znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 510/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. V., zastúpenej advokátkou JUDr. J. Š., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva ma prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 93/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2010 doručená sťažnosť M. V., trvale bytom S., prechodne bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 93/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 27. mája 2009 podala okresnému súdu návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), o ktorom okresný súd koná pod sp. zn. 1 C 93/2009. Súdny poplatok za návrh zaplatila sťažovateľka 30. júla 2009. Keďže okresný súd podľa sťažovateľky v jej veci   nekonal,   podala   18.   júna   2010   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní.   Predseda   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr.   1573/2010   z   13.   júla   2010 sťažovateľke oznámil: „... sťažnosť je dôvodná, lebo zodpovedá skutočnosti Vaše tvrdenie o nečinnosti súdu.... v dôsledku zmien v personálnom obsadení súdu sudcami došlo na základe   ustanovenia   §   51   ods.   4   písm.   b)   zák.   č.   757/2004   Z.   z.   k   opätovnej   zmene zákonného sudcu vo veci, keď terajšou zákonnou sudkyňou je Mgr. I. H., ktorej bolo uložené vo veci konať bez prieťahov.“

Podľa sťažovateľky nečinnosťou okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 93/2009 došlo   k   porušeniu   jej   základného   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať   bez   zbytočných   prieťahov   a aby   jej   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02, I. ÚS 146/06).

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 93/2009.

Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z obsahu sťažnosti je zrejmé, že do podania sťažnosti predsedovi okresného súdu (18. júna 2010) sa označené konanie skutočne vyznačovalo prieťahmi, tak ako to tvrdila sťažovateľka, a potvrdil to i predseda okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 1573/2010 z 13. júla 2010.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Podľa zistenia ústavného súdu po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní došlo 8. júla 2010 k zmene zákonnej sudkyne. Následne sťažovateľka podaním   doručeným   okresnému   súdu   30.   septembra   2010   upravila   žalobný   petit a 19. októbra   2010   okresný   súd   uznesením   ustanovil   súdneho   znalca   na   vypracovanie znaleckého   posudku   na   ocenenie   majetku   patriaceho   do   BSM   a z toho   dôvodu   sa   spis t. č. nachádza   u súdneho   znalca.   Z uvedeného   prehľadu   procesných   úkonov   vyplýva,   že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná sťažovateľkou predsedovi okresného súdu splnila svoj účel a po jej podaní okresný súd urobil všetky vhodné opatrenia, aby v predmetnej veci konal plynulo spôsobom smerujúcim k meritórnemu rozhodnutiu v predmetnej veci.

Uvedené   bolo   podkladom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu dochádzalo v označenom konaní k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010