znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 512/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2012   predbežne prerokoval   sťažnosť   M.   F.,   Š.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   H.   F.,   N., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2, 3 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   č.   k. 4 C 129/02-148   z 25.   mája   2006   v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v   Nitre   č.   k. 8 Co 198/06-188 z 24. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. F.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2012   doručená   sťažnosť   M.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2, 3 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   8   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   4   C   129/02-148   z 25.   mája   2006   v spojení s rozsudkom   Krajského   súdu   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   8   Co   198/06-188 z 24. mája 2007.

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že „(...) Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom číslo   4C   129/2002-148   rozhodol   tak,   že   zrušil   podielové   spoluvlastníctvo   účastníkov konania   žalobcov:   M.   M.   a   spol.   žalovanej   M.   F.,   bytom   Š.   k   nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. území K., vedených na LV č. 538, ako parcela číslo 293 o výmere 621 m2 - zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom súp. číslo 2109 a parcela číslo 294 o výmere 1259 m2 - záhrady a vyporiadal tak, že sa nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nie je možné reálne rozdeliť medzi jednotlivých spoluvlastníkov, a to z dôvodu, že ak by mali byť vybudované nové bytové jednotky, museli by sa vynaložiť neúmerne vysoké náklady na ich realizáciu. Vzhľadom na životnosť stavby ako aj vzhľadom na jej technický stav by nebolo   spravodlivé   žiadať   od   podielových   spoluvlastníkov,   ktorí   nehnuteľnosť   ani neužívajú, aby vložili neúmerne vysoké prostriedky do jej prestavby. Navyše ani jedna zo žalobkýň nemá záujem o nehnuteľnosť, každá má svoju bytovú otázku riešenú. Žalovaná však naďalej chce užívať celú nehnuteľnosť, aj keď je vlastníčkou len v 12/36-inách. Nie je únosné, aby takýto právny stav pretrvával aj naďalej, pričom žalovaná doteraz nesúhlasila ani s reálnou deľbou záhrady, ktorá je pri dome a nechce na nehnuteľnosť žalobkyne vôbec pustiť.   Na základe   vyjadrenia   zástupcu   žalovanej,   žalovaná   nemá   dostatok   finančných prostriedkov na to, aby vyplatila žalobkyne z ich spoluvlastníckych podielov, ale napriek tomu chce naďalej užívať svoj podiel v predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu takto nebol možný ani druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi   konania,   teda   prikázanie   nehnuteľnosti   do   výlučného   vlastníctva   jedného zo spoluvlastníkov za finančnú náhradu pre ostatných spoluvlastníkov. Z týchto dôvodov súd   prikročil   k   tretej   možnosti,   keď   zrušil   a vyporiadal   podielové   spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti tak, že ho zrušil a nariadil predaj nehnuteľností s tým, že   výťažok   z predaja   bude   rozdelený   medzi   účastníkov   konania   podľa   výšky   ich spoluvlastníckych podielov.

Proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch som podala odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. 05. 2007 číslo 8Co 198/2006 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch z 25. 05. 2006 číslo 4C 129/2002-148. Svoje rozhodnutia odôvodnil predovšetkým tým, súd sa v plnom rozsahu stotožnil s úplnými skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a s jeho právnym posúdením v danej veci. Je nesporné, že v predmetnej veci neprichádzajú do úvahy prvé dva zákonné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nie sú reálne deliteľné, pričom v danom prípade rozhodnutie súdu druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva   prikázaním   veci   odporkyni   za   primeranú náhradu   navrhovateľkám,   by   sa   minulo   predpokladanému   účinku,   a   to   vyplateniu primeranej náhrady /všeobecnej ceny veci/ podielovým spoluvlastníčkam, navrhovateľkám zo strany odporkyne, vzhľadom na vyjadrenie odporkyne, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie tejto   primeranej   náhrady   a   teda   tento   druhý   spôsob   nie   je potom reálne možný.   Z   týchto   dôvodov   bolo   potom   nevyhnuté   pristúpiť   k   tretiemu   spôsobu   zrušenia a vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva   a   to   nariadením   predaja   nehnuteľností a rozdeleniu výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd dospel k záveru, že u odporkyne nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ, pre ktoré   by   bolo   potrebné   návrh   zamietnuť.   Samotný   nepriaznivý   zdravotný   stav   a   vek odporkyne i skutočnosť, že býva dlhšiu dobu v predmetných nehnuteľnostiach, vo svojom rozsahu a intenzite nepreukazujú danosť týchto dôvodov.

