znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 50/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ing.   PetromHoléczym, Advokátska kancelária, Vojenská 5, Košice, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republikyuznesením Okresného súdu Košice I č. k. 37 S 2/2014-21 z 2. októbra 2014, rozhodnutímmiestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice-Ťahanovce č. 1 z 25. septembra 2014a uznesením Ústrednej volebnej komisie v Bratislave č. 67 z 13. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola21. novembra 2014 (t. j. šesť dní po komunálnych voľbách konaných 15. novembra 2014)osobne doručená a v rovnaký deň, ako aj 8. decembra 2014 doplnená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľačl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 37 S 2/2014-21 z 2.októbra   2014   (dostupným   na www.justice.gov.sk;   identifikačné   číslo   súdneho   spisu7114224356), rozhodnutím miestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice-Ťahanovce(ďalej len „miestna volebná komisia“ alebo „MVK“) č. 1 z 25. septembra 2014 a uznesenímÚstrednej   volebnej   komisie   v Bratislave   (ďalej   aj   „ÚVK“)   č.   67   z 13. novembra   2014.Sťažovateľ   svoju   sťažnosť   podáva   ako   „nezaregistrovaný   kandidát“   na   funkciu   starostumestskej časti Košice-Ťahanovce (ide o „obec“, ktorú je potrebné odlišovať od mestskejčasti,   ktorá   je   sídliskom)   v komunálnych   voľbách   v roku   2014,   pričom   ju   označil   ako„Sťažnosť   pre   porušenie   občianskych   práv   pri   voľbe   starostu   mestskej   časti   Košice   – Ťahanovce obec v r. 2014 podľa čl. 30 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 127 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 129 ods. 2) Ústavy SR“.

2. Podstatou sťažnosti je návrh sťažovateľa, uchádzača o nezávislú kandidatúru nastarostu, na zneplatnenie, a teda opakovanie volieb starostu v mestskej časti Ťahanovcea vyslovenie   porušenia „základného   práva   sťažovateľa   na   kandidatúru   vo   voľbách   na miesto starostu“, pretože volebné komisie a okresný súd neuznali v petícii na podporu jehokandidatúry   označenie   „KE“   namiesto   riadneho   pomenovania   mesta   Košice,   čím   muzamedzili zúčastniť sa volieb na starostu mestskej časti. Sťažovateľ vo svojom druhomdoplňujúcom podaní podal aj „Návrh na prijatie predbežného opatrenia“.

3. Z obsahu sťažnosti, napadnutých rozhodnutí a príloh vyplýva, že sťažovateľ sausiloval kandidovať na funkciu starostu mestskej časti Košice-Ťahanovce ako nezávislýkandidát vo voľbách vyhlásených na 15. november 2014. Zákon Slovenskej národnej rady č.346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o voľbách“) pre takúto kandidatúru vyžaduje petíciu stanoveného počtu voličov,v danom prípade 200 voličov. Sťažovateľ odovzdal kandidátnu listinu, ktorej súčasťou bolapetícia podpísaná 262 voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru na 14 podpisových hárkoch.Miestna   volebná   komisia   však   sťažovateľa   ako   kandidáta   svojím   rozhodnutím   č.   1z 25. septembra   2014   nezaregistrovala.   Miestna   volebná   komisia   v odôvodnení   svojhorozhodnutia   uviedla,   že   sťažovateľa   nezaregistrovala   z dôvodu   nesplnenia   podmienokuvedených v § 22 ods. 1 písm. c) (miestna volebná komisia predložené kandidátne listinypreskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petícia podľa § 21ods. 2) v spojení s § 21 ods. 2 zákona o voľbách (V petícii sa pri každom podpise uvediemeno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názovobce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.) a § 1a ods. 1 a 2 zákonao obecnom zriadení (Obec a jej časť má svoj názov. Názov obce určuje alebo mení vládaSlovenskej republiky nariadením.) a § 1 nariadenia vlády č. 258/1996 Z. z., ktorým savydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy (Zoznam obcía vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy je uvedený v prílohe tohto nariadenia.).Podľa miestnej volebnej komisie pri 216 podpísaných voličov chýba názov obce voliča:«Údaj „KE“, uvedený pri týchto voličoch, nie je možné považovať za názov obce, keďže obec   pod   takýmto   názvom   sa   nenachádza   v zozname   obcí   tvoriaci   prílohu   citovaného nariadenia   vlády.» Uvedený   argument   MVK   ešte   umocňuje   doplnením,   že   právenejednoznačný   výklad   pojmu   „trvalý   pobyt“   viedol   zákonodarcu   k schváleniu   novelyzákona o voľbách, t. j. zákona   č. 233/1998 Z. z. Touto novelou sa presne zadefinovaldovtedy používaný pojem trvalý pobyt, ktorým sa od jej účinnosti rozumie názov obce,názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Zákonodarca tým podľa MVK jasneprejavil vôľu uvádzať presné identifikátory trvalého pobytu voliča.

4.   Sťažovateľ   sa   obrátil   na   okresný   súd   s návrhom   na   vydanie   rozhodnutiao zaregistrovaní kandidáta. Vo svojom návrhu poukázal aj na to, že z petičných hárkovjednoznačne vyplýva, že petícia bola podpísaná 262 voličmi, pričom je nepochybné, žepodpísaní voliči majú trvalé bydlisko v mestskej časti Košice-Ťahanovce. Zdôraznil, že údaj„KE“   je   všeobecne   zaužívaný   a niet   najmenších   pochýb   o tom,   že   ide   o voličov   danejmestskej časti. V úvodnej časti petície bolo na každom hárku uvedené: „Petícia na podporu kandidatúry   nezávislého   kandidáta ⬛⬛⬛⬛ na   funkciu   starostu mestskej časti Košice-Ťahanovce vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014.“Petícia bola podpísaná voličmi mestskej časti Košice-Ťahanovce.

5.   Okresný   súd   napadnutým uznesením   č.   k.   37 S 2/2014-21   z 2.   októbra 2014zamietol návrh sťažovateľa na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. V uzneseníje zopakované, priam prepísané len to, čo v rozhodnutí uviedla miestna volebná komisia,a vyjadrený súhlas súdu s týmto právnym názorom.

6. Sťažovateľ sa obrátil listom z 11. novembra 2014 na Ústrednú volebnú komisiuso sťažnosťou   na   postup   miestnej   volebnej   komisie.   Tá   nasledujúci   deň   vzala   sťažnosťna vedomie a vo svojom uznesení č. 67 z 13. novembra 2014 konštatovala, že „registrácia kandidátov patrí do výlučnej kompetencie miestnej volebnej komisie, ktorej rozhodnutie je preskúmateľné súdom“.

7. Po šiestich dňoch od uskutočnenia komunálnych volieb (konaných 15. novembra2014) sťažovateľ podal 21. novembra 2014 osobne na ústavný súd prerokúvanú sťažnosť.Sťažovateľ   argumentuje,   že   volebné   komisie   a okresný   súd   mu   znemožnili   kandidovaťv týchto   voľbách,   a tým   porušili   č.   30   ods.   1   ústavy   v spojení   s čl.   13   ods.   4   ústavy,so zásahom do podstaty základného práva. Miestna volebná komisia a okresný súd muzákladné   právo   upreli   pod   malichernou   zámienkou,   že   nerozumejú   v adresáchpodpisovateľov skratke „KE“, ktorá je najmä v Košiciach všeobecne známa, zvlášť ak sapoužíva v plnej adrese, je samozrejmé, že ide o mesto Košice. V mestskej časti sa občanianavzájom poznajú, a teda MVK musela vedieť, že ide o tamojších občanov. Miestna volebnákomisia   je   podľa   sťažovateľa   personálne   blízka   starostovi.   Sťažovateľ   tak   vyjadrujepodozrenie,   že   uvedený   výklad   mohol   byť   zámerom,   aby   starosta   nemal   žiadnehoprotikandidáta. Sťažovateľ v tomto kontexte tiež namieta, že ho MVK nevyzvala na základepetičného zákona na doplnenie nedostatkov petície.

8.   Sťažovateľ   napokon   navrhol,   aby   ústavný   súd   o jeho   sťažnosti   nálezom   taktorozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na kandidatúru vo voľbách na miesto starostu v MČ Košice-Ťahanovce obec porušené bolo.

