znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 514/2013-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   M.,   zastúpeného advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou, Advokátska kancelária, Ulica 1. mája 18, Žilina, vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 T 185/02) v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 128/08-44 z 3. decembra 2008   p o r u š i l   základné právo J. M., aby sa jeho vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

2. J. M.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť mu do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. M.   p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 € (slovom štyristosedemnásť   eur   a deväťdesiatosem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky JUDr.   Nikolety   Sekerákovej,   Advokátska kancelária, Ulica 1. mája 18, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. M.   n e v y h o v u j e.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 514/2013-11   z 15.   októbra   2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 1 T 185/02 a v súčasnosti pod sp. zn. 5 T 143/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že „(...) Dňa 21. 5. 2002 podal Okresný prokurátor v Žiline pod č. 1 P V 232/02 obžalobu na sťažovateľa pre trestný čin podľa § 215 ods. 1, písm. a) Tr. zák. a pre trestný čin podľa § 235 ods. 1, ods. 2, písm. d) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov na Okresný súd v Žiline.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo dňa 11. 3. 2004 č. k. 1T/185/02-527 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania uvedených trestných činov.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 6. 2004 č. k. 2To/196/04 bol uvedený rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie z dôvodov porušenia práva na obhajobu, objasnenia veci a opakovania dôkazov.

Dňa 25. 8. 2005 bola opätovne na sťažovateľa podaná obžaloba na Okresný súd v Žiline prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine pre rovnaké trestné skutky ako boli popísané v obžalobe podanej dňa 21. 5. 2002 na Okresný súd v Žiline.

Okresný súd v Žiline rozsudkom zo dňa 21. 6. 2012 č. k. 5T/143/2005 oslobodil sťažovateľa   spod   obžaloby,   podanej   Okresnou   prokuratúrou   Martin   na   sťažovateľa na Okresný súd v Žiline dňa 25. 8. 2005.

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 1. 2013 č. k. 3To/134/2012-1269 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 21. 6. 2012 č. k. 5T/143/2005 a vec vrátil Okresnému súdu v Žiline, aby v potrebnom rozsahu prejednal.

Trestná vec sťažovateľa vedená na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 5T/143/05, predtým 1T/185/02, nie je v súčasnosti doposiaľ právoplatne skončená.

Sťažnosťami adresovanými predsedovi Okresného súdu v Žiline v rokoch 2010 - 2012   sťažovateľ   namietal   prieťahy   v   konaní,   porušenie   práva   účastníka   konania   na efektívny, rýchly a účelný postup v jeho trestnej veci, ako aj dlhotrvajúcu právnu neistotu, v ktorej sa nachádza abnormálne dlhú dobu. Oznámeniami Okresného súdu v Žiline zo dňa 20. 9. 2010 sp. zn. 1SprS/267/2010 a zo dňa 12. 11. 2012 sp. zn. 1SprS/613/2012 bolo sťažovateľovi oznámené, že sťažnosti nie sú dôvodné.

Sťažnosťou,   adresovanou   predsedovi   Okresného   súdu   v   Žiline   v roku   2013   opäť sťažovateľ namietal prieťahy v konaní, ako aj právnu neistotu v jeho trestnej veci, vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 5T/143/2005.

Dňa 23. 5. 2013 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie predsedu Okresného súdu v Žiline na vyššie uvedenú sťažnosť, v ktorom predseda Okresného súdu v Žiline priznáva prieťahy v konaní v trestnej veci sťažovateľa v dĺžke 8 rokov, nakoľko však v predmetnej veci je určený termín hlavného pojednávania, bol účel sťažnosti dosiahnutý.

S uvedeným vybavením sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľ nesúhlasí, nakoľko stav právnej neistoty naďalej v jeho trestnej veci pretrváva, a preto sa domáha právnej ochrany svojich základných práv na Ústavnom súde SR. (...)

Citovanými článkami Ústavy SR, ako aj Dohovoru sa zaručuje právo na konanie bez zbytočných prieťahov, ako aj právo na urýchlené prejednanie veci v primeranej lehote. Podľa   sťažovateľa   je   jeho   osoba,   ktorá   je   trestne   stíhaná   pre   obzvlášť   závažné trestné činy v konaní pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 5T/143/2005, predtým 1T/185/02,   jedenásť   rokov   v   právnej   neistote,   nakoľko   príslušný   súd   vec   právoplatne doposiaľ nerozhodol. (...)

Uvedenú lehotu, v ktorej súd doposiaľ nerozhodol právoplatne o sťažovateľovej vine, resp.   nevine,   pokladá   sťažovateľ   za   priame   porušenie   svojich   základných   práv, vyplývajúcich z vyššie uvedených článkov ústavy, zákona a Dohovoru, nakoľko príslušný konajúci súd svojim absentujúcim právoplatným rozhodnutím neodstránil u sťažovateľa stav dlhotrvajúcej   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   jeho   osoba   nachádza   v   dôsledku   trestného stíhania.

Trestná vec sťažovateľa, vedená na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 5T/143/2005 nie   je   právne,   ani   skutkovo   zložitá   vec,   pričom   obdobné   trestné   veci   bývajú   spravidla ukončené právoplatne do jedného roka od podania obžaloby.

Sťažovateľ   ako   účastník   trestného   konania   nikdy   bezdôvodne   svojim   správaním nespôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Zo strany procesne konajúceho súdu však vznikli zbytočné prieťahy v konaní, právna neistota, a to neefektívnym konaním súdu, keď vo veci sa vystriedalo 5 sudcov. Súčasný stav veci je taký, že u sťažovateľa naďalej pretrváva právna neistota, a preto žiada ústavný súd, aby vydal tento nález. (...)

Vzhľadom na to, že konaním Okresného súdu Žilina je porušované základné právo sťažovateľa v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v danej veci neexistuje možnosť preskúmať toto   konanie   iným   spôsobom,   je   dostatočne   preukázaná   právomoc   Ústavného   súdu Slovenskej republiky konať o tejto ústavnej sťažnosti.

(...)   Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   okolnosti   a   skutočnosť,   že   konaním   súdu   - zbytočnými prieťahmi v konaní je porušované sťažovateľovo základné právo v zmysle čl. 48 ods.   2 Ústavy   SR,   žiadam Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   sťažovateľovi   priznal primerané zadosťučinenie vo výške 30.000 EUR. V danom prípade Okresný súd v Žiline sťažovateľovi zabraňuje v relevantnej a dôslednej právnej ochrane svojho práva.

Zároveň sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd priznal odmenu právnemu zástupcovi JUDr.   Nikolete   Sekerákovej,   advokátke,   podľa   §   11   ods.   3   vyhlášky   č.   655/2004   Z.   z. v plamom znení v čiastke 955,10 EUR(...).

(...) Na základe uvedených skutočností mám za dostatočne preukázané, že postupom Okresného súdu Žilina, t. j. odňatím práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, boli porušené sťažovateľove základné práva garantované Ústavou SR. (...) V konaní vo veci samej navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento nález

Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, pod spis. zn. 5T/143/2005 bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 5T/143/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   podľa   čl.   127   ods.   3   Ústavy   SR   finančné zadosťučinenie   vo   výške   30.000   EUR,   ktoré   je   povinný   vyplatiť   Okresný   súd   v   Žiline sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi sťažovateľa   JUDr.   Nikolete   Sekerákovej,   advokátke,   Advokátska   kancelária   so   sídlom 1. mája 18, 010 01 Žilina vo výške 955,10 EUR.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   1 SprS   617/2013 z 13. decembra 2013 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne k danej veci) a právna zástupkyňa sťažovateľa prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 20. januára 2014.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom liste uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením zákonnej sudkyne v predmetnej veci, a dodal, že „Okresný súd Žilina netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti.“.

3.1.1   Zákonná   sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   chronológiu   úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Poznamenávam, že sa jedná o vec, v ktorej bolo od začiatku potrebné vykonať rozsiahlejšie   dokazovanie,   teda   vec   si   vyžadovala   prejednanie   na   viacerých   hlavných pojednávaniach. Zo spisu sa zisťuje, že tento bol opakovane predkladaný odvolaciemu súdu, ale   aj   Najvyššiemu   súdu,   za   účelom   rozhodnutia   o   opravných   prostriedkoch   najmä obžalovaného, naviac v konaní opakovane vznášané námietky zaujatosti obžalovaným voči predsedníčke senátu a prísediacim. Vo veci došlo k opakovanej zmene zákonných sudcov, smrť prísediacej, je nutné vykonávať hlavné pojednávanie odznova. Vo veci už bolo 2 - krát rozhodnuté rozsudkom, ktorý odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (dokonca 1 krát aj až do prípravného konania na doplnenie vyšetrovania). Konanie sa predlžuje aj rozsiahlejšími   prejavmi   obžalovaného   na   hlavnom   pojednávaní,   čo   je   však   právo obžalovaného a jeho prejavy sú k podstate prejednávanej veci, teda nie je dôvod tieto nepripustiť.   Rovnako k vykonávaným dôkazom na hlavnom pojednávaní činí prejavy aj obhajca   obžalovaného,   ktoré   sú   tiež   rozsiahlejšej   povahy   a   na   prejavy   obžalovaného a obhajcu   reaguje   svojimi   prejavmi   prokurátor   (jedná   sa   najmä   o   vyjadrenia   ohľadne zákonnosti   vykonávaných   dôkazov).   Obžalovaný,   obhajca,   prokurátor   sú   aktívni   pri vykonávaní   dokazovania   a   kladení   otázok   vypočúvaným   osobám.   Ja   JUDr.   Marcela Malatká som ako zákonná sudkyňa vo veci činná od jej pridelenia po predchádzajúcej sudkyni,   ktorá   odišla   na   materskú   dovolenku,   konkrétne   spis   mi   bol   pridelený   dňa 19. 06. 2009.   Nakoľko   po   odchode   predchádzajúcej   zákonnej   sudkyne   na   materskú dovolenku   som   mala   pridelené   aj   ďalšie   spisy   po   tejto   sudkyni   a   súčasne   som   konala v ďalších   veciach   svojho   senátu,   pričom   sa   v   tejto   veci   jednalo   o   rozsiahlejší   spisový materiál, ktorý bolo potrebné naštudovať a nejednalo sa o vec väzobnú, po naštudovaní veci   som   vo   veci   určila   ďalší   procesný   postup   dňa   07.   01.   2010   a   ďalej   vynakladám maximálne úsilie konať vo veci priebežne, pri plnení aj ďalších pracovných povinností. Aj keď   sa   nejedná   o   vec   väzobnú,   v   ktorých   veciach   je   súd   povinný   konať   prednostne   a urýchlene, jedná sa o vec reštančnú a primerane tomu súd vo veci koná.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„(...) Dňa 25. 08. 2005 došlo k opätovnému podaniu obžaloby na sťažovateľa na Okresný   súd   Žilina.   Podaním   z   januára   2007   adresovaným   Okresnému   súdu   Žilina, konajúcemu   v trestnej   veci   sp.   zn.   5T/143/2005   sťažovateľ   oznámil   súdu   adresu   na doručovanie písomností, ktorá nie je totožná s adresou jeho trvalého pobytu.

Dňa 20. 05. 2008 nariadil súd termín HP na 20. 06. 2008. HP bolo však zrušené nakoľko sťažovateľ nebol na HP prítomný, podľa názoru súdu sa neospravedlnil, doručenie predvolania   neprevzal   v odbernej lehote.   K uvedenej skutočnosti   sťažovateľ   uvádza,   že práve okresný súd pochybil, a z toho dôvodu dňa 20. 06. 2008 neprebehlo HP, nakoľko okresný   súd   zaslal   predvolanie   na   HP   na   inú   adresu   ako   sťažovateľ   uviedol   súdu na doručovanie písomností už v januári 2007.

Ďalšie pojednávanie dňa 19. 12. 2008 bolo tak isto odročené, zmarené zo strany súdu, nakoľko súd až po uplynutí lehoty, po 3,5 roku zistil, a to podotýkame, na základe upozornenia sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, že nemajú doručenú obžalobu. HP   dňa   30.   1.   2009   bolo   podľa   názoru   okresného   súdu   zmarené   zo   strany sťažovateľa,   ktorý   sa   bez   ospravedlnenia   nezúčastnil   HP.   Uvedená   skutočnosť   sa   však nezakladá   na   pravde,   nakoľko   zo   spisu   vyplýva   jednoznačne,   že súd   svoje   rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty zrušil a uznal sťažovateľove ospravedlnenie neúčasti na HP dňa 30. 1. 2009.

Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že po podaní obžaloby na sťažovateľa bol súd absolútne nečinný skoro 3,5 roka vytvárajúc právne vákuum, zbytočné prieťahy v konaní.

V   uvedenej   veci   sťažovateľ   vzniesol   2   krát   námietku   zaujatosti   voči   predsedkyni senátu   a   prísediacej   sudkyni,   tieto   námietky   s   určitosťou   nemali   obštrukčný   charakter s poukazom   aj   na   skutočnosť,   že   ďalšie   námietky   zaujatosti   voči   konajúcim   sudcom absentujú v spise, napokon sťažovateľ má zákonné právo sa domáhať práva na nezávislý a nestranný súd.

