znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 51/97

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedu   JUDr. Júliusa Èernáka, sudcov JUDr. Anny Danielèákovej a JUDr. ¼ubomíra Dobríka na neverejnom zasadnutí   3. februára   1998 prerokoval   návrh   generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. M. V. na zaèatie konania pod¾a èl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky o súlade èl. 2 bod 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenie mesta   Humenné   è.   21 z 26.   septembra   1995   v   znení   všeobecného   záväzného nariadenia   mesta   Humenné   z   28.   decembra   1995 o prevode vlastníctva bytov   a   nebytových   priestorov   s   oznaèenými   ustanoveniami   Ústavy   Slovenskej republiky, zákona è. 369/1990   Zb. o obecnom   zriadení   v   znení neskorších predpisov   a   zákona   è.   182/1993   Z.   z.   o vlastníctve   bytov   a   nebytových priestorov   v   znení   zákona è. 151/1995 Z. z. a takto

r o z h o d o l :

1. Všeobecne   záväzné   nariadenie   mesta   Humenné   è. 21/1995   z 26. septembra 1995   v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné z 28. decembra 1995 n i e   j e   v súlade

a) s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 a s èl. 67 prvou vetou Ústavy     Slovenskej republiky,

  b) s ustanovením § 29a v spojení s § 16 ods. 1 až 3 zákona è. 182/1995 Z.   z. o   vlastníctve   bytov   a   nebytových   priestorov   v   znení   zákona

  è. 151/1995 Z. z.,

  c) s ustanovením § 6 ods. 1 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v   znení neskorších predpisov.

2. V ïalšej èasti návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ïalej len “generálny prokurátor“) doruèil na Ústavný súd Slovenskej republiky (ïalej len „Ústavný súd SR“) návrh na zaèatie konania o súlade èl. 2 bodu 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné è. 21 z 26. septembra 1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné z 28. decembra 1995 prijatého Mestským zastupite¾stvom v Humennom ako uznesenie è. 92 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytových domoch s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 prvá veta, s èl. 13 ods. 3 a s èl. 67 prvá veta Ústavy   Slovenskej republiky, so zákonom è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení   v znení neskorších predpisov a so zákonom è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Generálny prokurátor navrhoval, aby Ústavný súd SR vydal nález, že èl. 2 bod 1 písm. c)   všeobecne záväzného   nariadenia   mesta   Humenné z 26. septembra 1995   è. 21/1995   v znení   všeobecne   záväzného   nariadenia   mesta   Humenné z 28. decembra 1995   prijatého   Mestským   zastupite¾stvom   v   Humennom   ako uznesenie   è.   92 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytových domoch, nie je v súlade

s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 prvá veta, s èl. 13 ods. 3 a s èl. 67 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky,

s ustanovením § 6 ods. 1 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

s ustanovením § 29a   ods. 1 zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona è. 151/1995 Z. z.

Èl. 2 bod 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné (ïalej len „nariadenie“) po jeho zmene z 28. 12. 1995 znie: „mesto prevedie vlastníctvo bytu   doterajšiemu   nájomcovi   až   po   zamietavom   rozhodnutí   súdu   vo   veciach privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka“.

V   odôvodnení   svojho   návrhu   generálny   prokurátor   ako   navrhovate¾   po odcitovaní ústavných èlánkov, s ktorými považuje citované ustanovenie nariadenia mesta Humenné za rozporné, poukazoval na ustanovenie § 16 ods. 2 a 3 zákona è. 182/1993   Z.   z.   o   vlastníctve   bytov   a   nebytových   priestorov   v   znení   neskorších predpisov   (ïalej   len   „zákon   o   vlastníctve   bytov“).   Pod¾a   ods.   1   citovaného ustanovenia   byt,   ktorého   nájomca   nezaplatil   nájomné   alebo   úhradu   za   plnenia poskytované s užívaním bytu za èas dlhší ako šes mesiacov a tento dlh neuhradil v lehote troch   mesiacov   odo dòa písomného upozornenia vlastníka bytu, možno po predchádzajúcom zániku nájmu previes do vlastníctva tretej osoby. Nájomcovi bytu musí pôvodný vlastník bytu zabezpeèi bytovú náhradu. Ustanovenia osobitného predpisu sa v tomto prípade nepoužijú.

Pod¾a ods. 2 citovaného ustanovenia byt, pri ktorom súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu, možno previes   do vlastníctva   tretej   osoby, ak táto osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu pod¾a osobitného predpisu.

