znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 501/2011-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   B.,   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   H.   K., Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 408/99 v čase po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2011 doručená   sťažnosť   K.   B.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 408/99 v čase po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že s právoplatnosťou od 27. februára 1999 (keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie sp. zn. 17 C 1325/98 zo 14. decembra 1998, ktorým bol predmetný nárok vylúčený sa samostatné konanie, pozn.) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 408/99 okresný súd koná o žalobe sťažovateľa o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za stratu na zárobku. Týchto nárokov sa sťažovateľ domáha voči D. (ďalej len „žalovaný“) v dôsledku utrpenia úrazu pri cestovaní mestskou hromadnou dopravou. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd koná v tejto jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, a to aj napriek skutočnosti, že ústavný súd už v minulosti nálezom č. k. I. ÚS 57/05-29 z 2. júna 2005 vyslovil, že postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a prikázal okresnému súdu vo veci konať. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že dôsledkom postupu   okresného   súdu   sa   neustále   a bezdôvodne   predlžuje   stav   jeho   právnej   neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Napriek nálezu Ústavného súdu SR, nekonal Okresný súd bez zbytočných prieťahov a vec nebola do dnešného dňa právoplatne skončená....

Chcem   uviesť,   že   prieťahy   v   súdnom   konaní   vo   mne   vyvolávajú   psychický   stav neistoty bezprávia a pocit nespravodlivosti. Pri ujme spôsobenej na zdraví vzniká osobitný komplex práv na jej náhradu, konkrétne právo na stratu na zárobku, náhrada za stratu na dôchodku, právo na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, ako aj právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach a v sťažení spoločenského uplatnenia.

Práve   bolestné   a   náhrada   za   sťaženie   spoločenského   uplatnenia   sú   právami osobnostnými, ktoré sa viažu výhradne na osobu a zanikajú najneskôr smrťou poškodeného. Práve pri   týchto právach je   potrebné,   aby súdy konali promptne a podľa   možnosti   čo najrýchlejšie, aby spôsobená ujma bola čo najskôr zmiernená....

Vzhľadom   na   dĺžku   konania   som   si   nemohol   a   nemôžem   tieto   statky   doteraz zaobstarať a s prihliadnutím na pokles hodnoty peňazí, t. j. toho, čo si môže človek reálne za určitú sumu zaobstarať bude prípadné odškodnenie symbolické.

Skutočnosť,   že   súd   vo   veci   do   dnešného   dňa   nerozhodol   vo   mne   vyvoláva   stav neistoty,   bezprávia   a   nespravodlivosti   a   nervozitu,   ktorý   trvá   už   mnoho   rokov   a   mám pochybnosti, či vôbec niekedy odškodnený budem.“

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod č. k. 17 C 408/99, porušené.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 C 408/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 6000,-€, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľom   namietané   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   408/99   v čase   po   rozhodnutí   ústavného   súdu sp. zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005.

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005 okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 408/99 vykonal tieto procesné úkony:

Dňa 24. novembra 2005 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok súdneho znalca   z odboru   úrazovej   chirurgie   spolu   s vyúčtovaním   znalečného.   Okresný   súd 16. decembra 2005 nariadil pojednávanie na 6. február 2006 a uznesením zo 16. januára 2006 rozhodol o priznaní znalečného. Dňa 17. januára 2006 okresný súd zaslal znalecký posudok   na   vyjadrenie   účastníkom   konania,   pričom   1.   februára   2006   právny   zástupca sťažovateľa oznámil, že voči znaleckému posudku nemá žiadne výhrady. Dňa 3. februára 2006 vedľajší účastník konania (A., a. s.; ďalej len „vedľajší účastník“) podal odvolanie proti uzneseniu o priznaní znalečného. Na pojednávaní konanom 6. februára 2006 bol po vypočutí účastníkov konania vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd uložil žalovanému zaplatiť sťažovateľovi 16 200 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol.

Predseda   okresného   súdu   28.   február   2006   súhlasil   s predĺžením   lehoty   na vypracovanie   rozsudku   do   17.   marca   2006.   Dňa   30.   marca   2006   okresný   súd   vydal k rozsudku   doplňujúci   rozsudok   vo   vzťahu   k otázke   trov   konania,   6.   apríla   2006   sa sťažovateľ odvolal proti rozsudku a 12. apríla 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku.

Krajský súd rozsudkom sp.   zn. 1 Co 167/06 z 22. mája 2008 potvrdil   rozsudok okresného súdu   v spojení s doplňujúcim   rozsudkom   v zamietavom   výroku   týkajúcom   sa nároku   za   sťaženie   spoločenského   uplatnenia   a súčasne   ho   zrušil   v zamietavom   výroku o náhrade za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti a v tomto rozsahu vrátil vec na   ďalšie   konanie   a opätovné   rozhodnutie   okresnému   súdu.   Spis   bol   vrátený   späť okresnému súdu 21. augusta 2008 a 14. októbra 2008 okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu na konanie o odvolaní vedľajšieho účastníka konania z 3. februára 2006. Uznesením   sp.   zn.   4 Co   319/08   z   27.   novembra   2008   krajský   súd   potvrdil   uznesenie okresného súdu   zo   16. januára 2006   o priznaní znalečného a 14.   januára 2009 bol   spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 23. apríla 2009 okresný súd vyzval ú., ako aj S. a aj samotného sťažovateľa, aby oznámili   požadované   informácie   týkajúce   sa   posledného   zamestnávateľa   sťažovateľa, pričom sťažovateľ oznámil požadované informácie 29. apríla 2009, S. zaslala okresnému súdu podklady týkajúce sa zamestnania sťažovateľa 4. mája 2009 a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zaslal okresnému súdu požadované informácie o zamestnaní sťažovateľa 19. mája 2009, kedy súčasne okresný súd nariadil pojednávanie na 25. jún 2009. Dňa 28. mája 2009   okresný   súd   vyzval   ošetrujúcu   lekárku   sťažovateľa,   aby   zaslala   výpis   z jeho zdravotnej dokumentácie, súčasne vyzval posledného sťažovateľovho zamestnávateľa, aby zaslal jeho pracovný posudok, a napokon vyzval aj vedľajšieho účastníka, aby sa vyjadril k sťažovateľom uplatnenému nároku na náhradu za stratu na zárobku. Ošetrujúca lekárka sťažovateľa poskytla okresnému súdu žiadané informácie 12. júna 2009 a vedľajší účastník sa vyjadril k sporu 19. júna 2009.

Pojednávanie konané 25. júna 2009 bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na   3.   september   2009   na   účely   opätovného   vyžiadania   správy   od   posledného zamestnávateľa   sťažovateľa   a tiež   od   lekára   špecialistu   ošetrujúceho   sťažovateľa.   Dňa 29. júna 2009 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka adresovaná poslednému sťažovateľovmu   zamestnávateľovi   s poznámkou „neprevzatá   v odbernej   lehote“ a 17. júla 2009 okresný súd zaslal výzvy poslednému sťažovateľovmu zamestnávateľovi, ošetrujúcemu lekárovi sťažovateľa a S. v zmysle záverov z pojednávania. Dňa 24. júla 2009 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka adresovaná poslednému sťažovateľovmu zamestnávateľovi s poznámkou „adresát neznámy“. S. reagovala na výzvu okresného súdu 4.   augusta   2009   a pojednávanie   konané   3. septembra   2009   bolo   po   oboznámení   sa s vykonaným   dokazovaním   odročené   na   1. október   2009   na   účely   šetrenia   pobytu sťažovateľovho zamestnávateľa a tiež na účely opätovného dopytovania ošetrujúceho lekára sťažovateľa.   Okresný   súd   7.   septembra   2009   urgoval   lekára   špecialistu   ošetrujúceho sťažovateľa na podanie správy a v Centrálnej evidencii obyvateľstva (CEPO) zisťoval pobyt sťažovateľovho zamestnávateľa, pričom 17. septembra 2009 bola okresnému súdu doručená správa od CEPO s tým, že zamestnávateľ sťažovateľa sa v ich evidencii nenachádza. Dňa 22.   septembra   2009   lekár   špecialista   oznámil,   že   nevie   zaujať   stanovisko   k otázkam okresného súdu, pretože zdravotnú dokumentáciu sťažovateľa prevzal už iný lekár. Okresný súd   súčasne   zrušil   pojednávanie   nariadené   na   1.   október   2009   z dôvodu „potreby zabezpečenia ďalších dôkazov“ s tým, že nové pojednávanie nariadil na 15. október 2009, a napokon okresný súd opätovne vyzval na podanie správy aktuálnu ošetrujúcu lekárku sťažovateľa. Správa od ošetrujúcej lekárky sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 14. októbra 2009 a pojednávanie konané 15. októbra 2009 bolo po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním   odročené   na   9. november   2009   na   účely   doručenia   správy   od   ošetrujúcej lekárky sťažovateľa.

Na pojednávaní konanom 9. novembra 2009 po vykonaní dokazovania okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ sa odvolal proti rozsudku   23.   decembra 2009   a 19.   januára 2010   okresný   súd vyzval žalovaného a tiež vedľajšieho účastníka konania, aby sa vyjadrili k odvolaniu sťažovateľa. Dňa 1. februára 2010 sa k odvolaniu sťažovateľa vyjadril vedľajší účastník a 8. februára 2010 sa vyjadril aj žalovaný. Spis bol predložený krajskému súdu 11. februára 2010, ktorý uznesením sp. zn. 1 Co 44/2010 zo 7. októbra 2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 22. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Následne 30. marca 2011   sťažovateľ   podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní a 31. marca 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. máj 2011, ktoré bolo po vypočutí účastníkov   konania   odročené   na   neurčito.   Uznesením   zo   4.   augusta   2011   okresný   súd nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom   z odboru   ortopédie,   aby   do   60   dní   predložil znalecký   posudok   o zdravotnom   stave   sťažovateľa   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 31. augusta 2011).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Preskúmaním účelnosti   a časovej   postupnosti   procesných   úkonov   okresného   súdu vo veci   vedenej   pod sp.   zn. 17 C 408/99   v čase   po   rozhodnutí   ústavného súdu   sp.   zn. I. ÚS 57/05 z 2. júna 2005 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle sťažovateľom označeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie namietal.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu   konať,   ako   aj   rozhodnutie   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   a náhrady   trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011