znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 512/2011-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., B., IČO:..., zastúpenej A. spol. s r. o., B., za ktorú koná Mgr. J. M. – advokát, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Co 204/2008-201 z 27. októbra 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti D., a. s.,   o d m i e t a   ako oneskorenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2011 doručená   sťažnosť   spoločnosti   D.,   a.   s.,   B.,   IČO:...   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozsudkom   Krajského   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Co 204/2008-201 z 27. októbra 2009 a žiadala vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy   SR   bolo   porušené   právoplatným   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Košiciach,   č.   k. 3 Co 204/2008 zo dňa 27. 10. 2009.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3 Co 204/2008 zo dňa 27. 10. 2009 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľky a zo spisu Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 C 384/2002, okresný súd v prebiehajúcom konaní o žalobe žalobcu S., a. s. (ďalej len „žalobca“), proti žalovanému D.,... a. s., B., IČO:... (ďalej len „žalovaný“), o zaplatenie sumy 6 000 000 Sk s príslušenstvom rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. 20 C 384/2002-160 z 25. apríla 2008 tak, že „žalobný návrh žalobcu je dôvodný“.

Proti   tomuto   rozsudku   podal   žalovaný   odvolanie.   Krajský   súd   rozsudkom   č.   k. 3 Co 204/2008-201   z   27.   októbra   2009   rozhodol   podľa   §   219   Občianskeho   súdneho poriadku tak, že „potvrdzuje medzitýmny rozsudok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že základ nároku žalobcu proti žalovanému je opodstatnený“.

Rozsudok krajského súdu bol doručovaný okresným súdom na adresu „D.,..., a. s., B.“, a zásielka bola prevzatá 20. januára 2010. Ako vyplýva zo spisu okresného súdu, na rozsudku okresného súdu č. k. 20 C 384/2002-160 z 25. apríla 2008 a rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 204/2008-201 z 27. októbra 2009 je vyznačená doložka o ich právoplatnosti dňom 20. januára 2010.

Žalovaný   doručil   okresnému   súdu   18.   marca   2010   podanie „Návrh   na   zmenu účastníka na strane odporcu“ (č. l. 210), ktorým okresnému súdu oznámil, že na základe zmluvy o predaji podniku zo 16. decembra 2009 účinnej od 31. decembra 2009 predal svoj podnik   sťažovateľke,   v   dôsledku   čoho   na   sťažovateľku   prešli   všetky   práva   a   záväzky súvisiace s podnikom predávajúceho. S poukazom na § 92 Občianskeho súdneho poriadku, keďže záväzok, o ktorom okresný súd koná, prešiel s podnikom na sťažovateľku, navrhol, aby okresný súd pripustil vstup sťažovateľky do konania na miesto doterajšieho žalobcu. V tomto   podaní   žalovaný   zároveň   uviedol,   že   do   31.   decembra   2009   podnikal   pod obchodným menom „D.,..., a. s.“. Okresný súd tomuto návrhu vyhovel uznesením č. k. 20 C   384/2002-225   z   1.   júla   2010,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   8.   septembra   2010, a pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný „D., a. s. v likvidácii, B., IČO:...“ a na jeho miesto vstúpila sťažovateľka.

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 4. februára 2011 podanie z 31. januára 2011 (č. l. 247), ktorým požiadala súd o doručenie rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 204/2008-201   z 27.   októbra   2009   s   odôvodnením,   že   toto   rozhodnutie   nebolo   riadne   doručené vtedajšiemu   žalovanému,   čo   si   sťažovateľka   všimla   až   dodatočne.   V   čase   doručovania rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 204/2008-201 z 27. októbra 2009 bolo obchodné meno a sídlo vtedajšieho žalovaného „D., a.s., B.“ a IČO:..., avšak doručované bolo v obálke s adresou „D.,...,   a.   s.,   B.“.   Sťažovateľka   ďalej   v   tomto   podaní   uviedla,   že „obálka s rozsudkom Krajského súdu Košice bola dňa 20. januára 2009 prevzatá spoločnosťou D., a. s., B., IČO:..., ktorá však v tom čase nebola účastníkom súdneho konania“. V závere podania   sťažovateľka   zdôraznila: „Žalovaná   má   za   to,   že   by   mal   súd   riadne   doručiť odvolací rozsudok terajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej.“

Okresný súd žiadosti sťažovateľky vyhovel a doručil rozsudok krajského súdu č. k. 3 Co 204/2008-201 z 27. októbra 2009 na adresu sťažovateľky uvedenú na hlavičkovom papieri, na ktorom mu bolo doručené podanie sťažovateľky z 31. januára 2011 („D., a. s., B.“). Zásielka bola adresátom prevzatá 26. mája 2011.

Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľky doručenej ústavnému súdu, včasnosť podania sťažnosti ústavnému súdu odôvodňuje sťažovateľka takto: „V rámci doterajšieho konania došlo k viacerým procesným chybám konajúcich súdov, medzi ktoré patrí aj nesprávne doručenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach, proti ktorému táto sťažnosť smeruje. Po tom, ako sťažovateľka upozornila súd prvého stupňa na túto skutočnosť, bol jej ako   účastníčke   konania   doručený   rozsudok   Krajského   súdu   v   Košiciach   26.   5.   2011.“ K sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka pripojila fotokópiu rozsudku krajského súdu s vyznačeným odtlačkom pečiatky podateľne sťažovateľky „č. 03“ s textom „D., a. s. Generálne riaditeľstvo - Dňa 26. 5. 2011 - Prílohy/listy 14“.

Keďže z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 20 C 384/2002 ústavný súd zistil, že sťažovateľka   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   podala   podnet   generálnemu prokurátorovi   Slovenskej   republiky   na podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 204/2008-201 z 27. októbra 2009, ústavný súd sa oboznámil aj s obsahom   spisu   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) sp. zn. VI/Pz 797/2010. Ako vyplýva z obsahu tohto spisu, podnet na podanie mimoriadneho   dovolania   bol   doručený   generálnej   prokuratúre   18.   októbra   2010.   Jeho podávateľom bola sťažovateľka. Prílohou podnetu bola okrem iného fotokópia rozsudku krajského   súdu   č.   k.   3   Co   204/2008-201   z 27. októbra   2009   s   vyznačenou   doložkou o právoplatnosti   dňom   20.   januára   2010   (ktorá   naň   bola   vyznačená   25.   augusta   2010) a odtlačkom pečiatky podateľne „č. 03“ s textom „D., a. s. Generálne riaditeľstvo - Dňa 20. 1. 2010 - Prílohy/listy 14“. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol vybavený tak, že bol odložený.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   rozsudkom   krajského   súdu   č.   k. 3 Co 204/2008-201   z   27.   októbra   2009,   o   ktorom   sama   uviedla,   že   jej   bol   doručený 20. januára   2010.   Jeho   doručenie   sťažovateľke   v   tento   deň   je   potvrdené   aj   odtlačkom pečiatky   jej   podateľne   na   rovnopise   písomného   vyhotovenia   rozsudku   krajského   súdu obsahujúcom vyznačenú doložku jeho právoplatnosti dňom 20. januára 2010, ktorá bola vyznačená   25.   augusta   2010   (nachádzajúcim   sa   v   spise   generálnej   prokuratúry   sp.   zn. VI/Pz 797/2010). Tento odtlačok pečiatky je zhodný s odtlačkom pečiatky vyznačenej pri ďalšom   doručení   rozsudku   sťažovateľke   26.   mája   2011.   Tvrdenie   sťažovateľky,   podľa ktorého doručenie rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 204/2008-201 z 27. októbra 2009 sťažovateľke 20. januára 2010 nemalo za následok nadobudnutie jeho právoplatnosti dňom 20. januára 2010, neobstojí, pretože ako sťažovateľka sama uviedla, na základe zmluvy o prevode   podniku   uzatvorenej   medzi   pôvodným   žalobcom   ako   predávajúcim a sťažovateľkou ako kupujúcim 16. decembra 2009, ktorá nadobudla účinnosť 31. decembra 2009, na sťažovateľku prešli týmto dňom všetky práva a záväzky súvisiace s podnikom predávajúceho vrátane toho, ktorý je predmetom konania (na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že uznesenie č. k. 20 C 384/2002-225 z 1. júla 2010, ktorým okresný súd pripustil,   aby   z   konania   vystúpil   žalovaný   a   na   jeho   miesto   vstúpila   sťažovateľka, nadobudlo právoplatnosť až 8. septembra 2010).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľke   dvojmesačná   lehota   podľa   §   53   ods.   2 zákona o   ústavnom   súde   na   podanie   sťažnosti   proti   rozsudku   krajského   súdu   č.   k. 3 Co 204/2008-201 z 27. októbra 2009 začala plynúť 20. januára 2010, a nie až 26. mája 2011, ako sa domnieva sťažovateľka, ktorá doručila sťažnosť ústavnému súdu 26. júla 2011.

Keďže sťažovateľka doručila ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti označenému rozsudku   krajského   súdu   zjavne   po   uplynutí   lehoty   uvedenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   ústavný súd pri predbežnom   prerokovaní sťažnosti   odmietol   sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu, že bola podaná oneskorene.Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011