znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 51/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť N. P., D., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok, na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených predsedom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. Spr 41/2009 a pod sp. zn. SprV/246/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2009 doručená sťažnosť N. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok, na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a práva na účinný   právny   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených predsedom okresného súdu pod sp. zn. Spr 41/2009 a pod sp. zn. SprV/246/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. decembra 2009. Sťažnosť bola doplnená podaním z 1. februára 2010 doručeným   ústavnému   súdu   osobne   do   podateľne   toho   istého   dňa,   ako   aj   podaním z 3. februára 2010 (správne má byť zrejme 2. februára 2010, pozn.) doručeným ústavnému súdu tiež osobne do podateľne 2. februára 2010.

Zo sťažnosti a z jej doplnení vyplýva, že 17. septembra 2007 sťažovateľka spolu s manželom   pri   návšteve   banky   s prekvapením   a ponížením   zistila,   že   majú   súdnym exekútorom zablokované účty. Následne navštívila spolu s manželom súdneho exekútora, od ktorého sa dozvedeli o exekučnom konaní prebiehajúcom na okresnom súde pod sp. zn. 48 Er 2258/2007   v prospech   Ing.   P.   T.   (ďalej   len   „oprávnený“)   na   vymoženie   sumy 7 500 000   Sk   s prísl.   na   základe   rozhodcovského   rozsudku   vydaného   samozvaným rozhodcom   vychádzajúcim   zo sfalšovanej zmenky, v ktorej   ako údajný pôvodný veriteľ vystupoval JUDr. J. Š., ktorý indosoval sfalšovanú zmenku na oprávneného. Sťažovateľka nahliadnutím do spisu v októbri 2007 zistila, že vyššia súdna úradníčka 12. septembra 2007 vydala pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie na základe nezákonného a neprávoplatného rozhodcovského rozsudku. Dňom 14. septembra 2007 všetok nehnuteľný majetok   a všetky   bankové   účty   sťažovateľky   a jej   manžela   boli   súdnym   exekútorom zablokované. Na základe námietok sťažovateľky okresný súd 6. decembra 2007 vyžiadal od rozhodcu originál rozhodcovského spisu. Dňa 27. decembra 2007 oprávnený podal faxom návrh na zastavenie exekúcie, ktorý 3. januára 2008 aj osobne doručil okresnému súdu. Okresný súd namiesto toho, aby označil postup rozhodcu ako nezákonný, uznesením zo 4. januára 2008 (vydaným vyššou súdnou úradníčkou) exekúciu zastavil. Oprávnený sa však 15. februára   2008   proti   uzneseniu   odvolal,   avšak   12.   marca   2008   podal „definitívny a neodvolateľný návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu“. Ešte pred „definitívnym zastavením exekúcie“ 5. marca 2008 pohľadávku postúpil na Ing. R. M. (ďalej len „nový oprávnený“).   Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   48 Er 2258/2007   zo   14.   marca   2008 (vydaným sudcom) bola exekúcia právoplatne zastavená. Ešte predtým, ako toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, začalo na základe toho istého exekučného titulu nové exekučné konanie pod sp. zn. 48 Er 598/2008, a to na návrh nového oprávneného. Vyššia súdna úradníčka   15.   apríla   2008   vydala   poverenie   pre   súdneho   exekútora   v prospech   nového oprávneného. O tejto druhej exekúcii sa sťažovateľka dozvedela iba náhodne z internetu. Nahliadnutím   do   spisu   zistila   skutočnosť,   že   15.   apríla   2008   došlo   k vydaniu   nového poverenia. Dňa 15. mája 2008 sťažovateľka požiadala o zrušenie poverenia pre exekútora a o zastavenie exekúcie. Uznesením okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008 z 1. júla 2008 (vydaným vyššou súdnou úradníčkou) boli námietky sťažovateľky zamietnuté. Vyššia súdna úradníčka   konala   a rozhodovala   neoprávnene,   lebo   nemala   príslušné   poverenie   sudcu. Uznesenie   z 1.   júla   2008   bolo   sťažovateľke   doručené   až   po   421   dňoch   odo   dňa   jeho vydania,   pričom   sťažovateľka   podala   proti   uzneseniu   v zákonnej   lehote   odvolanie. O odvolaní   dosiaľ   nebolo   rozhodnuté   a súdny   spis   bol   31.   júla   2009   bez   zákonných dôvodov   postúpený   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“).   Uznesením okresného   súdu   sp.   zn.   48   Er   598/2008   z 21.   júla   2008   (vydaným   vyššou   súdnou úradníčkou)   boli   zamietnuté   námietky   manžela   sťažovateľky   týkajúce   sa   miestnej príslušnosti   okresného   súdu.   Toto   uznesenie   nebolo   sťažovateľke   dosiaľ   doručené. Sťažovateľka   sa   v početných   podaniach,   a to   tak   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 48 Er 2258/2007, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, dožadovala toho, aby   vo   veci   rozhodoval   výlučne   sudca,   a nie   vyššia   súdna   úradníčka.   Keďže   sudca nereagoval ani na jedno dožiadanie, mala sťažovateľka dojem, že sudca o prebiehajúcich exekučných konaniach ani nevie. Preto sa 27. februára 2009 obrátila na predsedu okresného súdu, ktorého žiadala o oznámenie mena vyššieho súdneho úradníka konajúceho vo veci, o označenie   zákonného   ustanovenia   oprávňujúceho   vyššieho   súdneho   úradníka   vo   veci konať   a o   popis   rozsahu   právomocí   vyššieho   súdneho   úradníka   v danej   veci.   Prípisom predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 41/2009 z 19. marca 2009 boli sťažovateľke oznámené odpovede   na   položené   otázky.   Prípis   jej   bol   doručený   29.   marca   2009.   Sťažovateľka následne zistila, že rozvrh práce okresného súdu na roky 2007, 2008 a 2009 neobsahoval žiadne poverenie sudcu pre vyššiu súdnu úradníčku. Žiadne poverenia sa nenachádzajú ani v spisoch sp. zn. 48 Er 2258/2007 a sp. zn. 48 Er 598/2008. Sťažovateľka sa 26. marca 2009 v tejto súvislosti opätovne obrátila na predsedu okresného súdu. Predseda okresného súdu reagoval   prípisom   sp.   zn.   SprV/246/2009   z 30.   marca   2009   doručeným   sťažovateľke 7. apríla 2009. Podľa jeho názoru rozvrh práce okresného súdu obsahuje všetky žiadané informácie vrátane rozsahu právomocí vyššieho súdneho úradníka.

Sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   práv   podľa   ústavy,   dodatkového   protokolu   a dohovoru   okresným   súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a predsedom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. Spr 41/2009 a sp. zn. SprV/246/2009 s tým, aby ústavný súd zrušil jednak   poverenie   okresného   súdu   z 15.   apríla   2008   pre   súdneho   exekútora   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   598/2008,   ďalej   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn. 48 Er 598/2008 z 1. júla 2008, ako aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008 z 21. júla 2008. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 20 000 €. Napokon požaduje anonymizáciu svojich osobných údajov. Napokon postupom podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   žiada   o vydanie   dočasného   opatrenia, ktorým by sa odložila vykonateľnosť poverenia pre súdneho exekútora z 15. apríla 2008, uznesenia   o zamietnutí   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   z 1. júla   2008   a uznesenia o zamietnutí   návrhu   na   vyslovenie   miestnej   nepríslušnosti   z 21. júla   2008.   V rámci dočasného opatrenia žiada tiež uložiť Správe katastra v P., aby sa dočasne zdržala konania a oprávnenia vychádzajúceho z poverenia pre súdneho exekútora z 15. apríla 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť   smeruje   jednak   proti   postupu,   resp.   rozhodnutiam   okresného   súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ale tiež proti postupom predsedu okresného   súdu   v sťažnostných   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   Spr   41/2009   a sp.   zn. SprV/246/2009.

V súvislosti   s exekučným   konaním   vedeným   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 48 Er 598/2008   namieta   sťažovateľka   porušenie   označených   práv   podľa   ústavy a dodatkového   protokolu   predovšetkým   v súvislosti   s poverením   pre   súdneho   exekútora z 15. apríla 2008, na základe ktorého sa exekúcia dosiaľ vedie. Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavnému   súdu   nie   je   známe,   kedy   presne   sa   sťažovateľka   dozvedela   o vydaní označeného poverenia, avšak sama tvrdí, že sa tak stalo pri nahliadnutí do súdneho spisu sp. zn. 48 Er 598/2008, pričom na základe zistení zo spisu už 15. mája 2008 podala návrh na zrušenie poverenia. To znamená, že sa sťažovateľka musela dozvedieť o vydaní poverenia najneskôr 15. mája 2008, preto   sťažnosť odovzdanú na poštovú   prepravu 30. decembra 2009 treba považovať za oneskorenú.

Ďalšia námietka smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008 z 1. júla   2008,   ktorým   okresný   súd   nevyhovel   požiadavke   sťažovateľky   na   zrušenie poverenia   a na   zastavenie   exekúcie.   Na   rozhodnutie   o tejto   časti   sťažnosti   nie   je   daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Treba zdôrazniť, že sťažovateľka sama uvádza, že potom, ako jej bolo uznesenie doručené,   podala   proti   nemu   v zákonnej   lehote   odvolanie,   o ktorom   dosiaľ   nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na to je v právomoci krajského súdu poskytnúť ochranu označeným právam   sťažovateľky.   Tým   je   zároveň   vylúčená   v danom   rozsahu   právomoc   ústavného súdu.

Sťažovateľka   ďalej   namieta   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   48   Er   598/2008 z 21. júla   2008,   ktorým   vyššia   súdna   úradníčka   nevyhovela   námietke   miestnej nepríslušnosti podanej manželom sťažovateľky. Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd za podanú niekým zjavne neoprávneným.

Ako to vyplýva z tvrdení sťažovateľky, okresný súd rozhodol o námietke podanej manželom sťažovateľky, nie teda sťažovateľkou. Preto ani nebolo uznesenie sťažovateľke (na rozdiel od jej manžela) doručené.

Uznesenie sa dotýka práva uplatneného niekým iným ako sťažovateľkou, čo vylučuje jej aktívnu legitimáciu v danom rozsahu.

Námietka   sťažovateľky   týkajúca   sa   porušenia   označeného   článku   dohovoru v sťažnostných konaniach vedených predsedom okresného súdu pod sp. zn. Spr 41/2009 a sp. zn. SprV/246/2009 je oneskorene podaná. Ako to sama sťažovateľka uvádza, prípisy predsedu okresného súdu jej boli doručené ešte 29. marca 2009, resp. 7. apríla 2009. Preto sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 30. decembra 2009 bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   v celom   rozsahu,   nebolo   už   potrebné,   aby   sa ústavný súd osobitne zaoberal návrhom na vydanie dočasného opatrenia.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010