2. Voľby na miesto starostu MČ Košice-Ťahanovce obec zo dňa 15. 11. 2014 sú z toho dôvodu neplatné.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   10 000   €, slovom   desaťtisíc   Eur,   ktoré   sú   odporcovia   spoločne   a nerozdielne   povinní   vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 284,08 € slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov na účet právneho zástupcu advokáta menom Mgr. ING. Peter Holéczy, so sídlom 04001 Košice 1, Vojenská 5, do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

II.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnostivolieb do orgánov územnej samosprávy.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhuústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jehoprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.

III.

12.   Podstatou   sťažnosti   je   návrh   sťažovateľa,   uchádzača   o nezávislú   kandidatúruna starostu, na zneplatnenie, a teda opakovanie volieb starostu v mestskej časti Ťahanovcea vyslovenie   porušenia „základného   práva   sťažovateľa   na   kandidatúru   vo   voľbách   na miesto starostu“, pretože volebné komisie a okresný súd neuznali v petícii na podporu jehokandidatúry   označenie   „KE“   namiesto   riadneho   pomenovania   mesta   Košice,   čím   muzamedzili zúčastniť sa volieb na starostu mestskej časti.

Všeobecné východiská posudzovania sťažnosti

13. Sťažovateľ predstúpil pred ústavný súd s problémom, ktorý je veľmi závažnýa znepokojujúci, pretože ohrozuje slobodnosť a demokratickosť volieb, a to s vyradenímkandidáta z volieb skôr, než sa voľby vôbec uskutočnia. Ústavný súd už zaznamenal záťažepri   registrácii   kandidátov   aj   v iných   veciach   (III.   ÚS   651/2014   obec   Buzitka,III. ÚS 691/2014, II. ÚS 894/2014). Z článku 31 ústavy v spojení s čl. 30 ústavy možnoodvodiť prezumpciu, že v pochybnostiach treba kandidátovi skôr umožniť účasť vo voľbáchnež   naopak,   a nechať   voličov   rozhodnúť.   Priestorom   volieb   má   byť   priestor   verejný,spoločenský, nie pracovne úradníkov.

14.   Akokoľvek,   ústavný   súd   musí   v prvom   rade   odpovedať   na   otázku,   v akomprávnom režime (type konania) bude sťažnosť posudzovať.

15. Ústava osobitne upravuje konanie pred ústavným súdom, v ktorom sa fyzickáosoba alebo právnická osoba môže domáhať ústavnej ochrany vo veci porušenia základnýchpráv a slobôd (čl. 127 ústavy), a osobitne upravuje konanie vo volebných veciach vrátanekonania o ústavnosti alebo zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy (čl. 129ods. 2 ústavy).

16. Zákon o ústavnom súde upravuje v tretej časti označenej ako „Konanie predústavným súdom“ niekoľko typov konaní pred ústavným súdom. Konanie o sťažnostiachpodľa   čl.   127   ústavy   je   upravené   v jej   druhej   hlave   v   šiestom   oddiele, in   concretov ustanoveniach § 49 až § 56, a konanie vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 ústavy jeupravené v siedmom oddiele tejto hlavy v ustanoveniach § 59 až § 63d, pričom z nich § 59až § 63 sa vzťahujú aj na konanie o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnejsamosprávy.

17. Každé z týchto osobitných konaní pred ústavným súdom (odhliadnuc od inýchodlišností) má iný predmet ochrany pred porušením ústavy, ktorému zodpovedá aj inýpredmet   rozhodovania   ústavného   súdu.   Kým   podľa   čl.   127   ústavy   predmetom   ochranyústavného súdu sú len základné práva alebo slobody fyzických osôb alebo právnických osôbalebo ich ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvyo ľudských právach a základných slobodách, podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (v spojení aj s § 59až § 63 zákona o ústavnom súde) môže byť predmetom takejto ochrany ústavnosť alebozákonnosť volieb aj do orgánov územnej samosprávy.

18.   Odlišnému   predmetu   ochrany   musí   zodpovedať   aj   odlišný   predmet   návrhunavrhovateľa   (sťažovateľa)   na rozhodnutie   ústavného   súdu   (tzv.   petit).   Kým   v konanío sťažnostiach sťažovateľ musí tvrdiť, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo inýmzásahom sa porušili jeho základné práva alebo slobody [pozri § 49 a § 50 ods. 1 písm. a)zákona o ústavnom súde], navrhovateľ v konaní vo veciach volieb do orgánov územnejsamosprávy musí v návrhu na začatie konania uviesť návrh na rozhodnutie vo veci podľa§ 63 zákona o ústavnom súde.

19. Vzhľadom na to, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane zastúpený advokátom,podal svoju sťažnosť „podľa čl. 127 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 129 ods. 2) Ústavy SR“,ústavný   súd   musel teda identifikovať   konanie, v ktorom   má   požadovanú   ochranu   protiporušeniu   ústavy   poskytnúť.   Zo   sťažnostného   návrhu,   tzv.   petitu   návrhu,   vyplýva,   žesťažovateľ navrhuje vyhlásiť voľby „na miesto starostu MČ Košice-Ťahanovce obec zo dňa 15. 11. 2014“ za „neplatné“, v okolnostiach danej veci by pripadalo do úvahy konanievo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Podľa   §   59   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   pre   neústavnosť   alebonezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podaťokrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa navoľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorýzískal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánumiestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosťmôže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byťpripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol zaregistrovaný vo voľbách do orgánov územnejsamosprávy na kandidáta za starostu, do úvahy by pripadalo odmietnutie jeho sťažnostipodľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   sťažnosť   podaná   niekým   zjavneneoprávneným.

20. Z hľadiska ústavnej sťažnosti sa v predmetnej veci stretávajú na jednej straneosobitnosť volebných konaní a na druhej strane univerzalita, generálna klauzula ústavnejsťažnosti. V teórii volebného súdnictva sa hovorí o „súslednosti jednotlivých prieskumných fází“. Doc. Šimíček ju charakterizuje takto: „«Specifikem rozhodování ve věcech volebních je rovněž souslednost jednotlivých přezkoumávaných fází. To znamená, že po ukončení některé fáze volebního procesu ji nelze znovu „otevírat“ a zpětně zpochybňovat. Nikoliv náhodně totiž zákonná úprava zakotvuje tři samostatná řízení, která spadají pod volební soudnictví: řízení ve věcech seznamu voličů, řízení ve věci registrace kandidátních listin a konečně řízení o návrhu na vyslovení neplatnosti voleb, volby kandidáta nebo hlasování. Prakticky viděno platí, že ve fázi registrace kandidátních listin není namístě zpochybňovat údaje v seznamech voličů, a při rozhodování o neplatnosti voleb se soud již nemůže zabývat tím, zda v registračním řízení nebyl porušen zákon.» (porov. Šimíček, V. Soudní přeskumvoleb v České republice. In: Orosz, L., Majerčák, T. Aktuálne problémy volebného právaa volebného   súdnictva   v   Slovenskej   republike   –   II.   ústavné   dni:   zborník   príspevkovz medzinárodnej vedeckej konferencie: Košice 25. septembra 2013, s. 12). Ústavný súdtakto napríklad zamietol volebnú sťažnosť týkajúcu sa nezákonných volebných obvodov[PL. ÚS 34/99 – voľby Rožňava; porov. tiež uznesenie ES 6/01 a rozhodnutie Výboru preľudské práva István Mátyus v. Slovakia (Communication No. 923/2000); PL. ÚS 50/99 –voľby Zeleneč].

21.   Zložitejší   než   vzťah   jednotlivých   volebných   konaní   navzájom   je   ich   vzťahvo väzbe   na   ústavnú   sťažnosť.   Ústavná   sťažnosť   je   na   rozdiel   od   tradičných   opravnýchprostriedkov   budovaných   „zdola“   skonštruovaná   dodatočne,   „zhora“,   aby   pokrylarozhodnutia a zásahy verejnej moci   v ich celej šírke a rozmanitosti. Táto univerzálnosťústavnej sťažnosti spolu s dvojmesačnou lehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežnérozhodovacie   procesy   verejnej   moci,   ale   volebný   proces   so   svojím   presne   stanovenýmčasovým rytmom sa tomuto vymyká.

22. Teoreticky prichádzajú do úvahy dve možnosti. (1) Úplná exkluzivita volebnýchrozhodnutí všeobecných súdov bez ingerencie ústavnej sťažnosti alebo (2) vstup ústavnejsťažnosti do týchto procesov s rizikom zložitých časových súvislostí. Ústavný súd v záujmeochrany ústavnosti a tiež usmerňovania judikatúry jednostupňových rozhodnutí volí prvúmožnosť. Týmto spôsobom vstúpil do reklamačného konania (IV. ÚS 121/07) a registrácioukandidátov   sa   zaoberá   aj   po   uplynutí   volieb   (III.   ÚS   523/2014,   II.   ÚS   294/2014,III. ÚS 691/2014).   Plní   tak   prevenčnú   a zjednocovaciu   úlohu,   a tak   chráni   nielensubjektívne práva, ale napĺňa aj objektívnu funkciu ústavnej sťažnosti (Obdobne uvažuje ajčeský   ústavný   súd.   V náleze   III.   ÚS   277/96   zrušil   uznesenie   najvyššieho   súdu,   ktorýakceptoval nezaregistrovanie kandidáta do Senátu, pretože v rodnom čísle za lomkou malibyť číslice „060“ namiesto „06“. Tamojšie volebné lehoty umožnili zohľadniť rozhodnutieešte   v riadnom   termíne   volieb.   Podobne   aj   v náleze   III.   ÚS   283/96.).   Ústavný   súd   jev režime   ústavnej   sťažnosti   pri   rozhodovaní   o registračnom   konaní   odhodlanýv konkrétnych časových súvislostiach pozastaviť konanie volieb samotných [ústavný súduznesením č. k. III. ÚS 651/2014-28 v podstate pozastavil konanie volieb starostu v obciBuzitka (porov. rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. novembra2014 uverejnené pod č. 322/2014 Z. z.)].

23. Vychádzajúc z týchto úvah, posúdil ústavný súd predmetnú vec. Sťažovateľ podalsťažnosť po voľbách, brojí proti rozhodnutiu registrového súdu, ale nežiada jeho zrušenie,ale len vyhlásenie volieb za neplatné. Ústavný súd z toho odvodil, že vôľa sťažovateľasmeruje   dominantne   k zvráteniu   výsledku   volieb.   To   ale   nie   je   na   pôdoryse   ústavnejsťažnosti možné, pretože voľby nie sú rozhodnutia orgánu verejnej moci, a preto sa voľbynapádajú formou volebnej sťažnosti. Taktiež by sťažovateľ nebol aktívne legitimovaný anina podanie volebnej sťažnosti. Z tohto dôvodu ústavný súd odmieta sťažnosť pre nedostatokprávomoci senátu ústavného súdu. Zároveň ústavný súd sťažnosť neprijal, aby aj po voľbáchposúdil ústavnosť registračného konania, pretože, ako bolo uvedené, sťažovateľova vôľasmeruje k zvráteniu volebného výsledku a nežiada kasáciu rozhodnutia súdu (porov. všakbod 30 uznesenia). Táto takpovediac rozkolísanosť sťažovateľovho podania vedie ústavnýsúd   k odmietnutiu   sťažnosti   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   v spojenís nedostatkom predpísaných náležitostí.

24. Len pre úplnosť možno doplniť, že sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie čl. 30ods. 1 ústavy, do rozsahu ktorého však konanie o registráciu nepatrí. Z obsahu sťažnostivšak   ústavný   súd   vyvodil,   že   sťažovateľ   sa   domáha   ochrany   svojich   základných   právvyplývajúcich z čl. 30 ods. 4 ústavy. Sťažovateľ tiež namieta porušenie čl. 129 ods. 2 ústavy,ktorá je kompetenčnou normou ústavného súdu, a nie subjektívnym právom.

K rozhodnutiu miestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice Ťahanovce- obec o nezaregistrovaní kandidáta na kandidátnej listine pre voľby starostu mestskej časti z 25. septembra 2014

25. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

26. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto jeprávomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomocvšeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS20/02, III. ÚS 152/03).

27. Sťažovateľ brojí proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie v mestskej častiKošice   Ťahanovce-obec   o nezaregistrovaní   kandidáta   na   kandidátnej   listine   pre   voľbystarostu mestskej časti z 25. septembra 2014. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využilsvoje právo podať proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie v mestskej časti KošiceŤahanovce-obec   o nezaregistrovaní   kandidáta   na   kandidátnej   listine   pre   voľby   starostumestskej časti z 25. septembra 2014 žalobu podľa Občianskeho súdneho poriadku, o ktorejbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť v zmysle zákona okresný súd. Právomoc okresnéhosúdu   rozhodnúť   o žalobe   proti   rozhodnutiu   miestnej   volebnej   komisie   v mestskej   častiKošice   Ťahanovce-obec   o nezaregistrovaní   kandidáta   na   kandidátnej   listine   pre   voľbystarostu mestskej časti z 25. septembra 2014 v danom prípade vylučuje právomoc ústavnéhosúdu.   Vzhľadom na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   pri predbežnom   prerokovaní   sťažnostiv časti namietaného porušenia sťažovateľovho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavyrozhodnutím   miestnej   volebnej   komisie   v mestskej   časti   Košice   Ťahanovce-obeco nezaregistrovaní   kandidáta   na   kandidátnej   listine   pre   voľby   starostu   mestskej   častiz 25. septembra   2014   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodunedostatku právomoci na jej prerokovanie.

K uzneseniu č. 67 ústrednej volebnej komisie z 13. novembra 2014

28.   Ústredná   volebná   komisia   vzala   uznesením   č.   67   sťažovateľovu   sťažnosť   navedomie   a konštatovala,   že   registrácia   je   vecou   miestnej   volebnej   komisie,   ktorejrozhodnutie   je   preskúmateľné   súdom.   V tomto   smere   nie   je   možné   Ústrednej volebnejkomisii nič vytknúť a jej závery sú ústavne konformné, keďže zohľadnila zákonné možnostipostupu sťažovateľa, ktoré aj využil.

29. Na tomto základe je potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

K napadnutému uzneseniu okresného súdu

30. V záujme ochrany volebných procesov a objektívnej funkcie ústavnej sťažnostiústavný súd dodáva, že závažnosť predmetnej veci však nedovoľuje nevyjadriť sa k zmyslua povahe súdneho konania o registrácii kandidátov. Interpretácia zákona vyžaduje hľadanieúčelov. Účelom petície na podporu kandidatúry je získať legitimitu pre podporu kandidatúrykandidátov bez straníckeho pozadia. Účelom adresy petentov je uvedenie ich plnej identity,čím   sa   umocňuje   vážnosť   ich   podpory   a prípadná   verifikácia.   Účelom   plnej   apeláciev konaní   podľa   §   250zb   Občianskeho   súdneho   poriadku   je   umožniť,   aby   súd,   ktorý   jenezávislý od verejnej správy (od lokálnych a miestnych pomerov) a znalý práva, moholnahradiť   rozhodnutie   volebných   komisií   svojím   rozhodnutím   chrániacim   participačnézákladné práva. Ak už miestnej volebnej komisii a hlavne okresnému súdu nestačilo, žev petícii   uvedené   adresy   sú   zjavne   z danej   mestskej   časti,   pričom   skratka   KE   je   ajformalizovanou skratkou pre (okres) Košice, tak si to mohli pre verejné autority bežnýmidôkaznými   prostriedkami   overiť.   Okresný   súd   sa   v rozhodnutí   obmedzil   na   prepísanierozhodnutia   miestnej   volebnej   komisie   a prepísanie   učebnicových   viet   z komentárovejliteratúry,   ktoré   rozhodnutím   vlastne   poprel   a v rozhodnutí   nijako   nenaznačil   vlastnéuvažovanie   o veci.   Ústavný   súd   si   námatkovo   v databáze   súdnych   rozhodnutí   nawww.justice.gov.sk prezrel   viacero   rozhodnutí   z konania   podľa   §   250zb   Občianskehosúdneho   poriadku   a nemálo   z nich   sa   javilo   podobne   z hľadiska   zmyslu   registračnéhokonania.

36. Vzhľadom na uvedené neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd podľa § 52ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodoval o návrhu sťažovateľa na vydanie „predbežnéhoopatrenia“, pretože takéto rozhodnutie môže prichádzať do úvahy len po prijatí sťažnosti naďalšie konanie (napr. I. ÚS 29/03, I. ÚS 233/03).

37. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015