenie   odporkyne   z neúčasti   na ostatnom pojednávaní, ktoré sa jej údajne nepodarilo doručiť faxom, a rovnako aj jej pokus o telefonické ospravedlnenie malo byť bezúspešné.

Dňa 26. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. 8 C 603/04-105 uložil odporkyni poriadkovú pokutu vo výške 5 000 Sk.

Dňa   2.   júna   2006   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 13. október 2006.

Dňa   23.   júna   2006   odporkyňa   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   o poriadkovej pokute.

Dňa 26. júna 2006   súd uznesením   č.   k. 8 C 603/04-119 vyzval odporkyňu, aby špecifikovala svoj vzájomný návrh, ktorý uplatnila vo svojom podaní z 20. septembra 2005.Dňa 4. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. 8 C 603/04-121 zrušil svoje uznesenie o uložení poriadkovej pokuty odporkyni.

Dňa 14. júla 2006 odporkyňa podala špecifikáciu svojho protinávrhu.Dňa 19. júla 2006 odporkyňa zaslala súdu doklady „na základe výzvy súdu“.Dňa 17. augusta 2006 sťažovateľ predložil súdu písomnosti súvisiace so žalobným návrhom.

Dňa 13. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   uvedený   deň „z   dôvodu   bolesti   zubov“. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 27. novembra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. január 2007.Dňa 26. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito „vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti zákonného sudcu“ zo strany sťažovateľa, ktorý uhradil aj súdny poplatok za uvedený návrh. Odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní „z dôvodu náhleho ochorenia opatrovateľky mojich detí“.

Dňa 29. januára 2007 sa zákonná sudkyňa písomne vyjadrila k námietke zaujatosti.Dňa 5. februára 2007 sťažovateľ doplnil svoju námietku zaujatosti.Dňa 27. apríla 2007 sťažovateľ požiadal súd „o bezodkladné predloženie veci na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu“.

Dňa   15.   mája   2007   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o podanej námietke zaujatosti.

Dňa 23. mája 2007 krajský súd uznesením č. k. 13 NcC 31/07-214 zákonnú sudkyňu JUDr. O. D. vylúčil z prerokovávania a rozhodovania danej veci.

Dňa 6. júla 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 6. augusta 2007 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Z. M.Dňa 4. mája 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 2008.Dňa 25. júna 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie v neprítomnosti odporkyne, pričom pojednávanie bolo odročené na 24. september 2009.

Dňa 27. augusta 2009 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh.Dňa   31.   augusta   2009   odporkyňa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

Dňa 24. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd pripustil zmenu návrhu a bolo odročené na 26. november 2009.

Dňa 29. septembra 2009 odporkyňa zaslala súdu požadované doklady.Dňa 29. októbra 2009 sťažovateľ požiadal súd o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie termínu s ďalším pojednávaním, kde je právnym zástupcom.

Dňa 12. januára 2010 sťažovateľ doložil do spisu listinné dôkazy.Dňa 4. februára 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. marec 2010 na účely zapožičania vyšetrovacieho spisu ČVS: OUV-1483/2002 Dn.Dňa   25.   marca   2010   bolo   pojednávanie   odročené   na   3.   máj   2010,   pretože   sa nedostavila odporkyňa a ani právna zástupkyňa navrhovateľa.

Dňa 30. marca 2010 sťažovateľ oznámil súdu osobné údaje svedka.Dňa 3.   mája   2010   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 17. jún 2010.

Dňa 6. mája 2010 odporkyňa podala návrh na náhradu škody proti sťažovateľovi.Dňa   17.   júna   2010   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   súd   vydal rozsudok č. k. 8 C 603/04-327, ktorým návrhu sťažovateľa sčasti vyhovel.

Dňa 9. augusta 2010 podala proti uvedenému rozsudku odporkyňa odvolanie.Dňa 11. augusta 2010 podal proti uvedenému rozsudku odvolanie aj sťažovateľ.Dňa   23.   augusta   2010   boli   odvolania   zaslané   účastníkom   konania   na   vzájomné vyjadrenie a zároveň boli vyzvaní na úhradu poplatkov za podané odvolanie.

Dňa   24.   septembra   2010   sťažovateľ   požiadal   súd „o opravu   chyby   v uznesení vo výzve súdu“.

Dňa 27. septembra 2010 sa odporkyňa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa.Dňa 29. septembra 2010 okresný súd opravil svoje uznesenie č. k. 8 C 603/04-365.Dňa   11.   novembra   2010   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o odvolaní účastníkov konania.

Dňa 6. apríla 2011 sa sťažovateľ písomne vyjadril k odvolaniu odporkyne.Dňa 31. januára 2012 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 255/2010-397 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 21. februára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 13. marca 2012 súd vyzval sťažovateľa, aby vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom odporkyne z 8. apríla 2011.

Dňa 12. apríla 2012 sťažovateľ vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle uvedenej výzvy.Dňa 8. augusta 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. október 2012.Dňa   4.   októbra   2012   odporkyňa   požiadala   súd   o odročenie   nariadeného pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „súd sa bude zaoberať procesným návrhom navrhovateľa ohľadne vylúčenia vzájomného návrhu odporkyne na samostatné konanie“.

Dňa 22.   novembra 2012 okresný   súd   uznesením   č.   k.   8 C 603/04-458 spojil   na spoločné   konanie   veci   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   8   C   603/04   a sp.   zn. 24 C 92/2010 tak, že budú vedené pod sp. zn. 8 C 603/04.

Dňa 24. januára 2013 nadobudlo právoplatnosť uvedené uznesenie o spojení vecí.Dňa 11. marca 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. apríl 2013.Dňa   17.   apríla   2013   odporkyňa   podala   námietku   zaujatosti   zákonnej   sudkyne JUDr. Z. M.

Dňa 25. apríla 2013 bolo pojednávanie odročené na neurčito.Dňa 29. mája 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanej námietke zaujatosti.

Dňa 6. júna 2013 krajský súd uznesením č.   k. 9 NcC 34/2013-481 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Z. M. nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania predmetnej veci.Dňa 15. júla 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 10. septembra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. október 2013.Dňa 24. októbra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 16. január 2014.

Dňa 16. januára 2014 bolo pojednávanie odročené na 20. február 2014 „z dôvodu neprítomnosti odporkyne“.

Dňa 20. februára 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 31. marec 2014.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 603/04 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy a v čl. 38 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj v čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr. I. ÚS 41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto občianskoprávneho konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani predsedníčka okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie posudzovaného konania 9,5 rokov iba na súde prvého stupňa (od 3. septembra 2004) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, a to aj v tom prípade, ak odhliadneme od toho, že spis sa nachádzal asi sedem mesiacov aj na   odvolacom   súde.   Ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa trvá tak dlho, ako to je v danej   veci,   teda   9,5   rokov,   možno   už len na základe posúdenia   tohto   neprimeraného obdobia   považovať   za   nezlučiteľné   s imperatívom   ustanoveným   v čl.   48   ods. 2   ústavy, v čl. 38 ods. 2 listiny a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu   stáva   iluzórnym,   a teda   ho   ohrozuje   vo   svojej   podstate   (m.   m.   I.   ÚS   66/03). Ústavný   súd   však   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný od 5. mája 2005 do 3. augusta 2005 (tri mesiace), od 29. januára 2007 do 15. mája 2007 (tri mesiace), od 6. augusta 2007 do 4. mája 2008 (osem mesiacov) a od 12. apríla 2012 do 8. augusta 2012 (štyri mesiace). Okresný súd teda minimálne poldruha roka vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy, listiny a dohovoru (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € s odôvodnením,   že „Na   ochranu   svojich   práv   a   oprávnených   záujmov   v   predmetnom súdnom konaní bol sťažovateľ nútený vyvinúť značné úsilie, čo ho doteraz stálo nielen množstvo pracovného a súkromného času, ale tiež veľa psychických síl, najmä v podobe pocitov frustrácie z bezprávia a nespravodlivosti.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a vzhľadom aj na celkove neobyčajne dlhé trvanie napadnutého konania považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a v bode 5.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti zo 14. júna 2013 a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 20. marca   2014).   Za   dva   úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 € a režijný paušál v sume 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 417,98 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 83,59 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 501,57 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014