znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 51/06-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval   sťažnosť   Ľ.   Z.,   bytom   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   K.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. D 911/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. D 911/94 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   D   911/94 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ľ.   Z. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000   Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ľ. Z. trovy konania v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. M. K., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 51/06-38 z   15. marca 2006 prijal sťažnosť Ľ. Z. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   v   časti, v ktorej   namieta   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 911/94.

Okresný   súd   sa   k sťažnosti   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   podaním sp. zn. Spr. 2001/00 z 9. mája 2006, kde sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľka   využila   podľa   zák.   č.   80/1992   Zb.   (vtedy   platnom)   svoje   právo a podala na tunajší súd sťažnosti, ktoré boli riadne vybavené pod Spr. 2001/00. V prípade potreby je možné Vám na požiadanie kópiu odpovedí zaslať.

Súčasne si Vám dovoľujem v prílohe môjho vyjadrenia pripojiť spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. D 911/94. Zároveň Vás touto cestou prosím o jeho urýchlené vrátenie z dôvodu podaného dovolania vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 122/97.

V prílohe môjho vyjadrenia Vám vzhľadom na široký obsah spisového materiálu pripájam prehľad vykonaných úkonov v predmetnej veci vykonaných až doposiaľ.

- Uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 11 Co 61/94-180 zo dňa 02. 11. 1994, ktorým sa zrušuje rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva Bratislava - mesto sp. zn. D 1976/64 z 12. 01. 1966

- Poverenie súdu zo dňa 2. 1. 1995 pre súdneho komisára JUDr. M. P.

- Zápisnica   zo   dňa   22. 3. 1995   v   dedičskej   veci   po   neb.   Ing.   J.   P.   zomr....   so zanechaním závetu

- Výzva notára JUDr. M. P. na zaslanie písomného vyjadrenia k návrhu zástupcu dedičov Ing. M. P. a RNDr. J. P. započítať dar na dedičské podiely dcéram poručiteľa zo dňa 5. 4. 1995

- Vyjadrenie zo dňa 7. 4. 1995 doručené notárskemu úradu dňa 7. 4. 1995

- List Ľ. Z. z 2. 5. 1995 doručený notárskemu úradu dňa 10. 5. 1995

- Zaslanie   dedičského   spisu   listom   zo   dňa   23. 1. 1996   doručeným   súdu   dňa 26. 1. 1996

- Uznesenie Obvodného súdu Bratislava I č. k. D 911/94-212,   Dnot 2/95 zo dňa 5. 3. 1996

- Výzva súdu zo dňa 9. 3. 1996 na doručenie plnomocenstva

- Odvolanie doručené súdu dňa 22. 3. 1996

- Úradný záznam zákonnej sudkyne JUDr. Ľ. F. zo dňa 2. 4. 1996

- Pokyn zákonnej sudkyne zo dňa 20. 4. 1996 na doručenie odvolania

- Vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu dňa 25. 4. 1996

- Vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23. 4. 1996, doručené súdu dňa 26. 4. 1996

- Podanie Ľ. Z. doručené súdu dňa 6. 5. 1996

- Pokyn   zákonnej   sudkyne   zo   dňa   7. 5. 1996   urgovať   vyjadrenie   k   odvolaniu   od RNDr. J. P.

- Doplnenie stanoviska doručené súdu dňa 20. 5. 1996 Ľ. Z.

- Vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu dňa 24. 5. 1996

- Predloženie veci Mestskému súdu v Bratislave na rozhodnutie dňa 5. 6. 1996 na základe pokynu zákonnej sudkyne zo dňa 27. 5. 1996

- Uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 11 Co 43/96-251 zo dňa 5. 9. 1996, ktorým sa napadnuté uznesenie zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie (vec vrátená 15. 10. 1996)

- Pokyn zákonnej sudkyne zo dňa 18. 10. 1996 na doručenie uznesenia

- Pokyn   zákonnej   sudkyne   zo   dňa   18. 11. 1996   na   odstúpenie   súdneho   spisu   notárovi na ďalšie konanie

- Návrh Ľ. Z. doručený súdu dňa 23. 12. 1996 na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I

- Uznesenie   č. k.   D   911/94-269   zo   dňa   15. 5. 1997   právoplatné   dňa   6. 10. 1997, ktorým súd návrh na prerušenie zamieta

- Uznesenie č. k. D 911/94-270 zo dňa 15. 5. 1997 právoplatné dňa 19. 6. 1997 (súd konanie prerušuje a upravuje dedičov)

- Odvolanie Ľ. Z. podané jej právny zástupcom dňa 28. 5. 1997 na súd

- Pokyn zákonnej sudkyne na doručenie dovolania zo dňa 24. 6. 1997

- Predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave dňa 23. 7. 1997

- Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 33 Co 80/97-277 zo dňa 17. 9. 1997, ktorým sa napadnuté uznesenie potvrdzuje (vec vrátená Okresnému súdu Bratislava I dňa 22. 9. 1997)

- Pokyn   zákonnej   sudkyne   z   24. 9. 1997   na   doručenie   uznesenia   Krajského   súdu v Bratislave

- Pokyn zákonnej sudkyne zistiť stav konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12 C 122/97

- Úradný záznam civilnej kancelárie zo dňa 26. 9. 1997

- List zo dňa 22. 11. 1999 katastrálny odbor Bratislava I,...

- Návrh Ľ. Z. na vydanie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 29. 3. 2000

- Úradný záznam zákonnej sudkyne zo dňa 11. 4. 2000 k veci sp. zn. 8 C 324/96

- List Ľ. Z. zo dňa 29. 5. 2000

- List Ľ. Z. doručený súdu dňa 12. 10. 2000

- Pokyn zákonnej sudkyne na pripojenie súdneho spisu sp. zn. 8 C 324/96

- Záznam zákonnej sudkyne zo dňa 10. 5. 2001

- Žiadosť o doručenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia doručená súdu dňa 7. 5. 2001

- List Ľ. Z. doručený súdu dňa 16. 7. 2001

- Žiadosť o oznámenie stavu konania podaná právnym zástupcom Ľ. Z.

- List zákonnej sudkyne zo dňa 18. 12. 2001 (oznámenie, že dedičské konanie bolo uznesením č. k. D 911/94-270 zo dňa 15. 5. 1997 prerušené a súd bude pokračovať v konaní po právoplatnom skončení konania vo veci započítania daru na dedičský podiel A. V.)

- Uznesením č. k. D 911/94-314 zo dňa 11. 3. 2002 súd konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavuje

- Odvolanie Ľ. Z. cestou právneho zástupcu doručené súdu dňa 26. 3. 2002

- Pokyn zákonnej sudkyne zo dňa 9. 4. 2002 na doručenie odvolania

- Pokyn   zákonnej   sudkyne   zo   dňa   7. 6. 2002   na   doručenie   veci   Krajskému   súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní

- Vec predložená odvolaciemu súdu dňa 12. 3. 2002

- Vec vrátená Okresnému súdu Bratislava I dňa 6. 2. 2003, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 15 Co 268/02-324 zo dňa 30. 12. 2002 napadnuté uznesenie potvrdil

- Pokyn zákonnej sudkyne zo dňa 14. 2. 2003 na doručenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave

Dovoľujem si poukázať na prehľad vykonaných úkonov vo veci a to na uznesenie č. k. D 911/94-270 zo dňa 15. 5. 1997 právoplatné dňa 19. 6. 1997 ktorým súd konanie prerušil a upravil dedičov na podanie návrhu na súd. S poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12 C 122/97 zákonná sudkyňa listom zo dňa 18. 12. 2001 oznámila na dopyt právneho zástupcu sťažovateľky, že dedičské konanie bolo uznesením č. k. D 911/94- 270   zo dňa   15. 5. 1997   prerušené   a   súd   bude   pokračovať   v   konaní   po   právoplatnom skončení konania vo vecí započítania daru na dedičský podiel A. V..

Vo   veci   musím   konštatovať,   že   neboli   zistené   prieťahy,   ktoré   by   boli   spôsobené súdom.

Prerušenie konania je skutočnosťou, ktorá nemá vplyv na vznik prieťahu v konaní. Sťažovateľka jej právny zástupca o rozhodnutí súdu o prerušení konania majú vedomosť. Subjektívne   zavinenie   konajúcej   zákonnej   sudkyne   zistené   nebolo.   Vzhľadom na predmet   sporu,   mám   za   to,   že   súd   vo   veci   konal   bez   zbytočných   a   ním   zavinených prieťahov.   Konanie bolo zo strany vedenia Okresného súdu Bratislava I,   sledované do prerušenia konania tak, aby vo veci bol zabezpečený plynulý priebeh konania bez zbytočne zavinených prieťahov zo strany súdu.

Ctený   ÚS   SR   dovoľujem   si   Vás   požiadať,   aby   boli   vzaté   uvedené   skutočnosti na vedomie   a sťažovateľke   nebolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   a   to   z   dôvodu,   že k zavinenému prieťahu v konaní zo strany konajúcej sudkyne nedošlo a na konanie súdu v predmetnej veci mala vplyv objektívna skutočnosť (prerušenie konania).“

Ústavnému   súdu   bolo   19.   mája   2006   doručené   stanovisko   právneho   zástupcu sťažovateľky, v ktorom uviedol:

„K   zaslanému   vyjadreniu   predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   I   k   predmetnej ústavnej sťažnosti považujem za potrebné uviesť, že nijaká okolnosť nemôže podľa môjho názoru   ospravedlniť   doterajšiu   dĺžku   dedičského   konania   po   poručiteľovi   Ing.   J.   P., zomrelom dňa..., ktoré doposiaľ nie je a nebolo do podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.   Z   tohto   hľadiska   poukazujem   na   samotný   predmet   konania   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku, ako vyplýva priamo z obsahu podanej   sťažnosti.   Takáto zdĺhavosť konania v princípe   predlžuje   stav   právnej   neistoty sťažovateľky do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym a teda ho ohrozuje vo svojej podstate.   Zhodne s obsahom sťažnosti uvádzam, že dňa 8. novembra 2004 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.   6 Co 130/04   o započítaní na   dedičský   podiel   (žaloba vedená   na   Okresnom   súde   Bratislava   1   pod   č.   k.   12   C   122/97),   čím   bola   odstránená prekážka postupu v dedičskom konaní po poručiteľovi neb. Ing. J. P., zomr...., doposiaľ nebol   však   v   dedičskom   konaní   vykonaný   žiadny   úkon   súdu   smerujúci   k   rozhodnutiu vo veci.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. D 911/94 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   podľa ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov“ (I.   ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadnil   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie sa   účastníka súdneho   konania (2)   a postup samotného súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. D 911/94 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. D 911/94 je prejednanie dedičstva po poručiteľovi po zrušení rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Bratislava   -   mesto   sp.   zn.   D   1976/64   z 12.   januára   1966   bývalým   Mestským   súdom v Bratislave   (ďalej   len   „mestský   súd“).   Ide   o konanie,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a vec   z právneho   hľadiska   nevykazuje   znaky náročnosti.   Výklad   a používanie   právnej   úpravy   v dedičských   veciach   sú   stabilizované v pomerne   rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov,   kde   je   upravená   aj   metodika   ich postupu   (obdobne   IV.   ÚS   3/05).   Ústavný   súd   pripúšťa   určitú   skutkovú   zložitosť   veci, pretože konečné rozhodnutie v dedičskom konaní záviselo od právoplatného skončenia inej občianskoprávnej veci. V dôsledku toho okresný súd konanie i prerušil. Ústavný súd však vychádzajúc z doterajšej   dĺžky   konania, jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali takmer dvanásťročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jej   ťarchu. Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná, podala aj viaceré sťažnosti na prieťahy v konaní. Ani okresný súd nemal k správaniu sťažovateľky výhrady.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   (vrátane postupu povereného   notára   ako   súdneho   komisára)   v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska sťažovateľkou   namietaných   (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že dedičské konanie začalo v roku 1994. Ústavný súd zistil, že v predmetnej veci do prerušenia konania dochádzalo k niekoľkomesačným obdobiam nečinnosti.