Sťažovateľ   ďalej   uvádza,   že   ďalšie   zbytočné   konania,   prieťahy   v   konaní,   vznikli v čase odo dňa 28. 06. 2010 do 25. 10. 2010, keď Okresný súd Žilina sa snažil trestnú vec vrátiť opätovne na došetrenie, napriek skutočnosti, že vo veci nebolo prípustné vrátenie veci prokurátorovi. Tu treba poznamenať skutočnosť, že Krajský súd Žilina v uznesení zo dňa 6. 10. 2010 sp. zn. 2To/104/2010 naznačuje porušenie práva v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

Prvostupňovému súdu trvalo potom skoro 3 roky, aby vo veci vykonal dokazovanie a vyniesol   oslobodzujúci   rozsudok.   Uvedená   lehota   je   podľa   názoru   sťažovateľa neprimeraná, porušuje jeho právo zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, vec nebola právne ani skutkovo tak náročná, aby súd vykonával dokazovanie 3 roky, berúc ohľad aj na skutočnosť že sa jedná o reštančnú vec.

Na základe uznesenia krajského súdu oslobodzujúci rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na došetrenie dňa 11. 02. 2013.

Dňa   18.   04.   2013   došlo   k   odročeniu   HP   z   dôvodu   ospravedlnenia   obhajcu sťažovateľa   so   žiadosťou   o   odročenie   HP,   sťažovateľ   nesúhlasil   so   substitúciou   inému obhajcovi. Tu by chcel sťažovateľ uviesť nasledovné skutočnosti: Na jednej strane podľa názoru konajúceho súdu je vec právne a skutkovo náročná na prípravu HP pre konajúci súd,   na druhej strane,   to   okresnému súdu nebráni,   aby   bol substitučne   ustanovený   iný obhajca na vytýčené HP. S poukazom na uvedenú skutočnosť sťažovateľ uvádza, že obhajca ad hoc, ktorého by súd ustanovil dňa 18. 04. 2013 na HP by v žiadnom prípade neposkytol sťažovateľovi   plnohodnotnú   obhajobu,   nakoľko   by   nemohol   vec   riadne   naštudovať. Uvedená skutočnosť svedčí o tom, že súd by sťažovateľovi zabezpečil obhajobu len pro- forma, pričom v skutočnosti by k plnohodnotnej obhajobe nedošlo.

Na HP dňa 04. 09. 2013 bol sťažovateľ oboznámený s úmrtím prísediacej sudkyne, zároveň nesúhlasil s pokračovaním HP pri zmene senátu, podľa názoru súdu uvedenou skutočnosťou sťažovateľ si sám vytvoril vo veci prieťahy v konaní, oddialenie meritórneho rozhodnutia vo veci. K nasledujúcim skutočnostiam sťažovateľ uvádza: Okresný súd Žilina mal dlhodobú vedomosť o tom, že prísediaca (nebohá) pani B. F., bola dlhodobo vážne chorá.   Súd mal možnosť vo veci s poukazom na uvedenú skutočnosť určiť náhradného sudcu,   prísediaceho,   ktorý   by   sa   zúčastňoval   HP   spolu   s   pôvodným   senátom. Je nemysliteľné, aby sťažovateľ súhlasil s pokračovaním v HP so zmenou prísediaceho, ktorý vec nemá riadne naštudovanú, nemá vedomosť o vykonaných úkonoch vo veci, keď sám súd vyhlásil že sa vo veci jedná o právne a skutkovo náročnú vec.

Zhrnúc uvedené skutočnosti je preukázané, že súd 9 rokov koná neúčelne, porušujúc sťažovateľove právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Čo sa týka konania, keď táto vec bola vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1T/185/02, prispelo správanie sťažovateľa v tejto veci k minimálnym prieťahom v konaní, toto správanie nemalo zásadný vplyv na celkovú dĺžku konania o merite veci, vzhľadom aj na rozhodnutie odvolacieho súdu vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie.

Sťažovateľ na záver svojho vyjadrenia uvádza, že je obeťou namietaného porušenia článkov   Ústavy   SR,   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   konaním Okresného súdu Žilina, ktorý nepochybne sťažovateľa vystavil a vystavuje pocitu právnej neistoty, právneho vákua, zúfalstva z toho, že súd doposiaľ nerozhodol meritórne o jeho vine, respektíve nevine, čo má nepochybne výrazný vplyv na rodinný a spoločenský život sťažovateľa. Suma, ktorú sťažovateľ požaduje za porušenie svojich práv od Okresného súdu Žilina je adekvátna k dĺžke trvaniu porušenia sťažovateľových práv a vychádza z praxe Európskeho súdu pre ľudské práva.

Sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.“

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný 13. júna 2014) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. 1 T 185/02 a v súčasnosti pod sp. zn. 5 T 143/05:

Dňa 21. mája 2002 bola okresnému súdu doručená obžaloba č. k. 1 Pv 232/02-43 na sťažovateľa. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 1 T 185/02.

