SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 514/2025-19
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 805/4, Bernolákovo, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. CA-11C/24/2020 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Čadca sp. zn. 11C/24/2020) a postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cdo/57/2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. CA-11C/24/2020 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 57/2024. Zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 1 650 eur od okresného súdu a 16 500 eur od najvyššieho súdu. Domáha sa voči okresnému súdu a najvyššiemu súdu i náhrady trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom 500 eur.
2. Z ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa žalobou z 30. apríla 2020 domáhal určenia vlastníctva. Okresný súd Čadca rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 11C/24/2020-158 z 18. júla 2022. V konaní na odvolacom súde, ktoré bolo ukončené 12. septembra 2023, sťažovateľ prieťahy nenamieta.
3. Po podaní dovolania na okresnom súde 6. decembra 2023 bola vec predložená dovolaciemu súdu 12. apríla 2024. Sťažovateľ 26. mája 2025 po roku nečinnosti najvyššieho súdu požiadal o odstránenie prieťahu a rozhodnutie o dovolaní. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti dovolací súd v právnej veci sťažovateľa nerozhodol.
4. Sťažovateľ namieta, že prieťahy v konaní vznikli už pred predložením veci najvyššiemu súdu, keďže výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie mu bola doručená až po dvoch mesiacoch od jeho podania. Zastáva názor, že i konanie na dovolacom súde trvajúce vyše roka je poznamenané prieťahmi z dôvodu nečinnosti najvyššieho súdu.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. CA-11C/24/2020 a postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
7. Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. II. ÚS 93/03, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08, I. ÚS 210/2018), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, I. ÚS 192/2015).
8. V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že v posudzovanej veci konanie na okresnom súde trvalo od podania dovolania do predloženia veci dovolaciemu súdu 4 mesiace, pričom okresný súd nebol nečinný, ale realizoval úkony súvisiace s predložením veci. Ústavný súd považuje túto dobu za primeranú na prípravu veci na rozhodnutie dovolaciemu súdu a prieťah v tejto fáze konania nezistil.
9. Pokiaľ ide o napadnuté konanie na najvyššom súde, ktoré do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá celkovo takmer rok a pol, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto posudzovaného obdobia nie je optimálna, avšak dosiaľ ju nemožno považovať za neúnosnú. Na základe uvedeného ústavný súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku napadnutého konania za nezlučiteľnú so základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 375/08).
11. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti.
12. Po preskúmaní postupu okresného súd ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom pod sp. zn. CA-11C/24/2020 prieťahy nezistil. V súvislosti s napadnutým konaním dovolacieho súdu ústavný súd dospel k záveru, že i keď je jeho postup poznačený prieťahmi, doterajšia dĺžka napadnutého konania nesignalizuje nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
13. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci a v prípade, že nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu či najvyššieho súdu bude pokračovať, sťažovateľ sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu



