SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 51/2015-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súduSlovenskej republiky Milana Ľalíka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskejfunkcie vo veci vedenej pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.Rvp 15260/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík j e v y l ú č e n ýz výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskejrepubliky pod sp. zn. Rvp 15260/2014.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 19. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konanívedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 44 Cb 1/2014. Sťažovateľ jezastúpený advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34,Bratislava. Vec napadla I. senátu ústavného súdu a je vedená pod sp. zn. Rvp 15260/2014.Vec bola pridelená sudcovi ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi ako sudcovi spravodajcovi.
2. Sudca I. senátu ústavného súdu Milan Ľalík prípisom zo 4. decembra 2014v súlade s ustanovením § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)predsedníčke ústavného súdu oznámil: „Dňa 3. decembra 2014 mi bola ako sudcovi spravodajcovi pridelená vec sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ktorého zastupuje moja manželka JUDr. Elena Ľalíková. Preto sú splnené podmienky pre postup podľa čl. IV/1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2014, lebo som v danej veci predpojatý podľa § 28 ods. 3 v spojení s § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.“
II.
3. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskejfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebok ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.
Podľa § 28 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáteústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie1.3.2014 – 28.2.2015 (ďalej len „rozvrh práce ústavného súdu“) v znení dodatku č. 1a dodatku č. 2, ktorými sa mení a dopĺňa rozvrh práce ústavného súdu, o vylúčení sudcu prirozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 (správne má byť § 28 ods. 3; pozn.) zákonao ústavnom súde rozhoduje druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu.
III.
4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýkasamej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti čipredsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovaniesudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale idesvojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, čj. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.
5. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľaduľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva naspravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dvepreviazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v.Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č.33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránkuobjektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské právazdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednakvo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005,bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosťč. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽPabsenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná užspomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanejveci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríkladsudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannostinemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiskapreukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitáperspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, čiexistujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorúmusia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavnýsúd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnostiašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
6. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka o dôvodoch jehovylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom podsp. zn. Rvp 15260/2014 je skutočnosť, že v danej veci je sudca ústavného súdu Milan Ľalíksudcom spravodajcom a právnou zástupkyňou sťažovateľa v tomto konaní pred ústavnýmsúdom je manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková.
7. Ústavný súd v úvode poznamenáva, že in abstracto samotný príbuzenský vzťahsudcu prerokúvajúceho vec a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania býva sámosebe dôvodom vylúčenia sudcu z prerokúvania veci (porov. uznesenie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn 7 Nc 61/2013).
8. V rámci všeobecných, a nie ľahko objektivizovateľných dôvodov vylúčenia sudcuústavného súdu ustanovených § 27 zákona o ústavnom súde je potrebné in concreto uviesť,že manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková je v konanívedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 15260/2014 právnou zástupkyňouúčastníka tohto konania, pričom sudca ústavného súdu Milan Ľalík je členom I. senátuústavného súdu, ktorý je príslušný na prerokovanie veci vedenej pred ústavným súdom podsp. zn. Rvp 15260/2014, a zároveň je v tejto veci sudcom spravodajcom.
9. Pri skúmaní nestrannosti sudcu (objektívny test nestrannosti) ústavného súduMilana Ľalíka existuje zistiteľná skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik objektívnejpochybnosti o jeho predpojatosti vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 15260/2014, keďže ide o priamy príbuzenský vzťah sudcu ústavného súdu MilanaĽalíka s právnou zástupkyňou účastníka konania vedeného pred ústavným súdom podsp. zn. Rvp 15260/2014. Navyše sám sudca ústavného súdu Milan Ľalík oznámil ústavnémusúdu svoju predpojatosť (subjektívny test nestrannosti).
10. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavnéhosúdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 15260/2014 si vyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súduMilana Ľalíka z rozhodovania vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 15260/2014, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2015