znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 510/2014-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   v   konaní   o   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej   advokátom   JUDr.   Dušanom   Serekom,   Advokátska   kancelária,Radlinského 1709/28,   Dolný   Kubín,   ktorou   namieta   porušenie   svojich   základných   právpodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu DolnýKubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 79/1995, takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ÚstavySlovenskej   republiky   a základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 79/1995p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   9   000   €   (slovomdeväťtisíc eur), ktoré jej   j e   Okresný súd Dolný Kubín   p o v i n n ý   vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Dolný Kubín   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 426,12 € (slovom štyristodvadsaťšesť eur a dvanásť centov) na účet jej právnehozástupcu JUDr. Dušana Sereka, Radlinského 1709/28, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn.II. ÚS 510/2014   z 10.   septembra   2014   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojejzáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalejlen   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   8 C 79/1995   (ďalej   aj „namietanékonanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že „spolu s ďalšími žalobcami... podala   na   Okresný   súd   Dolný   Kubín...   26.07.1995   žalobu   o   vyrovnanie   dedičských podielov... Žalobnému návrhu bola pridelená sp. zn.: 8C/79/95....“.

Sťažovateľka uviedla, že v namietanom konaní boli najmä tieto obdobia nečinnosti: „...   v   období   od   podania   žalobného   návrhu   26.07.1995   do   konania   prvého pojednávania   vo   veci   19.06.2001   v   trvaní   takmer   6   rokov,   kedy   zo   strany   súdu   nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci,

... v období od 20.06.2001 do 08.09.2003, kedy sa vo veci malo konať v poradí druhé pojednávanie a to v trvaní viac ako 2 rokov, avšak pojednávanie vo veci bolo odročené z dôvodu PN zákonného sudcu (v tejto súvislosti poukazujeme, že súd opätovne aj v roku 2003 doručoval zásielky na pôvodnú adresu jedného zo žalobcov ⬛⬛⬛⬛ uvedenú v   žalobnom   návrhu,   hoci   právna   zástupkyňa   žalobcov   na   pojednávaní   dňa   19.06.2001 oznámila súdu aktuálnu adresu bydliska tohto žalobcu),

... v období od 08.09.2003 do 15.03.2007, kedy sa vo veci konalo v poradí tretie pojednávanie a to v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, kedy zo strany súdu opäť nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci,

...   v   období   od   16.03.2007   (t.j.   od   konania   pojednávania   dňa   15.03.2007) do 22.06.2009 (do konania ďalšieho pojednávania vo veci) t.j. v trvaní 1 rok a 3 mesiace, počas   ktorého   obdobia   si   Okresný   súd   Dolný   Kubín   iba   vyžiadal   zo   Správy   katastra Tvrdošín informáciu o aktuálnom právnom stave nehnuteľností tvoriacich predmet súdneho konania,

... v období od 26.11.2011 (od právoplatnosti uznesenia sp. zn.: 8C/79/1995-455 z 26.10.2011) do 12.03.2012 (vydania uznesenia sp. zn.: 8C/79/1995-466 z 12.03.2012) v trvaní 3 mesiacov a 15 dní....

V   prvom   rade   vydanie   rozsudku   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   so   sp.   zn.: 8C/79/1995-NO-366 z 04.11.2009 možno podľa nášho názoru považovať za úkon, ktorý bol výsledkom nesústredenej a neefektívnej činnosti súdu, nakoľko bol neskôr tento rozsudok zrušený Krajským súdom Žilina sp. zn.: 6Co/24/2010 z 30.06.2010 z dôvodu nesprávneho právneho   posúdenia   veci   (otázka   samostatného   spoločenstva   účastníkov   v   konaní o vyrovnanie   dedičských   podielov   bola   stabilne   aj   v   čase   vydania   rozsudku   Okresným súdom Dolný Kubín judikovaná - napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 96/1998)....

Okresný   súd   Dolný   Kubín   nerozhodol   o   návrhu   žalobcov   na   zmenu   petitu z 07.05.2012... v zákonnej 60 dňovej lehote podľa § 95, ods. 3 O. s. p...

...   Zo   žalobného   návrhu   žalobcov...   je   podľa   nášho   názoru   zrejmé,   čoho   sa žalobcovia domáhajú v konaní... Uvedené nehnuteľnosti boli čo do parcelných čísel, výmer a kultúr špecifikované podaním žalobcov... z 28.04.2014 doručenom súdu dňa 02.05.2014. Ani   o   tomto   návrhu   súd   v   zákonnej   60   dňovej   lehote   do   dnešného   dňa   nerozhodol. Poučovanie   účastníka   o   potrebe   zosúladenia   žalobného   návrhu   s   hmotným   právom... presahuje podľa nášho názoru posudzovanie prípustnosti zmeny žalobného návrhu na účely § 95 O.s.p. a s prípadným súladom žalobnej žiadosti so zákonnou úpravou má možnosť sa súd vysporiadať v meritórnom rozhodnutí.

Taktiež   nepovažujeme   za   efektívne   úkony   Okresného   súdu...   pokiaľ   si   vyžiadal niekoľkokrát spätné identifikácie pk parciel, kópie zrovnávacích zostavení, resp. výpisy z pk protokolov, výpisy z LV, ktoré sú založené niekoľkokrát v súdnom spise. Rovnako podľa nášho názoru nie je efektívna ani posledná výzva súdu adresovaná žalobcom (č.l. 643 spisu),   ktorou   súd   vyzval   účastníkov   na   doloženie   identifikácii,   najmä   ak   všetky   tieto podklady sú súčasťou súdneho spisu...

Z dôvodu, že nečinnosťou Okresného súdu Dolný Kubín v trvaní viac ako 12 rokov bez   ospravedlniteľného   dôvodu   čím   došlo   k   vážnemu   zásahu   do   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týmto sťažovateľka namieta aj porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46, ods. 1 Ústavy SR (podobne ako nález ÚS SR sp. zn.: IV. ÚS 93/2010-24 z 19.05.2010).

Vec prejednávaná v predmetnom súdnom konaní nie je podľa nášho názoru právne zložitá.   Rozhodovanie   o   žalobných   návrhoch   na   vyrovnanie   dedičských   podielov   je štandardným občiansko-právnym konaním s dostupnou početnou judikatúrou. Taktiež podľa nášho názoru nie je   vec   ani fakticky zložitá,   nakoľko v súdnom spise   sú   založené (už niekoľkokrát) zrovnávacie zostavenia a identifikácie parciel, na základe ktorých možno stotožniť   stav   nehnuteľností   podľa   pozemkovej   knihy   so   súčasným   stavom   katastra nehnuteľností.

Vzhľadom na rozsah spôsobených neodôvodnených prieťahov v konaní 8C/79/1995 sú to podľa nášho názoru dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 53, ods. 2 zákona č. 38/1993   Z.   z.,   pre   ktoré   nepodanie   individuálnej   sťažnosti   predsedovi   súdu   nie   je prekážkou na prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Za súčasného stavu veci a už spôsobené   vážne   prieťahy   v   konaní   vo   vyššie   uvedenom   rozsahu   by   podanie   sťažnosti predsedovi   súdu   podľa   nášho   názoru   nezabezpečilo   postačujúcu   ochranu   základných ľudských práv sťažovateľky...

Z dôvodov porušenia základného práva - práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na súdnu ochranu, keďže vo veci sa neodôvodnene nekonalo, bolo v konaní spôsobených niekoľko zbytočných prieťahov v trvaní niekoľko rokov a niektoré úkony súdu možno považovať za neefektívne a nesústredené, týmto sťažovateľka... žiada, aby jej zároveň priznal   aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 € z dôvodu vzniknutej nemajetkovej ujmy spôsobenej bezdôvodným nekonaním zo strany Okresného súdu Dolný Kubín...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛... priznané v čl. 46, ods. 1, čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.: 8C/79/1995 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Dolný Kubín Ústavný súd SR prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: 8C/79/1995 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 30.000 €..., ktoré je jej Okresný súd Dolný Kubín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín je povinný nahradiť sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho   zastúpenia...,   ktoré   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   na   účet   advokáta JUDr. Dušana Sereka do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr. 639/2014 doručeným ústavnému súdu 4. novembra 2014, v ktoromuviedol:

„Právna vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/79/1995 napadla na tunajší súd,   pobočku   Námestovo   26.07.1995.   Po   vzniknutí   Okresného   súdu   Námestovo...   Dňa 05.06.2001 vtedy zákonný sudca JUDr. Zoričák vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 19.06.2001. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na výslovnú žiadosť navrhovateľov a ich právneho zástupcu s tým, že sa predlžuje lehota na opravu žalobného návrhu, ako aj predloženia dokladov LV, identifikácie parciel k predmetným nehnuteľnostiam a to v lehote do   31.10.2001...   Vo   veci   bol   dňa   14.05.2003   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň 08.09.2003.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   práceneschopnosti zákonného   sudcu...   Dňa   15.01.2007   bol   vo   veci   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň 15.03.2007. Zároveň vo veci boli vyžiadané listinné dôkazy od Správy katastra Tvrdošín. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania potrebných podkladov, resp. potrebných   vyjadrení   zo   Správy   katastra   Tvrdošín   ohľadne   ustálenia   predmetu   sporu, pričom navrhovateľom prostredníctvom ich právnych zástupcov sa uložila povinnosť, aby súdu v lehote 1 mesiaca doručili písomné návrhy na vyžiadanie príslušných dokladov, resp. vyjadrení od Správy katastra Tvrdošín. Dňa 19.04.2007 bolo súdu doručené vyjadrenie právnej   zástupkyne   navrhovateľov   v   1/   a   v   2/   rade.   Zároveň   právna   zástupkyňa navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade oznámila súdu, že jednostranne odstupuje od plnej moci. Dňa 14.05.2007 bol na pokyn zákonnej sudkyne telefonicky vyzvaný zástupca navrhovateľov v 4/ až   v   6/   rade   na   zaslanie   písomných   návrhov,   na   zaslanie   ktorých   bol   vyzvaný   na pojednávaní   dňa   15.03.2007.   Dňa   06.06.2007   bola   predmetná   správa   urgovaná.   Dňa 02.07.2007 bola doručená žiadaná správa od právneho zástupcu. Dňa 16.09.2008 bola vyzvaná Správa katastra Tvrdošín o zaslanie potrebných dokladov. Dňa 10.10.2008 bola súdu doručená správa od Správy katastra Tvrdošín, ktorá bola zaslaná navrhovateľom a právnemu zástupcu navrhovateľov v 3/ až 5/ rade na vyjadrenie v lehote 10 dní. Písomné vyjadrenia boli súdu doručené 10.11.2008 a 14.11.2008. Z vrátenej zásielky dňa 20.11.2008 bolo zistené, že navrhovateľ v 2/ rade dňa zomrel. Dňa 26.11.2008 bol daný pokyn na zisťovanie okruhu dedičov po zomrelom navrhovateľovi v 2/ rade. Dňa 12.01.2009   z   Okresného   súdu   Námestovo   boli   doručené   kópie   oznámenia   o   úmrtí navrhovateľa   v 2/   rade   a   predmetného   osvedčenia   o   dedičstve.   Dňa   30.03.2009   bola požiadaná Správa katastra Tvrdošín o vydanie príslušných listinných dokladov. Žiadané doklady Správou katastra Tvrdošín boli súdu zaslané dňa 18.05.2009. Dňa 29.05.2009 bol vo veci stanovený termín pojednávania na deň 22.06.2009. Pojednávanie dňa 22.06.2009 bolo po prejednaní veci odročené na neurčito za účelom poskytnutia lehoty navrhovateľom do 31.07.2009 na sformulovanie a doručenie písomného návrhu na zmenu žaloby. Dňa 03.08.2009 navrhovatelia urgovaní, aby obratom doručili písomný návrh na zmenu žaloby. Na túto urgenciu reagovali len dedičia po zomrelom navrhovateľovi v 2/ rade, teda súčasní navrhovatelia v 2/ a 3/ rade. Dňa 07.09.2009 bol vo veci stanovený termín pojednávania na deň 05.10.2009. Dňa 16.09.2009 bol navrhovateľmi v 4/ až v 6/ rade prostredníctvom ich právneho zástupcu doručený písomný návrh na zmenu žaloby. Tento návrh bol na základe pokynu zo dňa   17.09.2009 doručovaný   navrhovateľom v 1/ až 3/   rade   spolu   s výzvou na vyjadrenie,   či   títo   navrhovatelia   s   uvedeným   návrhom   na   zmenu   žaloby   súhlasia. Uvedený   návrh   bol   taktiež   doručený   na   vedomie   právnemu   zástupcovi   odporcu...   Dňa 24.09.2009 boli tunajšiemu súdu Správou katastra Tvrdošín doručené listinné doklady na základe žiadosti právneho zástupcu navrhovateľov v 4/ až v 6/ rade. Pojednávanie dňa 05.10.2009 bolo odročené bez prejednania veci na deň 04.11.2009 s ohľadom na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov v 4/ až 6/ rade o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie jeho pojednávaní, v ktorých obdržal predvolania na pojednávania skôr. Na pojednávaní dňa 04.11.2009 nebola s ohľadom na nesúhlas navrhovateľky v 1/ rade pripustená navrhovaná zmena žaloby a po prejednaní veci bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým   bola   žaloba   zamietnutá   a   odporcovi   bolo   voči   navrhovateľom   priznané   právo na náhradu   trov   konania.   Voči   rozsudku   29.12.2009   právny   zástupca   žalobcov   podal vo veci odvolanie. Dňa 15.01.2010 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o   predmetnom   odvolaní.   Krajský   súd   uznesením   zo   dňa   30.06.2010   č.k.6Co/24/2010 rozsudok   okresného   súdu,   ktorým   zamietol   návrh   navrhovateľov   v   rade   4/,   5/,   6/ a vo výroku,   ktorým   navrhovateľom   v   rade   1/   až   6/   uložil   povinnosť   zaplatiť   spoločne a nerozdielne odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výroku rozsudku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/ a 3/ zamietol, sa krajský súd nedotýka. Spisový materiál sa z krajského súdu vrátil 04.08.2010.   Rozhodnutie   krajského   súdu   bolo   doručované   účastníkom   konania   dňa 04.08.2010. Dňa 09.08.2010 sa vrátila nedoručená zásielka z poštového úradu s tým, že adresát zomrel (navrhovateľ v 3/ rade ). Dňa 18.08.2010 od Mestského úradu Námestovo   bol   vyžiadaný   úmrtný   list   a   od   Okresného   súdu   Námestovo   bol   vyžiadaný dedičský spis po neb. ⬛⬛⬛⬛. Úmrtný list z Mestského úradu Námestovo bol súdu doručený 26.08.2010. Dňa 30.08.2010 nám e-mailom Okresný súd Námestovo oznámil, že dedičské konanie o nebohom ⬛⬛⬛⬛ nie je t. č. právoplatne skončené a spis sa nachádza na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej, Námestovo. Dňa 04.10.2010 súd vyzval Notársky úrad Námestovo o oznámenie okruhov dedičov po nebohom, ktorý bol súdu doručený 22.11.2010. Dňa 08.12.2010 súd doručoval II. stupňové rozhodnutie právnym nástupcom po navrhovateľovi v 3/ rade. Nakoľko zásielky od a ⬛⬛⬛⬛ sa súdu vrátili 23.12.2000 s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej   lehote.   Dňa   23.12.2010   bolo   požiadané   OO   PZ   Námestovo   o   doručenie predmetných   zásielok.   Zo   správy   z   OO   PZ   Námestovo,   ktorá   bola   súdu   doručená 24.01.2011 súd zistil, že zásielky neboli doručené, nakoľko sa na uvedenej adrese nikto nezdržiaval.   Dňa   25.01.2011   súd   vyzval ⬛⬛⬛⬛ (manželku   po   neb. ),   aby   súdu   obratom   oznámila   presné   adresy   svojich   dcér a. Adresy boli súdu oznámené 14.02.2011 a dňa 15.02.2011 bolo doručované II. stupňové rozhodnutie dedičkám po nebohom navrhovateľovi v 3/ rade. Zákonná sudkyňa Mgr. Andrea Novotná dňom 11.05.2011 odišla na rodičovskú dovolenku, vo veci sa stal zastupujúcim sudcom na dobu 6 týždňov (podľa rozvrhu práce) JUDr. Blažena Stašíková.... dňa 25.07.2011 bol daný pokyn pre súdnu tajomníčku na vypracovanie výzvy pre právneho zástupcu navrhovateľov (zastupujúceho aj sťažovateľku) ⬛⬛⬛⬛ na opravu žaloby,   pričom   bol   právny   zástupca   poučený   ako   má   opravu   vykonať.   Výzvu   právny zástupca   navrhovateľov   prevzal   dňa   04.08.2011.   Na túto   výzvu   žiadnym   spôsobom nereagoval a preto súd uznesením zo dňa 29.09.2011 č. k. 8C/79/1995-433 podľa § 43 ods.2 O. s. p. podanie (žalobu) odmietol. Uznesenie prevzal právny zástupca navrhovateľov dňa 7.10.2011   a   odporcu   3.10.2011.   V   lehote   na   podanie   odvolania   právny   zástupca navrhovateľov   (25.10.2011)   podal   proti   uzneseniu   o   odmietnutí   podania   odvolanie a zároveň   podal   návrh   na   pripustenie   zmeny   petitu   žaloby.   Na   základe   tohto   úkonu právneho zástupcu súd uznesením č. k. 8C/79/1995-455 podľa § 43 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 210a O. s. p. zrušil uznesenie, ktorým bolo podanie odmietnuté. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2011. Právny zástupca navrhovateľov mal súdu do 15.11.2011 predložiť výpisy z listov vlastníctva na vec sa vzťahujúcich. Nakoľko túto lehotu nedodržal, súd   ho   na   splnenie   povinnosti   vyzval   výzvou   zo   dňa   06.12.2011,   ktorú   prevzal   dňa 14.12.2011.   Podaním   doručeným   súdu   dňa   03.01.2012   oznámil   právny   zástupca,   že o vydanie uvedených listín požiadal Správu katastra v Tvrdošíne. Listiny následne súdu doručil dňa 10.01.2012. V uvedený deň bola vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi na   rozhodnutie   o   pripustení   resp.   nepripustení   zmeny   návrhu   a   vyšší   súdny   úradník po zistení,   že   neboli   konkretizované   nehnuteľnosti,   o   ktorých   má   súd   konať   v súlade s požiadavkou   Katastrálneho   zákona,   boli   navrhovatelia   prostredníctvom   právneho zástupcu   uznesením   č.   k.   8C/79/1995-466   zo   dňa   12.03.2012   vyzvaní   na   odstránenie nedostatkov. Výzvu prevzal právny zástupca dňa 21.03.2012.Vzhľadom na plynutie lehoty na odstránenie nedostatkov bol zároveň stanovený termín pojednávania na deň 07.06.2012. Dňa 25.04.2012 však súdu bolo oznámené, že navrhovateľ v rade 3/ zomrel, z ktorého dôvodu hneď dňa 04.05.2012 bol požiadaný právny zástupca navrhovateľov na oznámenie okruhu dedičov po zomrelom (výzvu prevzal dňa 01.06.2012). Dňa 11.05.2012 sám právny zástupca oznámil notársky úrad, ktorý prejednával dedičstvo po zomrelom ako aj právneho nástupcu po zomrelom a zároveň znovu podal návrh na zmenu petitu žaloby. Výzvou zo dňa 15.05.2012   súd   požiadal   notársky   úrad   o   oznámenie   okruhu   dedičov   po   zomrelom a potvrdenie okruhu dedičov notár oznámil súdu dňa 25.05.2012. Nakoľko v predmetnom konaní ide o samostatne uplatniteľné právo každého z navrhovateľov, vyšší súdny úradník požiadal   právnu   nástupkyňu   po   zomrelom   navrhovateľovi   o   oznámenie   či   vstupuje do konania na strane navrhovateľa. Na výzvu súdu, ktorú prevzala dňa 11.06.2012 táto reagovala až na tretiu urgenciu oznámením doručeným súdu dňa 27.07 2012. Uznesením zo dňa   30.08.2012   vydaným   vyšším   súdnym   úradníkom,   po   predchádzajúcom   súhlase dedičky vstúpila táto do konania na strane navrhovateľov v rade 3/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2012 a na deň 11.12.2012 bol stanovený termín pojednávania, po vykonaní pojednávania súd toto odročil na 31.01.2013 za účelom výsluchu svedkov. Z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne sa pojednávanie neuskutočnilo a nový termín bol stanovený   na   12.03.2013.   Na   predmetnom   pojednávaní...   sporové   strany   požiadali o umožnenie   uzatvorenia   zmieru   v   lehote   45   dní   (návrh   predniesol   právny   zástupca navrhovateľov). Súd ich návrhu vyhovel (§ 99 ods.1 O.s.p.). Nakoľko účastníci v stanovenej lehote do 30.04.2013 súdu neoznámili výsledok mimosúdneho jednania, súd výzvou zo dňa 06.05.2013 požiadal právnych zástupcov o vyjadrenie a zároveň určil termín pojednávania na deň 18.07.2013. Dňa 25.06.2013 navrhovatelia (aj sťažovateľka) podali prostredníctvom právneho   zástupcu   žiadosť   o   poskytnutie   ďalšej   lehoty   na   mimosúdne   rokovanie do 31.08.2013.   Z   dôvodu,   že   vo   veci   bol   stanovený   termín   pojednávania   súd   uvedenú žiadosť postúpil právnemu zástupcovi odporcu, ktorý dňa 02.07.2013 súdu oznámil,   že súhlasia s poskytnutím lehoty na uzavretie dohody do 31.08.2013. Z uvedeného dôvodu pojednávanie   sa   nekonalo.   Nakoľko   opätovne   v   stanovenej   lehote   právny   zástupca navrhovateľov výsledok jednania neoznámil, dňa 18.09.2013 súd vyzval zúčastnené strany aby   sa   vo   veci   dohody   vyjadrili.   Právny   zástupca   odporcu   podaním   doručeným   dňa 23.09.2013 oznámil, že strana navrhovateľa ich vo veci uzavretia dohody nekontaktovala....   sudca   JUDr.   Peter   Bebej,   ktorý   dňa   21.11.2013   vyzval   právneho   zástupcu navrhovateľov   na   oznámenie   stavu   rokovaní   medzi   sporovými   stranami.   Výzvu   prevzal zástupca dňa 09.12.2013, na túto nereagoval a následne mu bola zaslaná urgencia dňa 05.02.2014.   Na   túto   výzvu   znovu   nereagoval.   Termín   pojednávania   vo   veci   bol zastupujúcim sudcom určený na deň 23.04.2014. Dňa 17.03.2014 požiadal právny zástupca odporcu   o odročenie   pojednávania   z   dôvodu   jeho   nepriaznivého   zdravotného   stavu. Vzhľadom na potvrdenie lekára, že je predpoklad PN asi 2 mesiace, súd zrušil nariadené pojednávanie   a   zároveň   požiadal   právneho   zástupcu   navrhovateľov   o   oznámenie   stavu mimosúdnych rokovaní. Výzvu prevzal právny zástupca navrhovateľov dňa 28.03.2014. Dňa 21.03.2014 zároveň zaslal katastrálny úrad správu ohľadne súdom vyžiadaných parciel, na základe čoho bolo zistené, že časť nehnuteľností, ktoré by mali byť predmetom sporu boli odporcom predané iným osobám. Dňa 02.05.2014 právny zástupca navrhovateľov súdu zaslal opätovný návrh na zmenu petitu, ktorý však nekorešpondoval so zákonnou úpravou a preto bol zastupujúcim sudcom vyzvaný na zdôvodnenie navrhovanej zmeny petitu, ktorú výzvu prevzal právny zástupca 15.05.2014 a tiež bol návrh na zmenu petitu na vyjadrenie doručený   zástupcovi   odporcu,   ktorý   vo   vyjadrení   doručenom   poukázal   na   nejasnosť podaného návrhu a tiež na rozsah uplatneného nároku.

