SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 50/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. PetromHoléczym, Advokátska kancelária, Vojenská 5, Košice, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republikyuznesením Okresného súdu Košice I č. k. 37 S 2/2014-21 z 2. októbra 2014, rozhodnutímmiestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice-Ťahanovce č. 1 z 25. septembra 2014a uznesením Ústrednej volebnej komisie v Bratislave č. 67 z 13. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola21. novembra 2014 (t. j. šesť dní po komunálnych voľbách konaných 15. novembra 2014)osobne doručená a v rovnaký deň, ako aj 8. decembra 2014 doplnená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľačl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 37 S 2/2014-21 z 2.októbra 2014 (dostupným na www.justice.gov.sk; identifikačné číslo súdneho spisu7114224356), rozhodnutím miestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice-Ťahanovce(ďalej len „miestna volebná komisia“ alebo „MVK“) č. 1 z 25. septembra 2014 a uznesenímÚstrednej volebnej komisie v Bratislave (ďalej aj „ÚVK“) č. 67 z 13. novembra 2014.Sťažovateľ svoju sťažnosť podáva ako „nezaregistrovaný kandidát“ na funkciu starostumestskej časti Košice-Ťahanovce (ide o „obec“, ktorú je potrebné odlišovať od mestskejčasti, ktorá je sídliskom) v komunálnych voľbách v roku 2014, pričom ju označil ako„Sťažnosť pre porušenie občianskych práv pri voľbe starostu mestskej časti Košice – Ťahanovce obec v r. 2014 podľa čl. 30 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 127 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 129 ods. 2) Ústavy SR“.
2. Podstatou sťažnosti je návrh sťažovateľa, uchádzača o nezávislú kandidatúru nastarostu, na zneplatnenie, a teda opakovanie volieb starostu v mestskej časti Ťahanovcea vyslovenie porušenia „základného práva sťažovateľa na kandidatúru vo voľbách na miesto starostu“, pretože volebné komisie a okresný súd neuznali v petícii na podporu jehokandidatúry označenie „KE“ namiesto riadneho pomenovania mesta Košice, čím muzamedzili zúčastniť sa volieb na starostu mestskej časti. Sťažovateľ vo svojom druhomdoplňujúcom podaní podal aj „Návrh na prijatie predbežného opatrenia“.
3. Z obsahu sťažnosti, napadnutých rozhodnutí a príloh vyplýva, že sťažovateľ sausiloval kandidovať na funkciu starostu mestskej časti Košice-Ťahanovce ako nezávislýkandidát vo voľbách vyhlásených na 15. november 2014. Zákon Slovenskej národnej rady č.346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o voľbách“) pre takúto kandidatúru vyžaduje petíciu stanoveného počtu voličov,v danom prípade 200 voličov. Sťažovateľ odovzdal kandidátnu listinu, ktorej súčasťou bolapetícia podpísaná 262 voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru na 14 podpisových hárkoch.Miestna volebná komisia však sťažovateľa ako kandidáta svojím rozhodnutím č. 1z 25. septembra 2014 nezaregistrovala. Miestna volebná komisia v odôvodnení svojhorozhodnutia uviedla, že sťažovateľa nezaregistrovala z dôvodu nesplnenia podmienokuvedených v § 22 ods. 1 písm. c) (miestna volebná komisia predložené kandidátne listinypreskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petícia podľa § 21ods. 2) v spojení s § 21 ods. 2 zákona o voľbách (V petícii sa pri každom podpise uvediemeno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názovobce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.) a § 1a ods. 1 a 2 zákonao obecnom zriadení (Obec a jej časť má svoj názov. Názov obce určuje alebo mení vládaSlovenskej republiky nariadením.) a § 1 nariadenia vlády č. 258/1996 Z. z., ktorým savydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy (Zoznam obcía vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy je uvedený v prílohe tohto nariadenia.).Podľa miestnej volebnej komisie pri 216 podpísaných voličov chýba názov obce voliča:«Údaj „KE“, uvedený pri týchto voličoch, nie je možné považovať za názov obce, keďže obec pod takýmto názvom sa nenachádza v zozname obcí tvoriaci prílohu citovaného nariadenia vlády.» Uvedený argument MVK ešte umocňuje doplnením, že právenejednoznačný výklad pojmu „trvalý pobyt“ viedol zákonodarcu k schváleniu novelyzákona o voľbách, t. j. zákona č. 233/1998 Z. z. Touto novelou sa presne zadefinovaldovtedy používaný pojem trvalý pobyt, ktorým sa od jej účinnosti rozumie názov obce,názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Zákonodarca tým podľa MVK jasneprejavil vôľu uvádzať presné identifikátory trvalého pobytu voliča.
4. Sťažovateľ sa obrátil na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutiao zaregistrovaní kandidáta. Vo svojom návrhu poukázal aj na to, že z petičných hárkovjednoznačne vyplýva, že petícia bola podpísaná 262 voličmi, pričom je nepochybné, žepodpísaní voliči majú trvalé bydlisko v mestskej časti Košice-Ťahanovce. Zdôraznil, že údaj„KE“ je všeobecne zaužívaný a niet najmenších pochýb o tom, že ide o voličov danejmestskej časti. V úvodnej časti petície bolo na každom hárku uvedené: „Petícia na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta ⬛⬛⬛⬛ na funkciu starostu mestskej časti Košice-Ťahanovce vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014.“Petícia bola podpísaná voličmi mestskej časti Košice-Ťahanovce.
5. Okresný súd napadnutým uznesením č. k. 37 S 2/2014-21 z 2. októbra 2014zamietol návrh sťažovateľa na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. V uzneseníje zopakované, priam prepísané len to, čo v rozhodnutí uviedla miestna volebná komisia,a vyjadrený súhlas súdu s týmto právnym názorom.
6. Sťažovateľ sa obrátil listom z 11. novembra 2014 na Ústrednú volebnú komisiuso sťažnosťou na postup miestnej volebnej komisie. Tá nasledujúci deň vzala sťažnosťna vedomie a vo svojom uznesení č. 67 z 13. novembra 2014 konštatovala, že „registrácia kandidátov patrí do výlučnej kompetencie miestnej volebnej komisie, ktorej rozhodnutie je preskúmateľné súdom“.
7. Po šiestich dňoch od uskutočnenia komunálnych volieb (konaných 15. novembra2014) sťažovateľ podal 21. novembra 2014 osobne na ústavný súd prerokúvanú sťažnosť.Sťažovateľ argumentuje, že volebné komisie a okresný súd mu znemožnili kandidovaťv týchto voľbách, a tým porušili č. 30 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy,so zásahom do podstaty základného práva. Miestna volebná komisia a okresný súd muzákladné právo upreli pod malichernou zámienkou, že nerozumejú v adresáchpodpisovateľov skratke „KE“, ktorá je najmä v Košiciach všeobecne známa, zvlášť ak sapoužíva v plnej adrese, je samozrejmé, že ide o mesto Košice. V mestskej časti sa občanianavzájom poznajú, a teda MVK musela vedieť, že ide o tamojších občanov. Miestna volebnákomisia je podľa sťažovateľa personálne blízka starostovi. Sťažovateľ tak vyjadrujepodozrenie, že uvedený výklad mohol byť zámerom, aby starosta nemal žiadnehoprotikandidáta. Sťažovateľ v tomto kontexte tiež namieta, že ho MVK nevyzvala na základepetičného zákona na doplnenie nedostatkov petície.
8. Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom taktorozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na kandidatúru vo voľbách na miesto starostu v MČ Košice-Ťahanovce obec porušené bolo.
2. Voľby na miesto starostu MČ Košice-Ťahanovce obec zo dňa 15. 11. 2014 sú z toho dôvodu neplatné.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, slovom desaťtisíc Eur, ktoré sú odporcovia spoločne a nerozdielne povinní vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 284,08 € slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov na účet právneho zástupcu advokáta menom Mgr. ING. Peter Holéczy, so sídlom 04001 Košice 1, Vojenská 5, do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnostivolieb do orgánov územnej samosprávy.
11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhuústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jehoprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.
III.
12. Podstatou sťažnosti je návrh sťažovateľa, uchádzača o nezávislú kandidatúruna starostu, na zneplatnenie, a teda opakovanie volieb starostu v mestskej časti Ťahanovcea vyslovenie porušenia „základného práva sťažovateľa na kandidatúru vo voľbách na miesto starostu“, pretože volebné komisie a okresný súd neuznali v petícii na podporu jehokandidatúry označenie „KE“ namiesto riadneho pomenovania mesta Košice, čím muzamedzili zúčastniť sa volieb na starostu mestskej časti.
Všeobecné východiská posudzovania sťažnosti
13. Sťažovateľ predstúpil pred ústavný súd s problémom, ktorý je veľmi závažnýa znepokojujúci, pretože ohrozuje slobodnosť a demokratickosť volieb, a to s vyradenímkandidáta z volieb skôr, než sa voľby vôbec uskutočnia. Ústavný súd už zaznamenal záťažepri registrácii kandidátov aj v iných veciach (III. ÚS 651/2014 obec Buzitka,III. ÚS 691/2014, II. ÚS 894/2014). Z článku 31 ústavy v spojení s čl. 30 ústavy možnoodvodiť prezumpciu, že v pochybnostiach treba kandidátovi skôr umožniť účasť vo voľbáchnež naopak, a nechať voličov rozhodnúť. Priestorom volieb má byť priestor verejný,spoločenský, nie pracovne úradníkov.
14. Akokoľvek, ústavný súd musí v prvom rade odpovedať na otázku, v akomprávnom režime (type konania) bude sťažnosť posudzovať.
15. Ústava osobitne upravuje konanie pred ústavným súdom, v ktorom sa fyzickáosoba alebo právnická osoba môže domáhať ústavnej ochrany vo veci porušenia základnýchpráv a slobôd (čl. 127 ústavy), a osobitne upravuje konanie vo volebných veciach vrátanekonania o ústavnosti alebo zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy (čl. 129ods. 2 ústavy).
16. Zákon o ústavnom súde upravuje v tretej časti označenej ako „Konanie predústavným súdom“ niekoľko typov konaní pred ústavným súdom. Konanie o sťažnostiachpodľa čl. 127 ústavy je upravené v jej druhej hlave v šiestom oddiele, in concretov ustanoveniach § 49 až § 56, a konanie vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 ústavy jeupravené v siedmom oddiele tejto hlavy v ustanoveniach § 59 až § 63d, pričom z nich § 59až § 63 sa vzťahujú aj na konanie o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnejsamosprávy.
17. Každé z týchto osobitných konaní pred ústavným súdom (odhliadnuc od inýchodlišností) má iný predmet ochrany pred porušením ústavy, ktorému zodpovedá aj inýpredmet rozhodovania ústavného súdu. Kým podľa čl. 127 ústavy predmetom ochranyústavného súdu sú len základné práva alebo slobody fyzických osôb alebo právnických osôbalebo ich ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvyo ľudských právach a základných slobodách, podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (v spojení aj s § 59až § 63 zákona o ústavnom súde) môže byť predmetom takejto ochrany ústavnosť alebozákonnosť volieb aj do orgánov územnej samosprávy.