(...)Dňa 11. marca 2004 okresný súd rozsudkom sp. zn. 1 T 185/02 sťažovateľa uznal vinného zo spáchania trestného činu podľa § 215 ods. 1 písm. a) v tom čase platného a účinného Trestného zákona a § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

(...)Dňa 9. júna 2004 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 2 To 196/04 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T 185/02 z 11. marca 2004 a rozhodol o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie.

(...)Dňa 25. augusta 2005 Okresná prokuratúra Martin (ďalej aj „okresná prokuratúra“) podala   na   okresnom   súde   obžalobu   na   sťažovateľa   pre   trestný   čin   podľa   § 215   ods.   1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. augusta 2002 a trestný čin podľa § 235 ods. 1 ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31. augusta 2002. Vec bola na okresnom súde zaregistrovaná pod sp. zn. 5 T 143/05.

(...)Dňa 3. decembra 2008 ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 128/08-44 rozhodol, že sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   bolo   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 T 143/05   porušené.   Ústavný   súd   sťažovateľovi   priznal   30 000   Sk   z   titulu   finančného zadosťučinenia a okresnému súdu prikázal v danej veci konať bez zbytočných prieťahov.Dňa 19. decembra 2008 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom okresný súd krátkou cestou doručil sťažovateľovi a jeho obhajcovi obžalobu, pričom pojednávanie bolo odročené na 30. január 2009.

Dňa 23. decembra 2008 a 23. januára 2009 bola okresnému súdu doručená námietka zaujatosti, ktorú vzniesol sťažovateľ voči predsedníčke konajúceho senátu.

Dňa 30. januára 2009 bolo hlavné pojednávanie odročené na 27. marec 2009, pretože sa nedostavil sťažovateľ. Okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-850 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu z dôvodu neospravedlnenej neúčasti na hlavnom pojednávaní.

Dňa   30.   januára   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   T   143/05-846   rozhodol o nevylúčení   predsedníčky   senátu   okresného   súdu   z vykonávania   úkonov   v napadnutom konaní.

Dňa 2. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa o jeho neúčasti na hlavnom pojednávaní dňa 30. januára 2009 zo zdravotných dôvodov.

Dňa 16. februára 2009 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   5   T   143/05-846,   ktorým   rozhodol   o nevylúčení predsedníčky   senátu   okresného   súdu   a taktiež   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 5 T 143/05-850.

Dňa 20. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-864 zrušil svoje uznesenie č. k. 5 T 143/05-850, ktorým bola sťažovateľovi uložená poriadková pokuta.Dňa 24. februára 2009 bola krajskému súdu predložená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-846.

Dňa 27. marca 2009 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom podaná námietka zaujatosti voči prísediacej sudkyni v trestnej veci sťažovateľa a rovnako doručená žiadosť sťažovateľa o nahliadnutie do spisu.

Dňa 8. apríla 2009 krajský súd uznesením č. k. 2 Tos 13/2009-875 zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-846.

Dňa 15. mája 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   19.   júna   2009   bol   spis   sp.   zn.   5   T   143/05   pridelený   na   prerokovanie a rozhodnutie   sudkyni   JUDr.   Marcele   Malatkej   z dôvodu   materskej   dovolenky predchádzajúcej zákonnej sudkyne.

Dňa 7. januára 2010 okresný súd určil termín neverejného zasadnutia o námietke zaujatosti voči prísediacej na 3. február 2010 a súčasne písomne vyzval okresnú prokuratúru na predloženie písomností a taktiež písomne oboznámil sťažovateľa o možnosti nahliadnutia do spisu.

Dňa   3.   februára   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   T   143/05-906   rozhodol o nevylúčení prísediacej sudkyne z vykonávania úkonov v napadnutom konaní.

Dňa 5. februára 2010 okresná prokuratúra predložila súdu požadované písomnosti.Dňa   18.   marca   2010   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľa   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-906. Toho istého dňa zaslal okresný súd túto sťažnosť na vyjadrenie okresnej prokuratúre.

Dňa   7.   apríla   2010   okresný   súd   predložil   uvedenú   sťažnosť   krajskému   súdu   na rozhodnutie.

Dňa   28.   apríla   2010   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2 Tos 28/2010-943   sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Dňa 30. apríla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 4. júna 2010 bol určený termín neverejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby na 28. jún 2010.

Dňa 28. júna 2010 okresný súd na neverejnom zasadnutí rozhodol uznesením č. k. 5 T 143/05-950 o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie.

Dňa 10. augusta 2010 okresná prokuratúra, ako i sťažovateľ podali sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.

