znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 51/2015-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   ĽudmilyGajdošíkovej   a   sudcu Sergeja   Kohuta prerokoval   oznámenie   sudcu   Ústavného   súduSlovenskej   republiky   Milana   Ľalíka   o   dôvodoch   jeho   vylúčenia   z výkonu   sudcovskejfunkcie   vo   veci   vedenej   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn.Rvp 15260/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sudca   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Milan   Ľalík   j e   v y l ú č e n ýz výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní   vo   veci   vedenej   Ústavným   súdom   Slovenskejrepubliky pod sp. zn. Rvp 15260/2014.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 19. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v konanívedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 44 Cb 1/2014. Sťažovateľ jezastúpený advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34,Bratislava. Vec napadla I. senátu ústavného súdu a je vedená pod sp. zn. Rvp 15260/2014.Vec bola pridelená sudcovi ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi ako sudcovi spravodajcovi.

2. Sudca   I.   senátu   ústavného   súdu   Milan   Ľalík   prípisom   zo   4.   decembra   2014v súlade s ustanovením § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)predsedníčke   ústavného   súdu   oznámil: „Dňa   3.   decembra   2014   mi   bola   ako   sudcovi spravodajcovi   pridelená   vec   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ktorého zastupuje moja manželka JUDr. Elena Ľalíková. Preto sú splnené podmienky pre postup podľa čl. IV/1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2014, lebo   som   v danej   veci   predpojatý   podľa   §   28   ods.   3   v spojení   s   §   27   ods.   1   zákona o ústavnom súde.“

II.

3. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskejfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebok ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.

Podľa § 28 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáteústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie1.3.2014   –   28.2.2015   (ďalej   len   „rozvrh   práce   ústavného   súdu“)   v znení   dodatku   č.   1a dodatku č. 2, ktorými sa mení a dopĺňa rozvrh práce ústavného súdu, o vylúčení sudcu prirozhodovaní   v senáte   podľa   §   28   ods.   2   (správne   má   byť   §   28   ods.   3; pozn.)   zákonao ústavnom súde rozhoduje druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu.

III.

4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýkasamej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti čipredsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.nevzniká   navonok   legitímny   dojem,   že   by   takýto   záujem   mohol   mať.   Rozhodovaniesudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale idesvojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, čj. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.

5.   Už   vo   svojej   predošlej   judikatúre   ústavný   súd   konštatoval,   že   z   pohľaduľudskoprávneho,   z   pohľadu   práva   na   nestranného   sudcu   ako   komponentu   práva   naspravodlivý   proces   vyvinul   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (ďalej   aj   „ESĽP“)   dvepreviazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v.Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č.33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránkuobjektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre   ľudské právazdôrazňuje   význam   nestrannosti   sudcu   pre   dôveru   verejnosti   v   súdnictvo,   a   to   jednakvo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005,bod   57),   ale   osobitne   pri   objektívnom   teste   (Kinský   v.   Česká   republika,   sťažnosťč. 42856/06,   rozsudok   ESĽP   z   9.   2.   2012,   bod   87).   Nestrannosť   je   vo   vnímaní   ESĽPabsenciou   zaujatosti či predsudku vo   veci, pričom nestrannosť môže byť   overovaná   užspomenutým   subjektívnym   a   objektívnym   testom.   Východiskom   je   subjektívny   test,v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanejveci.   Osobná   nestrannosť   sudcu   sa   predpokladá,   kým   sa   nepreukáže   opak.   Takýmto„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríkladsudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannostinemôže   byť   dostatočne   naplnená   len   subjektívnym   testom,   ktorý   je   náročný   z hľadiskapreukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,či   sudca   vykazuje   legitímne   pochybnosti   z   hľadiska   jeho   nestrannosti.   Tu   je   dôležitáperspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, čiexistujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorúmusia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavnýsúd   dodáva,   že   súčasne   s dôverou,   na   ktorú   musia   súdy   v demokratickej   spoločnostiašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

6.   Podstatou   oznámenia   sudcu   ústavného   súdu   Milana   Ľalíka   o dôvodoch   jehovylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom podsp. zn. Rvp 15260/2014 je skutočnosť, že v danej veci je sudca ústavného súdu Milan Ľalíksudcom spravodajcom a právnou zástupkyňou sťažovateľa v tomto konaní pred ústavnýmsúdom je manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková.

7. Ústavný súd v úvode poznamenáva, že in abstracto samotný príbuzenský vzťahsudcu prerokúvajúceho vec a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania býva sámosebe dôvodom vylúčenia sudcu z prerokúvania veci (porov. uznesenie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn 7 Nc 61/2013).

8. V rámci všeobecných, a nie ľahko objektivizovateľných dôvodov vylúčenia sudcuústavného súdu ustanovených § 27 zákona o ústavnom súde je potrebné in concreto uviesť,že manželka   sudcu   ústavného   súdu   Milana   Ľalíka   JUDr.   Elena   Ľalíková je   v konanívedenom   pred   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 15260/2014 právnou   zástupkyňouúčastníka tohto konania, pričom sudca ústavného súdu Milan Ľalík je členom I. senátuústavného súdu, ktorý je príslušný na prerokovanie veci vedenej pred ústavným súdom podsp. zn. Rvp 15260/2014, a zároveň je v tejto veci sudcom spravodajcom.

9.   Pri   skúmaní   nestrannosti   sudcu   (objektívny   test   nestrannosti)   ústavného   súduMilana   Ľalíka   existuje   zistiteľná   skutočnosť,   ktorá   odôvodňuje   vznik   objektívnejpochybnosti   o jeho   predpojatosti   vo   veci   vedenej   pred   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 15260/2014,   keďže   ide o   priamy príbuzenský vzťah   sudcu   ústavného súdu MilanaĽalíka   s právnou   zástupkyňou   účastníka   konania   vedeného   pred   ústavným   súdom   podsp. zn. Rvp 15260/2014. Navyše sám sudca ústavného súdu Milan Ľalík oznámil ústavnémusúdu svoju predpojatosť (subjektívny test nestrannosti).

10. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavnéhosúdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 15260/2014 si vyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súduMilana   Ľalíka z rozhodovania   vo   veci   vedenej   pred   ústavným   súdom   pod sp.   zn.Rvp 15260/2014, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015