18. Odlišnému predmetu ochrany musí zodpovedať aj odlišný predmet návrhunavrhovateľa (sťažovateľa) na rozhodnutie ústavného súdu (tzv. petit). Kým v konanío sťažnostiach sťažovateľ musí tvrdiť, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo inýmzásahom sa porušili jeho základné práva alebo slobody [pozri § 49 a § 50 ods. 1 písm. a)zákona o ústavnom súde], navrhovateľ v konaní vo veciach volieb do orgánov územnejsamosprávy musí v návrhu na začatie konania uviesť návrh na rozhodnutie vo veci podľa§ 63 zákona o ústavnom súde.
19. Vzhľadom na to, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane zastúpený advokátom,podal svoju sťažnosť „podľa čl. 127 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 129 ods. 2) Ústavy SR“,ústavný súd musel teda identifikovať konanie, v ktorom má požadovanú ochranu protiporušeniu ústavy poskytnúť. Zo sťažnostného návrhu, tzv. petitu návrhu, vyplýva, žesťažovateľ navrhuje vyhlásiť voľby „na miesto starostu MČ Košice-Ťahanovce obec zo dňa 15. 11. 2014“ za „neplatné“, v okolnostiach danej veci by pripadalo do úvahy konanievo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebonezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podaťokrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa navoľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorýzískal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánumiestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosťmôže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byťpripojené podpisy a adresy týchto občanov.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol zaregistrovaný vo voľbách do orgánov územnejsamosprávy na kandidáta za starostu, do úvahy by pripadalo odmietnutie jeho sťažnostipodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako sťažnosť podaná niekým zjavneneoprávneným.
20. Z hľadiska ústavnej sťažnosti sa v predmetnej veci stretávajú na jednej straneosobitnosť volebných konaní a na druhej strane univerzalita, generálna klauzula ústavnejsťažnosti. V teórii volebného súdnictva sa hovorí o „súslednosti jednotlivých prieskumných fází“. Doc. Šimíček ju charakterizuje takto: „«Specifikem rozhodování ve věcech volebních je rovněž souslednost jednotlivých přezkoumávaných fází. To znamená, že po ukončení některé fáze volebního procesu ji nelze znovu „otevírat“ a zpětně zpochybňovat. Nikoliv náhodně totiž zákonná úprava zakotvuje tři samostatná řízení, která spadají pod volební soudnictví: řízení ve věcech seznamu voličů, řízení ve věci registrace kandidátních listin a konečně řízení o návrhu na vyslovení neplatnosti voleb, volby kandidáta nebo hlasování. Prakticky viděno platí, že ve fázi registrace kandidátních listin není namístě zpochybňovat údaje v seznamech voličů, a při rozhodování o neplatnosti voleb se soud již nemůže zabývat tím, zda v registračním řízení nebyl porušen zákon.» (porov. Šimíček, V. Soudní přeskumvoleb v České republice. In: Orosz, L., Majerčák, T. Aktuálne problémy volebného právaa volebného súdnictva v Slovenskej republike – II. ústavné dni: zborník príspevkovz medzinárodnej vedeckej konferencie: Košice 25. septembra 2013, s. 12). Ústavný súdtakto napríklad zamietol volebnú sťažnosť týkajúcu sa nezákonných volebných obvodov[PL. ÚS 34/99 – voľby Rožňava; porov. tiež uznesenie ES 6/01 a rozhodnutie Výboru preľudské práva István Mátyus v. Slovakia (Communication No. 923/2000); PL. ÚS 50/99 –voľby Zeleneč].
21. Zložitejší než vzťah jednotlivých volebných konaní navzájom je ich vzťahvo väzbe na ústavnú sťažnosť. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných opravnýchprostriedkov budovaných „zdola“ skonštruovaná dodatočne, „zhora“, aby pokrylarozhodnutia a zásahy verejnej moci v ich celej šírke a rozmanitosti. Táto univerzálnosťústavnej sťažnosti spolu s dvojmesačnou lehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežnérozhodovacie procesy verejnej moci, ale volebný proces so svojím presne stanovenýmčasovým rytmom sa tomuto vymyká.
22. Teoreticky prichádzajú do úvahy dve možnosti. (1) Úplná exkluzivita volebnýchrozhodnutí všeobecných súdov bez ingerencie ústavnej sťažnosti alebo (2) vstup ústavnejsťažnosti do týchto procesov s rizikom zložitých časových súvislostí. Ústavný súd v záujmeochrany ústavnosti a tiež usmerňovania judikatúry jednostupňových rozhodnutí volí prvúmožnosť. Týmto spôsobom vstúpil do reklamačného konania (IV. ÚS 121/07) a registrácioukandidátov sa zaoberá aj po uplynutí volieb (III. ÚS 523/2014, II. ÚS 294/2014,III. ÚS 691/2014). Plní tak prevenčnú a zjednocovaciu úlohu, a tak chráni nielensubjektívne práva, ale napĺňa aj objektívnu funkciu ústavnej sťažnosti (Obdobne uvažuje ajčeský ústavný súd. V náleze III. ÚS 277/96 zrušil uznesenie najvyššieho súdu, ktorýakceptoval nezaregistrovanie kandidáta do Senátu, pretože v rodnom čísle za lomkou malibyť číslice „060“ namiesto „06“. Tamojšie volebné lehoty umožnili zohľadniť rozhodnutieešte v riadnom termíne volieb. Podobne aj v náleze III. ÚS 283/96.). Ústavný súd jev režime ústavnej sťažnosti pri rozhodovaní o registračnom konaní odhodlanýv konkrétnych časových súvislostiach pozastaviť konanie volieb samotných [ústavný súduznesením č. k. III. ÚS 651/2014-28 v podstate pozastavil konanie volieb starostu v obciBuzitka (porov. rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. novembra2014 uverejnené pod č. 322/2014 Z. z.)].
23. Vychádzajúc z týchto úvah, posúdil ústavný súd predmetnú vec. Sťažovateľ podalsťažnosť po voľbách, brojí proti rozhodnutiu registrového súdu, ale nežiada jeho zrušenie,ale len vyhlásenie volieb za neplatné. Ústavný súd z toho odvodil, že vôľa sťažovateľasmeruje dominantne k zvráteniu výsledku volieb. To ale nie je na pôdoryse ústavnejsťažnosti možné, pretože voľby nie sú rozhodnutia orgánu verejnej moci, a preto sa voľbynapádajú formou volebnej sťažnosti. Taktiež by sťažovateľ nebol aktívne legitimovaný anina podanie volebnej sťažnosti. Z tohto dôvodu ústavný súd odmieta sťažnosť pre nedostatokprávomoci senátu ústavného súdu. Zároveň ústavný súd sťažnosť neprijal, aby aj po voľbáchposúdil ústavnosť registračného konania, pretože, ako bolo uvedené, sťažovateľova vôľasmeruje k zvráteniu volebného výsledku a nežiada kasáciu rozhodnutia súdu (porov. všakbod 30 uznesenia). Táto takpovediac rozkolísanosť sťažovateľovho podania vedie ústavnýsúd k odmietnutiu sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu v spojenís nedostatkom predpísaných náležitostí.
24. Len pre úplnosť možno doplniť, že sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie čl. 30ods. 1 ústavy, do rozsahu ktorého však konanie o registráciu nepatrí. Z obsahu sťažnostivšak ústavný súd vyvodil, že sťažovateľ sa domáha ochrany svojich základných právvyplývajúcich z čl. 30 ods. 4 ústavy. Sťažovateľ tiež namieta porušenie čl. 129 ods. 2 ústavy,ktorá je kompetenčnou normou ústavného súdu, a nie subjektívnym právom.
K rozhodnutiu miestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice Ťahanovce- obec o nezaregistrovaní kandidáta na kandidátnej listine pre voľby starostu mestskej časti z 25. septembra 2014
25. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
26. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto jeprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomocvšeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS20/02, III. ÚS 152/03).