... Dňa 25.06.2014 bol právny zástupca navrhovateľov pred rozhodnutím o zmene petitu vyzvaný aby súdu predložil identifikáciu ním požadovaných parciel, nakoľko so zmeny petitu nie je zrejmé, či zmenou petitu ide aj o rozšírenie pôvodnej žaloby (právny zástupca sám v návrhu na zmenu petitu uviedol, že listiny ktoré predložil nemôžu slúžiť pre právne účely) ako aj aby navrhovaný petit zosúladil vo vzťahu k pôvodnou žalobou uplatnenému nároku. Výzvu dňa 07.07.2014. Právny zástupca navrhovateľov dňa 15.08.2014 požiadal o predĺženie lehoty do 30.09.2014. Nakoľko v predĺženej lehote na výzvu nereagoval, bol výzvou, ktorú prevzal dňa 08.10.2014 vyzvaný na splnenie súdom stanovenej povinnosti. Na výzvu nereagoval.

S   poukazom   na   uvedený   prehľad   procesných   úkonov   vo   veci,   konštatujem,   že v doterajšom priebehu konania v jednotlivých obdobiach vznikli prieťahy. Ich príčinou však boli v rozhodujúcej miere objektívne okolnosti spočívajúce v dlhodobo zlom personálnom stave na tunajšom súde. Vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých úkonov v tejto veci mala aj päťnásobná zmena jej zákonného sudcu. V poslednom období však postup súdu sťažuje nesústredenosť samotných navrhovateľov, kedy pri tomto type sporu, kde je súd viazaný návrhom, majú problém upraviť petit návrhu tak, aby bol dostatočne jasný, a mohlo byť   na   jeho   základe   vydané   rozhodnutie,   ktoré   bude   podkladom   pre   zápis   v   katastri nehnuteľností...“