Obec je pod¾a § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov   povinná s nájomcom bytu   uzavrie   zmluvu   o   prevode   vlastníctva   bytu   do   dvoch   rokov   odo   dòa,   keï nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, pod¾a tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnos nemá obec pri domoch, v   ktorých   boli byty   vyòaté   z prevodu   vlastníctva   pod¾a   § 31 zákona o vlastníctve bytov.

Pod¾a § 711 ods. 1 zákona è. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ïalej len   “Obèiansky   zákonník“)   prenajímate¾   môže   vypoveda   nájom   bytu   len   s privolením súdu z týchto dôvodov:

a) ak prenajímate¾ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaa alebo nevestu, svojich rodièov alebo súrodencov;

b) ak nájomca prestal   vykonáva   prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a   prenajímate¾   potrebuje byt   pre   iného nájomcu, ktorý   bude   túto   prácu vykonáva;

c) ak nájomca alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek písomnej výstrahe, hrubo porušujú dobré mravy v dome;

d)   ak   nájomca   hrubo porušuje svoje   povinnosti   vyplývajúce   z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za èas dlhší ako tri mesiace;

e) ak je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naloži tak, že byt nemožno užíva alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom dlhší èas ïalej užíva;

f) ak ide o byt, ktorý súvisí stavebne s priestormi urèenými na prevádzkovanie obchodu   alebo   inej   podnikate¾skej   èinnosti,   a   nájomca   alebo   vlastník   týchto nebytových priestorov chce tento byt užíva;

g) ak má nájomca dva alebo viac bytov okrem prípadov, že od neho nemožno spravodlivo požadova, aby užíval iba jeden byt;

h) ak nájomca neužíva byt bez vážnych dôvodov;

i) ak ide o byt osobitného urèenia alebo o byt v dome osobitného urèenia a nájomca nie je zdravotne postihnutá osoba. (Na tomto mieste sa žiada poznamena, že zákonom   è.   153/1997   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a   dopåòa   Obèiansky   zákonník   s úèinnosou od 20. júna 1997, sa menilo ustanovenie § 711 ods. 1 písm. c) a dopåòalo sa o ïalší dôvod výpovede z nájmu bytu uvedený v písm. j).

Po   odcitovaní   uvedených   ustanovení   navrhovate¾   konštatuje,   že   zákon   o vlastníctve bytov pozná len dve situácie, v ktorých nájomcovi nie je nutné preda byt a to, ak nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu (§ 16 ods. 2 zákona) alebo, ak súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu   (§   16   ods.   3   zákona   o   vlastníctve   bytov).   Iným   obèanom,   uvádza   ïalej navrhovate¾, ktorí sú nájomcami obecných bytov, nie je možné odoprie prevod bytu a   obec   je   dokonca   povinná   takýto   prevod   uskutoèni   v   lehote   dvoch   rokov   od doruèenia žiadosti o prevod za súèasného splnenia ïalších podmienok uvedených v   ustanovení   §   29a   ods.   1   zákona   o   vlastníctve   bytov.   Povinnos   obce   realizova prevod v lehote dvoch rokov od doruèenia žiadosti poskytuje pod¾a navrhovate¾a žiadate¾om potrebnú právnu istotu. Táto právna istota sa vzahuje i na obèanov, ktorí svoje   žiadosti   podali   pred   1. augustom   1995.   Ak   by   tomu   tak   nebolo,   uvádza   v odôvodnení návrhu generálny prokurátor, nastala by situácia odporujúca èl. 12 ods. 1 vete   prvej   ústavy,   pretože   by   umožòovala   existenciu   dvoch   skupín   žiadate¾ov   o prevod bytov, ktorí by voèi obciam   nedisponovali rovnakým rozsahom práv. Táto povinnos ostáva pre obec zachovaná dokonca aj vtedy, ak nájomca hrubo porušuje mravy v dome, má dva alebo viac bytov alebo ak byt bez vážnych dôvodov neužíva. Navrhovate¾   preto   tiež   tvrdí,   že   je   právne   bezvýznamné,   že   tieto   skutoènosti umožòujú obci ako prenajímate¾ovi, aby podala návrh súdu na privolenie k výpovedi z nájmu; rovnako tiež nie je podstatné, èi takéto súdne konanie v dobe ustanovenej § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov prebieha a neskonèilo súèasne s jej uplynutím.

Generálny   prokurátor   preto   v   podanom   návrhu   vyslovuje   názor,   že   z uvedeného skutkového a právneho stavu vyplýva, že nariadenie mesta Humenné v napadnutej èasti „tvorí právnu úpravu, ktorá negatívne zasahuje do ústavnej zásady rovnosti v právach postulovanej èl. 12 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, keïže delí osoby oprávnené na nadobudnutie obecného bytu na skupinu osôb, ktorej práva obec rešpektuje a na znevýhodnenú skupinu osôb, ktorých práva obec - „èo aj doèasne - nerešpektuje“. Súèasne, pod¾a názoru navrhovate¾a, táto právna úprava zakladá i porušenie èl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keïže bez opory v zákone   vytvára   obmedzenie,   ktoré   urèitej   skupine   obèanov   bráni   nadobudnú   do vlastníctva byt v zákonnej lehote dvoch rokov od podania žiadosti o prevod.

Nariadenie   mesta   Humenné   odporuje tiež   èl.   2   ods.   3 Ústavy   SR, pretože pod¾a navrhovate¾a bez opory v zákone vytvára právnu prekážku - bráni obèanom obce „kona, èo nie je zákonom zakázané“, t.   j. nadobudnú do   vlastníctva byt vo vlastníctve obce v lehote ustanovenej zákonom.

Do porušenia ústavných èlánkov navrhovate¾ zahàòa tiež èl. 67 prvá veta Ústavy SR, keïže bez opory v zákone nariadenie ukladá obci povinnos neprevies byt na nájomcu pred ukonèením súdneho konania. To navrhovate¾ považuje dokonca za vytvorenie prekážky brániacej obci splni jej zákonnú povinnos previes na každého nájomcu byt v   lehote   2 rokov od doruèenia   jeho žiadosti   o prevod   bytu. V   tejto súvislosti navrhovate¾ zdôraznil, že nie je v súlade s citovaným ústavným èlánkom právna   úprava,   ktorá   dovo¾uje   obci,   aby   na   základe   povinnosti   ustanovenej všeobecne záväzným nariadením porušila inú povinnos, ktorá však bola obci uložená predpisom vyššej právnej sily, t. j. zákonom.

Bez ïalšieho odôvodnenia navrhovate¾ vyjadruje námietku, že všetky vyššie citované rozpory jednotlivo zakladajú tiež rozpor s ustanovením § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a vo svojom súhrne tiež rozpor s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Ako navrhované dôkazy navrhovate¾ uviedol:

- Ústavu Slovenskej republiky è. 460/1992 Zb.,

- zákon è. 40/1964 Zb. (Obèiansky zákonník) v znení neskorších predpisov,

- zákon è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

- zákon è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení   neskorších predpisov,

- všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné v znení uznesenia Mestského   zastupite¾stva v Humennom è. 92 z 28. decembra 1995.

K návrhu generálny prokurátor priložil všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné è. 21 z roku 1995 a jeho novelu   uznesenie Mestského zastupite¾stva v Humennom è. 92 z 28. decembra 1995.

V   súlade   so   zákonom   è.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ïalej len „zákon o konaní pred Ústavným   súdom SR“) Ústavný   súd SR si vyžiadal   stanovisko od primátora   mesta Humenné ako zákonného zástupcu úèastníka, resp.   orgánu, ktorý napadnuté všeobecne záväzné nariadenie vydal.

V   písomnom   stanovisku,   podpísanom   primátorom   mesta   Humenné (z 28. októbra   1997)   k   návrhu   generálneho   prokurátora   obec   zastáva   názor,   že napadnutým   uznesením   neporušuje   platné   právne   predpisy,   na   ktoré   sa   odvoláva generálny prokurátor. Pri formulácii napadnutého èl. 2 bodu 1 písm. c) VZN mesta è. 21/1995 vychádzali tak, ako sa to uvádza v návrhu (zrejme ide o omyl) ustanovenia § 16 ods.   3 zákona è. 182/1993 Z.   z., na základe   ktorého nie je nutné preda   byt doterajšiemu nájomcovi, ak súd vysloví súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu bytu. Obec porovnáva   ustanovenie   § 16 ods.   2 a   3 s § 29a   zákona, ktoré   považuje za navzájom nesúladné preto, že „na jednej strane je povinnos previes byt do dvoch rokov odo dòa, keï nájomca požiada o prevod bytu v dome, v ktorom požiada o prevod najmenej 50% nájomcov bytov, na druhej strane obmedzenie tohto prevodu, ak súd vysloví súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu bytu.

Pod¾a   stanoviska   mesta   Humenné   pri   schva¾ovaní   inkriminovaného ustanovenia   boli   pre   ich   mesto   rozhodujúce   „praktické   skúsenosti   s   konaním   na súdoch   vo   veciach   privolenia   k   výpovedi   z   nájmu   bytu“.   Uvádzajú   príklad,   keï prvostupòový rozsudok, ktorým súd privolí k výpovedi z nájmu bytu, avšak nájomca využije   právo   odvolania   sa   proti   tomuto   rozsudku   a   vec   je   postúpená   na druhostupòový súd. Medzitým uplynie lehota uvedená v § 29a zákona è. 182/1993 Z. z.,   èím   sa   pod¾a   ich   názoru   vyskytne   neriešite¾ná   situácia,   kedy   súdy   ešte právoplatne   nerozhodli   vo   veci,   avšak   pri dodržaní   tejto   lehoty   o odpredaji   bytu doterajšiemu nájomcovi je celé súdne konanie o privolenie k výpovedi z nájmu bytu bezpredmetné.

Obec   v   stanovisku   nesúhlasí   tiež   s   tvrdením   navrhovate¾a,   že   obec znevýhodòuje   a   uprednostòuje   urèitú   skupinu   osôb,   ktorej   bráni   a   znemožòuje nadobudnú   byt   do   vlastníctva,   ale   iba   deklaruje   práva   obce   ako   vlastníka   a prenajímate¾a obecných bytov uvedené v § 711 Obèianskeho zákonníka a nakoniec aj ustanovenia § 16 ods. 2 a 3 zákona è. 182/1993 Z. z.

Pod¾a èl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy môže obec vydáva všeobecne   záväzné   nariadenia.   Normotvorná   právomoc   obce   je   premietnutá   v ustanovení   v   §   6   ods.   1   zákona   è.   369/1990   Zb.   o   obecnom   zriadení   v   znení neskorších predpisov. Pod¾a èl. 67 Ústavy Slovenskej republiky vo veciach územnej samosprávy rozhodujú obce samostatne.

Ústavné   normotvorné   (právotvorné)   oprávnenie   obce   vydáva   všeobecne záväzné nariadenia je v èl. 68 Ústavy SR ohranièené predmetom úpravy. Obec môže nariadenia   vydáva   vo   veciach   územnej   samosprávy.   Len   v   rozsahu   územnej samosprávy   je   obec   ako   normotvorca   (právotvorca),   resp.   ako   komunálny   tvorca práva autonómny. S autonómnym rozhodovaním pod¾a èl. 67 vo veciach územnej samosprávy   súvisí   aj   autonómne   prijímanie   a   vydávanie   všeobecne   záväzných nariadení obce.

Hranice samostatnej rozhodovacej právomoci obce, vrátane právomoci vydáva všeobecne záväzné nariadenia, sú dané tými ústavnými èlánkami, ktoré pre úpravu urèitých   vzahov   (vecný   okruh,   èi   rozsah   právnej   úpravy)   vyslovene   ustanovuje právny predpis vyššieho stupòa právnej sily - zákon.

Obec pod¾a èl. 67 vo veciach územnej samosprávy rozhoduje síce samostatne a   pod¾a   èl.   68   môže   vydáva   všeobecne   záväzné   nariadenia,   ale   pokia¾   ukladá povinnosti (èi už vo forme príkazov - zákazov alebo inak vyjadrených povinností), je jej normotvorná právomoc ohranièená èl. 2 ods. 3 a èl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pod¾a èl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „každý môže kona, èo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno núti, aby konal nieèo, èo zákon neukladá“. Preto,   ak   všeobecne   záväzné   nariadenie   obce   upravuje   urèitú   oblas   vzahov,   inak zavádza nové, alebo iné povinnosti, ktoré sú predmetom zákonnej úpravy, koná tak v rozpore s citovanými ústavnými èlánkami.

Aj pod¾a všeobecného ustanovenia èl. 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno uklada len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravujú najmä dva zákony, ktoré sú vo vzahu subsidiarity. Je to osobitná úprava - zákon è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona è. 151/1995 Z. z. a Obèiansky zákonník. S týmito dvoma základnými zákonmi súvisí celý rad ïalších všeobecne záväzných právnych predpisov rôzneho stupòa právnej sily, ktoré   ale z h¾adiska   posudzovaného   nariadenia   obce   nie   sú   rozhodujúce   a   ani   námietkami navrhovate¾a napadnuté.

