znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 506/2012-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. M. a J. M., obaja bytom Č., zastúpených advokátkou JUDr. A. K., Č., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 3/2012 a jeho rozsudkom z 23. apríla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. a J. M.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2012 doručená   sťažnosť   M.   M.   a J.   M.,   obaja   bytom   Č.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou namietali porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaní   vedenom   na   Krajskom   súde   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn. 5 Co 3/2012.

Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli: «Sťažovatelia 1, 2 sa domáhali určenia že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcele E-KN 1088/2...

Rozsudkom   Okresného   súdu   Čadca   zo   dňa   23.09.2011   pod   sp.   zn.   16C/43/2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 pod sp. zn. 5Co/3/2012, ktorý   nadobudol   právoplatnosť   dňa   04.05.2012   bol   návrh   sťažovateľov   1,   2   o   určenie bezpodielového   spoluvlastníctva   k   uvedenej   parcele   zamietnutý,   čím   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľov 1, 2 podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR.

Skutkovo   bolo   preukázané,   že   sťažovateľ   v   prvom   rade   s   vlastníkom   sporného pozemku   nebohým   P.   M.   uzatvoril   kúpnu zmluvu   a   zámennú   zmluvu ústnou   formou za prítomnosti svedka p. F.

Podľa ústnej zmluvy nebohý P. M. odpredal sťažovateľom 1, 2 spornú parcelu za kúpnu   cenu   4.500,-   Kčs   a   za   bezodplatný   prevod   členského   podielu   v O.   Č.   vo   výške 26.146,- Kčs. Bolo preukázané, že neb. P. M. bola vyplatená suma 4.000,- Kčs a taktiež sťažovatelia bezodplatne previedli členský podiel v O. Č. vo výške 26.146,- Kčs. Prevod členských práv na neb. P. M. bol vykonaný na základe „Žiadosti o prevode členských práv prevodcu J. M. a M. M.“, ktoré žiadosti boli súdu predložené....

V deň schválenia prevodu členského podielu zo sťažovateľov 1, 2 na neb. P. M. a to uznesením P-O. Č. dňa 27.08.1987, neb. P. M. fakticky odovzdal spornú parcelu v prírode sťažovateľom 1,   2,   od ktorej doby túto parcelu sťažovatelia 1,   2 užívali a užívajú ako vlastnú, v dobrej viere, že im vlastnícky prináleží. Sťažovatelia užívali parcelu pokojne a nerušene až do roku 2010, teda 23 rokov.

Samotní   odporcovia   1,   2   označení   v   súdnom   konaní   Okresného   súdu   Čadca 16C/43/2011 si nároky do spornej parcele nerobili, sťažovateľov v užívaní nerušili, lebo mali   vedomosť,   že   parcela   ich   nebohým   otcom   bola   sťažovateľom   1,   2   odpredaná a zamenená za družstevný byt. Až v roku 2010 odporcovia 1, 2 podali inzerát na predaj tohto   pozemku,   keďže   boli   zapísaní   ako   podieloví   spoluvlastníci   titulom   rozhodnutia bývalého SN Čadca D389/88.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že sťažovatelia užívali spornú parcelu 23 rokov   v   dobrej   viere,   že   im   vlastnícky   patrí,   keďže   za   parcelu   zaplatili   4.000,-   Kčs a bezodplatne previedli členský podiel na neb. P M....

Podľa   súdu   neboli   splnené   podmienky   vydržania,   lebo   sťažovatelia   1,   2   mali vedomosť, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedičstva po zomrelom P. M. a ako dedičia prichádzali do úvahy žalovaní 1, 2.

Teda   v   dedičskom   konaní   po   neb.   P.   M.   sa   sťažovatelia   1,   2   zoznámili so skutočnosťami,   ktoré   objektívne   museli   u   nich   vyvolať   pochybnosti   o   ich dobromyseľnosti.   Dobromyseľnosť   sťažovateľov   1,   2   bola   spochybnená   aj   tým,   že v dedičskom konaní po neb. P. M. sa sťažovateľ v prvom rade domáhal vrátenia preddavku, ktorý poskytol na kúpu spornej nehnuteľnosti a taktiež sa domáhal vrátenia dlhu 17.000,- Kčs, čo spochybňuje, že malo dôjsť k uzavretiu zámennej zmluvy...

Zo strany súdov ide o nesprávne vyhodnotenie dôkazov... Rozsudkom   Krajského   súdu   Žilina   5Co/3/2012,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok Okresného súdu Čadca 16C/43/2011...

Sťažovatelia vidia porušenie svojho ústavného práva a to vlastniť majetok v tom, lebo   rozsudkom   Okresného   súdu   Čadca   16C/43/2011   zo   dňa   23.09.2011   v   spojitosti   s rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   5Co/3/2012   zo   dňa   23.04.2012   im   bolo   odňaté vlastníctvo k parcele E-KN 1088/2 kat. územia Č., ktoré vlastníctvo získali vydržaním a to dňom 27.08.1997, ktorým dňom uplynula 10 ročná doba nepretržitej držby od faktického odovzdania   parcele   neb.   P.   M.   sťažovateľom   1,   2.   Sporná   parcela   sa   nachádza   pri rodinnom dome sťažovateľov 1, 2 a títo mali naliehavý právny záujem zosúladiť skutočný stav so stavom právnym v zmysle § 80 písm. c OSP.

Rozsudkom   Krajského   súdu   Žilina   5Co/3/2012,   ktorým   bol   potvrdený   rozsudok Okresného súdu Čadca 16C/43/2011 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov 1, 2 tým,   že   sťažovateľom   bol   zamietnutý   návrh   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   spornej nehnuteľnosti, hoci splnili všetky podmienky vydržania...

Sťažovatelia   1,   2   podali   podnet   na   mimoriadne   dovolanie   generálnemu prokurátorovi. Písomnosťou Krajskej prokuratúry Ž. zo dňa 10.07.2012 pod č. Kc 97/12-5 bolo sťažovateľom 1, 2 oznámené, že ich podnet bol odložený.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Základné právo sťažovateľa v prvom rade M. M... a sťažovateľky v druhom rade J. M... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co/3/2012 porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 pod sp. zn. 5Co/3/2012 zrušuje a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom M. M. a J. M. finančné zadosťučinenie vo výške 688,56 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľom 1, 2 vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľom   M.   M.   a J.   M.   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 269,58 €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. A. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť proti konaniu vedenému pred krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 3/2012 a jeho rozsudku z 23. apríla 2012 treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   (ale   aj   podľa   tvrdenia   sťažovateľov)   rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 4. mája 2012. Z tejto skutočnosti ústavný súd vychádzal pri posudzovaní včasnosti podania sťažnosti ústavnému súdu. Preto, pokiaľ bola sťažnosť doručená ústavnému súdu až 3. augusta 2012, stalo sa tak po uplynutí zákonnej dvojmesačnej   lehoty.   Sťažnosť bolo treba   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

Na rámec ústavný súd uvádza, že z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia 10. mája 2012 podali Krajskej prokuratúre v Ž. (ďalej len „krajská prokuratúra“)   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania.   Krajská   prokuratúra   listom z 10. júla   2012   sťažovateľom   oznámila,   že „nezistila   splnenie   zákonných   podmienok a predpokladov pre aplikáciu mimoriadneho opravného prostriedku.“. V petite sťažnosti však sťažovatelia ústavnosť postupu krajskej prokuratúry nenamietali, preto sa ústavný súd prípadným zásahom do práv sťažovateľov postupom krajskej prokuratúry nezaoberal.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012