Proti   rozsudku   Krajského   súdu   v   Nitre   z   24.   05.   2007   číslo   8Co   198/2006   som podala dovolanie na Najvyšší súd SR a žiadala som, aby rozsudok Krajského súdu v Nitre bol zrušený a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie, pretože súd nesprávne právne posúdil vec, nesprávne aplikoval § 142 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka a to z dôvodu,   že   nehnuteľnosti,   ktoré   sú   predmetom   sporu   je   možné   reálne   rozdeliť   medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Ak však aj odvolací súd bol toho názoru, že nie je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť, prichádzalo do úvahy použitie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná ako bolo preukázané nehnuteľnosti užíva,   je   vo vysokom   veku   a   odkázaná   na   bývanie   v   domovej   nehnuteľnosti,   čo   treba považovať za dôvody osobitného zreteľa a preto tu bol dôvod na postup podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR uznesením z 18. 12. 2007 číslo 4Cdo 272/2007 dovolanie odmietol s odôvodnením, že dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok, bez toho, že by vo svojom potvrdzujúcom rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania.

Vzhľadom   na   to,   že   som   bola   uvedená   do   omylu   a   v   pôvodnom   konaní   som   si nemohla   uplatniť   bez   svojej   viny   oprávnené   námietky,   podala   som   návrh   na   obnovu konania, vedeného na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod číslom 4C 129/2002. Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením z 18. 02. 2010 číslo 13C 296/2008-66 zamietol môj návrh na obnovu konania. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by som v pôvodnom konaní nemohla použiť. Konštatoval, že argumenty môjho zástupcu v tom smere, že do rozsudku nebol poňatý dom, sa ukázali byť účelovými, pretože z pôvodného rozsudku je zrejmé, že súd nariadil predaj nehnuteľnosti aj spolu s domom. Proti uzneseniu Okresného súdu v Nových Zámkoch z 18. 02. 2010 číslo 13C 296/2008-66 som v zákonnej lehote podala odvolanie.

Krajský   súd   v   Nitre   uznesením   z   30.   06.   2010   číslo   5Co/13/2010-77   napadnuté uznesenie   Okresného   súdu   v   Nových   Zámkoch   potvrdil.   Svoje   rozhodnutie   odôvodnil predovšetkým   tým,   že   preskúmal   odvolaním   napadnuté   uznesenie   z   18.   02.   2010   číslo 13C 296/2008-66 procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že podané odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, t. j. zamietnutie návrhu navrhovateľky na obnovu konania pôvodne vedeného na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod číslom 4C 129/2002, odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a stotožňuje sa s rozsahom vykonaného dokazovania zo strany prvostupňového súdu, ktorý následne aj danú vec správne posúdil podľa príslušných ustanovení procesného predpisu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti som dňa 31. 08. 2010 podala na Okresný súd v Nových Zámkoch dovolanie, ktorým som žiadala zrušiť uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30. 06. 2010   číslo   5Co   139/2010-77.   Okresný   súd   v   Nových   Zámkoch   uznesením z 25. 07. 2011 číslo 13C 296/2008-112 dovolacie konanie zastavil z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku. (...)

