znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 502/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., L., zastúpenej advokátom JUDr. I. J., B., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II, odborom kriminálnej polície, pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2013 doručená sťažnosť J. V., L. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II, odborom kriminálnej polície (ďalej len „polícia“), pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. septembra 2013.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka kúpno-predajnou   zmluvou   zo   17.   mája   2012   kúpila   od   subjektu   označeného   ako   K.,   K., zastúpeného   Š.   S.,   osobné   motorové   vozidlo   Audi   A4,   za   ktoré   zaplatila   kúpnu   cenu 20 000 €.   Na základe   výzvy   polície   6.   júna   2012   motorové   vozidlo   dobrovoľne   vydala prostredníctvom   G.   V.   Uznesením   polície   sp.   zn.   ČVS:   ORP-937/2-OVK-B2-2012 zo 7. septembra 2012 bolo motorové vozidlo podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku vrátené spoločnosti P. s. r. o. (ďalej len „spoločnosť „P.“), a to v rámci trestného stíhania vo veci zločinu   podvodu   podľa   §   221   ods.   1   a   ods.   4   písm.   a)   Trestného   zákona.   Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 469/12-14 z 12.   novembra   2012   bola   zamietnutá   sťažnosť   podaná   sťažovateľkou   proti   uzneseniu polície   ako   nedôvodná.   Podľa   zistenia   okresnej   prokuratúry   bolo   vo   veci   vznesené obvinenie proti Š. S., ktorý vystupoval ako štátny zamestnanec a 24. apríla 2012 uzatvoril kúpne zmluvy so spoločnosťou P. na motorové vozidlá Audi, pričom zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver, že Š. S. pri uzatváraní kúpnych zmlúv uviedol spoločnosť P. do omylu. Okresná prokuratúra preto považuje za preukázané vlastníctvo spoločnosti P. k motorovým vozidlám. Š. S. sa nestal vlastníkom, pretože motorové vozidlá nadobudol trestným činom, preto ani nemal právo motorové vozidlá predať niekomu inému. Podaním z 22. marca 2013 sťažovateľka namietala postup polície a orgánov prokuratúry. Z prípisu Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 KPt 273/13-9 z 24. júla 2013 vyplýva, že krajská prokuratúra podanie sťažovateľky považovala za návrh na postup   podľa   §   363   a nasl.   Trestného   poriadku,   ktorý   smeruje proti   právoplatnému rozhodnutiu   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   o   vrátení   veci   v   zmysle   §   97   ods.   1 Trestného poriadku, o ktorom je oprávnená rozhodnúť Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Napokon prípisom generálnej prokuratúry č. k.   XV/2Pz   79/13-4   zo   6.   augusta   2013   bol   podnet   sťažovateľky   z   22.   marca   2013 smerujúci   proti   právoplatnému   uzneseniu   okresnej   prokuratúry   č.   k.   1   Pv   469/12-14 z 12. novembra 2012 a predchádzajúcemu uzneseniu polície sp. zn. ORPZ-937/2-OVK-B2-2012   zo   7.   septembra   2012   odložený   ako   oneskorený,   pretože   právomoc   generálnej prokuratúry zrušiť právoplatné rozhodnutie vydané v prípravnom konaní možno uplatniť iba v   lehote   3   mesiacov   od   právoplatnosti   napadnutého   rozhodnutia.   Keďže   sťažovateľkou napadnuté   uznesenie   sa   stalo   právoplatným   12.   novembra   2012,   lehota   uplynula 12. februára 2013.

Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej označených práv podľa ústavy a dodatkového protokolu. Podľa jej názoru motorové vozidlo, ktoré riadne nadobudla a za ktoré   zaplatila,   sa   stalo   jej   vlastníctvom,   a   preto   polícia   ho   mala   vydať   jej,   a   nie spoločnosti P. Sťažovateľka je presvedčená, že postup polície nezodpovedal ustanoveniu § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Osobitne zdôrazňuje, že nebola nikdy v nijakom právnom postavení účastníčkou trestného konania, resp. stranou v trestnom konaní, a preto jej nebolo možné ani poskytnúť v rámci trestného konania ochranu. Napriek tomu sa rozhodovalo o jej vlastníckom práve.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dodatkového protokolu v konaní vedenom políciou pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012 s tým, aby bolo uznesenie polície zo 7. septembra 2012 zrušené   a   vec   bola   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Domáha   sa   tiež   náhrady   trov   konania vo výške 331,13 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V   danom   prípade   prichádzajú   do   úvahy   viaceré   dôvody   odmietnutia   sťažnosti, z ktorých za najmarkantnejší treba považovať oneskorenosť sťažnosti.

Sťažnosť smeruje proti konaniu vedenému políciou pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012,   resp.   proti   uzneseniu   zo   7.   septembra   2012.   Zo   zistení   generálnej prokuratúry   vyplýva,   že   uznesenie   polície   (po   jeho   preskúmaní   okresnou   prokuratúrou v rámci opravného konania) nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2012.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Keďže   sťažnosťou   napadnuté   uznesenie   polície   nadobudlo   právoplatnosť 12. novembra 2012, zákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu by skončila 12. januára 2013. Vzhľadom na to, že tento deň pripadol na sobotu, za posledný deň lehoty treba považovať 14. január 2013. Sťažnosť však bola odovzdaná na poštovú prepravu až 13. septembra 2013, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného možno konštatovať, že nie je ani daná právomoc ústavného   súdu   o   sťažnosti   konať   a   rozhodnúť.   Proti   uzneseniu   polície   bola   prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky má okresná prokuratúra v rámci riadneho opravného konania. Tým je zároveň   vylúčená   právomoc   ústavného   súdu.   Sťažovateľka   právo   na   riadny   opravný prostriedok aj využila.

Sťažnosť možno považovať zo širšieho pohľadu aj za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka bola nespokojná s uznesením polície a následným uznesením okresnej prokuratúry, teda s právoplatným rozhodnutím vydaným v prípravnom konaní, mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv postupom podľa § 363 a nasl. Trestného   poriadku,   teda   podnetom   podaným   generálnej   prokuratúre,   v   ktorom   by   sa domáhala zrušenia právoplatného rozhodnutia. Zodpovedá síce skutočnosti, že sťažovateľka takýto   podnet   podala,   avšak   tak   urobila   oneskorene,   teda   až   po   uplynutí   zákonnej trojmesačnej   lehoty   vyplývajúcej   z   ustanovenia   §   364   ods.   3   Trestného   poriadku. V konečnom   dôsledku   to   znamená,   že   uvedenú   možnosť   ochrany   označených   práv v skutočnosti nevyužila, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti. Treba k tomu tiež dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukázala), že podnet na zrušenie právoplatného rozhodnutia nepodala včas z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Napokon   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľke   nič   nebráni   domáhať   sa v občianskom súdnom konaní svojich vlastníckych práv voči osobe (subjektu), ktorá má v súčasnosti   v   držbe   motorové   vozidlo.   Aj   existencia   tejto   možnosti   poukazuje   na nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   konať   v   tejto   veci,   pretože   ochranu   právam sťažovateľky môžu ešte poskytnúť všeobecné súdy v rámci občianskeho súdneho konania.

Berúc   do   úvahy   uvedené   skutočnosti,   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2013