Dňa 11. augusta 2010 zaslal okresný súd sťažovateľovi uvedenú sťažnosť okresnej prokuratúry na vyjadrenie a rovnako zaslal okresný súd okresnej prokuratúre na vyjadrenie sťažnosť sťažovateľa voči uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.

Dňa   26.   augusta   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   odôvodnenie   sťažnosti okresnej prokuratúry podanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.Dňa   30.   augusta   2010   zaslal   okresný   súd   sťažovateľovi   odôvodnenie   sťažnosti okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950 na vyjadrenie.Dňa   9.   septembra   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k sťažnosti   okresnej   prokuratúry   a taktiež   sťažovateľovo   späťvzatie   sťažnosti   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.

Dňa   19.   septembra   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   T   143/05-973   vzal   na vedomie sťažovateľovo späťvzatie sťažnosti.

Dňa   20.   septembra   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho zástupcu sťažovateľa k odôvodneniu ostatnej sťažnosti okresnej prokuratúry.

Dňa   21.   septembra   2010   okresný   súd   zaslal   poškodenej   a okresnej   prokuratúre vyjadrenie sťažovateľa k sťažnosti okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.

Dňa   23.   septembra   2010   bol   krajskému   súdu   predložený   spis,   aby   rozhodol o sťažnosti okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950. Dňa   6.   októbra   2010   krajský   súd   na   neverejnom   zasadnutí   uznesením   č.   k. 2 To 104/2010-986   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   5   T   143/05-950   a uložil okresnému súdu, aby o veci konal a rozhodol.

Dňa 25. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 9. novembra 2010 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na výsluch svedka.

Dňa 2. decembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. december 2010.Dňa 16.   decembra   2010   sa   uskutočnilo   vo   veci   hlavné pojednávanie,   na ktorom predsedníčka   senátu   vyhlásila   uznesenie,   podľa   ktorého   okresný   súd   vykoná   hlavné pojednávanie   odznovu   z dôvodu   zmeny   zákonnej   sudkyne   (JUDr.   Marcela   Malatká). Následne boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia a okresný súd odročil hlavné pojednávanie na 10. február 2011.

Dňa 10. februára 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 28. apríl 2011.

Dňa 28. apríla 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 16. jún 2011.

Dňa   16.   júna 2011   sa   uskutočnilo   vo   veci   hlavné   pojednávanie,   na   ktorom   boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 12. september 2011. Dňa 12. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 29. september 2011.Dňa   29.   septembra   2010   sa   uskutočnilo   hlavné   pojednávanie,   na   ktorom   boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 9. november 2011.

Dňa 9. novembra 2011 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 18. január 2012.

Dňa 18. januára 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 28. marec 2012.

Dňa 28. februára 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, následne bolo hlavné pojednávanie odročené na 14. máj 2012.Dňa 14. mája 2012 bolo hlavné pojednávanie odročené na 13. jún 2012, „nakoľko predsedníčka senátu omylom zistila, že na rovnaký termín vytýčila hlavné pojednávanie aj v inej veci, ktorá bola väzobná a teda bolo uprednostnené vybavenie väzobnej veci“.Dňa   13.   júna 2012   sa   uskutočnilo   vo   veci   hlavné pojednávanie,   na   ktorom   boli prečítané   listinné   dôkazy,   oboznámený   podstatný   obsah   dovtedajšieho   hlavného pojednávania,   následne   bolo   vyhlásené   dokazovanie   za   skončené   a pojednávanie   bolo odročené na 21. jún 2012.

Dňa   21.   júna 2012   sa   uskutočnilo   vo   veci   hlavné pojednávanie,   na   ktorom   boli prednesené záverečné reči, následne bol vyhlásený rozsudok č. k. 5 T 143/05-1225, ktorým okresný   súd   sťažovateľa   oslobodil   spod   obžaloby.   Proti   rozsudku   sa   na   hlavnom pojednávaní odvolala prokurátorka okresnej prokuratúry.

Dňa   30.   júla   2012   predsedníčka   senátu   okresného   súdu   konajúca   v trestnej   veci sťažovateľa požiadala listom   predsedu   okresného   súdu   o predĺženie   lehoty   na napísanie rozsudku do 21. augusta 2012, ktorej predseda okresného súdu vyhovel.

Dňa   28.   septembra   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   odôvodnenie   odvolania okresnej prokuratúry proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1225.

Dňa 2. októbra 2012 zaslal okresný súd sťažovateľovi na vyjadrenie odôvodnenie predmetného odvolania okresnej prokuratúry.

