znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 500/2013-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a   sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   I.   U.,   Ing. J.   Š.   a   dr.   M.   U., zastúpených   advokátom   JUDr. Petrom   Dobrovodským,   Advokátska   kancelária, Dobrovodský   &   spol.,   s.   r.   o.,   Česká 7,   Bratislava,   vo veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného súdu   Brezno   v konaní vedenom   pod sp. zn. 4 C 50/09 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Brezno   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   50/09   p o r u š i l základné právo Ing. I. U., Ing. J. Š. a dr. M. U., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Brezno vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 50/09   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. I. U., Ing. J. Š. a dr. M. U. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

4. Ing. I. U., Ing. J. Š. a dr. M. U.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 745,02 € (slovom sedemstoštyridsaťpäť eur a dva centy), ktorú   j e   Okresný súd Brezno   p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra Dobrovodského, Advokátska   kancelária,   Dobrovodský   &   spol.,   s.   r.   o.,   Česká 7,   Bratislava,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 500/2013-15   z 9. októbra   2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. U. (ďalej aj „sťažovateľ 1“), Ing. J. Š. (ďalej aj „sťažovateľ 2“) a dr. M. U. (ďalej aj „sťažovateľ 3“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 50/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynul   chronologický   prehľad   niektorých   úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ako aj tieto podstatné skutočnosti:

„Sťažovatelia podali dňa 02. 12. 2008 na Okresný súd v Banskej Bystrici žalobu, ktorá bola dňa 11. 03. 2009 postúpená na Okresný súd Brezno, na základe ktorého žiadali súd   o   určenie   povinnosti   žalovanému:   Slovenská   republika   v   zastúpení   Ministerstvo spravodlivosti SR zaplatiť náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. (...) Sťažovatelia   sa   pôvodne   domáhali   aj   náhrady   škody   a   nemajetkovej   ujmy   voči subjektom,   ktoré   im   túto   spôsobili,   avšak   na   základe   výzvy   porušovateľa   -   za   účelom predídenia   prekážky   duplicitného   vymáhania   škôd   spôsobených   sťažovateľom   -   podali sťažovatelia na Okresný súd v Piešťanoch k sp. zn.: 9C/63/2011, na Okresný súd v Novom Meste nad Váhom k sp. zn.: 9Cb/23/2009 návrhy na prerušenie konaní do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C 50/2009. (...) Uvedenými procesnými úkonmi nastala situácia, že ani v týchto veciach konajúce súdy   nemôžu   vo   veci   pokračovať   a   ujma   spôsobená   nezákonným   postupom   štátnych orgánov a nečinnosťou súdu sa naďalej zvyšuje. (...)

Porušovateľ   vo   veci   návrhu   sťažovateľov   koná   už   piaty   rok,   pričom   z dôvodu pochybení na jeho strane musela byť vec odvolacím súdom v časti zrušená a vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Porušovateľ vyše roka od rozhodnutia o odvolaní a vrátení veci na ďalšie konanie vo veci nevykonal žiaden relevantný úkon.

Sťažovatelia   sú   presvedčení,   že   porušovateľ   týmto   svojím   správaním,   resp. nečinnosťou porušuje ich ústavou zaručené právo na spravodlivý súdny proces. (...) Sťažovatelia žiadajú o ochranu svojich ústavou zaručených práv Ústavný súd SR, ktoré porušuje porušovateľ, nakoľko v danej veci niet iného súdu, ktorý by chránil ich základné právo alebo slobodu, pričom toto porušenie základného práva ku dňu podania sťažnosti trvá. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadame, aby Ústavný súd SR(...) vydal tento nález:

1.   Základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy SR konaním Okresného súdu Brezno sp. zn. 4C 50/2009 porušené bolo.

2. Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške á € 5 000.- pre každého sťažovateľa, ktoré je Okresný súd Brezno povinný vyplatiť im do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Brezno   je   povinný   uhradiť   sťažovateľom   trovy   konania   (vrátane DPH) na účet Advokátskej kancelárie(...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...) Z označenej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Brezno svojím konaním, resp. svojou nečinnosťou vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4C 50/2009 porušil viaceré ústavné   práva   sťažovateľa   len   preto,   že   v   konaní   nepostupoval   ústavne   konformným spôsobom, keď príslušné ustanovenia Ústavy SR neaplikoval, a tak sťažovateľov poškodil na ich právach.

Sťažovateľom   bola   touto   nečinnosťou   súdu   spôsobená   priama   škoda   ako i nemajetková ujma tým, že temer deväť rokov od nezákonného exekučného konania, vyše sedem rokov od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 22/2005 zo dňa 28. 03. 2007 o neprípustnosti voči nim vedeného exekučného konania a takmer päť rokov od podania žaloby, im vznikli a do dnešného dňa pretrvávajú problémy v ich podnikateľskej činnosti, sú voči nim vedené exekučné konania a sú im zadržiavané čiastky neoprávnene inkasované z ich   účtov   súdnym   exekútorom,   majú   zablokovaný   rodinný   nehnuteľný   majetok   ako i majetok na ktorom podnikajú, uvedené skutočnosti u mnohých spoluobčanov spôsobili značné   zníženie   ich   dôveryhodnosti   a   vyvolali   a   naďalej   vyvolávajú   pochybnosti   o   ich spôsobilosti   vykonávať   akékoľvek   funkcie   v obecnom   zastupiteľstve   a   obavy   z   možných následkov   ich   ponechania   vo   zverených   funkciách,   uvedené   skutočnosti   u   mnohých spoluobčanov   spôsobili   značné   zníženie   dôveryhodnosti,   vrátane   straty   úcty   a   vážnosti menovaných a dodnes vyvolávajú pochybnosti o ich podnikaní, čo u mnohých občanov vedie až k ich znevažovaniu a posmechu mnohých neprajníkov.

Sťažovatelia   na   základe   nezákonného   postupu   štátnych   orgánov   pociťujú   nielen morálnu   ujmu,   ale   celá   táto   situácia   im   úplne   prevrátila   aj   ich   súkromné   životy a deväťročná snaha o vrátenie majetku a cti sa vážnym spôsobom prejavila i na zdraví každého z nich. (...)“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 4022/2013 z 27. decembra 2013   a právny   zástupca   sťažovateľov   stanoviskom   k vyjadreniu   okresného   súdu z 29. januára 2014.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Zákonným sudcom v predmetnej veci bol do 31. 05. 2011 JUDr. J. G., ktorý bol od 01. 06. 2011 preložený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Banskej Bystrici, preto bol   spis   spolu   s   ostatnými   neskončenými   konaniami   prerozdelený   náhodným   výberom prostredníctvom   programových   prostriedkov   a   technických   prostriedkov   a zákonným sudcom sa stal JUDr. O. K., ktorý bol s účinnosťou od 01. 01. 2012 rozhodnutím Súdnej rady SR preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Brezno. Predmetná vec sa dňa 15. 03. 2012 vrátila z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Okresný súd Brezno, ktorej zákonným sudcom sa stal JUDr. O. K.

Po doručení písomného vyjadrenia navrhovateľov dňa 05. 06. 2012 zákonný sudca v predmetnej   veci   vytýčil   dňa   26.   07.   2012   termín   pojednávania   na   deň   29.   10.   2012. Z dôvodu   vysokého   počtu   neskončených   reštančných   vecí   pridelených   mu   po   kolegovi na rozhodnutie,   nebolo   možné   v predmetnej   veci   vytýčiť   termín   pojednávania   na   skorší termín.   Následne   sa   stal   zákonný   sudca   práceneschopným,   preto   bolo   navrhovateľom a odporcovi dňa 29. 10. 2012 prostredníctvom asistentky sudcu na jeho pokyn telefonicky oznámené, aby sa na pojednávanie nedostavili z dôvodu práceneschopnosti sudcu a súčasne im bolo oznámené, že vo veci bude vytýčený nový termín pojednávania, na ktorý budú písomne predvolaní. Nasledujúci termín pojednávania vytýčený na 28. 02. 2013 bol zrušený rovnako z dôvodu zdravotných problémov sudcu, a to ďalšej jeho PN a uvedené platí aj o termíne pojednávania vytýčeného na deň 29. 04. 2013. Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch   boli   účastníci   konania   prostredníctvom   svojich   zástupcov   riadne   a   včas oboznámení o zrušení termínu pojednávania a zároveň boli predvolaní na nový termín pojednávania.   Termíny pojednávaní boli zmenené z objektívnych dôvodov týkajúcich sa zdravotného stavu sudcu, o čom boli účastníci konania upovedomení. Z dôvodu vysokého počtu vecí, ktoré boli zákonnému sudcovi pridelené na rozhodnutie, vrátane vysokého počtu tzv.   reštančných   vecí,   ako   aj   pravidelného   vysokého   mesačného nápadu,   nebolo   možné vytýčiť pojednávania v predmetnej veci na skorší termín.

