znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 501/2014-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   vo   veci   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiMÁGERSTAV,   spol.   s r.   o.,   Tonkovce   384,   Nový   Život,   zastúpenej   advokátomJUDr. Miroslavom   Pekárom,   Krížna   44,   Bratislava,   ktorou   namieta   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduDunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001, za účasti Okresného súduDunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

Základné právo obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo naprejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konanívedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 p o r u š e n é   b o l i.

Okresnému   súdu   Dunajská   Streda   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cb   281/2001p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

Obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vsume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ýzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Dunajská   Streda j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnostiMÁGERSTAV, spol. s r. o., trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eura sedemdesiatšesť   centov)   na   účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   Miroslava   Pekára,Krížna 44, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., Tonkovce 384, NovýŽivot   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v citáciách   aj   „sťažovateľ“),   zastúpenej   advokátomJUDr. Miroslavom   Pekárom,   Krížna   44,   Bratislava,   ktorou   namieta   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkounapadnutého   konania   vedeného   okresným   súdom   v   procesnom   postavení   žalobkyne,v ktorom sa domáha zaplatenia istiny v sume 536 445,60 Sk s príslušenstvom (17 806,73 €s príslušenstvom)   z   titulu   uzatvorenia   zmluvy   o dielo.   Predmetom   zmluvy   o dielo   bolavýstavba predajnej jednotky v Dunajskej Strede za cenu dohodnutú v dodatku č. 2 k tejtozmluve   v sume   2 940 659,50   Sk   (bez   DPH).   Sťažovateľka   v žalobe   tvrdila,   že   dielovyhotovila a odovzdala bez vád, na základe čoho si uplatnila nárok na zaplatenie cenyza zhotovenie   diela,   ktorá   však   zo   strany   žalovaného   nebola   uhradená   v celkovejpožadovanej sume.

Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že „Súdne konanie vo veci samej bolo začaté na základe žaloby zo dňa 9. 7. 2001, čiže s rozdielom 1 mesiaca ku dňu spísania tejto sťažnosti presahuje dĺžka konania dobu 13 rokov, pričom do dnešného dňa nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.“.

Vo vzťahu ku kritériám, ktoré ústavný súd štandardne uplatňuje pri rozhodovanío sťažnostiach,   v ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažovateľkauvádza:

„1. Právna a faktická zložitosť veci Predmetom žalobného návrhu je vymáhanie peňažnej pohľadávky - doplatenie ceny diela. Vo všeobecnosti ide o právnu problematiku, ktorá patrí do bežnej rozhodovacej činnosti súdov, aj keď v podmienkach prejednávanej veci vykazovala táto problematika určité špecifiká. Po skutkovej stránke súd vo veci vykonal tri v zásade totožné znalecké dokazovania, naviac ďalšie znalecké dokazovanie z odboru ekonomiky nebolo z neznámych dôvodov vykonané, rovnako nebolo vykonané doplnenie posudku, naopak bol vypracovaný nový znalecký posudok STÚ BA. Samotná potreba znaleckého posúdenia v danom prípade netvorí podstatu problému a prieťahov v konaní, keďže je zrejmé, ako to vyplýva zo zrušujúceho uznesenia KS TT, právne a odborné posúdenie veci spočíva v troch jednoduchý krokoch:

- z hľadiska včasnej notifikácie rozdelenie uplatnených vád na zjavné a skryté (čo v zásade spravil KS TT vo svojom zrušujúcom uznesení)

- identifikácia skrytých (následných vád) a zistenie prípadnej zodpovednosti najmä z hľadiska zodpovednosti odporcu za predloženú projektovú dokumentáciu,

- následne, ak sa za tú ktorú vadu zistí aj zodpovednosť navrhovateľa, tak vyčíslenie nákladov na jej odstránenie.

Ide   o   jednoduchú   štruktúru   právneho   posúdenia   veci,   ktorú   súd   za   posledných 13 rokov   nezrealizoval   ani   náznakom.   Je   faktom,   že   vo   veci   bolo   vykonané   znalecké dokazovanie, avšak absolútne neefektívne, keďže prvé dva znalecké posudky sa vzhľadom na závery   KS   TT   stali   nepoužiteľné,   súd   sa   nepýtal   znalcov   to,   čo   pre   svoje   právne posúdenie mal zistiť, ale to čo asi z neznámych dôvodov zisťovať chcel.

2. Správanie sa účastníka konania: Sťažovateľ od začiatku konania postupuje vo veci aktívne, pričom počnúc od roku 2004 bol vo veci právne zastúpený. Sám navrhovateľ sa počnúc od roku 2003 ospravedlnil len   z dvoch   pojednávaní,   a to   25.   9.   2009 - onkologické   vyšetrenie   a 30. 08. 2013   - dlhodobo plánovaná dovolenka. V oboch prípadoch súd vytýčil tzv. krátke termíny v lehote 2 mesiacov.

3. Postup samotného súdu: V   danom   prípade   došlo   k   porušeniu   základného   práva   účastníka   konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neefektívnou a nesústredenou činnosťou, ako aj úplnou nečinnosťou súdu v konaní. Neefektívna a nesústredená činnosť pretrváva až do dnešného dňa, je zrejmá z obsahu spisu a zo stručného popisu priebehu konania. Súd v konaní   svojou   neefektívnou   činnosťou   a   nedostatočnou   organizáciou   práce   zapríčinil jednak   to,   že   celková   dĺžka   konania   presahuje   13   rokov,   súčasne   vykazuje   obdobia neospravedlniteľnej nečinnosti.“

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume12 500 €, a to z týchto dôvodov:

„-   predovšetkým   samotná   skutočnosť   porušenia   práva   sťažovateľa   pokiaľ   toto porušenie bude vyslovené,

- extrémne neprimeraná dĺžka súdneho konania,

- postup súdu, ktorý je v mnohých obdobiach poznačený úplnou nečinnosťou, inak neefektívnou a nesústredenou činnosťou,

- predmet sporu, neuhradená istina 17. 000 EUR + 15 ročný úrok z omeškania a trov konania.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v   Dunajskej   Strede   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom 5 Cb 281/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.500 €, ktoré je Okresný súd Dunajská Streda povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...

4. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania..., ktoré je Okresný súd Dunajská Streda povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Miroslava Pekára... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Náklady právneho zastúpenia sú... 338,06 €.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 501/2014-25z 10. septembra 2014 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresnéhosúdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konaloústne   pojednávanie.   Predsedníčka   okresného   súdu   v   prípise   sp.   zn.   Spr   265/2014z 13. marca 2015 okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaníuviedla:

„Podľa môjho názoru ide o vec skutkovo a právne zložitú, napriek tomu, že podľa predmetu   ide   o zaplatenie   istiny   a jej   príslušenstva.   Pohľadávka   sťažovateľa   pochádza z plnenia zmluvy o dielo. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie nariadením znaleckých posudkov   (aj   na   návrh   žalobcu)   a zadovážením   listinných   dôkazov.   Nariaďoval pojednávania,   ktoré   viackrát   boli   odročené   z dôvodu   neúčasti   žalovaného   a jeho   pr. zástupcu a z dôvodu neprítomnosti žalobcu (minimálne 3 krát). Je skutočnosťou, že súd pojednávanie dva krát odročil aj z dôvodu zváženia ďalšieho postupu.“

Vo   vzťahu   k doterajšiemu   (chronologickému)   priebehu   napadnutého   konaniasa v prípise predsedníčky okresného súdu uvádza:

«... Súdna tajomníčka dňa 20. 7. 2001 vydala výzvu na zaplatenie súdneho poplatku. Žalobca výzvu prevzal 25. 7. 2001, súdny poplatok bol uhradený 30. 7. 2001.

- Dňa 11. 9. 2001 súd vydal platobný rozkaz, ktorého písomné vyhotovenie zo súdu bolo vyexpedované 13. 9. 2001. Žalobca platobný rozkaz prevzal 18. 9. 2001. Žalovaný platobný rozkaz neprevzal, zásielka súdu bola vrátená 19. 9. 2001 s poznámkou, že adresát nebol zastihnutý.

- Dňa 3. 10. 2001 na základe pokynu súdnej tajomníčky, ktorý pokyn bol vykonaný 5. 10. 2001, bola požiadaná mestská polícia o súčinnosť pri doručovaní platobného rozkazu žalovanému.   Žalovaný   platobný   rozkaz   prevzal   dňa   22.   10.   2001   osobne   na   súde. Dňa 5. 11. 2001 žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor.

-   Vec   na   základe   pokynu   súdnej   tajomníčky   dňa   5.   11.   2001   bola   prevedená do registra Cb a pod sp. zn. 5 Cb/281/2001 bola pridelená do oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. Márie Jačekovej Sziegel. Sudkyňa vo veci vykonala tieto úkony:

- Dňa 11. 11. 2001 dala pokyn na doručenie opisu odporu žalobcovi na vyjadrenie a na vydanie výzvy žalovanému na zaplatenie súdneho poplatku. Jej pokyn bol vykonaný 5. 12. 2001. Žalobca a pr. zást. žalovaného výzvu prevzali dňa 10. 12. 2001. Súdny poplatok bol uhradený 13. 12. 2001.

- Dňa 14. 1. 2002 sudkyňa určila termín pojednávania na 26. 2. 2002.

-   Dňa   26.   2.   2002   pojednávanie   bolo   odročené   na   9.   4.   2002   z   dôvodu,   že na pojednávania   sa   nedostavil   žalovaný   a   jeho   pr.   zástupca,   ktorý   svoju   neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie iného pojednávania.

- Dňa 9. 4. 2002 pojednávanie opäť bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa nedostavil žalovaný ani jeho pr. zást, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu hospitalizácie.

- Ďalší termín pojednávania bol určený dňa 7. 5. 2002 na 18. 6. 2002.

- Dňa 18. 6. 2002 pojednávanie bolo odročené na 23. 8. 2002 z dôvodu, že sa účastníci konania, ani pr. zástupcovia nedostavili.

- Dňa 27. 8. 2002 pojednávanie opäť bolo odročené a to na 3. 10. 2002 z dôvodu, že sa   nedostavili   účastníci   konania,   ani   pr.   zástupca   žalovaného.   Žalobca   svoju   neúčasť písomne ospravedlnil.

- Dňa 3. 10. 2002 pojednávanie opäť bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa nedostavili účastníci.

- Dňa 4. 10. 2002 sudkyňa určila termín pojednávania na 31. 10. 2002.

-   Dňa   31.   10.   2002   na   pojednávaní   boli   prítomní   účastníci   konania,   ktorí   boli vypočutí. Pojednávanie bolo odročené na 3. 12. 2002 za účelom predvolania svedkov. Žalovanému bolo uložené doložiť do spisu kompletnú stavebnú dokumentáciu.

-   Dňa   3.   12.   2002 pojednávanie bolo odročené na   9.   1.   2003 z   dôvodu,   že sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky dňa 3. 12. 2002 a žiadal odročiť pojednávania z dôvodu, že chce byť prítomný pri vypočutí svedkov. Dodatočne ospravedlnenie zaslal aj písomne.

-   Dňa   9.   1.   2003   na   pojednávaní   boli   vypočutí   účastníci   konania   a   predvolaní svedkovia.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva.

- Dňa 3. 5. 2003 bolo vypracované uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a spisový materiál bol postúpený pribratému znalcovi, ktorý ho prevzal 4. 7. 2003. Znalec dňa 4. 8. 2003 oznámil súdu, že od roku 2000 nie je už znalcom.

- Dňa 16. 9. 2003 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pribratému znalcovi, aby súdu vrátil spisový materiál, výzvu prevzal 29. 9. 2003.

- Dňa 21. 10. 2003 súd do konania pribral iného znalca.

-   Dňa   12.   1.   2004   sudkyňa   dala   pokyn   na   urgovanie   predloženia   znaleckého posudku. Jej pokyn bol vykonaný 12. 1. 2004.

- Dňa 6. 2. 2004 znalec predložil na súd znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.

-   Dňa   18.   2.   2004   súdnemu   znalcovi   bola   priznaná   odmena   za   vyhotovenie znaleckého   posudku.   Vyjadrenie   k   znaleckému   posudku   na   súd   bolo   doručené   od žalovaného 12. 3. 2004. Žalobca prostredníctvom pr. zástupcu dňa 17. 3. 2004 zaslal súdu splnomocnenie pre pr. zástupcu, žiadal predĺžiť lehotu na vyjadrenie k znaleckému posudku a zaslanie fotokópií zápisníc zo súdnych pojednávaní.

-   Dňa   13.   4.   2004   sudkyňa   dala   pokyn   na   vydanie   urgencie   pre   žalobcu na predloženie vyjadrenia k znaleckému posudku. Žalobca dňa 17. 5. 2004 žiadal predĺžiť lehotu   na   podanie   vyjadrenia   k   znaleckému   posudku.   Vyjadrenie   žalobcu   na   súd   bolo doručené 18. 6. 2004.

- Dňa 17. 5. 2004 sudkyňa určila termín pojednávania na 22. 6. 2004.

- Dňa 22. 6. 2004 na pojednávaní súd krátkou cestou doručil vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku pr. zást. žalovaného. Bol vypočutý aj pribratý znalec. Pojednávanie bolo odročené na neurčito a znalcovi bolo uložené v lehote 10 dní vyjadriť sa k námietkam účastníkov konania. Spis bol uložený na lehotu 4. 7. 2004.

-   Dňa   6.   7.   2004   sudkyňa   dala   pokyn   na   vydanie   výzvy   pre   súdneho   znalca na predloženie vyjadrenia k námietkam účastníkov.

- Dňa 16. 7. 2004 v spise bol urobený záznam o tom, že súdny znalec písomne oznámil, že svoje vyjadrenie už zaslal. Následne do spisu bolo založené stanovisko znalca k námietkam účastníkov, ktoré na súd bolo doručené 8. 7. 2004.

- Dňa 5. 8. 2004 sudkyňa dala pokyn, aby stanovisko znalca bolo ofotené a doručené pr. zástupcom účastníkov konania na vyjadrenie a predloženie ďalších dôkazov v lehote 15 dní.

- Dňa 17. 9. 2004 sudkyňa určila termín pojednávania na 5. 11. 2004.

- Dňa 5. 11. 2004 na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, bol prítomný jeho pr. zást. Pr. zást. žalobcu navrhol nariadiť nové znalecké dokazovanie, z dôvodu, že podľa neho znalecký   posudok   nevyriešil   tie   otázky,   ktoré   boli   kladené   znalcovi   a   žiadal   prípade nariadenia   znaleckého   dokazovania   poskytnúť   primeranú   lehotu   na   predloženie   otázok pre znalca. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, s tým, že pr. zást. účastníkov bolo uložené v lehote do 15. 11. 2004 predložiť súdu otázky, ktoré majú byť položené znalcovi. Žalovaný   otázky   na   súd   doručil   15.   11.   2004   a   žalobca   otázky   na   súd   doručil dňa 27. 1. 2005.

-   Dňa   14.   3.   2005   súd   vo   veci   opäť   nariadil   znalecké   dokazovanie   z   odboru ekonomiky,   odvetvie   účtovníctvo.   Písomné   vyhotovenie   uznesenia   zo   súdu   bolo vyexpedované 16. 3. 2005. Pribratý znalec dňa 30. 3. 2005 oznámil súdu, že znalecký úkon nemôže vykonať pretože pôsobí ako znalec v odbore ekonomika a podnikanie v odvetví finančníctvo a nie účtovníctvo. Zároveň bol súdu vrátený aj spis.

- Dňa 20. 3. 2006 súd do konania pribral dvoch znalcov z odboru stavebníctva, odvetvie   porúch   stavieb   a   statika   a   projektovania   stavieb, a. Pribratý súdny znalec dňa 2. 5. 2006 požiadal súd o doplnenie materiálov k znaleckému posudku a o poskytnutie preddavku na vykonanie znaleckého úkonu.

-   Dňa   28.   6.   2006   súd   pribratému   súdnemu   znalcovi   poskytol   preddavok na vykonanie znaleckého úkonu.

-   Dňa   13.   11.   2006   sudkyňa   dala   pokyn   na   urgovanie   vyhotovenia   znaleckého posudku. Súdny znalec výzvu prevzal 28. 11. 2006 a jeho odpoveď na súd bola doručená 15. 12. 2006.

-   Dňa   21.   1.   2007   sudkyňa   dala   pokyn,   aby   uznesenie   o   nariadení   znaleckého dokazovania bolo doručené aj druhému pribratému znalcovi s tým, že spisový materiál v tom čase sa už nachádzal u znalca. O tejto úprave bol upovedomený aj. Súdni znalci uznesenia súdu a oznámenia prevzali 16. 2. 2007.

- Dňa 26. 2. 2007 súdny znalec oznámil súdu, že požiadal MS SR   o   vyčiarknutie   zo   zoznamu   znalcov   pre   odvetvie   projektovanie   v   stavebníctve.   Na základe uvedeného súd dňa 7. 3. 2007 vydal uznesenie, ktorým pozmenil svoje uznesenie zo dňa   20. 3.   2006   a   namiesto do   konania   pribral   znalkyňu

.

- Dňa 10. 5. 2007 pribratá znalkyňa oznámila súdu, že už nevykonáva činnosť v oblasti projektovania v stavebníctve a požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov v uvedenom odvetví.

- Dňa 5. 5. 2007 súd zrušil svoje uznesenie zo dňa 7. 3. 2007 v časti poverenia znalkyne a do konania ako druhého znalca pribral znalkyňu

.

- Dňa 6. 7. 2007 pribratá znalkyňa oznámil súdu, že žiada Ministerstvo   spravodlivosti   SR   o   vyčiarknutie   zo   zoznamu   znalcov   pre   odvetvie projektovanie v stavebníctve.

- Dňa 19. 11. 2007 súd svoje uznesenie zo dňa 5. 5. 2007 v časti pribratia znalkyne zrušil a   do konania   ako druhého   znalca   pribral

. Znalkyňa uznesenie súdu neprevzala, zásielka na súd bola vrátená 5. 12. 2007.

- Dňa 11. 3. 2008 sudkyňa dala pokyn na opätovné doručenie uznesenia uvedenej znalkyni, ktorá uznesenie prevzala 19. 3. 2008.

- Dňa 22. 4. 2008 sudkyňa dala pokyn na uloženie spisu na lehotu 15. 6. 2008. Dňa 19. 6. 2008 sudkyňa dala pokyn na urgovania vykonania znaleckého úkonu. Súdni znalci   urgenciu   prevzali   10.   7.   2008   a   12.   7.   2008.   Na   urgenciu   reagoval   znalec a oznámil súdu, že doteraz sa mu nepodarilo spojiť s druhým pribratým znalcom.

-   Dňa   5.   9.   2008   sudkyňa   dala   pokyn,   aby   bol   vyzvaný   druhý   pribratý   znalec na oznámenie   prečo   sa   nekontaktoval   so   znalcom.   Jej   pokyn   bol vykonaný   8.   9.   2008.   Súdny   znalec   výzvu   prevzal   2.   10.   2008.   Na   výzvu   súdu   znalec nereagoval.

-   Dňa   20.   11.   2008   sudkyňa   dala   pokyn   na   vydanie   výzvy   pre   znalca, aby oznámil súdu, či už druhý pribratý znalec s ním spolupracuje. Súdny znalec výzvu prevzal 29. 12. 2008. Reagoval na ňu oznámením doručeným na súd 5. 1. 2009 a oznámil, že znalecký posudok vyhotoví v priebehu februára 2009.

- Dňa 12. 1. 2009 sudkyňa dala pokyn, aby spis bol uložený na lehotu 15. 2. 2009 a súdny znalec bol telefonicky upovedomený o tom, že súhlasí s tým, aby posudok bol vyhotovený v mesiaci február.

- Dňa 27. 2. 2009 súdny znalec predložil na súd znalecký posudok.

-   Dňa   2.   3.   2009   sudkyňa   dala   pokyn   na   doručenie   znaleckého   posudku pr. zástupcom   účastníkov,   ktorí   znalecký   posudok   prevzali   5.   3.   2009   a   11.   3.   2009. Vyjadrenia na súd boli doručené 23. 3. 2009 a 20. 5. 2009.

- Dňa 31. 3. 2009 sudkyňa určila termín pojednávania na 26. 5. 2009.

- Dňa 2. 4. 2009 súd rozhodol o odmene znalca.

- Dňa 20. 5. 2009 znalec predložil na súd znalecký posudok.

- Dňa 26. 5. 2009 na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, jeho neúčasť ospravedlnil jeho pr. zást. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, s tým, že bude vyžiadaný spis bývalého Stavebného úradu, odbor životného prostredia.

- Dňa 29. 5. 2009 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie spisu bývalého Stavebného úradu, odbor životného prostredia od Mestského úradu Dunajská Streda.

- Dňa 3. 6. 2009 bol spísaný úradný záznam o tom, že podľa oznámenia Mestského úradu Dunajská Streda predmetný spis eviduje Obvodný úrad Dunajská Streda.

- Dňa 9. 6. 2009 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie spisu bývalého Stavebného úradu,   odbor   životného   prostredia   od   Obvodného   úradu   Dunajská   Streda.   Oznámenie na súd bolo doručené 26. 6. 2009 s tým, že v archíve predmetný spis sa nenachádza.

- Dňa 14. 8. 2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie výzvy pr. zást. žalovaného, aby oznámil súdu adresu, projektanta stavby. Jej pokyn bol vykonaný 14. 8. 2009. Odpoveď pr. zást. žalovaného na súd bola doručená 8. 9. 2009.

- Dňa 16. 9. 2009 sudkyňa určila termín pojednávania na 27. 10. 2009.