Dňa   9.   októbra   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k odôvodneniu odvolania okresnej prokuratúry a dňa 12. októbra 2012 doručené vyjadrenie právneho   zástupcu   sťažovateľa   k   odôvodneniu   odvolania   okresnej   prokuratúry   proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1225.

Dňa 16. októbra 2012 okresný súd zaslal okresnej prokuratúre na vedomie vyjadrenie sťažovateľa   a   právneho   zástupcu   sťažovateľa   k   odôvodneniu   predmetného   odvolania okresnej prokuratúry.

Dňa 9. novembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1225.

Dňa   30.   januára   2013   krajský   súd   uznesením   č.   k.   3 To 134/2012-1269   zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1225 a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

Dňa 11. februára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 26. marca 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o spoločné konanie v jeho trestných veciach vedených pod sp. zn. 3 T 96/2004 a sp. zn. 5 T 143/05.Dňa 28. marca 2013 bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie na 18. apríl 2013.Dňa   4.   apríla   2013   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   obhajcu   sťažovateľa o odročenie nariadeného hlavného pojednávania.

Dňa 18. apríla 2013 bolo hlavné pojednávanie z dôvodu ospravedlnenia sa obhajcu sťažovateľa odročené na 17. jún 2013.

Dňa 3. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým žiadal predvolať svedkov na hlavné pojednávanie na 17. jún 2013.

Dňa 17.   júna 2013 sa   uskutočnilo   vo   veci   hlavné pojednávanie,   na ktorom   bola prečítaná   výpoveď   sťažovateľa,   následne   bolo   pojednávanie   (vzhľadom   na „čerpanie plánovanej letnej dovolenky predsedníčkou senátu“ a „z dôvodu plánovaného operačného zákroku prísediacej“) odročené na 4. september 2013.

Dňa 13. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená opätovná žiadosť sťažovateľa o spoločné konanie v jeho trestných veciach sp. zn. 3 T 96/2004 a sp. zn. 5 T 143/05.Dňa 4. septembra 2013 bolo hlavné pojednávanie odročené na 21. október 2013, pričom predsedníčka senátu vyhlásila uznesenie, podľa ktorého okresný súd vykoná hlavné pojednávanie   odznova   z dôvodu   zmeny   v zložení   senátu,   a to   zmeny   týkajúcej   sa prísediacej, ktorá zomrela a bola nahradená inou prísediacou.

Dňa   3.   októbra   2013   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   písomné   oznámenie o neexistencii dôvodov na spojenie jeho trestných vecí vedených pred okresným súdom pod sp. zn. 3 T 96/2004 a sp. zn. 5 T 143/05.

Dňa 21. októbra 2013 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom bola prednesená obžaloba, následne bol vypočutý sťažovateľ a pojednávanie bolo odročené na 11.   november   2013   (zákonná   sudkyňa   pritom   určila   už   aj   ďalšie   termíny   hlavných pojednávaní na 4. december 2013, 22. január 2014, 19. február 2014 a 5. marec 2014).Dňa   11.   novembra   2013   sa   uskutočnilo   hlavné   pojednávanie,   na   ktorom   bola vypočutá   svedkyňa   –   poškodená,   následne   bolo   pojednávanie   odročené   na   4. december 2013.Dňa 4. decembra 2013 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa – poškodená, následne bolo pojednávanie odročené na 22. január 2014.

Dňa 22. januára 2014 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa – poškodená, následne bolo pojednávanie odročené na 19. február 2014.Dňa 19. februára 2014 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, následne bolo hlavné pojednávanie odročené na 5. marec 2014.Dňa 5.   marca   2014 sa   uskutočnilo   vo veci   hlavné pojednávanie,   na ktorom   boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 15. máj 2014.

Dňa 15.   mája 2014 sa   uskutočnilo   vo veci   hlavné pojednávanie,   na ktorom   boli vypočutí svedkovia, sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti prísediacim sudkyniam, okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-1478 nevylúčil prísediace z vykonávania úkonov trestného konania, následne bolo hlavné pojednávanie odročené na 9. jún 2014.

Dňa   21.   mája   2014   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľa   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1478.

Dňa 26. mája 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1478.

Dňa   5.   júna   2014   krajský   súd   uznesením   č.   k.   3 Tos 70/2014   zrušil   napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1478.

Dňa 6. júna 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   9.   júna   2014   sa   uskutočnilo   vo   veci   hlavné   pojednávanie,   na   ktorom   boli vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 31. júl 2014.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,   napriek   tomu,   že   ústavný   súd   už   č.   k.   III.   ÚS   128/08-44   z 3.   decembra   2008 rozhodol, že sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp.   zn.   5   T   143/05   porušené,   ústavný   súd   sťažovateľovi   už   priznal   30 000   Sk   z   titulu finančného zadosťučinenia a okresnému súdu prikázal v danej veci konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej uvedené základné právo sa chráni aj v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (napr. II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 99/02).

