znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 511/2024-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a zo sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 28Ek/870/2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. marca 2024 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv na spravodlivé súdne konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Tiež navrhuje priznať finančné zadosťučinenie 20 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení oprávnenej sa návrhom na vykonanie exekúcie zo 4. mája 2023 domáhala vymoženia 75 000 eur s príslušenstvom od povinnej MAJES výťahy a eskalátory, a.s. (ďalej len „povinná“), na základe exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 39Up/253/2023 z 10. marca 2023.

3. Okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 28Ek/870/2023 z 15. júna 2023 a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Závodského (sp. zn. 345EX 258/23). Sťažovateľke bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie 19. júna 2023. Povinná podala 21. júna 2023 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku. Sťažovateľka sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila 3. júla 2023. Vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením z 2. novembra 2023 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

4. Počas exekučného konania bolo zistené, že Okresný súd Nitra začal reštrukturalizačné konanie voči povinnej (uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 20R/2/2023, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 196/2023 dňa 13. októbra 2023). Okresný súd Nitra uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 220/2023 dňa 20. novembra 2023 povolil reštrukturalizáciu povinnej. Súdny exekútor upovedomením z 24. novembra 2023 exekúciu zastavil.

5. Sťažovateľka namieta, že okresný súd vydal poverenie po viac ako jednom mesiaci odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. Tvrdí, že o podanom návrhu na vykonanie exekúcie mal rozhodnúť do 15 dní od doručenia návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, odkazujúc na § 53 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa názoru sťažovateľky nejde o právne ani skutkovo náročnú vec na posúdenie. Okresný súd uznesenie o návrhu na zastavenie exekúcie vydal až po takmer štyroch mesiacoch od jeho doručenia. Uviedla, že na zbytočné prieťahy v konaní sa pokúsila upozorniť sťažnosťou pre nečinnosť (§ 62 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) adresovanou predsedovi okresnému súdu z 3. januára 2024 a niekoľkými písomnými urgenciami. Predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 3006/2024 z 24. januára 2024 vyhodnotil sťažnosť pre nečinnosť sčasti za dôvodnú.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

II.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:

6. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04).

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).

8. Ústavný súd už rozhodol, že porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte ustanovenia § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predstavuje tzv. „iný zásah“ (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). Podstatou a cieľom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie uplatneného práva ešte mohlo trvať (I. ÚS 22/01, III. ÚS 389/2022). Uvedený právny názor je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP z 3. 3. 2009 vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05). Uvedená prax súvisí s podstatou uplatnených práv, ktorých cieľom je ochrana pred právnou neistotou vyvolanou nerozhodnutím spornej veci. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že pod pojmom trvajúce súdne konanie je potrebné v zásade rozumieť konanie od jeho začatia do jeho právoplatného meritórneho skončenia.

9. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že povinná podala 21. júna 2023 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku. Sťažovateľka sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila podaním z 3. júla 2023. Vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením z 2. novembra 2023 návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie zamietol a sťažovateľke priznal náhradu trov konania. Súdny exekútor vzhľadom na schválenie reštrukturalizačného konania povinnej upovedomením z 24. novembra 2023 exekúciu zastavil [§ 114 ods. 1 písm. b) v spojení s § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Z uvedeného vyplýva, že exekučne konanie je v čase podania ústavnej sťažnosti zo zákonného dôvodu zastavené. Napriek tomu, že namietané konanie, pokiaľ ide o dĺžku rozhodovania neprebiehalo v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov, sťažovateľka sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k označenému konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel (I. ÚS 572/2017, II. ÚS 433/2018, II. ÚS 36/2021).

10. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 13. marca 2024. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

II.2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:

11. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky o porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd uvádza, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zásade nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 242/07). Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu