SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 504/2025-17
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom, Wolkrova 41, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 5Cob/139/2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a s kutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom krajského súdu v konaní sp. zn. 5Cob/139/2024. Navrhuje prikázať krajskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka tiež žiada priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom 949,17 eur.
II.
Argumentácia sťažovateľky
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na Okresnom súde Nitra žalobu o zaplatenie sumy 15 957,90 eur spolu s úrokom z omeškania a trovami. Okresný súd o žalobe rozhodol rozsudkom zo 14. februára 2019, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť sťažovateľke 15 835,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. marca 2010 do zaplatenia. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre uznesením z 30. apríla 2020 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I., III. a IV. výroku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Okresný súd rozsudkom zo 6. júla 2021 rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. apríla 2022 rozsudok okresného súdu zo 6. júla 2021 potvrdil. Proti uvedenému rozsudku podala sťažovateľka dovolanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. marca 2023 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. apríla 2022, ako aj rozsudok okresného súdu zo 6. júla 2021 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom zo 7. marca 2024 rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 15 835,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. marca 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cob/139/2024 ku dňu podania ústavnej sťažnosti nerozhodol, a preto nie je o nárokoch sťažovateľky stále právoplatne rozhodnuté.
5. Sťažovateľka odôvodňuje podanie ústavnej sťažnosti ako jediný zostávajúci právny inštitút ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a súčasného odstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade ako sťažovateľka nachádza.
6. Zároveň argumentuje, že po právnej a skutkovej stránke nejde o konanie zložité a v súvislosti so svojím správaním konštatovala, že žiadnym úkonom neprispela k prieťahom alebo k spomaleniu postupu v predmetnom súdnom konaní.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je úlohou ústavného súdu posúdiť, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
9. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
10. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014). Ústavný súd sa preto môže zaoberať ústavnou sťažnosťou z hľadiska jej vecnej stránky iba v prípade, ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti.
11. Po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou ústavný súd zistil, že sťažovateľka k ústavnej sťažnosti nepriložila žiaden dôkaz o zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej základných práv a slobôd (§ 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde), v ústavnej sťažnosti žiadny dôkaz ani nenavrhla (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Pripojenie dôkazu, resp. navrhnutie dôkazu je obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti vyžadovanou zákonom. V okolnostiach posudzovanej veci má nesplnenie zákonom predpísanej dôkaznej povinnosti sťažovateľky za následok, že ústavný súd nemôže vyhodnotiť ako preukázanú ani len skutočnosť, že namietané konanie na krajskom súde vôbec prebiehalo, prípadne prebieha.
12. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Na perfektnosť základných náležitostí návrhu slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Advokáta ako osobu práva znalú a oprávnenú na zastupovanie v súdnych konaniach treba nepochybne považovať za osobu odborne kvalifikovanú, od ktorej sa dá právom očakávať inter alia dostatočná znalosť procesnoprávnych predpisov, ktorými sa riadi konanie, v ktorom klienta právne zastupuje.
13. Z dôvodu existencie uvedeného nedostatku ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí. Sťažovateľke odmietnutie aktuálnej ústavnej sťažnosti nebráni, aby sa na ústavný súd obrátila s novou ústavnou sťažnosťou (spĺňajúcou zákonom požadované náležitosti) proti postupu krajského súdu konajúceho v jej veci, keďže zákon o ústavnom súde v § 55 písm. a) takúto možnosť implicitne nevylučuje
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu