znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 504/2011-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne Ivetty   Macejkovej   a sudcu   Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 213/08 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   3 T 213/08   p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 504/2011-14 z 3. novembra 2011 prijal podľa   § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 213/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo: «... Dňa 29. 12. 2008 bola na sťažovateľa podaná obžaloba, ktorá je na Okresnom súde Bratislava II vedená pod č. k. 3T 213/2008. Prokuratúra za účelom vykonania dokazovania navrhla v uvedenej obžalobe vykonať dôkaz aj výsluchom poškodenej   K.   Š.   a   sv.   JUDr.   C.   F.   Hoci   obžaloba   bola   podaná   ešte   v   roku   2008, k vypočutiu   sťažovateľa   prišlo   až   na   hlavnom   pojednávaní   konanom   dňa   20.   10.   2009 a prokuratúrou   navrhovaní   svedkovia   boli   vypočutí   na   pojednávaní   konanom   dňa 20. 04. 2010. Vzhľadom k tomu, že prokuratúra trvala na vypočutí aj ďalších svedkov, ktorí sa podľa nášho názoru ani nevedia dostatočne vyjadriť k okolnostiam skutku uvedeného v obžalobe   a   ktorých   prítomnosť   súd   nedokázal   zabezpečiť,   neprišlo   od   uvedenej   doby k žiadnemu postupu vo veci a v konaní dochádza k zbytočným prieťahom. Súd síce vytyčuje termíny   hlavných   pojednávaní,   avšak   tieto   sú   odročované   pre   neprítomnosť   svedkov a o niektorých   pojednávaniach   (resp.   o   ich   odročení)   neboli   ani   vyhotovené   zápisnice. Je otázne,   či   súd   skutočne   aj   uskutočňuje   úkony,   na   základe   ktorých   by   mala   byť zabezpečená prítomnosť svedkov, alebo ide o postup čisto účelový, keďže voči sťažovateľovi bolo zahájené ďalšie trestné konanie, v súvislosti s ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu   uvedeného   v   ust.   §   71   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku,   pričom   trvanie trestného   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   BA   II   sa   v tomto   prípade   považuje   za dôvodnú obavu pokračovania v trestnej činnosti. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že v konaní č. k. 3T 213/2008 poškodená mení zásadným spôsobom svoje výpovede a s prihliadnutím na spôsob jej života ju nemožno považovať ani za dôveryhodnú osobu. Na základe   dôkladného   preštudovania   celého   spisu   by   súd   zrejme   dospel   k   názoru,   že sťažovateľ sa trestného činu nedopustil, avšak v súvislosti s konaním vedeným v súčasnosti na Okresnom súde BA I pod sp. zn. 6T 81/2010 a ktoré bolo spočiatku mediálne známe aj pod   tzv.   ketamínovými   útokmi   je   pre   súd   „výhodnejšie“   trvanie   trestného   konania   pod sp. zn. 3T 213/2008, nakoľko sa tým dôvod väzby považuje za stále pretrvávajúci a nie je možné prepustenie sťažovateľa na slobodu. U sťažovateľa dochádza podľa nášho názoru k prieťahom v konaní nielen v tejto veci, ale aj v ďalšom konaní pre ktoré bola podaná samostatná   sťažnosť.   V   oboch   prípadoch   sťažovateľ   opakovane   podal   sťažnosti   pre prieťahy, ku dnešnému dňu nemáme vedomosť o ich vybavení....

Sťažovateľovi   v   dôsledku   uvedených   skutočností,   najmä   toho,   že   sťažovateľ   žije v právnej   neistote   ohľadne   výsledku   prebiehajúceho   trestného   konania,   ako   aj   toho,   že predmetné   konanie   je   podľa   názoru   súdu   dôvodom   trvania   väzby   v   súvislosti   s   iným trestným konaním, vznikla sťažovateľovi nielen majetková ujma (v dôsledku straty zárobku počas   trvania   väzby)   ale   aj   veľmi   závažná   nemajetková   ujma   spočívajúca   v   poškodení dobrého   mena   sťažovateľa   a   z   tohto   dôvodu   požadujeme   aj   primerané   finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 56 ods. 4 zák. č. 38/1993 Z. z.

Domnievame sa, že boli porušené základné ľudské práva sťažovateľa garantované Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd....

Vzhľadom na tu uvedené navrhujeme, aby po zvážení všetkých skutočností Ústavný súd SR vydal nasledovný nález:

1. Základné právo sťažovateľa J. B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod č. k. 3T 213/2008 porušené bolo.

2. J. B... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR, ktoré je Okresný súd   Bratislava   II   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 261,82 EUR na účet jeho právneho zástupcu..., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia...»

