znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 502/2010-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Slovenskej   republiky–Ministerstva   financií   Slovenskej republiky,   Štefanovičova   5,   Bratislava,   zastúpenej   JUDr.   M.   K.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky   v konaní   vedenom   Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn. 5 MObdo 3/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Slovenskej   republiky–Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2010 doručená   sťažnosť   Slovenskej   republiky–Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky, Štefanovičova   5,   Bratislava   (ďalej   aj   „sťažovateľka“),   vo veci   namietaného   porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 MObdo 3/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. júla 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 34 Cb 338/2006-85 z 11. júna 2007 bola zamietnutá žaloba spoločnosti F., a. s. proti   D.   ú.   (ďalej   len   „d.   ú.“)   o zaplatenie   sumy   416   240   071   Sk   s prísl.   Na   základe odvolania   d.   ú.   rozsudkom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k. 2 Cob 155/2007-186 z 21. apríla 2008 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) proti rozsudku krajského súdu bolo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 MObdo 3/2009 z 26. novembra 2009 zamietnuté. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1. júna 2010.

Hoci v konaní vedenom okresným súdom a krajským súdom vystupoval ako žalobca d.   ú.,   napriek   tomu   najvyšší   súd   vo   svojom   rozsudku   sp.   zn.   5   MObdo   3/2009 z 26. novembra   2009   označil   za   žalobcu   Slovenskú   republiku–Ministerstvo   financií Slovenskej   republiky,   pritom   však   právo   na   prístup   k súdu   takto   označenému   subjektu neumožnil.   Pokiaľ   by   mala   byť   Slovenská   republika–Ministerstvo   financií   Slovenskej republiky, účastníkom konania tak, ako to je v rozsudku najvyššieho súdu uvedené, potom došlo k porušeniu označeného článku ústavy.

Sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   sťažnosti   vyhovel, vyslovil   porušenie   označeného   článku   ústavy   v konaní   vedenom   najvyšším   súdom   pod sp. zn.   5 MObdo   3/2009   s tým,   aby   bol   rozsudok   z 26.   novembra   2009   zrušený   a vec vrátená na ďalšie konanie.

Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 MObdo 3/2009 z 26. novembra 2009 vyplýva, že   ním   bolo   zamietnuté   mimoriadne   dovolanie   generálneho   prokurátora   proti   rozsudku okresného súdu č. k. 34 Cb 338/2006-85 zo 6. júla 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu   č.   k.   2   Cob   155/2007-186   z 21.   apríla   2008.   V záhlaví   rozsudku   je   uvedené,   že žalobcom   vo   veci   je „Slovenská   republika,   Ministerstvo   financií   SR,   D.   ú.“. Podľa dátumovej   pečiatky   podateľne   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   bol   rozsudok doručený 31. mája 2010.

Zo zberného spisu najvyššieho súdu sp. zn. 5 MObdo 3/2009, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 1. júna 2010. Ďalej   možno   z neho   zistiť,   že   generálny   prokurátor   podaním   č.   k.   VI/2   Pz   694/08-25 zo 6. augusta   2010   doručeným   najvyššiemu   súdu   10.   augusta   2010   požiadal   o vydanie opravného uznesenia pre účely odstránenia zrejmej nesprávnosti v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 MOdo 3/2009 z 26. novembra 2009, keďže v záhlaví rozsudku je žalobca nesprávne uvedený, pričom jeho správne označenie má byť „D. ú.“. Napokon opravným uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 MObdo 3/2009 z 31. augusta 2010 bola opravená úvodná časť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 MObdo 3/2009 z 26. novembra 2009 tak, že označenie žalobcu má správne znieť: D. ú.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jadrom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   hoci   nebola   účastníčkou   konania vedeného   okresným   súdom   a krajským   súdom,   napriek   tomu   v doručenom   rozsudku najvyššieho   súdu   o mimoriadnom   dovolaní   generálneho   prokurátora   je   uvedená   ako žalobkyňa.

Ústavný súd zo spisu najvyššieho súdu zistil, že medzičasom (po podaní sťažnosti) došlo   k oprave   príslušnej   časti   rozsudku   najvyššieho   súdu   tak,   že   ako   žalobca   je   už označený d. ú. Je teda nepochybné, že rozsudok najvyššieho súdu sa sťažovateľky netýka, a preto ju treba považovať za zjavne neoprávnenú osobu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010