Poukazujeme na skutočnosť, že pojednávanie uskutočnené dňa 13. 06. 2013 bolo odročené práve na základe žiadosti navrhovateľov, ktorí pritom pred začatím pojednávania súhlasili s vykonaním pojednávania v neprítomnosti ich právneho zástupcu, ktorý sa ich prostredníctvom ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z rodinných dôvodov a samotní navrhovatelia   neskôr   v   priebehu   pojednávania   žiadali   súd   o   odročenie   pojednávania z dôvodu,   aby   sa   ich   právny   zástupca   mohol   oboznámiť   so   skutočnosťami,   ktoré   na pojednávaní   predniesol   zástupca   odporcu.   Na   základe   ich   žiadosti   bolo   pojednávanie odročené na neurčito s tým, že im súd poskytol lehotu na doručenie písomného vyjadrenia ich právneho zástupcu ku skutočnostiam uvedeným na pojednávaní zástupcom odporcu. Toto   pojednávanie   teda   súd   odročil   v   záujme   zachovania   zásady   rovnosti   účastníkov konania, aby navrhovateľom neuprel právo na spravodlivý proces. V prípade, ak by sa na uvedenom   pojednávaní   zúčastnil   právny   zástupca   navrhovateľov,   bolo   možné   vo   veci rozhodnúť. Súd však nerozhodol vo veci práve z dôvodu, že samotní navrhovatelia požiadali súd o odročenie pojednávania.

Ďalej poukazujeme na skutočnosť, že navrhovatelia písomným podaním doručeným súdu dňa 13. 08. 2013 vzali podaný návrh v časti späť z dôvodu, že toto ich podanie nenadväzovalo   na   nimi   požadovaný   žalobný   petit.   Súd   preto   vyzval   právneho   zástupcu navrhovateľov na spresnenie čiastočného späťvzatia návrhu, aby bol zrejmý a dostatočne jasný a zrozumiteľný predmet konania. Výzva súdu na spresnenie čiastočného späťvzatia návrhu   bola   právnemu   zástupcovi   navrhovateľov   doručená   dňa   21.   11.   2013,   pričom v súdom stanovenej lehote (a ani po jej márnom uplynutí) sa k nej k dnešnému dňu bez uvedenia dôvodu nevyjadril.

Nestotožňujeme sa s vyjadrením navrhovateľov uvedeným v sťažnosti, že nečinnosťou tunajšieho súdu v prejednávanej veci došlo k porušeniu ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci súd konal a koná, čo je zrejmé aj z prehľadného chronologického rozpisu úkonov vykonaných v konaní od jeho začatia až doposiaľ bez zbytočných prieťahov. Vytýčené termíny pojednávania, na ktoré poukazujú navrhovatelia, boli zmenené výlučne z dôvodu objektívnych skutočností týkajúcich sa zdravotného stavu zákonného sudcu, pričom z priebehu konania vyplýva, že pojednávania boli v minulosti odročené na základe žiadostí navrhovateľov a ich právneho zástupcu, ako tomu bolo aj pri pojednávaní dňa 13. 06. 2013, ktoré muselo byť odročené na základe výslovnej žiadosti navrhovateľov   1/   až   3/.   Nepresné   podanie   navrhovateľov,   hoci   sú   zastúpení   právnym zástupcom - advokátom, ktoré bolo doručené súdu dňa 13. 08. 2013 malo za následok, že bolo potrebné vyzvať právneho zástupcu navrhovateľov na spresnenie tohto podania, ktorý má rozhodujúci vplyv na výsledok sporu v merite konania.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti Okresný súd Brezno vo veci konal a aj koná bez zbytočných prieťahov, v časti návrhu je už právoplatne rozhodnuté, pričom predmetom konania   ostáva   len   časť   uplatneného   nároku   navrhovateľov,   o   ktorom   doteraz   nebolo rozhodnuté práve z dôvodu ich nečinnosti a po upresnení ostatnej časti petitu žaloby bude vo veci rozhodnuté na pojednávaní dňa 13. 03. 2014, preto sťažnosť sťažovateľov nie je dôvodná.