- Dňa 28. 9. 2009 pr. zást. žalobcu doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania.

-   Dňa   1.   10.   2009   sudkyňa   dala   pokyn   na   vydanie   výzvy   pr.   zást.   žalobcu na doručenie lekárskeho potvrdenia o hospitalizácii konateľa žalobcu. Odpoveď na súd bola doručená 20. 10. 2009.

- Dňa 27. 10. 2009 na pojednávaní pr. zástupcovia účastníkov predniesli konečné návrhy a pojednávanie bolo odročené na 13. 11. 2009 za účelom vyhlásenia rozsudku.

- Dňa 13. 11. 2009 na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok. Písomné vyhotovenie rozsudku zo súdu bolo vyexpedované 13. 11. 2009.

- Dňa 30. 11. 2009 žalobca podal proti rozsudku odvolanie.

- Dňa 30. 11. 2009 sudkyňa dala pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý dňa 1. 12. 2009 dal pokyn na vydanie uznesenia na zaplatenie súdneho poplatku   za   podané   odvolanie   a   na   vydanie   výzvy   pr.   zást.   žalovaného   na   vyjadrenie k odvolaniu.   Jeho   pokyn   bol   vydaný   3.   12.   2009.   Vyjadrenie   žalovaného   na   súd   bolo doručené 16. 12. 2009 a žalobca súdny poplatok uhradil 14. 12. 2009. Spisový materiál dňa 28. 12. 2009 bol doručený na Krajský súd v Trnave na rozhodnutie o odvolaní.

- Dňa 31. 5. 2010 krajský súd napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, následne spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 9. 7. 2010.

- Dňa 18. 8. 2010 sudkyňa dala pokyn na opakované vyžiadanie spisu bývalého Okresného úradu. Jej pokyn bol vykonaný 19. 8. 2010.

- Dňa 27. 8. 2010 bol na súd doručený spis od Obvodného úradu Dunajská Streda.

- Dňa 25. 8. 2010 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu k uzneseniu krajského súdu.

- Dňa 23. 9. 2010 sudkyňa dala pokyn na doručenie vyjadrenia žalobcu pr. zást. žalovaného,   na   vydanie   výzvy   pr.   zást.   žalovaného   na   predloženie   ďalších   dôkazov a na vydanie žiadosti Obvodnému úradu Dunajská Streda.

- Dňa 13. 12. 2010 pr. zást. žalovaného žiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov.

- Dňa 1. 2. 2011 sudkyňa určila termín pojednávania na 29. 3. 2011.

- Dňa 23. 03. 2011 pr. zást. žalovaného predložil súdu požadované doklady, návrh na výsluch svedkov a žiadosť o odročenie pojednávania.

- Dňa 29. 3. 2011 na pojednávaní boli vypočutí znalec a svedok, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd vyhodnotí vykonané dôkazy a zváži ďalší postup vo veci.

-   Dňa   1.   4.   2011   sudkyňa   dala   pokyn   na   vyžiadanie   ďalšieho   spisu   bývalého Obvodného úradu Dunajská Streda. Jej pokyn bol vykonaný 2. 6. 2011. Spis na súd bol doručený 14. 6. 2011.

-   Dňa   17.   8.   2011   súd   rozhodol   o   odmene   znalca.   Uznesenie   zo   súdu   bolo vyexpedované 22. 8. 2011 a dňom 13. 9. 2011 nadobudlo právoplatnosť.

- Dňa 29. 9. 2011 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy znalcovi. Odpoveď znalca bola na súd doručená 18. 10. 2011.

-   Dňa   24.   10.   2011   vyšší   súdny   úradník   dal   pokyn   na   vydanie   výzvy   znalcovi, aby svoju žiadosť čo do označenia nehnuteľnosti upresnil. Jeho pokyn bol vykonaný 26. 10. 2011. Odpoveď znalca bola na súd doručená 08. 11. 2011.

-   Dňa   24.   10.   2011   súd   priznal   znalcovi preddavok na vypracovanie   znaleckého   posudku.   Písomné   vyhotovenie   uznesenie   zo   súdu   bolo vyexpedované 26. 10. 2011 a dňom 16. 11. 2011 nadobudlo právoplatnosť.

-   Dňa   18.   11.   2011   vyšší   súdny   úradník   dal   pokyn   na   vydanie   výzvy   znalcovi. Odpoveď znalca bola na súd doručená 30. 11. 2011.

- Dňa 27. 1. 2012 sudkyňa dala pokyn na základe odpovede znalca na vyžiadanie originálov dokladov do Správy katastra Dunajská Streda. Odpoveď na súd bola doručená 23. 2. 2012.

-   Dňa   28.   2.   2012   sudkyňa   dala   pokyn   na   doručenie   originálov   zadovážených dokladov znalcovi. Jej pokyn bol vykonaný 28. 2. 2012. Súdny znalec dňa   16.   3.   2012   oznámil   súdu,   že   bol   zo   zoznamu   znalcov vyčiarknutý,   preto   nemôže   pokračovať   vo   vyhotovení   požadovaného   znaleckého   úkonu. Vrátil súdu aj spisový materiál.

- Dňa 19. 4. 2012 vyšší súdny úradník elektronicky sa obrátil na s dopytom, v akej lehote by vedel vykonať znalecký úkon. Žiadosť uvedenému znalcovi bola zaslaná aj poštou, ktorú prevzal 24. 4. 2015.

- Dňa 7. 5. 2012 znalec nahliadol do spisového materiálu a dňa 24. 5. 2012 oznámil súdu, že problematika je komplikovaná, mali by ju riešiť minimálne traja odborníci. On je pracovne vyťažený, rieši 4 zadané znalecké úkony. Doporučil súdu problém riešiť cez Ústav súdneho znalectva.

- Dňa 29. 6. 2012 súd do konania pribral Ústav súdneho znalectva Stavebnej fakulty Slovenskej   technickej   Univerzity   v   Bratislave,   odvetvie   poruchy   stavieb,   statika a projektovanie stavieb.

- Dňa 2. 8. 2012 pr. zást. žalobcu žiadal súd o opravu uznesenia zo dňa 29. 6. 2012.

- Dňa 20. 9. 2012 súd opravil svoje uznesenie zo dňa 29. 6. 2002 v časti výšky preddavku na znalecký posudok.

- Dňa 8. 10. 2012 Obvodný úrad Dunajská Streda žiadal vrátenie spisu. Súd mu oznámil, že predmetný spis je pripojený do súdneho spisu, ktorý sa nachádza u súdneho znalca.

- Dňa 30. 11. 2012 Ústav súdneho znalectva oznámil súdu dátum vykonania miestnej obhliadky a žiadal súhlas k použitiu motorového vozidla na miestnu ohliadku.

- Dňa 16. 1. 2013 bol na súd doručený znalecký posudok.

- Dňa 21. 1. 2013 sudkyňa dala pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom konania.   Žalovaný   dňa   6.   2.   2013   požiadal   súd   o   predĺženie   lehoty   na   vyjadrenie k znaleckému posudku o 25 dní. Pr. zást. žalobcu vyjadrenie k znaleckému posudku zaslal dňa 21. 2. 2013.

- Dňa 21. 2. 2013 vyšší súdny úradník dal pokyn na vydanie výzvy znaleckému ústavu na špecifikáciu znaleckej odmeny. Jeho pokyn bol vykonaný 21. 2. 2013.

- Dňa 18. 3. 2013 pr. zást. žalovaného zaslal vyjadrenie k znaleckému posudku.

- Dňa 21. 3. 2013 znalecký ústav zaslal súdu špecifikáciu vyúčtovania znalečného.

- Dňa 28. 3. 2013 súd rozhodol o odmene znalca.

- Dňa 18. 07. 2013 sudkyňa určila termín pojednávania na 30. 8. 2013.

- Dňa 1. 8. 2013 a 2. 8. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie znaleckého ústavu k projektu sanácií.

- Dňa 14. 8. 2013 pr. zást. žalobcu   žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania   dovolenky,   aj   pr.   zást.   žalovaného   zaslal   súdu   vyjadrenie   k   žiadosti   žalobcu o odročenie pojednávania.

- Dňa 15. 8. 2013 sudkyňa dala pokyn na odročenie termínu pojednávania zo dňa 30. 8. 2013 na 3. 10. 2013.

- Dňa 5. 9. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a návrh na výsluh svedka. Návrhu na výsluch svedka súd vyhovel a svedok bol predvolaný na 3. 10. 2013.

- Dňa 2. 10. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného.

- Dňa 3. 10. 2013 na pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a prítomný svedok. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd urobí dotaz na Slovenskú sporiteľňu a na znalecký ústav.

- Dňa 10. 10. 2013 žalovaný predložil súdu zmluvu o dielo.

- Dňa 11. 10. 2013 sudkyňa dala pokyn na vydanie žiadosti znaleckému ústavu na vyjadrenie k výpovedi svedka. Odpoveď na súd bola doručená 20. 11. 2013.

- Dňa 5. 12. 2013 pr. zást. žalobcu doručil súdu vyjadrenie k zmluve o dielo.

- Dňa 26. 4. 2014 sudkyňa určila termín pojednávania na 10. 6. 2014.

- Dňa 14. 5. 2014 pr. zást. žalobcu oznámil súdu adresu navrhnutého svedka.

- Dňa 10. 6. 2014 (na zápisnici omylom je uvedený dátum 6. 6. 2014) na pojednávaní boli   vypočutí   účastníci   konania   a   prítomný   svedok.   Pojednávanie   bolo   odročené na 11. 7. 2014 za účelom konfrontácie výpovede dvoch svedkov.

- Dňa 1. 7. 2014 pr. zást. žalovaného doručil súdu návrh na výsluch ďalšieho svedka, ktorý bol dodatočne predvolaný na pojednávanie.

- Dňa 11. 7. 2014 na pojednávaní bol vypočutý navrhnutý svedok a pojednávanie bolo odročené na 23. 9. 2014 za účelom opätovného predvolania jedného z dvoch svedkov, ktorý sa nedostavil na pojednávanie.

- Dňa 14. 7. 2014 pr. zást. žalovaného predložil súdu fotokópiu zmluvy o dielo. Dňa 22. 9. 2014 žalovaný doručil súdu vyjadrenie.

- Dňa 23. 9. 2014 na pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd zváži ďalší postup v konaní.

- Dňa 8. 1. 2015 sudkyňa určila termín pojednávania na 20. 2. 2015.

- Dňa 3. 2. 2015 pr. zást. žalobcu predložil na súd konečný návrh.

- Dňa 19. 2. 2015 pr. zást. žalovaného predložil súdu konečný návrh.

- Dňa 20. 2. 2015 na pojednávaní pr. zástupcovia predniesli svoje záverečné návrhy a pojednávanie bolo odročené na 10. 3. 2015 za účelom vyhlásenia rozsudku.

- Dňa 26. 2. 2015 pr. zást. žalobcu predložil na súd východiská pre uplatnenie trov konania.