Sťažovateľ priznanie finančného zadosťučinenia „odôvodňuje skutočnosťou, že sa domnieva, že boli hrubo porušené jeho ústavné práva. Sťažovateľ je od doby prepustenia z väzby   na   slobodu   neustále   práceneschopný   a   ambulantne   navštevuje   psychiatrickú ambulanciu.   Tento   stav   mu   dlhodobo   znemožňuje   sa   zaradiť   do   pracovného   procesu. V neposlednom   rade   sa   sťažovateľ   domnieva,   že   postupom   súdu   bol   spoločensky znemožnený,   nakoľko   médiá   pripisovali   časté   odročovanie   hlavných   pojednávaní,   ako obštrukciu zo strany sťažovateľa. Celé opomenutie preto znamenalo zároveň aj porušenie povinností   štátnych   orgánov   zabezpečiť   reálnu   možnosť   uplatnenia   základných   práv a slobôd.... Sťažovateľ oprávnene stratil dôveru v orgány, ktoré rozhodujú v jeho trestnom konaní. Sme toho názoru, že požadovaná výška zadosťučinenia za intenzitu porušených práv a   hlavne   za   stratu   dôvery   v   zákonný   postup   štátnych   orgánov,   nakoľko   porušenie základných práv a slobôd podľa nášho názoru nie je možné napraviť.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   poverenou   predsedníčkou,   listom   sp.   zn. Spr. 2154/2011   z 9. decembra   2011   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 30. decembra 2011.

2.1   Poverená predsedníčka okresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:„... Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, obsahom predmetného spisu, ako aj stanoviskom   zákonného   sudcu   JUDr.   R.   F.   som   zistila,   že   celková   dĺžka   konania s prihliadnutím na dodržanie ustanovení trestného poriadku upravujúcich procesný postup pri   vykonávaní   dôkazov,   navrhnutých   okresným   prokurátorom   a   to   výsluchom   svedkov, ktorých konanie bezprostredne súviselo so skutkom, ktorý bol sťažovateľovi kladený za vinu je primeraná, jednotlivé úkony tunajšieho súdu boli vykonávané v primeraných procesných lehotách. V osobách svedkov šlo o osoby bez riadneho bydliska, resp. sa na nimi udaných adresách nezdržiavali a bolo ich možné vypočuť až na základe toho, že boli vzatí do väzby v inej   trestnej   veci.   Zo   spisu   tiež   vyplýva,   že   v   spise   sú   vyhotovené   všetky   zápisnice z pojednávaní, resp. ich odročení.

Považujem preto sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú a navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu v konaní v primeranej lehote tunajším súdom porušené nebolo a ani nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.

Netrváme na ústnom prejednaní veci pred ústavným súdom,   nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2   Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu poverenej predsedníčky okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„... Sťažovateľ trvá na dôvodoch sťažnosti, ktoré sú uvedené v sťažnosti. Je toho názoru, že došlo k prieťahom zo strany zákonného sudcu. Sťažovateľ je toho názoru, že neboli   efektívne   využité   všetky   zákonné   prostriedky   na   zabezpečenie   svedkov.   Je   síce pravdou, že sa jednalo o osoby bez stáleho pobytu, ale Trestný poriadok pamätá aj na situáciu, keď svedok ignoruje výzvy súdu. V zmysle Trestného poriadku je možné uložiť poriadkovú pokutu, prípadne využiť ustanovenie § 88/Tr. por. Takéto prostriedky neboli využité v plnej miere.

V zmysle výzvy Ústavného súdu Slovenskej republiky, oznamujem, že netrváme na ústnom prejednaní veci. Zároveň oznamujem, že si uplatňujem trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 523,64,- €...“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 3 T 213/08:

Dňa 29. decembra 2008 podala Okresná prokuratúra Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) okresnému súdu obžalobu na sťažovateľa pre zločiny znásilnenia a vydierania podľa   príslušných   ustanovení   Trestného   zákona.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 3 T 213/08 a bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. R. F.

Dňa 29. januára 2009 bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie na 19. marec 2009.Dňa 19. marca 2009 bolo hlavné pojednávanie odročené na 7. máj 2009, pretože „pri osobe, ktorá dala svojím návrhom podnet na verejné zasadnutie, a pri osobe ktorá môže byť rozhodnutím priamo dotknutá“, nebola zachovaná na prípravu päťdňová lehota.

Dňa 7. mája 2009 bolo hlavné pojednávanie odročené na 16. júl 2009 s tým, že „na poškodenú bude vydaný príkaz na zatknutie“.

Dňa 16. júla 2009 bolo hlavné pojednávanie odročené na 20. október 2009 s tým, že „na poškodenú bude vydaný príkaz na zatknutie“.

Dňa 17. júla 2009 súd zisťoval pobyt poškodenej. Dňa 13. augusta 2009 Zbor väzenskej a justičnej stráže oznámil okresnému súdu, že osoba uvedená v dožiadaní súdu t. č. nie je vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu.Dňa 18. septembra 2009 bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie na 20. október 2009 s tým, že súd požiadal Okresné oddelenie Policajného zboru vo V. o predvedenie poškodenej.