Na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky Okresný súd Brezno netrvá.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«(...)   Vzhľadom   ku   skutočnosti,   že   konajúci   Ústavný   súd   SR   má   k   dispozícii kompletný spisový materiál konania na Okresnom súde v Brezne k dispozícii, nepovažujeme za   potrebné   vyjadrovať   sa   ku   každému   chronologicky   usporiadanému   vyjadreniu ku každému vykonanému, resp. nevykonanému úkonu súdu - konajúci ústavný súd si urobí o frekvencii úkonov súdu úsudok sám.

Čo sa týka poukazovania Okresného súdu Brezno na úkony navrhovateľov týkajúce sa pojednávania konaného dňa 13. 06. 2013, ako i ďalšie následné úkony - poukazujeme na skutočnosť, že sa jedná o úkony po doručení ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR, ktoré boli spôsobené objektívnymi problémami navrhovateľov ako i ich právneho zástupcu. Tu chcem poukázať i na skutočnosť, že navrhovatelia ako i ich právny zástupca boli v čase „vypuknutia“ série nezákonností vo veku niečo po päťdesiatke a boli plne pripravení riešiť problémy, do ktorých sa nezákonným postupom orgánov štátu dostali. Dnes sa blížia k sedemdesiatke,   ich   zdravotný   stav,   nielen   fyzický,   ale   najmä   psychický,   je   poznačený temer denným bojom s následkami nezákonnej exekúcie ich majetku a pomaly už nemajú sily k ustavičnému dopĺňaniu podaní, účasti na pojednávaniach a iných úkonoch s vecou súvisiacich.

Tieto skutočnosti boli a dodnes sú dôvodom, na základe ktorého podali na Ústavný súd SR svoju sťažnosť, ktorou sa dožadujú aspoň čiastočnej náhrady spôsobenej škody a nemajetkovej ujmy.

Záverom   oznamujem,   že   sťažovatelia   súhlasia   s   tým,   aby   sa   vec   prejednala   bez vytýčenia ústneho pojednávania.»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 50/09:

Dňa   2.   decembra   2008   podali   sťažovatelia   (Ing.   I.   U.,   Ing.   J.   Š.   a dr. M.   U.) na Okresnom súde Banská Bystrica proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“) žalobný návrh „o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci“. Sťažovatelia sa domáhali z titulu náhrady škody zaplatenia sumy 3 326 648,20 Sk. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 386/08.

Dňa 19.   februára 2009 Krajský   súd v Banskej Bystrici   (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 16 NcC 4/09-105 vylúčil z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.   8   C   386/08   všetkých   sudcov   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   a vec   prikázal na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Brezno.

Dňa 11. marca 2009 bol spis postúpený okresnému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 50/09.

Dňa 9. apríla 2009 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu. Okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa vyjadrili k tomu, či súhlasia v danej veci s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

Dňa 23. apríla 2009, 4. mája 2009 a 11. mája 2009 sťažovatelia oznámili súdu, že nesúhlasia s tým, aby predmetná vec bola rozhodnutá bez nariadenia pojednávania. Dňa   1.   júna   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   doplnenie   návrhu   a   na predloženie listinných dokladov.

Dňa   20.   júla   2009   sťažovatelia   doplnili   svoj   žalobný   návrh,   upravili   jeho   petit a k návrhu priložili listinné doklady.

Dňa 30. júla 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. október 2009.Dňa 29. septembra 2009 sa k návrhu písomne vyjadril odporca.Dňa 2. októbra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   z dôvodu,   že   odporca   sa   z   neúčasti   na   pojednávaní   ospravedlnil   a   súčasne   sa ospravedlnil   aj   sťažovateľ   3,   ktorý   z   dôvodu   práceneschopnosti   žiadal   pojednávanie odročiť.

Dňa 2. decembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. január 2010.Dňa 19. januára 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil zmenu návrhu, pričom pojednávanie bolo odročené na 12. marec 2010 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 26. januára 2010 súd požiadal Okresný súd Trenčín, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Piešťany o oznámenie, či prebiehajú na týchto súdoch súvisiace konania, a ak áno, aby boli súdu zaslané kópie týchto žalobných návrhov.

Dňa 8. februára 2010 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom oznámil, že na tomto súde prebieha súvisiace konanie sp. zn. 9 Cb 23/09, a zaslal súdu kópiu návrhu.

Dňa 9. februára 2010 Okresný súd Trenčín oznámil, že aj na tomto súde prebieha súvisiace konanie sp. zn. 39 Cb 32/08, a zaslal súdu kópiu návrhu.

Dňa 12. marca 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože zvolený právny zástupca sťažovateľov požiadal o odročenie tohto pojednávania zo zdravotných dôvodov.Dňa 18. marca 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. máj 2010.Dňa 14. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že ako „predbežným termínom pojednávania je jeseň 2010 (september - október 2010) z dôvodu potreby rozhodnutia ohľadne navrhovanej zmeny návrhu v časti nemajetkovej ujmy, ako aj v časti úrokov z omeškania“.

Dňa 22. júna 2010 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby v lehote 10 dní presne špecifikoval návrh vo vzťahu k sťažovateľovi 3.

Dňa   20.   júla   2010   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   sťažovateľov   na oznámenie už uvedených skutočností.

Dňa 8. septembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 4 C 50/09-455 pripustil zmenu návrhu v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy u sťažovateľa 1 zo sumy 6 638,78 € na sumu 10 000 €, u sťažovateľa 2 zo sumy 6 638,78 € na sumu 10 000 € a u sťažovateľa 3 zo sumy 6   638,78   €   na   sumu   15 000   €.   Zároveň   nepripustil   zmenu   návrhu   u sťažovateľa   3 spočívajúcu v rozšírení príslušenstva o úroky z omeškania.

Dňa 9. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. október 2010.Dňa   26.   októbra   2010   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z   dôvodu ospravedlnenia odporcu.

Dňa 11. apríla 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. máj 2011.

Dňa 17. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. máj 2011 na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 27. mája 2011 okresný súd rozsudkom č. k. 4 C 50/09-520 žalobnému návrhu sťažovateľov sčasti vyhovel.

Dňa 21. júna 2011 odporca podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 22. júna 2011 podali sťažovatelia proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa 20. júla 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných prostriedkoch účastníkov konania.

Dňa 28. júla 2012 krajský súd rozsudkom č. k. 14 Co 232/2011-602 sčasti potvrdil a sčasti   zrušil   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu,   pričom   v   zrušenej   časti   vec   vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 15. marca 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 5. júna 2012 sťažovatelia oznámili okresnému súdu, že trvajú na priznaní nároku na náhradu škody vo výške 9 % ročne z vyplatených súm, a to u sťažovateľa 1 zo sumy 960,44 €, sťažovateľa 2 zo sumy 1 269,40 € a sťažovateľa 3 zo sumy 5 020,72 € za obdobie od 3. septembra. 2004 do 29. apríla 2012.

Dňa 26. júna 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. október 2012.Dňa   29.   októbra   2012   bolo   pojednávanie   odročené   z   dôvodu   práceneschopnosti zákonného sudcu.

Dňa 14. januára 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. február 2013.Dňa 28. februára 2013 bolo pojednávanie odročené na 29. apríl 2013 zo zdravotných dôvodov na strane sudcu.

Dňa 23. apríla 2013 boli účastníci konania upovedomení, že z dôvodu lekárskeho vyšetrenia sudcu je termín nariadeného pojednávania preročený na 13. jún 2013.

Dňa 13. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľom súd poskytol lehotu 14 dní, aby prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaujali stanovisko ku skutočnostiam predneseným odporcom na tomto pojednávaní.

Dňa 13. augusta 2013 sa sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podrobne písomne vyjadrili k danej veci a konkretizovali svoj návrh.

Dňa 23. augusta 2013 bolo uvedené vyjadrenie sťažovateľov zaslané odporcovi na zaujatie stanoviska.

Dňa 19. septembra 2013 odporca zaujal písomné stanovisko k ostatnému vyjadreniu sťažovateľov, pričom súhlasil so späťvzatím časti návrhu.

Dňa   30.   septembra   2013   bolo   písomné   vyjadrenie   odporcu   zaslané   právnemu zástupcovi sťažovateľov na vedomie.

Dňa 15. novembra 2013 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy sťažovatelia spresnili späťvzatie návrhu na začatie konania z 25. júla 2013 z dôvodu, že ich čiastočné späťvzatie návrhu nenadväzuje na nový žalobný petit. Dňa 19. decembra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. marec 2014.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   50/09   došlo   k porušovaniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.   Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci   treba   poukázať predovšetkým   na   to,   že   ako   to   z chronológie   úkonov   vykonaných v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiu   napadnutého konania prispeli aj samotní sťažovatelia najmä tým, že podali nekvalifikovaný návrh, ktorý museli doplňovať. V týchto súvislostiach už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). Okrem uvedeného právny zástupca sťažovateľa opakovane neskoro reagoval alebo vôbec nereagoval na výzvy súdu. Na uvedené správanie sťažovateľov (ich právneho zástupcu) nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   trvanie   posudzovaného   konania   päť   rokov   (od

11. marca 2009) je už samo osebe neprimerané a to aj v tom prípade, ak odhliadneme od toho, že spis sa nachádzal v danej veci takmer jeden rok na odvolacom (krajskom) súde. Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov krátkodobo nečinný aj od 26. októbra 2010 do 11. apríla 2011 (šesť mesiacov) a od 15. marca 2012 do 26. júna 2012 (tri mesiace). Tieto   obdobia   nečinnosti   samy   osebe   ešte   nemuseli   byť   kvalifikované   ako   zbytočné prieťahy   v konaní,   avšak   v kontexte   štyroch   rokov   trvania   napadnutého   konania   na okresnom   súde   už   nadobúdajú   charakter   zbytočných   prieťahov   v zmysle   čl.   48   ods.   2 ústavy. Okresný súd teda takmer jeden rok vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   ako   navrhovatelia   počas napadnutého   súdneho   konania   nachádzajú,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovaných   článkoch   ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci a iba čiastočne z dôvodu správania účastníkov, ale k zbytočným prieťahom   došlo   najmä v dôsledku   postupu   súdu. Na obranu predsedníčky   súdu,   podľa ktorej dôvodom prieťahov bol „vysoký počet vecí, ktoré boli zákonnému sudcovi pridelené na rozhodnutie, vrátane vysokého počtu tzv. reštančných vecí, ako aj pravidelného vysokého mesačného   nápadu“,   ani   v okolnostiach   danej   veci   nebolo   možné   prihliadať,   tieto argumenty nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany   ich   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov, posudzoval   postup súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   každému vo výške 5 000 € najmä preto, že „na základe nezákonného postupu štátnych orgánov pociťujú nielen morálnu ujmu, ale celá táto situácia im úplne prevrátila aj ich súkromné životy a deväťročná snaha o vrátenie majetku a cti sa vážnym spôsobom prejavila i na zdraví každého z nich. (...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, na nesúčinnostné správanie právneho zástupcu sťažovateľov, podanie nekvalifikovaného žalobného návrhu, ako aj na skutočnosť, že v časti návrhu je už právoplatne rozhodnuté, ústavný súd dospel   k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 19. mája 2013 a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 27. decembra   2013).   Za   tri   úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál trikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného sťažovateľa   by   predstavovali   celkove   413,91   €.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“,   t.   j.   na   sumu   206,95   €.   Spolu   s režijným paušálom   teda   jednému   sťažovateľovi prislúcha odmena v sume 206,95 €. V prípade troch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom sumu 620,85 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 124,17 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 745,02 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014