Nečinnosť   bola   zistená   od   5.   apríla   1995,   keď   notár   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril k návrhu dedičov „započítať dar na dedičské podiely dcéram poručiteľa“, vyjadrenie mu bolo doručené 7. apríla 1995, do 5. marca 1996, keď okresný súd určil všeobecnú a čistú hodnotu dedičstva a potvrdil jeho nadobudnutie jednotlivými dedičmi (nečinnosť 11 mesiacov), a ďalej od 15. októbra 1996, keď mu bola vec vrátená na ďalšie konanie mestským súdom,   do   15. mája 1997, keď okresný   súd   konanie prerušil (nečinnosť   v   trvaní   7   mesiacov).   V tomto   období   vykonal   len   dva   jednoduché   úkony (doručoval   uznesenie   a odstúpil   súdny   spis   notárovi).   V rozhodnutí   o prerušení   konania okresný súd vyslovil, aby dedičia podali v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia   návrh   na   zápočet   daru   do dedičského   podielu.   Toto   konanie   je   vedené   na okresnom   súde   pod   sp.   zn.   12   C   122/97   a 1.   decembra   2003   okresný   súd   vo   veci   aj rozhodol,   toto   rozhodnutie   Krajský   súd   v Bratislave   8.   novembra   2004   potvrdil,   čím odpadla prekážka prerušenia konania na okresnom súde. Napriek tomu do dňa rozhodovania ústavným súdom okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon.

Čo sa týka otázky prerušenia konania, je potrebné vychádzať z toho, že okresný súd vykonal voľbu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi a ústavný súd ju ani nemieni spochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, ktorý je zákonom dovolený [§ 109 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], a jednak ho treba posudzovať podľa situácie, ktorá existovala v čase, keď sa realizoval, a k posúdeniu ktorej   majú   v zásade   lepšie   predpoklady   všeobecné   súdy   než   ústavný   súd,   odhliadnuc od princípu subsidiarity, ktorým sa riadi jeho vzťah k všeobecným súdom a ktorému viac zodpovedá, aby ústavný súd,   pokiaľ to nie je nevyhnutné, sám neposudzoval vhodnosť alebo účelnosť zvoleného procesného postupu. To však ešte neznamená, že táto voľnosť je bez obmedzenia a ústavným súdom nekontrolovateľná. Aj ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP, tak ako nakoniec každé zákonné ustanovenie, sa totiž musí vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Keďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť,   že   prerušením   konania   jeho   účastník   stráca   právo   na   to,   aby   sa   jeho   vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, všeobecný   súd   sa   musí   pri uplatňovaní   procesného   postupu   o prerušení   konania   riadiť i požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutej veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, aj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (napr. IV. ÚS 221/03, IV. ÚS 19/04).

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že hoci konanie začalo   ešte   v roku   1994,   okresný   súd   napriek   tomu   po   tom,   ako   odpadla   prekážka, v dôsledku   ktorej   bolo   konanie   prerušené   (v   novembri   2004),   vo   veci   nekonal,   dospel k záveru,   že   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   po   sp.   zn.   D 911/94   bolo porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to, ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   D   911/94   konal   bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Podľa   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu «s priamymi dôsledkami na jej dlhodobo pretrvávajúcu právnu neistotu a ohrozené právne postavenie z hľadiska ochrany jej „strechy nad hlavou“ a výrazné narušenie jej zdravia a psychickej pohody a vyvolávanie úzkosti, pri jej vyššom veku a nepriaznivom zdravotnom stave (...) ako aj v oprávnených pretrvávajúcich pocitoch krivdy a faktického bezhraničného zúfalstva a bezmocnosti v konaní pred súdom (...)».

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na   výsledok   dedičského   konania,   ktoré   nie   je   právoplatne   skončené   ani po   12   rokoch. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia   ochrany   základných   práv   každej   oprávnenej   osoby,   ako   aj   z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 50 000   Sk,   ktoré   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu,   je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. M.   K. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania v sume 11 158 Sk, ktoré bližšie nešpecifikovala. Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   (§   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde)   úhradu   trov konania v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) z dôvodu trov jej právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 2 730 Sk   (príprava   a prevzatie   veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti).   Základom   pre   výpočet výšky   náhrady   za   úkon   právnej   služby   bola   nominálna   mesačná   mzda   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2005 v sume 16 381 Sk. Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 164 Sk   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2006