Mám za to, že v celom konaní, tak na Okresnom súde v Nových Zámkoch ako aj na Krajskom súde v Nitre bol porušený zákon a moje základné práva a slobody, vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ľudských právach, predovšetkým v tom, že súdy nebrali do úvahy moje dôkazy, preukazujúce skutočnosti svedčiace v môj prospech,   ako   vlastníka   sporných   nehnuteľností.   Tieto   mnou   predložené   dôkazy   súdy nevyhodnotili tak jednotlivo ako aj v príčinných súvislostiach. V rámci svojich výpovedí som poukazovala predovšetkým na tieto skutočnosti:

1)   Dnes   už   nebohý   J.   F.,   ako   dedič   nebohom   otcovi   I.   F.,   ktorý   bol   vyhlásený za mŕtveho   31.   12.   1945   a   nebohej   matke   M.   F.,   rod.   M.,   sa   stal   podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/3 k celku

2) Dnes už nebohý J. F. za svojho života urobil prejav vôle v zmysle § 34, § 35 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa vyslovil k svojmu podielu na nehnuteľnostiach tak, že on nič nechce, že raz všetko bude patriť jeho dnes už nebohému bratovi A. F., manželovi M. F.   Tento   prejav   vôle   mal   Okresný   súd   v   Nových   Zámkoch   v   konaní   o   zrušení a vyporiadaní   podielového   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam   preukázaný   z   výpovedí svedkov R. T. a Š. O., ďalším dôkazom je Dohoda dedičov o vyporiadaní spoluvlastníckych podielov v rámci dedičského konania po nebohej M. F. číslo 3D 1370/77, v ktorom už nie je ako dedič vedený J. F. v podiele 1/3. Z uvedenej dohody je zrejmé, že i sestra M. M. predala A.   F.   svoj   podiel   za   4   986,-   Kčs,   teda   vyporiadanie   spoluvlastníckych   podielov   bolo vykonané.   Predmetom   tejto   dohody   je   aj   sporná   nehnuteľnosť.   Ďalej   poukazujem na svedeckú výpoveď manželky a dcéry nebohého J. F. na pojednávaní na Okresnom súde v Nových   Zámkoch   dňa   25.   05.   2005,   ktorá   tiež   potvrdila,   že   jej   manžel   nebohý   J.   F. vykonal prejav vôle smerujúci k tomu, že sa vzdal svojho podielu i na týchto sporných nehnuteľnostiach. Z takto vykonaného vyporiadania je zrejmé, že A. F. sa stal výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti. V dedičskom konaní po A. F., číslo konania D 3504/93-10, Dnot.   100/94   bolo potvrdené   vlastníctvo celej   nehnuteľnosti   M.   F.,   ktorá   bola zároveň výlučnom dedičkou po A. F.

3)   V   pôvodnom   návrhu   na   obnovu   konania som   chcela   prejednať   vady,   rozpory a neurčitosť,   ktoré   nastali   až   v   exekučnom   konaní   vypracovaním   znaleckého   posudku, v ktorom bola ohodnotená a zaradená do predaja i nehnuteľnosť - parcela číslo 293 - zastavaná plocha o výmere 621 m2 a dom so súpisným číslom 2109 i keď v pôvodnom rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch číslo 4C 129/2002-148 je zreteľné a určité vyjadrenie,   že hodnota   nehnuteľnosti   je tvorená   pozemkom   a nie   domom.   Logicky som usúdila, že keď dom netvorí hodnotu nehnuteľností, tak nebude ani predmetom predaja. Vo výroku súdu je uvedené, že súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k dvom vyznačeným nehnuteľnostiam a vyporiadava tak, že nariaďuje predaj nehnuteľnosti, pričom mi nie je zrejmé, o ktoré nehnuteľnosti sa jedná. Mám za to, že výrok rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch číslo 4C 129/2002-148 je nejasný a nezrozumiteľný.

4)   Súd   v   pôvodnom   konaní   nebral   do   úvahy   dôvody   hodné   osobitného   zreteľa s poukazom na skutočnosť,   že som dôchodkyňou a jediným mojím príjmom je starobný dôchodok a aj vzhľadom na môj vek a finančné možnosti si neviem zaobstarať náhradné bývanie.

5) Spoluvlastnícke podiely boli nadobudnuté v dodatočnom dedičskom konaní po I. F.,   ktorý   zomrel   31.   12.   1945   a   sporná   nehnuteľnosť   v   deň   smrti   poručiteľa   bola ohodnotená na 9820,- Sk, ktorá suma predstavuje hodnotu dedičstva. Súd mal preukázanú hodnotu   spornej   nehnuteľnosti   teda   nebolo   potrebné   nariadiť   znalecké   dokazovanie a vypracovať znalecký posudok. (...)

Mám   za   to,   že   som   výlučnou   vlastníckou   nehnuteľností,   vedených   v   katastri nehnuteľností   Správy   katastra   N.,   pre   kat.   územie   K.,   obec   Š.   na LV   č.   538   a   svoje vlastnícke právo som preukázala hodnovernými dôkazmi. Už rozhodnutie Okresného súdu v Nových Zámkoch z 09. 02. 2000 číslo 12C 249/1999-21 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 07. 12. 2000 číslo 9Co 176/1999-42 o tom, že nehnuteľnosti na LV č. 538 sú v podielovom   spoluvlastníctve   navrhovateľa   a odporcov   v   1/   až   4/   rade   spočívalo na nesprávnom   právnom   posúdení   veci.   Od   tohto   rozhodnutia   súdu   sa   potom   následne odvíjali   ďalšie   konania   a   rozhodnutia   súdov.   Podľa   § 486   Občianskeho   zákonníka   kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia   Občianskeho   zákonníka mám   za   to,   že   som   výlučnou vlastníckou   sporných nehnuteľností. (...)

Exekútorský úrad JUDr. J. H., exekútora so sídlom v N., vydal dňa 10. 11. 2008 Exekučný príkaz EX 48/2008 na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci predajom - pozemok parc. č. 293, 294, dom súp. č. 2109 na parc. č. 293. Súdny exekútor 24. 09. 2012 vyhlásil na sporné nehnuteľnosti dražbu, ktorá sa bude konať 25. 10. 2012. Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením z 11. 10. 2012 môj návrh na zastavenie exekúcie zamietol a zároveň zamietol môj návrh na prerušenie exekúcie. (...)

Takýmto   konaním   boli   porušené   moje   základné   práva   garantované   Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach, a to:

Článok 19 ods. 1 Ústavy(...) Článok 19 ods. 2 Ústavy(...) Článok 46 ods. 1 Ústavy(...) Článok 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach(...) Článok 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach (...) Článok 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach (...) Článok 20 Ústavy SR(...) Navrhujem, aby ústavný súd po vykonaní dôkazov vydal nález: Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 25. 05. 2006 číslo 4C 129/2002- 148 a Krajského súdu v Nitre z 24. 05. 2007 číslo 8Co 198/2006-188 právo sťažovateľa M. F., bytom Š., priznané článkom 19 ods. 1, odsek 2, článok 20, odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 5, článkom 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 8 ods. 1 a článkom 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach porušené bolo. Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. 05. 2007 číslo 8Co 198/2006-188 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo   dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane právne zastúpená, aj keď vo svojej sťažnosti spomína,   že   v predmetnej   veci   bolo   podané   dovolanie,   z petitu   sťažnosti   vyplýva,   že rozhodnutie dovolacieho súdu nenapáda, ale jej sťažnosť smeruje proti rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 129/02-148 z 25. mája 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 198/06-188 z 24. mája 2007.

Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia podľa zistenia ústavného súdu nadobudli právoplatnosť 11. septembra 2007, je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sťažnosť odovzdanú na poštovú prepravu 24. októbra 2012 treba považovať za oneskorenú, lebo bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012