znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 502/2014-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2014v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej   a   sudcu   Sergeja   Kohuta   v   konaní   o   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiTATRAMAT,   akciová   spoločnosť,   Hlavná   1416/28,   Poprad,   zastúpenej   advokátkouJUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduPoprad v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 245/2008, za účasti Okresného súdu Poprad, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   TATRAMAT,   akciová   spoločnosť,na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Popradv konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 245/2008 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Poprad p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.9 C 245/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti TATRAMAT, akciová spoločnosť, p r i z n á v a finančnézadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Popradp o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Poprad j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnostiTATRAMAT, akciová spoločnosť, trovy konania v sume 511,34 € (slovom päťstojedenásťeur   a   tridsaťštyri   centov)   na   účet   advokátky   JUDr.   Eleny   Ľalíkovej,   Podbrezovská   34,Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   TATRAMAT,   akciová   spoločnosť,Hlavná 1416/28, Poprad (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenejadvokátkou   JUDr.   Elenou   Ľalíkovou,   Podbrezovská   34,   Bratislava,   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 245/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 245/2008 ústavnýsúd   zistil,   že   sťažovateľka   je   v   procesnom   postavení   žalovanej   v   1.   rade   účastníčkounapadnutého konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Návrh na začatiekonania bol okresnému súdu doručený 31. októbra 2008.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   poukazuje   predovšetkým   na   neefektívnosť   napadnutéhokonania, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza: „Ostatné pojednávanie z 5. mája 2014 bolo už po niekoľký krát odročené na neurčito z dôvodu, že uložil opätovne žalobcovi zmeniť návrh tak, aby bol podľa okresného súdu vykonateľný, a to v lehote do 5 dní. Hoci súdom určená lehota dávno uplynula, do dnešného dňa tak žalobca zrejme neurobil a vec sa v podstate nachádza v stave začatia konania i keď súdu nemožno vytknúť, že vo veci nepojednáva; na strane druhej však všetky doterajšie úkony nie sú efektívne, keď za dobu 6 rokov nedokázal primäť žalobcu o   úpravu   žalobného návrhu tak, aby mohol vo veci rozhodnúť...“

Podľa   názoru   sťažovateľky „doterajšie   konanie,   ktoré   bez   meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho - a zrejme ešte dlhšie potrvá pri využití opravných prostriedkov - je nezlučiteľné s imperatívom určeným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo TATRAMAT, a. s. Poprad na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 245/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Poprad prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. TATRAMAT, a. s. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5000 E, ktoré je OS Poprad povinný vyplatiť jej do 2 mesiacov.

4. TATRAMAT, a. s. priznáva náhradu trov konania v sume 340,88 E - odmena za dva   úkony   práv.   pomoci   po   134   +   2x8,04   RP   =   284,08   +   56,80   DPH   -   ktoré   je OS Poprad povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Elene Ľalíkovej, v lehote do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súduk sťažnosti   vyjadril   podpredseda   okresného   súdu   v   prípise   sp.   zn.   Spr/255/2014z 24. júla 2014, v ktorom okrem iného uviedol:

„Návrh na začatie konania v predmetnej veci bol doručený súdu dňa 31. 10. 2008. Návrh na začatie konania obsahoval aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol   súd   uznesením   zo   dňa   24.   11.   2008.   Zároveň   súd   ďalším   uznesením   zo   dňa 12. 11. 2008 vyzval žalovaných v I. a II. rade, aby sa k veci písomne vyjadrili a poučil účastníkov   konania   o   ich   procesných   právach   a   povinnostiach.   Na   základe   podaného odvolania žalobcom proti uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia bol spis dňa 16. 1. 2009 predložený Krajskému súdu v Prešove, ktorý uznesením zo dňa 29. 1. 2009 potvrdil napadnuté uznesenie. Spis bol vrátený Okresnému súdu Poprad dňa 5. 2. 2009.

