SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 503/2014-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnostiach ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátomJUDr. Petrom Kovácsom, Rovinka 651, ktorými namietajú porušenie svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduNámestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, za účasti Okresného súduNámestovo, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduNámestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008 p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 5 500 € (slovom päťtisícpäťsto eur),ktoré im j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 450,24 €(slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťštyri centov) na účet ich právneho zástupcuJUDr. Petra Kovácsa, Rovinka 651, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. júla 2014doručené sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. PetromKovácsom, Rovinka 651, vedené pod sp. zn. Rvp 8180/2014, sp. zn. Rvp 8181/2014a sp. zn. Rvp 8182/2014, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 2 D 21/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľky sú účastníčkami dedičského konaniapo poručiteľke ⬛⬛⬛⬛, zomrelej, ktoré na okresnom súde začalo6. mája 2003 a je vedené pod sp. zn. 2 D 21/2008.
Sťažovateľky okrem podrobného prehľadu procesných úkonov okresného súduv sťažnosti uvádzajú: „Skutočnosť, či je alebo nie je možné dosiahnuť medzi dedičmi dohodu o všeobecnej cene dedičstva alebo dohodu o rozdelení dedičstva nemôže byť pre konajúci súd dôvodom pre vytváranie zbytočných prieťahov, práve naopak, konajúci súd sa mal s touto skutočnosťou vysporiadať už dávno a poskytnúť právam jednotlivých dedičov efektívnu a včasnú ochranu v záujme určenia všeobecnej ceny a rozdelenia dedičstva zákonným spôsobom.
Okresným súdom nepriamo naznačovaná zodpovednosť účastníkov konania neschopných dospieť k dohode o všeobecnej cene dedičstva a rozdelení dedičstva za dĺžku konania je priam absurdná, nakoľko procesné predpisy upravujúce konanie o dedičstve ukladajú konajúcim súdom jasné povinnosti aj v prípadoch, ak nie je možné dosiahnuť dohodu dedičov.“
Podľa názoru sťažovateliek „súčasná dĺžka konania niekoľkonásobne prekračuje primeranú dĺžku trvania dedičského konania... postupom Okresného súdu Námestovo, ako aj Okresného súdu Dolný Kubín (v čase keď bol miestne príslušným súdom) došlo a dochádza k porušeniu... základných práv účastníka občianskeho súdneho konania, nakoľko súd mal súd nepochybne dostatočné množstvo času vo veci meritórne rozhodnúť a pokiaľ by vo veci postupoval riadne, zákonne a bez prieťahov, mohlo bez akýchkoľvek pochybností byť predmetné konanie už dávno právoplatne skončené.“.
Každá zo sťažovateliek ďalej uvádza, že jej „prieťahmi v predmetnom konaní... vznikla majetková i nemajetková ujma, nakoľko nemám možnosť užívať majetok, ktorý je dedičstvom po mojej matke a nemám možnosť brať z neho úžitky. Bez právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva pretrváva od úmrtia mojej matky stav právnej neistoty o tom, čo som ako jej zákonný dedič momentom jej smrti nadobudla do vlastníctva. Takýto stav trvajúci už viac ako 11 rokov je v právnom štáte neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do mojich základných ľudských práv a slobôd“ preto žiada priznať primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.
Sťažovateľky v sťažnostiach poukázali na to, že ústavný súd už o porušení základnýchpráv a slobôd okresným súdom v napadnutom konaní rozhodol vo vzťahu k jednému zdedičov nálezom sp. zn. IV. ÚS 18/2014 zo 16. apríla 2014, a vyjadrili názor, že došlo k„zásadnému zásahu“ do ich základného práva na súdnu ochranu, „pričom tento zásah spočíva najmä v tom, že spôsob a kvalita súdnej ochrany poskytnutej... právam a oprávneným záujmom garantovaným Ústavou Slovenskej republiky, v predmetnom konaní pred Okresným súdom Námestovo, ako aj Okresným súdom Dolný Kubín, v čase keď bol miestne príslušným súdom, bola na veľmi nízkej úrovni, v žiadnom prípade nezodpovedajúcej obsahu a rozsahu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv účastníka konania“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sťažovateľky žiadajú, aby ústavnýsúd rozhodol, že ich základné práva „na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 boli porušené“.
Okresnému súdu prikázal, „aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 konal bez zbytočných prieťahov“.
Sťažovateľkám priznal každej „finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR (slovom desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu“ a zaviazal okresný súd uhradiť im trovy konania.
Ústavný súd sťažnosti sťažovateliek predbežne prerokoval a uznesenímč. k. II. ÚS 503/2014-13 z 10. septembra 2014 ich spojil na spoločné konanie, prijalna ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanieich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008 a vo zvyšnej časti odmietol ako zjavneneopodstatnené.
Po prijatí sťažností na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresnéhosúdu, aby sa k nim vyjadrila a oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie. Predsedníčka okresného súdu reagovala na výzvu ústavného súdu v prípisesp. zn. Spr 916/14 z 3. novembra 2014. Popri prehľade procesných úkonov súdu vo svojomvyjadrení uviedla, že súhlasí „s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.
Dňa 10. novembra 2014 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateliek, aby savyjadril, či trvajú na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadreniepredsedníčky okresného súdu k sťažnostiam na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateliek v podaní doručenom ústavnému súdu19. novembra 2014 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci a k vyjadreniupredsedníčky okresného súdu nepovažuje za potrebné zaujať stanovisko.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateliek a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konaniazo sťažností, z obsahu spisu okresného súdu, spisu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 18/2014a z písomného vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ktorá v rámci podrobného prehľaduprocesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní najmä uviedla:
„- dňa 6. 5. 2003 bol Okresnému súdu Námestovo doručený úmrtný list, zomr. a konanie bolo vedené pod spisovou značkou 1D 200/03
- uznesením súdu zo dňa 19. 5. 2003 bolo začaté dedičské konanie a zároveň bol poverený ⬛⬛⬛⬛ ako súdny komisár na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke
- dňa 2. 6. 2003 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení
- dňa 3. 6. 2003 boli žiadané PK (pozemnoknižné, pozn.) lustrácie a identifikácie parciel na meno poručiteľky z príslušnej správy katastra
- dňa 12. 11. 2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 11. 2003, ktoré bolo odročené na 18. 12. 2003
- dňa 18. 12. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom prítomní dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2003
- dňa 5. 10. 2004 bolo generálnym prokurátorom podané Najvyššiemu súdu SR mimoriadne dovolanie v uvedenej veci
- rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5 M Cdo 10/2004 zo dňa 31. 3. 2005 bolo osvedčenie o dedičstve vydané notárom zrušené a vec vrátená Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie, ktorému bol spis doručený 12. 5. 2005
- dňa 18. 7. 2005 bolo nariadené pojednávanie na deň 30. 8. 2005, ktoré však bolo zrušené a bol určený nový termín pojednávania na deň 20. 9. 2005
- pojednávanie dňa 20. 9. 2005 bolo odročené
- dňa 12.12.2005 bola žiadaná príslušná správa katastra o výpis z PK prot. č. 723 a identifikácia
- dňa 11. 1. 2006 bolo nariadené pojednávanie na deň 19. 1. 2006, ktoré bolo odročené na deň 23. 3. 2006 z dôvodu, že sa nedostavili dedičia okrem
- pojednávanie dňa 23. 3. 2006 bolo odročené na 25. 4. 2006 z dôvodu, že sa nedostavila jedna z dedičiek a dňa 25. 4. 2006 bolo opätovne odročené pojednávanie na neurčito
- dňa 12. 6. 2006 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 6. 2006, ktoré bolo odročené z dôvodu, že dedič ⬛⬛⬛⬛ odišiel z dedičského konania, pretože s navrhovanou dohodou nesúhlasil
- dňa 13. 4. 2007 predložil súdny komisár spis s návrhom uznesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva, ktoré súd vydal dňa 21. 12. 2007, proti ktorému bolo zo strany dediča ⬛⬛⬛⬛ podané odvolanie dňa 5. 3. 2008.“
V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd Námestovozákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlacha obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon č. 511/2007 Z. z.“), bola predmetná vec odovzdanána prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Námestovo, kde jej bola pridelená nováspisová značka 2 D 21/2008. Ďalší priebeh konania je vo vyjadrení okresného súdu opísanýtakto:„- dňa 25. 4. 2008 bolo zaslané odvolanie na vyjadrenie ostatným dedičom a dňa 23. 5. 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline za účelom rozhodnutia o odvolaní
- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7 CoD 12/2008-132 zo dňa 25. 6. 2008 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená dňa 1. 10. 2008 na ďalšie konanie. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania, bol spis predložený dňa 9. 12. 2008 súdnemu komisárovi (skutočnosť zistená z histórie spisu v elektronickom registri súdu)
- súdny komisár dňa 8. 3. 2011 vyžiadal dedičský spis (súvisiaci dedičský spis, pozn.) z Okresného súdu Dolný Kubín
- súdny komisár uznesením zo dňa 16. 3. 2011 ustanovil znalca z odboru starožitnosti na podanie znaleckého posudku a taktiež uznesením zo dňa 16. 3. 2011 ustanovil znalca z odboru umelecké diela na podanie znaleckého posudku, proti ktorým uzneseniam bolo zo strany dedičov podané odvolanie a súdny komisár dňa 8. 4. 2011 predložil spis súdu
- súd uznesením č. k. 2 D 21/2008-153 zo dňa 13. 5. 2011 uložil dedičom zložiť zálohu na znalecké dokazovanie
- súd uznesením č. k. 2 D 21/2008-154 zo dňa 13. 5. 2011 ustanovil znalca z odboru starožitnosti
- súd uznesením č. k. 2 D 21/2008-155 zo dňa 13. 5. 2011 ustanovil znalca z odboru umelecké diela
- dňa 6. 6. 2011 bolo zo strany jednej z dedičiek podané odvolanie voči uzneseniu o povinnosti zložiť zálohu na znalecké dokazovanie
- dňa 6. 7. 2011 oznámila ustanovená znalkyňa, že jej nebolo umožnené vykonať ohliadku artefaktov, ktoré sú predmetom súdneho sporu a na základe toho znalkyňa nemôže zhotoviť a podať znalecký posudok
- dňa 27. 7. 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní jednej zo sťažovateliek proti uzneseniu o zložení zálohy na znalecké dokazovanie, ktorý vrátil spis dňa 16. 8. 2011 bez meritórneho rozhodnutia a po odstránení vád vytknutých krajským súdom, okresný súd dňa 11. 11. 2011 opätovne predložil spis Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o predmetnom odvolaní
- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8 CoD 21/2011-173 zo dňa 30. 12. 2011 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené, spis bol vrátený fyzicky okresnému súdu dňa 30. 1. 2012
- dňa 1. 3. 2012 boli súdom vyzvaní dedičia, aby oznámili, resp. presne určili miesto, kde sa nachádzajú predmety pre ocenenie príslušným znalcom ustanoveným súdom, na ktorú výzvu reagoval len jeden z dedičov, a preto súd dňa 27. 4. 2012 opätovne urgoval ostatných dedičov na podanie správy, na ktorú výzvu reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
- dňa 11. 6. 2012 súd vyzval právneho zástupcu dedičky ⬛⬛⬛⬛, aby súdu zaslal presný zoznam hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľke, ktoré boli predmetom predaja v roku 2004 a zároveň vyzval ostatných dedičov opätovne na oznámenie, kde sa nachádzajú ostatné predmety patriace do dedičstva
- uznesením súdu č. k. 2 D 21/2008-197 zo dňa 8. 10. 2012 boli zrušené uznesenia o ustanovení znalcov č. k. 2 D 21/2008-154 a č. k. 2 D 21/2008-155
- dňa 4. 12. 2012 bol spis opätovne predložený na ďalšie konanie súdnemu komisárovi
- súdny komisár dňa 7. 1. 2013 žiadal príslušnú správu katastra o aktualizáciu PK lustrácie a identifikácie parciel, príp. výpisu z LV (list vlastníctva, pozn.) na meno poručiteľky
- dňa 16. 5. 2013 súdny komisár žiadal Správu katastra Námestovo o podanie ďalšej správy
- dňa 27. 5. 2013 súdny komisár vyzval dedičov (právnych zástupcov) na predloženie návrhu dohody o všeobecnej cene pozemkových nehnuteľností
- dňa 28. 5. 2013 súdny komisár požiadal Centrálne elektronické registratúrne stredisko Liptovský Mikuláš o doručenie kópie právoplatného Rozhodnutia Okresného úradu Námestovo - katastrálny odbor zo dňa 17. 3. 1999, na základe ktorej žiadosti bolo dňa 7. 6. 2013 oznámené Geodetickým a kartografickým ústavom v Bratislave, že nie sú oprávnení poskytovať listiny tretím osobám, tieto je potrebné vyžiadať cestou príslušnej správy katastra
- súdny komisár dňa 21. 6. 2013 opätovne žiadal Centrálne elektronické registratúrne stredisko Liptovský Mikuláš o doručenie kópie právoplatného Rozhodnutia Okresného úradu Námestovo – katastrálny odbor zo dňa 17. 3. 1999 a zároveň žiadal Správu katastra Námestovo o vyhotovenia listov vlastníctva
- dňa 8. 7. 2013 súdny komisár zaslal dedičom návrh dohody o cene nehnuteľností jednej z dedičiek
- dňa 18. 11. 2013 bolo nariadené pojednávanie na deň 16. 12. 2013, ktoré bolo odročené na deň 4. 2. 2013, pričom dňa 17. 12. 2013 bola zaslaná dedičom oprava dátumu pojednávania na deň 4. 2. 2014, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu uloženia povinnosti právnemu zástupcovi jedného z dedičov predložiť návrh dohody o všeobecnej cene dedičstva i o rozdelení dedičstva.
Z dôvodu úmrtia notára ⬛⬛⬛⬛ bola prejednaním dedičstva poverená súdna komisárka ⬛⬛⬛⬛ poverením súdu zo dňa 6. 5. 2014, ktorá po naštudovaní spisu nariadila pojednávania na deň 30. 10. 2014 o 10.00 hod., keď z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil právny zástupca ⬛⬛⬛⬛ pre kolíziu s pojednávaním na Okresnom súde Námestovo, o čom boli ďalší účastníci a dedičia vyrozumení a bol stanovený nový termín pojednávania na deň 27. 11. 2014 o 13.00 hod.“
Ústavný súd zo spisu zistil, že prehľad úkonov okresného súdu obsiahnutýv písomnom vyjadrení jeho predsedníčky zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považovalza relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súdv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedenýchkritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateliek.
1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvoríštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom výklad a používanieprávnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiskanemožno v zásade považovať za zložité (II. ÚS 181/2010). Zo skutkového hľadiska ústavnýsúd zastáva názor, že ide o vec, ktorú možno považovať za fakticky zložitejšiu,a to z dôvodu potreby zabezpečiť pre rozhodovanie zoznam hnuteľných vecí patriacichdo dedičstva spolu s ich ohodnotením. Ústavný súd ale zároveň konštatuje, že faktickázložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po uplynutí jedenástich rokovod začatia konania nie je dosiaľ právoplatne skončená.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateliek, ktoré sú účastníčkami dedičskéhokonania, v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu vyplýva, že napadnuté konaniepo poručiteľke ⬛⬛⬛⬛, zomrelej, začalo na bývalom Okresnomsúde Námestovo 6. mája 2003.
Zákonom č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republikya o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov(v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov došlood 1. januára 2005 k prechodu výkonu súdnictva, všetkých práv a povinností vrátaneprechodu správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahova štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinnostíz osobitných vzťahov sudcu k štátu z bývalého Okresného súdu Námestovo v dôsledku jehozrušenia na Okresný súd Dolný Kubín.
V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z. sa od 1. januára 2008 na prerokovaniea rozhodnutie vo veci stal miestne a vecne príslušný novozriadený Okresný súd Námestovo.
Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj preneseniezodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto je potrebné v tomto zmysle hodnotiť napadnutékonanie ako celok s tým, že zodpovednosť za jeho celý doterajší priebeh nesie okresný súd.
Ústavný súd zistil v priebehu napadnutého konania obdobie neodôvodnenejnečinnosti od 9. decembra 2008 (po doručení uznesenia odvolacieho súdu bol spispredložený súdnemu komisárovi) do 8. marca 2011 (súdny komisár vyžiadal z Okresnéhosúdu Dolný Kubín súvisiaci dedičský spis). Z uvedeného vyplýva, že nečinnosť v danomštádiu napadnutého konania presiahla 2 roky.
Okrem nečinnosti hodnotí ústavný súd postup Okresného súdu Dolný Kubín, kdeprebiehalo konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 1 D 200/2003, Dnot 118/2003, a neskôr ajpostup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 akotaký, ktorému chýbala efektívnosť a účelnosť, čo malo výrazný vplyv na doterajšiu dĺžkunapadnutého konania.
O neefektívnosti postupu v konaní svedčí aj skutočnosť, že po podaní mimoriadnehodovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti osvedčeniu o dedičstvesp. zn. 1 D 200/2003, Dnot 118/2003 z 27. novembra 2003 Najvyšší súd Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 5 M Cdo 10/2004 z 31. marca 2005osvedčenie o dedičstve z 27. novembra 2003 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu DolnýKubín na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku z 31. marca 2005 okreminého uviedol:
„V prvom rade treba uviesť, že ak v konaní o dedičstve jeden z dedičov navrhol i v zastúpení druhého z dedičov dohodu, ktorá sa svojimi dôsledkami blíži k odmietnutiu dedičstva (§ 463 Občianskeho zákonníka), je potrebné pred rozhodnutím o vydaní osvedčenia skúmať, či medzi splnomocniteľom a splnomocnencom neexistuje rozpor v záujmoch (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je preto v takom prípade potrebné, najmä ak nie je táto možnosť na uzavretie dohody výslovne obsiahnutá v predloženej plnej moci udelenej dedičom inému dedičovi, vypočuť ho na jej obsah a tak zistiť, či je taká dohoda výrazom skutočnej zhodnej vôle dedičov, alebo nie je.
V prejednávanej veci konajúci notár neskúmal dôsledne rozpor medzi záujmami syna a dediča nebohej ⬛⬛⬛⬛, ktorý v konaní bol aj splnomocnencom dedičiek ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, a týmito splnomocniteľkami. Nezaoberá sa ani rozsahom tohto písomne udeleného plnomocenstva a dôsledne nezisťoval oprávnenie na uzavretie dohody o vyporiadaní dedičstva.
Z obsahu spisu je tiež nepochybné, že pojednávanie na prejednanie dedičstva bolo notárom nariadené na 27. novembra 2003 o 12.00 hod. na podpísanom notárskom úrade. Pojednávanie bolo odročené na 18. decembra 2003 o 8.00 hod., ktoré pojednávanie uskutočnilo, a ako vyplýva z obsahu zápisnice, dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, o čom notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve, avšak s dátumom rozhodnutia 27. novembra 2003. Treba súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že prejednanie dedičstva sa uskutočnilo s neskorším dátumom ako je na rozhodnutí uvedené. Za daných okolností nemožno preto vylúčiť, či dedičky mali vôbec vedomosť o prebiehajúcom prejednávaní dedičstva 18. decembra 2003.“
Neefektívnosť a nesústredenosť postupu sa prejavila aj v ďalšom priebehunapadnutého konania, keďže Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesenímsp. zn. 7 Co D 12/2009 z 25. júna 2008 zrušil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubínsp. zn. 1 D 200/2003 z 21. decembra 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súdv odôvodnení uznesenia z 25. júna 2008 konštatoval, že bolo porušené základné právoúčastníka konania na spravodlivý proces, pretože sa nemohol vyjadriť ku všetkýmskutočnostiam, na základe ktorých okresný súd dospel ku skutkovým a právnym záverom.
Ďalej krajský súd uviedol, že okresný súd nedostatočne odôvodnil, „akým spôsobom sa vysporiadal s návrhom dediča ⬛⬛⬛⬛ na vypracovanie znaleckého posudku obrazu ⬛⬛⬛⬛...“, keďže umelecký obraz bol zahrnutýdo dedičstva a sťažovateľ v priebehu napadnutého konania so stanovením jeho cenynesúhlasil. Napokon krajský súd v odôvodnení konštatoval, že „okresný súd dôsledne nepostupoval ani pri vyhodnotení skutočnosti pri potvrdení dedičstva u nehnuteľnosti uvedenej pod II. 2 uznesenia...“, a taktiež poukázal na to, že „Rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné aj v časti, pokiaľ určil odmenu notára..., keďže nie je zrejmé, za aké úkony súdnemu komisárovi bola priznaná a aké hotové výdavky mu vznikli...“.
V súvislosti so zisteným neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súduústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor,podľa ktorého nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (obdobne IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).
Ústavný súd napokon dodáva, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné,aby napadnuté konanie nebolo skončené ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008 došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Sťažovateľky sa tiež domáhali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konaťv namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd tejto časti sťažností nevyhovelvzhľadom na skutočnosť, že okresnému súdu už nálezom č. k. IV. ÚS 18/2014-25 zo 16.apríla 2014 prikázal, aby konal v tomto konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výrokutohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľky sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume10 000 € pre každú z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.
Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj období, v ktorých došlok neefektívnej činnosti okresného súdu, zohľadňujúc i jeho dlhodobú nečinnosť, ústavný súddospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 500 € pre každúzo sťažovateliek bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výrokutohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátomJUDr. Petrom Kovácsom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konaniaz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Každej zo sťažovateliek priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €, čopo znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 402 € a režijný paušál (§ 16ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri troch sťažovateľkách vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čospolu predstavuje sumu 450,24 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2015