K   vyjadreniu   okresného   súdu   sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   právnehozástupcu   zaujala   stanovisko   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   12.   novembra   2014,v ktorom okrem iného uviedla:

„Aj z predloženého písomného vyjadrenia predsedu Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 31.10.2014 a v ňom uvedeného rozpisu úkonov vyplýva dôvodnosť ústavnej sťažnosti sťažovateľky vzhľadom na spôsobené prieťahy v konaní vedenom OS Dolný Kubín   pod sp. zn.: 8C/79/1995 tak, ako ich sťažovateľka popísala vo svojej ústavnej sťažnosti zo dňa 28.07.2014...

Nestotožňujeme   sa   s   vyjadrením   OS   Dolný   Kubín   aj   v   tom   smere,   že   by   v predmetnom   súdnom   konaní   vzhľadom   na   samostatne   uplatniteľné   právo   každého   zo žalobcov bolo potrebné osobitne rozhodovať o vstupe dedičky do konania po zomrelom žalobcovi   v   rade   3/.   Nakoľko   žalobca   v   rade   3/,   ktoré   si   svoje   právo   (t.j.   právo   na vyrovnanie dedičských podielov) riadne v súdnom konaní uplatňoval, po jeho smrti, titulom univerzálnej   sukcesie   do   takto   uplatňovaného   práva   vstúpila   jeho   dedička   ako   právna nástupkyňa. Bolo teda podľa nášho názoru nadbytočné a v konečnom dôsledku neefektívne, ak okresný súd dedičku zomrelého žalobcu vyzval na vyjadrenie sa, či do konania vstupuje na stranu žalobcov a následne neefektívne o takomto vstupe do konania na stranu žalobcov rozhodovať osobitným uznesením.

V súvislosti s tvrdenou nesústredenou činnosťou žalobcov v predmetnom súdnom konaní ohľadom úpravy žalobného návrhu uvádzame, že boli podľa nášho názoru splnené podmienky na to, aby okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, ako ju navrhovali žalobcovia vo svojich posledných podaniach, nakoľko z tohto procesného navrhuje zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú (pozitívneho určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných   aktuálnymi   údajmi   katastra   nehnuteľností).   S   prípadným   súladom žalobného návrhu s hmotným právom (súladom s úpravou zákona č. 293/1992 Zb. § 13 a nasl.) sa súd môže vysporiadať v meritórnom rozhodnutí. Otázka viazanosti žalobného návrhu podľa nášho názoru neznamená, že súd musí doslovne do meritórneho rozhodnutia prevziať   žalobný   petit   uvedený   v   žalobnom   návrhu.   Zo   samotného   žalobného   návrhu a ostatných podaní žalobcov je však zrejmé, že žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú vyporiadania   dedičských   podielov   ku   konkrétnym   nehnuteľnostiam,   ktoré   taktiež   boli žalobcami špecifikované podľa aktuálnych údajov KN. Nebola tu teda podľa nášho názoru žiadna prekážka, pre ktorú by okresný súd nemohol o návrhu žalobcov na pripustenie zmeny žalobného návrhu v zákonnej lehote rozhodnúť. Aj toto konanie (resp. nekonanie) súdu   sťažovateľka   považuje   za   výsledok   nesústredenej   činnosti   okresného   súdu,   čo   v konečnom dôsledku taktiež prispelo k porušeniu jej základných práv tak, ako boli uvedené v ústavnej sťažnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného právapodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, a čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každýmá právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo,aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom.

A. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, IV. ÚS 373/09) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými súprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povahaprerokúvanej veci.

Vo vzťahu k posudzovaniu priebehu konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.8 C 79/1995 ústavný súd už nálezmi č. k. IV. ÚS 373/09-28 z 22. apríla 2010 a č. k.IV. ÚS 93/2010-24   z 19.   mája   2010   konštatoval   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 dohovoru u sťažovateľov (žalobcov) ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ a 19. mája2010 prikázal okresnému súdu, aby v konaní postupoval ďalej bez zbytočných prieťahov. V posudzovaní   tých   kritérií   prieťahov   v   konaní,   ktoré   sú   spoločné   pre   všetkýchúčastníkov, sa ústavný súd pridržiava uvedených rozhodnutí.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   ktoré   ústavný   súduplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6ods. 1   dohovoru,   ústavný   súd,   vychádzajúc   zo   skutočnosti,   že   predmetom   namietanéhokonania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o vyrovnanie dedičských podielov,konštatuje,   že   po   právnej   stránke   ide   o štandardnú   občianskoprávnu   vec   patriacudo rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva,   a preto   namietané   konanie   nemožnopovažovať za právne zložité. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný súd na základeskutočností   zistených   zo   spisu   pripustil,   že   predmetná   vec   vykazuje   znaky   faktickejzložitosti.

2. Správanie sťažovateľky ako   účastníčky konania je druhým kritériom,   ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka sazúčastnila   väčšiny   nariadených   pojednávaní,   svojou   neúčasťou   na   pojednávaniach   pretonedala príčinu pojednávania odročovať, avšak v kontexte so správaním právneho zástupcu,ktorý konal v jej mene, výrazným spôsobom negatívne prispela k dĺžke konania po roku2010. Ústavný súd zistil, že od augusta 2009 až do skončenia súdneho sporu späťvzatímžaloby v januári 2015 (skutočnosť, že spor bol ukončený, sťažovateľka ústavnému súduneoznámila) podstatný priestor v priebehu konania zaplnili výzvy a urgencie na ich splnenieadresované právnemu zástupcovi sťažovateľky (na výzvu, ktorú prevzal 4. augusta 2011,vôbec nereagoval, následkom čoho okresný súd žalobu uznesením z 29. septembra 2011odmietol, nesplnil termín na predloženie výpisov z listov vlastníctva 15. novembra 2011,konajúci sudca ho musel 6. decembra 2011 urgovať). Uznesením z 13. marca 2012 bolasťažovateľka   prostredníctvom   právneho   zástupcu   vyzývaná   na   odstránenie   nedostatkovpodania.

Tieto skutočnosti treba pričítať na vrub sťažovateľke.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlok porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd sa priebehom namietaného konania od jeho začiatku v roku 1995 až porok   2009   a 2010   zaoberal   v predchádzajúcich   rozhodnutiach   (IV.   ÚS   93/2010a IV. ÚS 373/09), pričom konštatoval 11-ročnú nečinnosť okresného súdu. Okresnému súduprikázal, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka podala sťažnosť na ústavnom súde až v roku 2014, teda v čase, keď užokresný súd napĺňal príkaz ústavného súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Kontinuálne s bodom 2 členenia kritérií posudzovania zbytočných prieťahov v konaníústavný súd konštatuje, že obdobie od roku 2010 – po náleze ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS93/2010 – je poznačené snahou účastníkov vyriešiť spor zmierom, pričom okresný súd imvytváral priestor. Na druhej strane sťažovateľka (jej právny zástupca) neplnili v stanovenýchlehotách výzvy konajúceho sudcu. Na pojednávaní 12. marca 2013 sporové strany požiadalio lehotu   na   uzatvorenie   zmieru.   Konajúci   súd   ich   návrhu   vyhovel,   avšak   účastníci   vstanovenej lehote do 30. apríla 2013 neoznámili výsledok mimosúdneho rokovania. Dňa 25.júna   2013   sťažovateľka   (spolu   s   ostatnými   navrhovateľmi)   požiadala   prostredníctvomprávneho zástupcu o poskytnutie ďalšej lehoty na mimosúdne rokovanie do 31. augusta2013. Keďže v tejto lehote právny zástupca navrhovateľov výsledok rokovania neoznámil,18. septembra 2013 okresný súd vyzval zúčastnené strany, aby sa vo veci dohody vyjadrili.Dňa 23. septembra 2013 právny zástupca odporcu oznámil, že strana navrhovateľov ich voveci uzavretia dohody nekontaktovala.

Konajúci sudca opäť 21. novembra 2013 vyzval právneho zástupcu navrhovateľovna oznámenie   stavu   rokovaní   medzi   sporovými   stranami.   Právny   zástupca   na   výzvunereagoval,   okresný   súd   preto   5.   februára   2014   urgoval   odpoveď.   Právny   zástupcanereagoval ani na urgenciu, ale 2. mája 2014 konajúcemu súdu zaslal opätovný návrhna zmenu petitu, ktorý však nekorešpondoval so zákonnou úpravou, a preto bol sudcomvyzvaný   na   zdôvodnenie   navrhovanej   zmeny   petitu,   výzvu   prevzal   právny   zástupca15. mája 2014. Dňa 25. júna 2014 bol právny zástupca navrhovateľov pred rozhodnutímo zmene petitu vyzvaný, aby okresnému súdu predložil identifikáciu ním požadovanýchparciel,   pretože   zo zmeny   petitu   nebolo   zrejmé,   či   zmenou   petitu   ide   aj   o   rozšíreniepôvodnej žaloby. Právny zástupca navrhovateľov 15. augusta 2014 požiadal o predĺženielehoty do 30. septembra 2014. Keďže v predĺženej lehote na výzvu nereagoval, bol výzvou,ktorú   prevzal dňa 8. októbra 2014, vyzvaný na splnenie súdom stanovenej povinnosti.Na výzvu nereagoval.