Uznesením zo dňa 12. 2. 2009 súd konanie v časti tretieho výroku žaloby zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti bude vec postúpená v tejto časti žalovanému v 2. rade na ďalšie   konanie.   Voči   uvedenému   uzneseniu   podal   žalobca   v   zákonnej   lehote dňa 9. 3. 2009 odvolanie, na čo bol spis dňa 24. 3. 2009 predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením zo dňa 30. 4. 2009, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 1. 6. 2009, potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa.

Uznesením zo dňa 14. 9. 2009 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád druhej časti navrhovaného petitu žalobného návrhu s tým, že žalobca podal vyjadrenie dňa 2. 10. 2009 a zároveň dňa 8. 10. 2009 podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, ktorým   potvrdil   Krajský   súd   rozhodnutie   Okresného   súdu   Poprad   zo   dňa   12.   2.   2009 o zastavení konania v tretej časti navrhovaného výroku rozsudku. Dňa 23. 10. 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu SR za účelom rozhodnutia o dovolaní žalobcu. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28. 5. 2010, odmietol dovolanie žalobcu. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 6. 7. 2010.

Uznesením zo dňa 9. 7. 2010 súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie uznesenia zo dňa 14. 9. 2009 a zároveň druhým výrokom uznesenia súd odmietol podanie žalobcu v druhej časti navrhovaného výroku žaloby.

Po   podaní   odvolania   žalobcu   bol   spisový   materiál   dňa   4.   8.   2010   predložený Krajskému súdu v Prešove za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcu, ktorý uznesením zo dňa 29. 9. 2010, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 9. 11. 2010, zrušil uznesenie súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po   vrátení   spisu   bolo   uznesenie   doručované   účastníkom   konania   a   nadobudlo právoplatnosť dňom 24. 11. 2010.

Podaním zo dňa 3. 12. 2010 žalobca navrhol zmenu žaloby. Uznesením zo dňa 10. 2. 2011 prvostupňový súd pripustil zmenu druhého výroku žaloby a zároveň pripustil rozšírenie žaloby o alternatívny petit. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, bolo nariadené pojednávanie na deň 21. 3. 2011, ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti všetkých účastníkov, t. j. aj sťažovateľky odročené na deň 28. 4. 2011, pričom sťažovateľka ani neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní.

Na pojednávaní dňa 28. 4. 2011 došlo k úvodným prednesom účastníkov, resp. ich právnych zástupcov a k oboznámeniu s doteraz vykonaným dokazovaním s tým, že všetkým účastníkom vrátane sťažovateľa bolo uložené uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní v lehote 30 dní predložiť súdu nimi uvádzané dôkazy.

Po doručení obsiahlej matérie listinných dôkazov (cca 340 strán), keď posledné dôkazy boli doručené v júli 2011 zákonný sudca referátom zo dňa 1. 8. 2011 nariadil doručiť podania účastníkov ostatným sporovým stranám, kde po tomto doručovaní podali obaja žalovaní vyjadrenie s tým, že vyjadrenie sťažovateľa bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 2. 9. 2011.

Následne   po   preštudovaní   predložených   listinných   dôkazov   a   vyjadrení   zákonný sudca aj s prihliadnutím na celkový počet vecí vybavovaných v jeho súdnom oddelení dňa 24. 1. 2012 nariadil termín pojednávania na deň 27. 2. 2012, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci, aj keď právna zástupkyňa sťažovateľa s omeškaním, pričom došlo k doplneniu dokazovania oboznámením sa jednak s obsiahlou matériou spisu, prednesmi účastníkov, ich právnych zástupcov ako aj s výsluchom svedkyne, kde bolo uložené žalobcovi, aby podrobne špecifikoval svoje ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že tieto návrhy budú doručené obom žalovaným na vyjadrenie.

Po doručení návrhov na doplnenie dokazovania súd nariadil dňa 8. 6. 2012 ďalšie pojednávanie na deň 9. 7. 2012, na ktoré bol zároveň predvolaný aj ďalší navrhovaný svedok.

Na pojednávaní konanom dňa 9. 7. 2012 navrhol žalobca doplnenie dokazovania výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu a členov predstavenstva žalovaného v 1. rade. Zároveň na tomto pojednávaní došlo k obsiahlym prednesom účastníkov ako aj k návrhu na doplnenie   dokazovania   pripojením   správneho   spisu   žalovaného   v   2.   rade.   Súd   toto pojednávanie odročil na deň 1. 10. 2012 s tým, že zároveň predvolal svedkov a uložil žalovanému v 2. rade predložiť kompletnú fotokópiu správneho spisu, ktorý bol doručený súdu dňa 19. 9. 2012.

Na   pojednávaní   konanom   dňa   1.   10.   2012   boli   vypočutí   štatutárni   zástupcovia žalobcu a žalovaného v 1. rade, pričom súd poukazuje na to, že toto pojednávanie trvalo od 10:30   hod   do   14:30   hod.   Uznesením   súd   uložil   právnym   zástupcom   žalobcu   a žalovaného   v 1.   rade   predložiť   fotodokumentácie   nimi   uvádzaných   dokumentov,   pričom zároveň toto pojednávanie odročil na 26. 11. 2012. Po predložení týchto dokumentov boli tieto v jednom vyhotovení zaslané protistrane.

Na pojednávaní konanom dňa 26. 11. 2012 súd oboznámil účastníkov s rozsiahlym obsahom   spisu   od   posledného   pojednávania   ako   aj   s   doposiaľ   vykonaným   rozsiahlym dokazovaním,   zároveň   vypočul   svedka,   pričom   zároveň   toto   pojednávanie   odročil na neurčito z dôvodu, že právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade nedodržala sudcovskú lehotu a svoje písomné vyjadrenie doručila súdu krátko pred týmto pojednávaním, a preto sa s ním nemohol oboznámiť právny zástupca žalobcu, ktorý k nemu chcel zaujať písomné stanovisko. Zároveň bolo na tomto pojednávaní uložené žalovanému v 2. rade predložiť podrobné   a   chronologické   stanovisko   k   oprave   výmery   parcely.   Po   doručení   tohto stanoviska žalovaného v 2. rade dňa 10. 12. 2012 a stanoviska žalobcu dňa 27. 12. 2012 súd dňa 31. 1. 2013 nariadil pojednávanie na deň 25. 3. 2013 stým, že zároveň doručoval tieto stanoviská spolu s pripojenými listinnými dôkazmi ostatným účastníkom.

Nakoľko právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade aj napriek dostatku času doručila svoje vyjadrenie vo veci spolu s pripojenou rozsiahlou dokumentáciou cca 40 strán dňa 22. 3. 2013, keď už súd nemohol zabezpečiť pre krátkosť času doručenie tohto vyjadrenia a dokumentácie žalobcovi, boli tieto predložené jeho právnemu zástupcovi krátkou cestou na pojednávaní dňa 25. 3. 2013, ku ktorým sa samozrejme tento nemohol pre krátkosť času, ako aj z dôvodu rozsiahlosti týchto písomných materiálov vyjadriť priamo na pojednávaní, preto po doplnení dokazovania prednesmi zástupcov účastníkov súd pojednávanie odročil na deň 3. 6. 2013.

Na pojednávaní konanom dňa 3. 6. 2013 došlo okrem iného k nepripusteniu ďalších návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania formou znaleckého posudku, pričom zároveň súd nariadil účastníkmi navrhovanú ohliadku na mieste samom na deň 17. 9. 2013, ktorej sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu a žalovaného v 1. rade a konateľ žalovaného v 1. rade.