Jednou   z foriem   nadobudnutia   vlastníctva   bytu   alebo   nebytového   priestoru pod¾a ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu s vlastníkom bytu.

Pokia¾ ide o byty, ktoré sú v súlade so zákonom è. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov majetkom obce, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dòa, keï nájomca požiada   o   prevod   vlastníctva   bytu   pod¾a   zákona   o   vlastníctve   bytu   v   dome,   v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytu. Túto povinnos nemá   obec   pri   domoch,   v   ktorých   boli   byty   (ktorých   podiel   obec   musí   ustanovi nariadením   za   úèelom   zabezpeèenia   bývania   pre   sociálne   slabšie   vrstvy   svojich obyvate¾ov) vyòaté z prevodu vlastníctva pod¾a ustanovenia § 31 zákona.

S povinnosou, ktorú ustanovil v § 29a zákon è. 151/1995 Z. z. (ktorým sa mení a dopåòa zákon è. 182/1993 Z. z.) súvisí aj povinnos ustanovená v   § 16 zákona o vlastníctve bytov. Pod¾a tohto ustanovenia v prípade, ak nájomcom konkrétneho bytu je fyzická   osoba, musí vlastník   domu previes byt do   vlastníctva   len   tomuto nájomcovi. Táto zásada, resp. zákonná ochrana nájomcu bytu je prelomená jednak druhou   vetou   citovaného   ustanovenia,   ktorá   v   súlade   s   vlastníckym   právom   ako základným ústavným právom ustanovuje, že predkupné právo spoluvlastníka domu nie   je dotknuté;   jednak   úpravou   druhého odseku   § 16. Citovaný   odsek   je svojím obsahom výnimkou z úpravy odseku 1, pretože ustanovuje, že v prípade, ak nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za èas dlhší ako šes mesiacov a tento dlh neuhradí v lehote troch mesiacov odo dòa písomného upozornenia vlastníka bytu, možno po predchádzajúcom zániku nájmu previes byt do vlastníctva tretej osoby.

Zánik   nájmu bytu,   vrátane   možnosti   vypoveda   nájom, upravuje   Obèiansky zákonník. Pod¾a ustanovenia § 711 ods. 1 prenajímate¾ môže vypoveda nájom z bytu len s privolením súdu. Jedným z dôvodov, kedy súd privolí k výpovedi z nájmu, je aj neplatenie nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. V súlade   s   ustanovením   §   711   ods.   1   Obèianskeho   zákonníka   súd   môže   privoli   k výpovedi z bytu, aj z iných, v tomto ustanovení vymenovaných dôvodov. Pod¾a odseku dva citovaného ustanovenia, ak súd privolí k výpovedi z nájmu bytu, súèasne urèí, ku ktorému dátumu nájomný pomer skonèí; pritom prihliadne na výpovednú lehotu.

Zánik nájmu bytu   pod¾a   ustanovenia   § 710 Obèianskeho   zákonníka   alebo pod¾a § 711, keï súd vyslovil súhlas s výpoveïou nájmu, sú právne skutoènosti, na základe, resp. pri ktorých môže vlastník domu, v ktorom je byt nájomcu, previes do vlastníctva tretej osoby, teda osoby inej ako je nájomca.

Takáto je zákonná úprava práv a povinností vo veciach prevodu vlastníctva bytu. Zmeni a doplni alebo zrušova uvedenú úpravu ústavne relevantným spôsobom možno   znovu   iba   zákonom   alebo   prípadne   ústavným   zákonom,   to   znamená,   nie všeobecne záväzným nariadením obce.

Nariadenie   mesta   Humenné   o   prevode   vlastníctva   bytov   a   nebytových priestorov   v   bytových   domoch   è.   21   z   roku   1995   v   znení   uznesenia   Mestského zastupite¾stva è. 92 z 28. 12. 1995 prevod vlastníctva bytu doterajšiemu nájomcovi upravil odchylne od vyššie uvedenej zákonnej úpravy.

Nariadenie   Mestského   zastupite¾stva   v   Humennom   è.   21/1995   v   znení uznesenia è. 92 z 28. 12. 1995 pod¾a vyjadrenia obce - zastúpenej primátorom mesta Humenné, nadobudlo platnos 13. 1. 1996 po zákonnom pänásdòovom vyvesení na úradnej tabuli (od 29. 12. 1995).

