SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 51/97
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa Èernáka, sudcov JUDr. Anny Danielèákovej a JUDr. ¼ubomíra Dobríka na neverejnom zasadnutí 3. februára 1998 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. M. V. na zaèatie konania pod¾a èl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky o súlade èl. 2 bod 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenie mesta Humenné è. 21 z 26. septembra 1995 v znení všeobecného záväzného nariadenia mesta Humenné z 28. decembra 1995 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov s oznaèenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona è. 151/1995 Z. z. a takto
r o z h o d o l :
1. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné è. 21/1995 z 26. septembra 1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné z 28. decembra 1995 n i e j e v súlade
a) s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 a s èl. 67 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky,
b) s ustanovením § 29a v spojení s § 16 ods. 1 až 3 zákona è. 182/1995 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona
è. 151/1995 Z. z.,
c) s ustanovením § 6 ods. 1 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
2. V ïalšej èasti návrhu n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ïalej len “generálny prokurátor“) doruèil na Ústavný súd Slovenskej republiky (ïalej len „Ústavný súd SR“) návrh na zaèatie konania o súlade èl. 2 bodu 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné è. 21 z 26. septembra 1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné z 28. decembra 1995 prijatého Mestským zastupite¾stvom v Humennom ako uznesenie è. 92 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytových domoch s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 prvá veta, s èl. 13 ods. 3 a s èl. 67 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, so zákonom è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a so zákonom è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Generálny prokurátor navrhoval, aby Ústavný súd SR vydal nález, že èl. 2 bod 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné z 26. septembra 1995 è. 21/1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné z 28. decembra 1995 prijatého Mestským zastupite¾stvom v Humennom ako uznesenie è. 92 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytových domoch, nie je v súlade
s èl. 2 ods. 3, s èl. 12 ods. 1 prvá veta, s èl. 13 ods. 3 a s èl. 67 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky,
s ustanovením § 6 ods. 1 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
s ustanovením § 29a ods. 1 zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona è. 151/1995 Z. z.
Èl. 2 bod 1 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia mesta Humenné (ïalej len „nariadenie“) po jeho zmene z 28. 12. 1995 znie: „mesto prevedie vlastníctvo bytu doterajšiemu nájomcovi až po zamietavom rozhodnutí súdu vo veciach privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka“.
V odôvodnení svojho návrhu generálny prokurátor ako navrhovate¾ po odcitovaní ústavných èlánkov, s ktorými považuje citované ustanovenie nariadenia mesta Humenné za rozporné, poukazoval na ustanovenie § 16 ods. 2 a 3 zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ïalej len „zákon o vlastníctve bytov“). Pod¾a ods. 1 citovaného ustanovenia byt, ktorého nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za èas dlhší ako šes mesiacov a tento dlh neuhradil v lehote troch mesiacov odo dòa písomného upozornenia vlastníka bytu, možno po predchádzajúcom zániku nájmu previes do vlastníctva tretej osoby. Nájomcovi bytu musí pôvodný vlastník bytu zabezpeèi bytovú náhradu. Ustanovenia osobitného predpisu sa v tomto prípade nepoužijú.
Pod¾a ods. 2 citovaného ustanovenia byt, pri ktorom súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu, možno previes do vlastníctva tretej osoby, ak táto osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu pod¾a osobitného predpisu.
Obec je pod¾a § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov povinná s nájomcom bytu uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dòa, keï nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, pod¾a tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnos nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyòaté z prevodu vlastníctva pod¾a § 31 zákona o vlastníctve bytov.
Pod¾a § 711 ods. 1 zákona è. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ïalej len “Obèiansky zákonník“) prenajímate¾ môže vypoveda nájom bytu len s privolením súdu z týchto dôvodov:
a) ak prenajímate¾ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaa alebo nevestu, svojich rodièov alebo súrodencov;
b) ak nájomca prestal vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímate¾ potrebuje byt pre iného nájomcu, ktorý bude túto prácu vykonáva;
c) ak nájomca alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek písomnej výstrahe, hrubo porušujú dobré mravy v dome;
d) ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za èas dlhší ako tri mesiace;
e) ak je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naloži tak, že byt nemožno užíva alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom dlhší èas ïalej užíva;
f) ak ide o byt, ktorý súvisí stavebne s priestormi urèenými na prevádzkovanie obchodu alebo inej podnikate¾skej èinnosti, a nájomca alebo vlastník týchto nebytových priestorov chce tento byt užíva;
g) ak má nájomca dva alebo viac bytov okrem prípadov, že od neho nemožno spravodlivo požadova, aby užíval iba jeden byt;
h) ak nájomca neužíva byt bez vážnych dôvodov;
i) ak ide o byt osobitného urèenia alebo o byt v dome osobitného urèenia a nájomca nie je zdravotne postihnutá osoba. (Na tomto mieste sa žiada poznamena, že zákonom è. 153/1997 Z. z., ktorým sa mení a dopåòa Obèiansky zákonník s úèinnosou od 20. júna 1997, sa menilo ustanovenie § 711 ods. 1 písm. c) a dopåòalo sa o ïalší dôvod výpovede z nájmu bytu uvedený v písm. j).
Po odcitovaní uvedených ustanovení navrhovate¾ konštatuje, že zákon o vlastníctve bytov pozná len dve situácie, v ktorých nájomcovi nie je nutné preda byt a to, ak nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu (§ 16 ods. 2 zákona) alebo, ak súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu (§ 16 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov). Iným obèanom, uvádza ïalej navrhovate¾, ktorí sú nájomcami obecných bytov, nie je možné odoprie prevod bytu a obec je dokonca povinná takýto prevod uskutoèni v lehote dvoch rokov od doruèenia žiadosti o prevod za súèasného splnenia ïalších podmienok uvedených v ustanovení § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Povinnos obce realizova prevod v lehote dvoch rokov od doruèenia žiadosti poskytuje pod¾a navrhovate¾a žiadate¾om potrebnú právnu istotu. Táto právna istota sa vzahuje i na obèanov, ktorí svoje žiadosti podali pred 1. augustom 1995. Ak by tomu tak nebolo, uvádza v odôvodnení návrhu generálny prokurátor, nastala by situácia odporujúca èl. 12 ods. 1 vete prvej ústavy, pretože by umožòovala existenciu dvoch skupín žiadate¾ov o prevod bytov, ktorí by voèi obciam nedisponovali rovnakým rozsahom práv. Táto povinnos ostáva pre obec zachovaná dokonca aj vtedy, ak nájomca hrubo porušuje mravy v dome, má dva alebo viac bytov alebo ak byt bez vážnych dôvodov neužíva. Navrhovate¾ preto tiež tvrdí, že je právne bezvýznamné, že tieto skutoènosti umožòujú obci ako prenajímate¾ovi, aby podala návrh súdu na privolenie k výpovedi z nájmu; rovnako tiež nie je podstatné, èi takéto súdne konanie v dobe ustanovenej § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov prebieha a neskonèilo súèasne s jej uplynutím.
Generálny prokurátor preto v podanom návrhu vyslovuje názor, že z uvedeného skutkového a právneho stavu vyplýva, že nariadenie mesta Humenné v napadnutej èasti „tvorí právnu úpravu, ktorá negatívne zasahuje do ústavnej zásady rovnosti v právach postulovanej èl. 12 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, keïže delí osoby oprávnené na nadobudnutie obecného bytu na skupinu osôb, ktorej práva obec rešpektuje a na znevýhodnenú skupinu osôb, ktorých práva obec - „èo aj doèasne - nerešpektuje“. Súèasne, pod¾a názoru navrhovate¾a, táto právna úprava zakladá i porušenie èl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keïže bez opory v zákone vytvára obmedzenie, ktoré urèitej skupine obèanov bráni nadobudnú do vlastníctva byt v zákonnej lehote dvoch rokov od podania žiadosti o prevod.
Nariadenie mesta Humenné odporuje tiež èl. 2 ods. 3 Ústavy SR, pretože pod¾a navrhovate¾a bez opory v zákone vytvára právnu prekážku - bráni obèanom obce „kona, èo nie je zákonom zakázané“, t. j. nadobudnú do vlastníctva byt vo vlastníctve obce v lehote ustanovenej zákonom.
Do porušenia ústavných èlánkov navrhovate¾ zahàòa tiež èl. 67 prvá veta Ústavy SR, keïže bez opory v zákone nariadenie ukladá obci povinnos neprevies byt na nájomcu pred ukonèením súdneho konania. To navrhovate¾ považuje dokonca za vytvorenie prekážky brániacej obci splni jej zákonnú povinnos previes na každého nájomcu byt v lehote 2 rokov od doruèenia jeho žiadosti o prevod bytu. V tejto súvislosti navrhovate¾ zdôraznil, že nie je v súlade s citovaným ústavným èlánkom právna úprava, ktorá dovo¾uje obci, aby na základe povinnosti ustanovenej všeobecne záväzným nariadením porušila inú povinnos, ktorá však bola obci uložená predpisom vyššej právnej sily, t. j. zákonom.
Bez ïalšieho odôvodnenia navrhovate¾ vyjadruje námietku, že všetky vyššie citované rozpory jednotlivo zakladajú tiež rozpor s ustanovením § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a vo svojom súhrne tiež rozpor s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.
Ako navrhované dôkazy navrhovate¾ uviedol:
- Ústavu Slovenskej republiky è. 460/1992 Zb.,
- zákon è. 40/1964 Zb. (Obèiansky zákonník) v znení neskorších predpisov,
- zákon è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
- zákon è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
- všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné v znení uznesenia Mestského zastupite¾stva v Humennom è. 92 z 28. decembra 1995.
K návrhu generálny prokurátor priložil všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné è. 21 z roku 1995 a jeho novelu uznesenie Mestského zastupite¾stva v Humennom è. 92 z 28. decembra 1995.
V súlade so zákonom è. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ïalej len „zákon o konaní pred Ústavným súdom SR“) Ústavný súd SR si vyžiadal stanovisko od primátora mesta Humenné ako zákonného zástupcu úèastníka, resp. orgánu, ktorý napadnuté všeobecne záväzné nariadenie vydal.
V písomnom stanovisku, podpísanom primátorom mesta Humenné (z 28. októbra 1997) k návrhu generálneho prokurátora obec zastáva názor, že napadnutým uznesením neporušuje platné právne predpisy, na ktoré sa odvoláva generálny prokurátor. Pri formulácii napadnutého èl. 2 bodu 1 písm. c) VZN mesta è. 21/1995 vychádzali tak, ako sa to uvádza v návrhu (zrejme ide o omyl) ustanovenia § 16 ods. 3 zákona è. 182/1993 Z. z., na základe ktorého nie je nutné preda byt doterajšiemu nájomcovi, ak súd vysloví súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu bytu. Obec porovnáva ustanovenie § 16 ods. 2 a 3 s § 29a zákona, ktoré považuje za navzájom nesúladné preto, že „na jednej strane je povinnos previes byt do dvoch rokov odo dòa, keï nájomca požiada o prevod bytu v dome, v ktorom požiada o prevod najmenej 50% nájomcov bytov, na druhej strane obmedzenie tohto prevodu, ak súd vysloví súhlas s písomnou výpoveïou z nájmu bytu.
Pod¾a stanoviska mesta Humenné pri schva¾ovaní inkriminovaného ustanovenia boli pre ich mesto rozhodujúce „praktické skúsenosti s konaním na súdoch vo veciach privolenia k výpovedi z nájmu bytu“. Uvádzajú príklad, keï prvostupòový rozsudok, ktorým súd privolí k výpovedi z nájmu bytu, avšak nájomca využije právo odvolania sa proti tomuto rozsudku a vec je postúpená na druhostupòový súd. Medzitým uplynie lehota uvedená v § 29a zákona è. 182/1993 Z. z., èím sa pod¾a ich názoru vyskytne neriešite¾ná situácia, kedy súdy ešte právoplatne nerozhodli vo veci, avšak pri dodržaní tejto lehoty o odpredaji bytu doterajšiemu nájomcovi je celé súdne konanie o privolenie k výpovedi z nájmu bytu bezpredmetné.
Obec v stanovisku nesúhlasí tiež s tvrdením navrhovate¾a, že obec znevýhodòuje a uprednostòuje urèitú skupinu osôb, ktorej bráni a znemožòuje nadobudnú byt do vlastníctva, ale iba deklaruje práva obce ako vlastníka a prenajímate¾a obecných bytov uvedené v § 711 Obèianskeho zákonníka a nakoniec aj ustanovenia § 16 ods. 2 a 3 zákona è. 182/1993 Z. z.
Pod¾a èl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy môže obec vydáva všeobecne záväzné nariadenia. Normotvorná právomoc obce je premietnutá v ustanovení v § 6 ods. 1 zákona è. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pod¾a èl. 67 Ústavy Slovenskej republiky vo veciach územnej samosprávy rozhodujú obce samostatne.
Ústavné normotvorné (právotvorné) oprávnenie obce vydáva všeobecne záväzné nariadenia je v èl. 68 Ústavy SR ohranièené predmetom úpravy. Obec môže nariadenia vydáva vo veciach územnej samosprávy. Len v rozsahu územnej samosprávy je obec ako normotvorca (právotvorca), resp. ako komunálny tvorca práva autonómny. S autonómnym rozhodovaním pod¾a èl. 67 vo veciach územnej samosprávy súvisí aj autonómne prijímanie a vydávanie všeobecne záväzných nariadení obce.
Hranice samostatnej rozhodovacej právomoci obce, vrátane právomoci vydáva všeobecne záväzné nariadenia, sú dané tými ústavnými èlánkami, ktoré pre úpravu urèitých vzahov (vecný okruh, èi rozsah právnej úpravy) vyslovene ustanovuje právny predpis vyššieho stupòa právnej sily - zákon.
Obec pod¾a èl. 67 vo veciach územnej samosprávy rozhoduje síce samostatne a pod¾a èl. 68 môže vydáva všeobecne záväzné nariadenia, ale pokia¾ ukladá povinnosti (èi už vo forme príkazov - zákazov alebo inak vyjadrených povinností), je jej normotvorná právomoc ohranièená èl. 2 ods. 3 a èl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pod¾a èl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „každý môže kona, èo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno núti, aby konal nieèo, èo zákon neukladá“. Preto, ak všeobecne záväzné nariadenie obce upravuje urèitú oblas vzahov, inak zavádza nové, alebo iné povinnosti, ktoré sú predmetom zákonnej úpravy, koná tak v rozpore s citovanými ústavnými èlánkami.
Aj pod¾a všeobecného ustanovenia èl. 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno uklada len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravujú najmä dva zákony, ktoré sú vo vzahu subsidiarity. Je to osobitná úprava - zákon è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona è. 151/1995 Z. z. a Obèiansky zákonník. S týmito dvoma základnými zákonmi súvisí celý rad ïalších všeobecne záväzných právnych predpisov rôzneho stupòa právnej sily, ktoré ale z h¾adiska posudzovaného nariadenia obce nie sú rozhodujúce a ani námietkami navrhovate¾a napadnuté.
Jednou z foriem nadobudnutia vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru pod¾a ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona è. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu s vlastníkom bytu.
Pokia¾ ide o byty, ktoré sú v súlade so zákonom è. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov majetkom obce, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dòa, keï nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu pod¾a zákona o vlastníctve bytu v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytu. Túto povinnos nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty (ktorých podiel obec musí ustanovi nariadením za úèelom zabezpeèenia bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvate¾ov) vyòaté z prevodu vlastníctva pod¾a ustanovenia § 31 zákona.
S povinnosou, ktorú ustanovil v § 29a zákon è. 151/1995 Z. z. (ktorým sa mení a dopåòa zákon è. 182/1993 Z. z.) súvisí aj povinnos ustanovená v § 16 zákona o vlastníctve bytov. Pod¾a tohto ustanovenia v prípade, ak nájomcom konkrétneho bytu je fyzická osoba, musí vlastník domu previes byt do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Táto zásada, resp. zákonná ochrana nájomcu bytu je prelomená jednak druhou vetou citovaného ustanovenia, ktorá v súlade s vlastníckym právom ako základným ústavným právom ustanovuje, že predkupné právo spoluvlastníka domu nie je dotknuté; jednak úpravou druhého odseku § 16. Citovaný odsek je svojím obsahom výnimkou z úpravy odseku 1, pretože ustanovuje, že v prípade, ak nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za èas dlhší ako šes mesiacov a tento dlh neuhradí v lehote troch mesiacov odo dòa písomného upozornenia vlastníka bytu, možno po predchádzajúcom zániku nájmu previes byt do vlastníctva tretej osoby.
Zánik nájmu bytu, vrátane možnosti vypoveda nájom, upravuje Obèiansky zákonník. Pod¾a ustanovenia § 711 ods. 1 prenajímate¾ môže vypoveda nájom z bytu len s privolením súdu. Jedným z dôvodov, kedy súd privolí k výpovedi z nájmu, je aj neplatenie nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. V súlade s ustanovením § 711 ods. 1 Obèianskeho zákonníka súd môže privoli k výpovedi z bytu, aj z iných, v tomto ustanovení vymenovaných dôvodov. Pod¾a odseku dva citovaného ustanovenia, ak súd privolí k výpovedi z nájmu bytu, súèasne urèí, ku ktorému dátumu nájomný pomer skonèí; pritom prihliadne na výpovednú lehotu.
Zánik nájmu bytu pod¾a ustanovenia § 710 Obèianskeho zákonníka alebo pod¾a § 711, keï súd vyslovil súhlas s výpoveïou nájmu, sú právne skutoènosti, na základe, resp. pri ktorých môže vlastník domu, v ktorom je byt nájomcu, previes do vlastníctva tretej osoby, teda osoby inej ako je nájomca.
Takáto je zákonná úprava práv a povinností vo veciach prevodu vlastníctva bytu. Zmeni a doplni alebo zrušova uvedenú úpravu ústavne relevantným spôsobom možno znovu iba zákonom alebo prípadne ústavným zákonom, to znamená, nie všeobecne záväzným nariadením obce.
Nariadenie mesta Humenné o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytových domoch è. 21 z roku 1995 v znení uznesenia Mestského zastupite¾stva è. 92 z 28. 12. 1995 prevod vlastníctva bytu doterajšiemu nájomcovi upravil odchylne od vyššie uvedenej zákonnej úpravy.
Nariadenie Mestského zastupite¾stva v Humennom è. 21/1995 v znení uznesenia è. 92 z 28. 12. 1995 pod¾a vyjadrenia obce - zastúpenej primátorom mesta Humenné, nadobudlo platnos 13. 1. 1996 po zákonnom pänásdòovom vyvesení na úradnej tabuli (od 29. 12. 1995).
Èl. 2 bod 2 písm. c) nariadenia po jeho novele znie: „Mesto prevedie vlastníctvo bytu doterajšiemu nájomcovi až po zamietavom rozhodnutí súdu vo veciach privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka“.