-   Dňa   3.   3.   2015   pr.   zást.   žalovaného   predložil   súdu   dodatok   k   písomnému záverečnému návrhu.

-   Dňa   10.   3.   2015   na   pojednávaní   súd   vyhlásil   medzitýmny   rozsudok,   citujem: „nárok žalobcu čo do základu nároku je daný, o výške pohľadávky a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku“.»

Keďže prehľad procesných úkonov uvedený v prípise predsedníčky okresného súduzodpovedá zisteniam ústavného súdu vyplývajúcim zo zapožičaného súdneho spisu, ústavnýsúd ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky.

Ústavný   súd   následne   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby   sa   vyjadrilk tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedníčkyokresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupcasťažovateľky   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   13.   apríla   2015   oznámil,   že   netrvána ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu predovšetkýmuviedol:

„1. Okresný súd v Dunajskej Strede „medzitýmnym rozsudkom“ rozhodol o nároku, ktorý nikto v konaní nespochybňoval! Nikto, ani sám všeobecný súd (viď podrobne už spomínaná strana 3 a 4 rozsudku zo dňa 13. 11. 2009), ani súd odvolací, ani samotný odporca a už vôbec nie navrhovateľ predsa nespochybnili základ uplatneného nároku! Nie je zrejmé, prečo po 13 a pol roku súd medzitýmne rozhodoval o niečom, čo nebolo sporné!   Tento   zmätočný   postup   súdu   a   medzitýmny   kvázirozsudok   prekvapil   tak navrhovateľa ako aj odporcu, pričom žiaden z účastníkov nepodal opravný prostriedok, pretože   nebolo   voči   čomu.   Medzitýmny   rozsudok   o   základe   nároku   uplatneného navrhovateľom je ďalším príkladom neefektívnej činnosti súdu prvého stupňa, keďže ten rozhodol   o   niečom,   čo   nebolo   nikdy   sporné,   ide   o   rozsudok,   ktorý   žiadnym   spôsobom neodstránil, a to ani čiastočne, právnu neistotu v postavení účastníkov konania, zároveň ide o   rozsudok,   ktorý   žiadnym   spôsobom   neprispeje   k   rozhodnutiu   vo   veci   samej.   Ide   o rozsudok zbytočný.

2. Čo sa týka zadováženia listinných dôkazov, tak súd v priebehu takmer 14 rokov zadovažoval podľa vedomosti navrhovateľa jedine príslušný spis zo stavebného úradu, ktorý sa týkal stavby diela. Vyžiadanie si spisu stavebného úradu nijak nedopadá na obťažnosť či zložitosť konania, ide o jednoduchý a nenáročný úkon, ktorým by všeobecný súd nemal vôbec argumentovať.

Čo   sa   týka   znaleckého   dokazovania   je   nesporné,   že   v   konaní   bolo   vykonaných viacero znaleckých posudkov. V tomto smere je však nutné poukázať na zrušujúce uznesenie KS TT, ktorým bol zrušený prvý rozsudok okresného súdu v DS a z ktorého obsahuje zrejmé, že vykonávanie znaleckého dokazovania bolo neúčelné!

3.   Súd   ďalej   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   minimálne   3x   bolo   pojednávanie odročené z príčin na strane sťažovateľa. Táto skutočnosť vyplýva aj z podanej sťažnosti, pričom máme za to, že nemá žiaden dopad na takmer 14 ročné trvanie sporu. Navrhovateľ sa   vždy   ospravedlnil   v   primeranom   predstihu   a   súčasne   uviedol   dôvodné   prekážky (onkologické   ochorenie,   dlhodobo   plánovaná   letná   dovolenka   30.   08.   2013   -   naviac 29. 8. 2013 bol štátny sviatok a nasledoval tzv. predĺžený víkend), v oboch prípadoch súd obratom   vytýčil   krátke   termíny,   čiže   tieto   skutočnosti   nemali   dopad   na   trvanie   sporu. Rovnako   sa   účastníci   konania   2x   spoločne   nezúčastnili   vytýčeného   pojednávania v 8,10/2002 z dôvodu, že medzi nimi prebiehali mimosúdne rokovania, ktoré však boli neúspešné. Tieto 4 prípady dôvodných neúčasti mali zanedbateľný, takmer nulový dopad na trvanie sporu v maximálnej možnej súhrnnej dĺžke 4 mesiacov z celkových 13 rokov a 10 mesiacov.“

V podaní doručenom ústavnému súdu 13. apríla 2015 právny zástupca sťažovateľkytiež   uviedol,   že   sa   domáha   úhrady   trov   konania   pred   ústavným   súdom   v celkovejsume 518,76 €.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretožedospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodunemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01,I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť presudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť   lenz dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie   odročuje,   predsedasenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súdprihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význampre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavnýsúd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Vo vzťahu k právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetnapadnutého konania (sťažovateľka sa ako žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 17 806,73 €s príslušenstvom   z   titulu   nárokov   vyplývajúcich   zo   zmluvy   o   dielo)   po   skutkovej   aniprávnej stránke nemožno hodnotiť za taký zložitý, aby mohol ospravedlniť jeho doterajšiuzjavne neprimeranú dĺžku (takmer 14 rokov). Na tomto závere nič nemení skutočnosť,že ústavný súd čiastočne akceptuje obranu okresného súdu v časti týkajúcej sa faktickejzložitosti veci, predovšetkým z hľadiska časovo náročnejších požiadaviek na uskutočnenieobjektívneho znaleckého dokazovania.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, čiv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo spisovej dokumentácie nezistil žiadne zásadnejšieokolnosti, ktorými sťažovateľka mohla prispieť ku vzniku prieťahov v napadnutom konaní.V tejto   súvislosti   k tvrdeniam   predsedníčky   okresného   súdu   o nevyhnutnosti   odročeniapojednávaní   z dôvodu   neprítomnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   odkazuje   na   obranusťažovateľky k týmto tvrdeniam vyplývajúcu z vyjadrenia jej právneho zástupcu doručenéhoústavnému súdu 13. apríla 2015 (bod 3 podania právneho zástupcu sťažovateľky, pozn.).