Dňa   20.   októbra   2009   sa   uskutočnilo   vo   veci   hlavné   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené na 19. január 2010 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 19. januára 2010 bolo hlavné pojednávanie odročené na 9. marec 2010 s tým, že „bude volaný obžalovaný a svedkovia“.

Dňa 9. marca 2010 bolo hlavné pojednávanie odročené na 20. apríl 2010 s tým, že bude „požiadané o predvedenie obžalovaného“.

Dňa 20. apríla 2010 bolo hlavné pojednávanie odročené na 1. jún 2010 s tým, že „budú volaní svedkovia – K. a S.“.

Dňa 1. júna 2010 bolo hlavné pojednávanie odročené na 29. jún 2010 s tým, že „budú volaní svedkovia – K. a S.“.

Dňa 29. júna 2010 bolo hlavné pojednávanie odročené na 23. september 2010 s tým, že „budú volaní svedkovia – K. a S.“.

Dňa 23. septembra 2010 bolo hlavné pojednávanie odročené na 18. november 2010 s tým, že „budú volaní svedkovia – K. a S.“.

Dňa 18.   novembra   2010   bolo   hlavné pojednávanie odročené   na 25.   január 2011 s tým, že „budú volaní svedkovia – K. a S., bude na nich vydaný príkaz na zatknutie“.Dňa 21. februára 2011 bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie na 7. apríl 2011. Okresný súd uznesením č. k. 3 T 213/08-163 nariadil, aby bola obmedzená osobná sloboda a aby bol na hlavné pojednávanie predvedený svedok J. K.

Dňa 14. marca 2011 súd zrušil svoje uznesenie o obmedzení osobnej slobody svedka J. K., pretože sa nachádzal vo výkone väzby, odkiaľ bude nariadené jeho predvedenie. Dňa 7. apríla 2011 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. jún 2011 pre účely ďalšieho dokazovania (vyžiadania nahrávky).

Dňa 13. apríla 2011 bol z pripojeného spisu sp. zn. 5 T 13/09 prefotený a pripojený prepis súvisiaceho zvukového záznamu.

Dňa 7. júna 2011 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14.   jún   2011,   pretože   pre   obhajcu   sťažovateľa   nebola   dodržaná   päťdňová   lehota   na prípravu.

Dňa 14. júna 2011 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom okresný súd   rozsudkom   č.   k.   3   T   213/08-197   sťažovateľa   spod   obžaloby   oslobodil.   Okresný prokurátor podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.

Dňa 15. augusta 2011 okresný prokurátor odvolanie proti rozsudku č. k. 3 T 213/08-197 zobral späť, pričom okresný súd späťvzatie tohto odvolania uznesením č. k. 3 T 213/08-197 zobral na vedomie. Rozsudok č. k. 3 T 213/08-197 nadobudol právoplatnosť.

Dňa 6. septembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 3 T 213/08-212 opravil svoje uznesenie č. k. 3 T 213/08-197, a tým bolo napadnuté konanie ukončené.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 3 T 213/08 došlo   k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Skutkovú alebo právnu zložitosť preskúmavaného konania inak vo svojom vyjadrení nenamietala ani poverená predsedníčka okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd – okrem neúčasti sťažovateľa na pojednávaní 9. marca 2010 – nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   prípadne   v tomto   konaní   k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom skúmal aj to, či   okresný   súd   pristupoval   k danej   veci   so   starostlivosťou,   ktorú   si   vyžadoval   zvýšený význam tohto trestného konania pre sťažovateľa. Z prehľadu procesných   úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že okresný súd od 29. decembra 2008, keď bola podaná obžaloba na sťažovateľa, konal vo veci v podstate priebežne s výnimkou asi šiestich mesiacov, keď jeho konanie bolo neefektívne, pretože po opakovaných odročeniach pojednávania (od apríla 2010) až v novembri 2010 rozhodol o vydaní príkazu na zatknutie a predvedenie svedka K., ktorého výsluch považoval za dôležitý. Okrem tohto obdobia však okresný súd vykonal vo veci desiatky účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty v danej veci.  

Po   uvedenom   krátkom   neefektívnom   postupe   úkony   okresného   súdu   v podstate plynulo   smerovali   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa,   čo   je   hlavným   účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup okresného   súdu,   aj   keď   nebol   vždy   bez   prieťahov,   sa   zjavne   nevyznačuje   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   dohovoru v napadnutom konaní okresného súdu porušené nebolo.

Vzhľadom   na   uvedený   záver   ústavného   súdu   už   bolo   bezpredmetné   rozhodovať o ďalších   nárokoch   sťažovateľa   uplatnených   v jeho   sťažnosti   (návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012