Už zo samotného znenia citovaného nariadenia je zrejmé, že táto právna úprava je odchylná od zákonnej úpravy a jej cie¾a - previes byty do vlastníctva doterajším nájomcom. Obec v napadnutom ustanovení povinnos uloženú zákonom - previes vlastníctvo bytu na doterajšieho nájomcu - rozšírila, resp. podmienila jej plnenie ïalšou podmienkou a zamietavým rozhodnutím súdu vo veciach privolenia výpovede z nájmu bytu. Ratio zákonnej úpravy privolenia súdu k výpovedi z nájmu je úplne iné, ako prevedenie samotného vlastníctva bytu.
Nie je ale úèelom v tomto druhu konania, ale najmä o tomto druhu všeobecne záväzných právnych predpisov - nariadení obce, bližšie posudzova podstatu a ciele zákonnej úpravy prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov a zánik nájmu bytu.
Námietky navrhovate¾a vychádzajú zo všeobecných princípov právneho štátu garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, osobitne z h¾adiska postavenia obèana, ako aj územnej samosprávy a jej orgánov v právnom štáte.
Zrušenie konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu (jeho èasti) a vydanie nového, resp. zmena právnej úpravy, je v ktorejko¾vek oblasti úpravy spoloèenských vzahov spojená s problémom rizika porušenia rovnosti obèana a zároveò jeho dôvery v právo a v právny poriadok vôbec.
Preto ústavný postulát rovnosti obèana platí a nemôže by opomínaný žiadnym normotvorcom (právotvorcom) pri tvorbe práva ani v oblasti uplatòovania práva. O to viac to platí pre orgán, ktorého normotvorné oprávnenie z h¾adiska rozsahu úpravy spoloèenského vzahu je ohranièené.
V tomto smere možno súhlasi s navrhovate¾om, že „nariadenie v napadnutej èasti tvorí právnu úpravu, ktorá negatívne zasahuje do ústavnej zásady rovnosti v právach postulovanej èlánkom 12 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, kedže delí osoby oprávnené na nadobudnutie bytu na skupinu osôb, ktorých práva obec rešpektuje a znevýhodnenú skupinu osôb...“.
Ako už bolo uvedené, pod¾a èl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „každý môže kona, èo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno núti, aby konal nieèo, èo zákon neukladá“. Napadnuté ustanovenie nariadenia mesta Humenné tým, že rozdielnym spôsobom upravilo a podmienilo právo obèana umožòujúce mu, aby jedným zo spôsobov upraveným v zákone nadobudol byt, mu bráni (vytvorením právnej prekážky) takto kona a využi zákonný spôsob (postupova pod¾a zákona).Preto, ak zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neukladá obci ako vlastníkovi bytu (domu), èi už vo forme prikazujúcej alebo zakazujúcej povinnos previes vlastníctvo bytu doterajšiemu nájomcovi až po zamietavom rozhodnutí súdu vo veciach privolenia výpovede z nájmu bytu pod¾a § 711 Obèianskeho zákonníka, nie je takto formulovaná povinnos v nariadení obce, teda vo všeobecne záväznom právnom predpise nižšieho stupòa právnej sily v tejto èasti v súlade tak, ako je to uvedené vo výroku s oznaèenými èlánkami Ústavy Slovenskej republiky, s ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov.
Pokia¾ ide o èl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, navrhovate¾ neodôvodnil, v èom vidí súvislos medzi napadnutým èlánkom posudzovaného nariadenia mesta Humenné a citovaným èlánkom. Celý èl. 13 Ústavy Slovenskej republiky obsahovo sa vzahuje na základné a ústavné práva a slobody a vo vzahu k nim má akcesonickú povahu. Okrem toho je námietke neústavnosti preskúmavaného nariadenia vyhovené už v bode 1. výroku.
P o u è e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno poda opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 1998