Následne dňa 28. 2. 2014 súd nariadil pojednávanie na deň 23. 4. 2014, ktorý termín pojednávania   bol z dôvodu   žiadosti   právnej   zástupkyne   žalovaného v   1.   rade zrušený, nakoľko táto už mala zaplatenú rodinnú dovolenku, pričom bol zároveň určený nový termín pojednávania na deň 5. 5. 2014, na ktorom predložil právny zástupca žalobcu znalecký posudok ako aj technickú správu spolu s geometrickými plánmi a vytyčovacím náčrtom. Zároveň právny zástupca žalobcu požiadal o poskytnutie sudcovskej lehoty, v ktorej chcel navrhnúť zmenu petitu žaloby.

Faxovým   podaním   doručeným   tunajšiemu   súdu   12.   5.   2012   požiadal   žalobca o predĺženie tejto sudcovskej lehoty z dôvodu práceneschopnosti svojho právneho zástupcu. Následne podaním doručeným súdu dňa 19. 5.2014 navrhol žalobca zmenu petitu žaloby a zároveň oznámil súdu, že si sám nechal vyhotoviť znalecký posudok.

Výzvou zo dňa 20. 6. 2014 súd z dôvodu neurčitosti resp. nezrozumiteľnosti ostatnej zmeny   petitu   návrhu   vyzval   právneho   zástupcu   žalobcu,   aby   v   lehote   15   dní   oznámil, či navrhuje len opravu výmery parcely uvedenej v druhom petite návrhu, alebo okrem tejto opravy berie svoj návrh v časti prvého petitu a alternatívneho petitu k v poradí druhému petitu späť tak, že súd bude po oprave a čiastočnom zastavení konania konať len o petite návrhu uvedenom v jeho poslednom podaní.

Poverená   zamestnankyňa   právneho   zástupcu   žalobcu   faxovým   podaním   zo   dňa 4. 7. 2014, ktoré bolo písomne doplnené podaním zo dňa 9. 7. 2014 požiadala o poskytnutie dlhšej lehoty na vyjadrenie sa k výzve súdu z dôvodu, že v advokátskej kancelárii nie je pre čerpanie dovolenky prítomný žiaden iný advokát s tým, že sa vráti z dovolenky dňa 10. 7. 2014.

Výzvou   zo   dňa   15.   7.   2014   bol   právny   zástupca   žalobcu   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty určovaný na predloženie oznámenia v zmysle výzvy súdu, ktorá mu bola doručená dňa 25. 6. 2014 stým, že ak súdu neoznámi, či svojím ostatným podaním navrhuje len opravu výmery parcely uvedenej v druhom petite návrhu, alebo okrem tejto opravy berie svoj návrh v časti prvého petitu a alternatívneho petitu k v poradí druhému petitu späť, tak, že súd bude po oprave a čiastočnom zastavení konania konať len o petite návrhu uvedenom v jeho poslednom podaní, bude mu uložená poriadková pokuta.

Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že Okresný súd Poprad vo veci koná bez prieťahov,   pričom   doterajšia   dĺžka   konania   je   ovplyvnená   právnou   a   skutkovou zložitosťou veci a predovšetkým je potrebné poukázať na zložitosť objasňovania skutkového stavu veci,   o   čom svedčí   aj množstvo   predovšetkým listinných   dôkazov,   predkladaných účastníkmi konania, ale tiež ďalších dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané. Vo veci bolo nariadených viacero pojednávaní, pričom iba dve z nich boli odročené bez prejednania veci a to v prvom prípade z dôvodov na strane žalobcu a v druhom prípade na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky. Z dôvodu nedodržania sudcovskej lehoty právnou zástupkyňou sťažovateľky   boli   v   konečnom   dôsledku   odročené   aj   pojednávania,   ktoré   sa   konali dňa 26. 11. 2012 a dňa 22. 3. 2013.

Doterajšiu   dĺžku   konania   tiež   ovplyvnilo   rozhodnutie   o   viacerých   procesných návrhoch (návrh na vydanie predbežného opatrenia, čiastočné zastavenie konania), keď v týchto prípadoch bolo podané odvolanie a v druhom prípade aj dovolanie, teda spis musel byť opakovane predkladaný aj Krajskému súdu v Prešove a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, čo nesporne má vplyv na dĺžku konania.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení podpredsedu okresnéhosúdu   v   zásade   zodpovedá   obsahu   spisu   sp.   zn.   9   C   245/2008,   a   preto   ho   považovalza relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 502/2014-13z 10. septembra 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanievyzval ústavný súd predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil vyjadrenie podpredseduk sťažnosti sp. zn. Spr/255/2014 z 24. júla 2014 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby savo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 2ÚS/2014 doručenom ústavnému súdu21. októbra 2014 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,a doplnil prehľad procesných úkonov:

„... dňa 23. 7. 2014 bol súdu doručený návrh na zmenu žaloby, ktorého obsahom bolo aj čiastočné späťvzatie žaloby. Uznesením zo dňa 21. 8. 2014 rozhodol súd o zmene petitu žaloby a zároveň vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila či súhlasí s čiastočným   späťvzatím   žaloby.   Právna   zástupkyňa   prevzala   výzvu   dňa   2.   9.   2014 a dňa 25. 9. 2014 doručila súdu vyjadrenie. Z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu JUDr. Mareka Kohúta na Krajský súd v Prešove bol dňom 1. 10. 2014 spis pridelený do nového súdneho oddelenia.

V   celom   rozsahu   poukazujeme   na   písomné   vyjadrenie   zo   dňa   24.   7.   2014 a navrhujeme sťažnosť zamietnuť.“

Dňa 28. októbra 2014 vyzval ústavný súd zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,či   trvá   na   konaní   ústneho   pojednávania,   a   zároveň   jej   zaslal   vyjadrenia   podpredsedua predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr/255/2014   z   24.   júla   2014   a   sp.   zn.   2ÚS/2014z 15. októbra 2014 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 12. novembra2014 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a ďalej v ňom okrem inéhouviedla: „Tzv. zbavovanie sa zodpovednosti okresného súdu z prieťahov v konaní na úkor sťažovateľky, je nepripadne, pretože táto od prvého procesného úkonu /vyjadrenie k žalobe z 8. 1. 2009/ až po ostatný úkon z 19. 9. 2014, zotrvávala na jednom a tom istom právnom stanovisku,   že   žalobný   návrh   ako   chybný   či   nedôvodný   treba   na   prvom   a   jedinom pojednávaní zamietnuť /odmietnuť/, v dôsledku čoho táto žiadnym spôsobom nepredlžovala súdne konanie, ako sa to vo vyjadrení snaží navodiť /pod/predseda okresného súdu. Len na ilustráciu neúčasť na pojednávaní 21. 3. 2011 bola zapríčinená žalobcom, ktorý oznámil sťažovateľke,   že   na   pojednávanie   nepríde,   tak   načo   mala   prísť   sťažovateľka?   Dovetok k pojednávaniu dňa 27. 2. 2012, že sťažovateľka prišla s omeškaním, nemal jednak žiaden zmysel a jednak konajúceho sudcu PZ sťažovateľky vždy žiadala určiť termín pojednávania okolo 11,00 hod., pretože prvý vlak z BA do- PP príde najskôr pred 10.00 hod, keď nemešká /v danom prípade meškal/. Podobne je to s vyjadrením, pre ktoré malo byť pojednávanie dňa 26. 11. 2012 odročené; stalo sa tak na žiadosť žalobcu, ktorý úmyselne a zrejme len zištne predlžuje súdne konanie a súd mu pri tom asistuje, keď primeranými procesnými prostriedkami nezasiahne voči nemu, ale poskytuje mu čas na tzv. zmeny návrhov.“

Vzhľadom   na   oznámenia   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   a   predsedu   okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   rozhodovanie   o   tom,   či   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 245/2008 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlades judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritériaprihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význampre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetomnamietaného   konania   je   rozhodovanie   o   určení   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam.Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoriaštandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov. Zo skutkového hľadiska ústavnýsúd zastáva názor, že ide o vec, ktorú možno považovať za fakticky zložitejšiu z dôvodupotreby zabezpečiť pre rozhodovanie obsiahlu listinnú dokumentáciu, ktorej zadovažovanie,preskúmavanie a vyhodnocovanie objektívne pôsobilo na predĺženie namietaného konania.Ústavný   súd   ale   zároveň   konštatuje,   že   faktická   zložitosť   veci   nemôže   ospravedlniťskutočnosť,   že   vec   ani   po   uplynutí   šiestich   rokov   od   podania   návrhu   nie   je   dosiaľprávoplatne skončená.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   ústavný   súdkonštatuje,   že   jej   písomné   vyjadrenia   doručované   okresnému   súdu   prostredníctvom   jejprávnej zástupkyne boli v dvoch prípadoch doručené po uplynutí sudcovskej lehoty a maliza   následok   odročenie   pojednávania,   čo   objektívne   spôsobilo   jeho   predĺženie,   a   pretoústavný súd na túto skutočnosť prihliadal pri rozhodovaní o výške primeraného finančnéhozadosťučinenia. Neúčasť sťažovateľky na pojednávaniach 21. marca 2011 a 23. apríla 2014podľa názoru ústavného súdu výraznejším spôsobom neprispela k predĺženiu doterajšiehopriebehu konania a nemá priamu príčinnú súvislosť so vzniknutými prieťahmi.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súduv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo súdneho spisu sp. zn. 9 C 245/2008 vyplýva, že doterajší postup okresného súduv napadnutom   konaní   je   v zásade   plynulý,   keďže   v   jeho   doterajšom   priebehu   nedošlok obdobiam nielen dlhodobej, ale ani krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti. Podľa názoruústavného súdu je však napadnuté konanie ako celok poznamenané neefektívnou, resp.nesústredenou   činnosťou   okresného   súdu.   Ústavný   súd   v súvislosti   s týmto   záverompoukazuje najmä na skutočnosť, že okresný súd v doterajšom priebehu napadnutého konaniaaj opakovane toleroval žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi, nedostatočnú súčinnosťpri   zabezpečovaní jednotlivých procesných   úkonov (najmä nedodržiavanie sudcovskýchlehôt určených na predloženie návrhov či listinných dôkazov) a umožnil mu opakovaneúpravy žaloby vrátane zmien petitu žaloby bez toho, aby využil procesné nástroje, ktoré mák dispozícii na zefektívnenie aktivity   účastníkov konania na   účely   rozhodnutia vo   vecisamej v primeranej lehote.

Zohľadňujúc   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania   (šesť   rokov   bez   rozhodnutiavo veci   samej),   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   jeho   doterajšom   priebehu   došlok zbytočným   prieťahom,   ktoré   boli   spôsobené   predovšetkým   neefektívnou,resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol,že postupom   okresného   súdu   v namietanom   konaní   bolo   porušené   základné   právosťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokutohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 245/2008 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume5 000 € z dôvodu, že bude «aspoň čiastočne kompenzovať tú bezmocnosť a beznádej, ktorú sťažovateľ doteraz prežíval s obavou o svoj majetok, ktorý je v „hre“».

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádzazo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.

Majúc na zreteli, že vec je skutkovo náročnejšia, vychádzajúc z doterajšej dĺžkynamietaného konania a období, v ktorých došlo k neefektívnej činnosti okresného súdu,ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € budeprimerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkouJUDr. Elenou Ľalíkovou. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konaniaz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok2013, ktorá bola 804 € (za 3 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu   priznal   za   tri   úkony   právnej   služby   vykonané   (prevzatie   a   prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti, odpoveď na výzvu ústavného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za tri úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 402 €, režijnýpaušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 3 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolupo zvýšení   o   20   %   DPH   (právna   zástupkyňa   sťažovateľky   je   platcom   DPH,   pozn.)predstavuje sumu 511,34 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnejzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014