Èl.   2   bod   2   písm.   c)   nariadenia   po   jeho   novele   znie:   „Mesto   prevedie vlastníctvo   bytu   doterajšiemu   nájomcovi   až   po   zamietavom   rozhodnutí   súdu   vo veciach privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka“.

Už   zo   samotného   znenia   citovaného   nariadenia   je   zrejmé,   že   táto   právna úprava je odchylná od zákonnej úpravy a jej cie¾a - previes byty do vlastníctva doterajším nájomcom. Obec v napadnutom ustanovení povinnos uloženú zákonom - previes   vlastníctvo   bytu   na   doterajšieho   nájomcu   -   rozšírila,   resp.   podmienila   jej plnenie ïalšou podmienkou a   zamietavým rozhodnutím súdu vo veciach privolenia výpovede z nájmu bytu. Ratio zákonnej úpravy privolenia súdu k výpovedi z nájmu je úplne iné, ako prevedenie samotného vlastníctva bytu.

Nie je ale úèelom v tomto druhu konania, ale najmä o tomto druhu všeobecne záväzných právnych predpisov - nariadení obce, bližšie posudzova podstatu a ciele zákonnej úpravy prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov a zánik nájmu bytu.

Námietky navrhovate¾a vychádzajú zo všeobecných princípov právneho štátu garantovaných   Ústavou   Slovenskej   republiky,   osobitne   z   h¾adiska   postavenia obèana, ako aj územnej samosprávy a jej orgánov v právnom štáte.

Zrušenie konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu (jeho èasti) a vydanie   nového,   resp.   zmena   právnej   úpravy,   je   v   ktorejko¾vek   oblasti   úpravy spoloèenských   vzahov   spojená   s   problémom   rizika   porušenia   rovnosti   obèana   a zároveò jeho dôvery v právo a v právny poriadok vôbec.

Preto ústavný postulát rovnosti obèana platí a nemôže by opomínaný žiadnym normotvorcom (právotvorcom) pri tvorbe práva ani v oblasti uplatòovania práva. O to   viac   to   platí   pre   orgán,   ktorého   normotvorné   oprávnenie   z   h¾adiska   rozsahu úpravy spoloèenského vzahu je ohranièené.

V tomto smere možno súhlasi s navrhovate¾om, že „nariadenie v napadnutej èasti tvorí právnu úpravu, ktorá negatívne zasahuje do ústavnej zásady rovnosti v právach   postulovanej èlánkom 12 ods.   1, prvá   veta   Ústavy   Slovenskej republiky, kedže delí osoby oprávnené na nadobudnutie bytu na skupinu osôb, ktorých práva obec rešpektuje a znevýhodnenú skupinu osôb...“.

Ako už bolo uvedené, pod¾a èl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „každý môže kona, èo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno núti, aby konal nieèo, èo zákon   neukladá“.   Napadnuté   ustanovenie   nariadenia   mesta   Humenné   tým,   že rozdielnym   spôsobom   upravilo   a   podmienilo   právo   obèana   umožòujúce   mu,   aby jedným   zo   spôsobov   upraveným   v   zákone   nadobudol   byt,   mu   bráni   (vytvorením právnej prekážky) takto kona a využi zákonný spôsob (postupova pod¾a zákona).Preto, ak zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neukladá obci ako vlastníkovi   bytu   (domu), èi   už vo   forme   prikazujúcej alebo   zakazujúcej povinnos previes vlastníctvo bytu doterajšiemu nájomcovi až po zamietavom rozhodnutí súdu vo veciach privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka, nie je takto formulovaná povinnos v nariadení obce, teda vo všeobecne záväznom právnom predpise nižšieho stupòa právnej sily v tejto èasti v súlade tak, ako je to uvedené   vo   výroku   s   oznaèenými   èlánkami   Ústavy   Slovenskej   republiky,   s ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov.

Pokia¾   ide   o   èl.   13   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   navrhovate¾ neodôvodnil,   v   èom   vidí   súvislos   medzi   napadnutým   èlánkom   posudzovaného nariadenia   mesta   Humenné a   citovaným èlánkom. Celý   èl. 13 Ústavy   Slovenskej republiky obsahovo sa vzahuje na základné a ústavné práva a slobody a vo vzahu k nim má akcesonickú povahu. Okrem toho je námietke neústavnosti preskúmavaného nariadenia vyhovené už v bode 1. výroku.

P o u è e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno poda opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 1998