Judikatúra ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   a postup   súdu   (napr. I. ÚS 41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetných trestných činov si vyžadovala osobitnú   starostlivosť   orgánov   činných   v trestnom   konaní o naplnenie účelu trestného   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   orgány   činné   v trestnom   konaní   majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach   danej   trestnej   veci   (od   rozhodnutia   ústavného   súdu   3.   decembra   2008) nadobudlo   určitý   stupeň   zložitosti,   ktorá   súvisí   najmä   s úmrtím   prísediacej   a zmenou zákonnej sudkyne z dôvodu materskej dovolenky, pričom v dôsledku týchto objektívnych skutočností   bolo   treba   dokazovanie   vykonať   opakovane   odznova.   Doterajší   neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého trestného konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub   faktickej   náročnosti   prerokovávanej   veci   v dôsledku   uvedených   objektívnych skutočností, ako to bude uvedené v bode III/3 tohto nálezu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ síce často využíva možnosti podať opravné prostriedky podľa Trestného poriadku, avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi   na   uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práva   v trestnom   konaní   spôsobuje   síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú   zbytočné   prieťahy   (mutatis   mutandis   napr.   I.   ÚS   31/01).   Využitím   svojich   práv   na podanie   opravných   prostriedkov   teda   sťažovateľ   neprispieval   k zbytočným   prieťahom v konaní,   avšak   musel   si   byť   vedomí   toho,   že   tým   prirodzene   dochádza   k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania pred okresným súdom viac ako   14   rokov   hraničí   už   s   odmietnutím   spravodlivosti,   teda   takáto   dĺžka   súdneho konania je už sama osebe neprimeraná.

Okrem uvedeného okresný súd bol danej veci aj po vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 128/08) opäť dlhšiu dobu absolútne nečinný od 15. mája 2009 do 7. januára 2010 (minimálne šesť mesiacov) a po vyhlásení rozsudku č. k. 5 T 143/05-1225 z 21. júna 2012 predsedníčka senátu konajúca v trestnej veci sťažovateľa požiadala listom predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na napísanie rozsudku. Za situácie, keby napadnuté konanie trvalo niekoľko rokov, správanie predsedníčky   senátu   a ani dĺžka   nečinnosti   v danej   veci   by   nebola obzvlášť relevantná, avšak v kontexte 14 rokov trvania napadnutého konania pred okresným súdom, keď už ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva a prikázal vo veci konať bez zbytočných   prieťahov,   je   už   aj   uvedená   doba   nečinnosti   a neefektívnej   činnosti netolerovateľná.   Uvedená   nečinnosť   a neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je ničím ospravedlniteľná, pretože počas dlhšieho obdobia súd nevykonával v t. č. už 14-ročnej veci úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako obžalovaný v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo len v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   3.   decembra   2008   ústavný   súd   už   nálezom č.   k. III. ÚS 128/08-44 prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Z   uvedených   dôvodov a   v súlade   so   svojou   doterajšou   rozhodovacou   činnosťou ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, pretože „konaním   Okresného   súdu   Žilina,   ktorý   nepochybne   sťažovateľa   vystavil a vystavuje   pocitu   právnej   neistoty,   právneho   vákua,   zúfalstva   z   toho,   že   súd   doposiaľ nerozhodol meritórne o jeho vine, respektíve nevine, čo má nepochybne výrazný vplyv na rodinný a spoločenský život sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti a s prihliadnutím   na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   považuje za primerané   priznať   v   sume   2   000   €.   Ústavný   súd   pritom   na   jednej   strane   prihliadol na neobyčajne dlhú – 14 rokov trvajúcu dobu napadnutého konania pred okresným súdom (aj   keď   v posudzovanom   období   bol   spis   celkovo   asi   9   mesiacov   na   krajskom   súde), na druhej   strane   neušli   pozornosti   tzv.   objektívne   dôvody   dlhého   trvania   napadnutého konania (t. j. nutnosť opakovať proces „odznova“), ale ústavný súd bral do úvahy aj snahu aktuálnej zákonnej sudkyne o plynulé konanie vo veci (plánovanie a určenie pojednávaní s dlhším časovým predstihom).  

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z   28. mája 2013, spísanie ústavnej sťažnosti zo 4. júna 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 20. januára 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 prislúcha odmena v sume 134 € spolu s režijným paušálom 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 417,98 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014