znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 505/2014-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   M.,   zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom   Boledovičom,   Advokátska   kancelária, Rovinka 578, vo veci namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl.   20,   čl. 44,   čl. 46   a   čl.   48   Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   aj   namietaného   porušenia   čl.   12   a čl. 13   Ústavy   Slovenskej republiky   v   konaní   vedenom   Krajským   súdom   v   Bratislave   pod sp. zn.   6 Co   181/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2014 doručená sťažnosť E. M. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 44, čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 a čl. 13 ústavy v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 Co 181/2012. Sťažnosť bola na poštovú prepravu odovzdaná 20. februára 2014.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:„Právoplatným rozsudkom Krajský súd Bratislava č. k. 6 Co 181/2012 ako odvolací súd   potvrdil   odvolaním   napadnutý   rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   III.   č.   k. 13 C 37/2003-377 v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o uloženie povinnosti žalovanému obstarať projektovú dokumentáciu stavebno-technických opatrení na zamedzenie prieniku hluku z bytu...

Navrhovateľka   sa   v   danej   veci   žalobným   návrhom   domáhala,   aby   súd   zaviazal odporcu   vykonať   stavebno-technické   opatrenia   nevyhnutné   k   tomu,   aby   sa   zamedzilo prieniku hluku z bytu odporcu do bytu navrhovateľky. Navrhovateľka návrh podávala ako vlastníčka bytu a dožadovala sa ochrany svojho vlastníckeho práva.

Súd návrh v časti týkajúcej sa stavebno-technických opatrení na zamedzenie prieniku hluku z bytu odporcu cez deliacu stenu do bytu navrhovateľky zamietol s poukazom na záver znaleckého   posudku   č.   8/2009,   kde   znalec   odporúčal   zlepšenie   akustických   parametrov deliacej steny realizovať akustickou stenou v byte navrhovateľky...

Žalobkyňa legitímne žiadala súd o poskytnutie ochrany spôsobom, ktorý jej zákon priznáva.   Ochrana   súkromia   a   bytu   pred   obťažovaním   hlukom   z   bytu   odporcu   je   pre žalobkyňu vecou prioritného významu...

Súd preto na základe nesporne zisteného skutkového stavu bol povinný odporcovi uložiť povinnosť vykonať potrebné opatrenia...

Rozhodnutie   KS   Bratislava   ako   odvolacieho   súdu   bolo   pre   žalobkyňu   zásadným sklamaním!

Spôsob, akým súd bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie navrhovateľky podané   v   spore   trvajúcom   dovtedy   viac   ako   9   rokoch,   v   ktorom   žalobkyňa   vynaložila nemalé úsilie a náklady na preukázanie dôvodnosti návrhu musíme považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, za upretie garantovaného práva na spravodlivý súdny proces za účasti a v prítomnosti navrhovateľa.

Krajský súd ako odvolací súd však postupoval unáhlene a aj keď si bol vedomý potreby   iného   právneho   posúdenia   nároku,   zamietol   nárok   tým,   že   potvrdil   napadnutý rozsudok...

Rozsudku KS tak chýba presvedčivé odôvodnenie, je nepreskúmateľný... Pre   informovanosť   ÚS   SR   uvádzame,   že   sťažovateľka   sa   domáhala   zmeny právoplatného rozsudku podaním dovolania. NS SR v konaní 1 Cdo 310/2012 dovolanie sťažovateľky odmietol, Uznesenie bolo sťažovateľke doručené dňa 17. 01. 2014.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné práva a slobody sťažovateľa garantované Ústavou SR v čl. 12, 13, 20, 44, 46 a 48 boli v konaní č. k. 6 Co 181/2012 pred KS Bratislava postupom porušiteľa porušené.

2. Právoplatný rozsudok KS Bratislava č. k. 6 Co 181/2012 sa zrušuje a vec sa KS Bratislava vracia na ďalšie konanie.

3.   Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie   ujmy   v   sume 4.000 €,   ktorú   je   sťažovateľke   povinný   vyplatiť   Krajský   súd   v   Bratislave   do   15   dní od právoplatnosti rozhodnutím ÚS SR.

4. ÚS SR priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za úkony spojené s podaním ústavnej sťažnosti (prevzatie veci a príprava, ústavná sťažnosť)...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Z   dokumentácie   priloženej   k   sťažnosti   a   zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že napadnuté   konanie   krajského   súdu   vedené   pod   sp.   zn.   6   Co   181/2012   bolo   skončené rozsudkom sp. zn. 6 Co 181/2012 zo 17. septembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. novembra   2012,   pričom   sťažovateľka   podala   sťažnosť   na   poštovú   prepravu až 24. februára   2014,   t.   j.   zjavne   po   uplynutí   lehoty   uvedenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na odmietnutie jej sťažnosti ako podanej oneskorene.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd ale tiež zistil, že v namietanej veci   podala   sťažovateľka   dovolanie,   hoci   to   v sťažnosti   výslovne   neuviedla.   Z príloh priložených k sťažnosti zároveň vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší   súd“)   uznesením   sp.   zn.   1 Cdo   310/2012   z 21.   novembra   2013   dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 181/2012 zo 17. septembra 2012 odmietol.

Za   uvedených   okolností   ústavný   súd   posudzoval,   či   možno   na vec   sťažovateľky aplikovať   jeho   judikatúru   z ostatného   obdobia,   podľa   ktorej   v   zhode   s judikatúrou Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (napr.   rozsudok   z 12.   11.   2002   vo   veci   Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54) dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom   doručenia rozhodnutia o mimoriadnom   opravnom   prostriedku   (dovolaní)   sťažovateľke   a   je   považovaná za zachovanú   aj   vo   vzťahu   k   predchádzajúcemu   právoplatnému   rozhodnutiu,   v   tomto prípade   vo   vzťahu   k napadnutému   postupu   a   rozsudku   krajského   súdu   (obdobne   napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, IV. ÚS 58/2011). Pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na podanie sťažnosti musí ale ústavný súd vychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom súde a z toho, že ak sťažovateľka uplatnila mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, spôsobilý   zabezpečiť   ochranu   jej   práv,   avšak   najvyšší   súd   ho   následne   odmietol   ako neprípustný, musí namietať vo svojej sťažnosti nielen postup krajského súdu, ale aj postup dovolacieho   súdu,   resp.   jeho   rozhodnutie,   čo   však   v posudzovanej   veci   sťažovateľka neurobila.   Za   splnenia   uvedenej   podmienky,   aj   keby   došlo   k situácii,   že   ústavný   súd pochybenie v postupe a rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí a porušenie práv sťažovateľky nevysloví, mohol by aj napriek tomu preskúmať sťažnosťou napadnutý postup krajského súdu (m. m. III. ÚS 34/2012, III. ÚS 543/2012, IV. ÚS 318/2013), t. j. nemohol by ju v tejto časti odmietnuť ako oneskorene podanú.

Za   situácie,   keď   sťažovateľka   svojou   sťažnosťou   nenapadla   súčasne   s   postupom krajského súdu v napadnutom konaní aj postup najvyššieho súdu   ako dovolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 310/2012, resp. jeho uznesenie z 21. novembra 2013, ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   na   vec   sťažovateľky   nie   je   aplikovateľná   uvedená judikatúra, a preto rozhodol podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014