Okresnému súdu možno v období po roku 2010 vytknúť neefektívnosť niektorýchjeho   úkonov   (zásielky   pre ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ neúspešne   doručovalprostredníctvom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Námestovo,   aby   po   mesiacineúspešného doručovania o informáciu o adrese menovaných požiadal ich matku,, účastníkom ukladal pomerne dlhý čas na splnenie výziev a tieto ešte aj predlžoval,účastníkov síce často urgoval, čo sa ale nepremietlo v ukladaní poriadkových opatrení).

Uvedená neefektívna činnosť má charakter zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočnýmprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ale čiastočne správaním sťažovateľkya v dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Objektívne   dôvody,   na   ktoré   poukázal   predsedaokresného   súdu,   nebolo   možné   akceptovať.   Ústavný   súd   už   v   podobných   súvislostiachviackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúruústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknutéprieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústavav čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijalipríslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bezzbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sanachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémovénedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konaniaa mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázanímnapr.   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovanítoho, či bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebopostupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenostisťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu(I. ÚS 6/06).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd svojím postupom porušil základné právosťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

B. Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľkinho práva na súdnu ochranuústavný   súd   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (m. m.   I. ÚS 62/97,   II. ÚS 26/96,IV. ÚS 93/2010) konštatuje,   že zmyslom   a účelom základného   práva na súdnu ochranupodľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   je   zaručiť   každému   reálny   prístup   k súdu.   Tomu   zodpovedápovinnosť   všeobecného   súdu   o veci   konať   a rozhodnúť.   K porušeniu   základného   právana súdnu ochranu by došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhaťsa   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a   pokiaľ   by   súd   odmietol   konaťa rozhodovať   o podanom   návrhu   (žalobe)   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (napr.I. ÚS 35/98).

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy má kľúčové postaveniemedzi právami ustanovenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy nazvanom „Právona súdnu   a inú   právnu   ochranu“   (čl. 46   až   čl. 50)   a jeho   ochrana   v zásade   predchádzaochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných práv ustanovených v tomto oddieleústavy.   Na   základe   vzájomnej   súvzťažnosti   medzi   týmito   základnými   právami   možnodospieť v konkrétnom prípade aj k záveru, podľa ktorého závažné porušenie niektoréhozo základných práv ustanovených v čl. 46 až čl. 50 ústavy má za následok aj porušenieiného základného práva zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Osobitne tentozáver podľa názoru ústavného súdu platí o potenciálnom porušení základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy, a to vzhľadom na jeho spomínané kľúčové postavenie v tejto skupinezákladných práv. Preto, ak napr. porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy prekročí takú intenzitu, že to signalizujezo strany príslušného všeobecného súdu odmietnutie možnosti domáhať sa svojho právana nezávislom a nestrannom súde, tak možno urobiť záver o tom, že takýmto postupom súdudošlo, resp. dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy.

Opierajúc sa o uvedené a berúc do úvahy doterajší priebeh napadnutého konania,ktoré bolo právoplatne skončené 10. marca 2015, teda po 20 rokoch od jeho začatia, pričomz tejto doby vykazuje viac ako 11 rokov nečinnosti bez ústavne akceptovateľných dôvodov,ústavný súd uzavrel, že konštatované porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nadobudlo svojou intenzitou aj charakter porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 93/2010).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, abyvo veci konal.

Keďže namietané konanie bolo 10. marca 2015 právoplatne skončené, ústavný súduž neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 79/1995 v ďalšomobdobí konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume30 000 € „z dôvodu vzniknutej nemajetkovej ujmy spôsobenej bezdôvodným nekonaním zo strany   Okresného   súdu   Dolný   Kubín,   ktorým   došlo   k   závažnému   zásahu do sťažovateľkiných   základných   práv   a   slobôd   garantovaných   tak   Ústavou   SR,   ako   aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn.8 C 79/1995 a berúc do úvahy už spomínané konkrétne okolnosti daného prípadu, ako ajskutočnosť,   že   konanie   vo   veci   už   bolo   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považovalpriznanie sumy 9 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradutrov v sume 426,12 € za tri úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu zastúpenia,za podanú ústavnú sťažnosť a za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v sume 134,00 €za jeden úkon právnej služby a režijný paušál 3 x 8,04 € v zmysle § 11 ods. 3 vyhláškyMinisterstva   spravodlivosti   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátovza poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   Ústavný   súd   priznalnáhradu trov konania v požadovanej sume (bod 3 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu   sťažovateľky   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s § 149   Občianskehosúdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015