27. Sťažovateľ brojí proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie v mestskej častiKošice Ťahanovce-obec o nezaregistrovaní kandidáta na kandidátnej listine pre voľbystarostu mestskej časti z 25. septembra 2014. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využilsvoje právo podať proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie v mestskej časti KošiceŤahanovce-obec o nezaregistrovaní kandidáta na kandidátnej listine pre voľby starostumestskej časti z 25. septembra 2014 žalobu podľa Občianskeho súdneho poriadku, o ktorejbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť v zmysle zákona okresný súd. Právomoc okresnéhosúdu rozhodnúť o žalobe proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie v mestskej častiKošice Ťahanovce-obec o nezaregistrovaní kandidáta na kandidátnej listine pre voľbystarostu mestskej časti z 25. septembra 2014 v danom prípade vylučuje právomoc ústavnéhosúdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv časti namietaného porušenia sťažovateľovho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavyrozhodnutím miestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice Ťahanovce-obeco nezaregistrovaní kandidáta na kandidátnej listine pre voľby starostu mestskej častiz 25. septembra 2014 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodunedostatku právomoci na jej prerokovanie.
K uzneseniu č. 67 ústrednej volebnej komisie z 13. novembra 2014
28. Ústredná volebná komisia vzala uznesením č. 67 sťažovateľovu sťažnosť navedomie a konštatovala, že registrácia je vecou miestnej volebnej komisie, ktorejrozhodnutie je preskúmateľné súdom. V tomto smere nie je možné Ústrednej volebnejkomisii nič vytknúť a jej závery sú ústavne konformné, keďže zohľadnila zákonné možnostipostupu sťažovateľa, ktoré aj využil.
29. Na tomto základe je potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.
K napadnutému uzneseniu okresného súdu
30. V záujme ochrany volebných procesov a objektívnej funkcie ústavnej sťažnostiústavný súd dodáva, že závažnosť predmetnej veci však nedovoľuje nevyjadriť sa k zmyslua povahe súdneho konania o registrácii kandidátov. Interpretácia zákona vyžaduje hľadanieúčelov. Účelom petície na podporu kandidatúry je získať legitimitu pre podporu kandidatúrykandidátov bez straníckeho pozadia. Účelom adresy petentov je uvedenie ich plnej identity,čím sa umocňuje vážnosť ich podpory a prípadná verifikácia. Účelom plnej apeláciev konaní podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku je umožniť, aby súd, ktorý jenezávislý od verejnej správy (od lokálnych a miestnych pomerov) a znalý práva, moholnahradiť rozhodnutie volebných komisií svojím rozhodnutím chrániacim participačnézákladné práva. Ak už miestnej volebnej komisii a hlavne okresnému súdu nestačilo, žev petícii uvedené adresy sú zjavne z danej mestskej časti, pričom skratka KE je ajformalizovanou skratkou pre (okres) Košice, tak si to mohli pre verejné autority bežnýmidôkaznými prostriedkami overiť. Okresný súd sa v rozhodnutí obmedzil na prepísanierozhodnutia miestnej volebnej komisie a prepísanie učebnicových viet z komentárovejliteratúry, ktoré rozhodnutím vlastne poprel a v rozhodnutí nijako nenaznačil vlastnéuvažovanie o veci. Ústavný súd si námatkovo v databáze súdnych rozhodnutí nawww.justice.gov.sk prezrel viacero rozhodnutí z konania podľa § 250zb Občianskehosúdneho poriadku a nemálo z nich sa javilo podobne z hľadiska zmyslu registračnéhokonania.
36. Vzhľadom na uvedené neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd podľa § 52ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodoval o návrhu sťažovateľa na vydanie „predbežnéhoopatrenia“, pretože takéto rozhodnutie môže prichádzať do úvahy len po prijatí sťažnosti naďalšie konanie (napr. I. ÚS 29/03, I. ÚS 233/03).
37. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2015