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konanídošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavnýsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahyv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jehoneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnejneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdompod sp. zn. 5 Cb 281/2001, ktoré sa začalo 9. júla 2001, trvá takmer 14 rokov a dosiaľ nie jeprávoplatne skončené.

Z doterajšieho   priebehu   konania   popísaného   v časti   I   tohto   nálezu   vyplýva,   žeokresný súd v napadnutom konaní v zásade konal plynulo, t. j. bez období dlhodobejšejneodôvodnenej   nečinnosti   (k   obdobiam   krátkodobej   nečinnosti   došlo   napr.   v   obdobíod januára 2003, keď okresný súd uskutočnil pojednávanie, do mája 2003, keď uznesením č. k. 5 Cb 281/2001-102 nariadil znalecké dokazovanie, alebo v období od marca 2013, keďrozhodol o priznaní odmeny ustanovenému znaleckému ústavu, do júla 2013, keď okresnýsúd určil termín pojednávania, a od 5. decembra 2013, keď sťažovateľka doručila okresnémusúdu   vyjadrenie,   až   do   apríla   2014,   keď   bol   vo   veci   nariadený   termín   pojednávaniana 10. jún 2014, pozn.). Bez ohľadu na túto skutočnosť ústavný súd v súlade so svojouustálenou judikatúrou (napr. IV. ÚS 121/2011, IV. ÚS 188/2011) konštatuje, že doterajšiuzjavne   neprimeranú   dobu   napadnutého   konania,   ktoré   ani   po   takmer   14   rokoch   nie   jeprávoplatne skončené, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska považovať za akceptovateľnú,keďže vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci celkom zjavne naznačuje, žepostup okresného súdu bol ako celok   nesústredený a neefektívny, a teda nerešpektujúcipožiadavky vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento záver okremdoterajšej dĺžky napadnutého konania potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia Krajského súduv Trnave sp. zn. 21 Cob 486/2009 z 31. mája 2010, ktorým bol zrušený rozsudok okresnéhosúdu   z 13. novembra   2009   vydaný   v napadnutom   konaní.   Z označeného   uzneseniaodvolacieho súdu totiž vyplýva, že dôvodom zrušenia označeného rozsudku okresného súdubol predovšetkým nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie.

V konkrétnych   okolnostiach   ústavný   súd   hodnotí   ako   nesústredenú   činnosť,   tedačinnosť   nevedúcu   efektívne   k   odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľky   v napadnutomkonaní taktiež postup okresného súdu súvisiaci s nariaďovaním znaleckého dokazovania.K nie   zanedbateľnému   predĺženiu   napadnutého   konania   podľa   názoru   ústavného   súduprispela   aj   skutočnosť,   že   okresný   súd   nevyužíval   procesné   prostriedky,   ktoré   slúžiana zaistenie vypracovania a predloženia znaleckého posudku v súdom určených lehotách.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti poukazuje na svoju doterajšiujudikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosťorganizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil stav právnejneistoty, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré muna tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 OSP), aj vo vzťahuk súdnemu   znalcovi.   Všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosťaj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku.

Okrem   uvedeného   neostalo   bez   povšimnutia   ústavného   súdu   ani   procesnépochybenie   okresného   súdu,   v dôsledku   ktorého   bolo   uznesenie   okresného   súduo znaleckom dokazovaní z 20. marca 2006 doručované ustanovenému súdnemu znalcovi až   v priebehu   februára   2007   (pokyn   zákonnej   sudkynena doručovanie na č. l. 204).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou neefektívnoučinnosťou v napadnutom konaní spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základnéprávo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Z   prehľadu   procesných   úkonov   vykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva,   žeokresný súd na pojednávaní 10. marca 2015 vyhlásil medzitýmny rozsudok s výrokom„nárok žalobcu čo do základu nároku je daný, o výške pohľadávky a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku“. Napadnuté konanie vo veci sťažovateľky, čo sa týka„výšky   pohľadávky“ a „trov   konania“ (teda   vo   veci   predmetu   konania   –   zaplateniafinančnej pohľadávky, pozn. ), nie je teda do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnostiskončené ani v prvostupňovom súdnom konaní, a preto ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 konalbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 12500 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádzazo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z doterajšej   neprimeranej   dĺžky   napadnutého   konania,   ako   ajs prihliadnutím na charakter neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, ústavnýsúd   dospel   k   názoru,   že   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v sume   5 000   €   budeprimerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátomJUDr.   Miroslavom   Pekárom.   Ústavný   súd   vychádzal   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trovkonania   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republikyza I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2   úkony urobené v roku 2014), a z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839 € (za 1 úkon urobený v roku 2015).

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podaniesťažnosti a vyjadrenie z 13. apríla 2015) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13aods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijnýpaušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, za jeden úkonvykonaný v roku 2015 priznal 139,83 €, čo spolu s režijným paušálom 8,39 € po zvýšenío 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 518,76€ (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015