znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 50/2012-40

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   októbra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť V. S., zastúpeného advokátkou Mgr. R. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Trenčín   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   12   C   171/2008   a sp.   zn. 11 C 215/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 171/2008 a sp. zn. 11 C 215/2009 p o r u š i l   základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 171/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý   zaplatiť   mu do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 50/2012-25 z 21. júna 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 171/2008 a sp. zn. 11 C 215/2009 (ďalej aj „napadnuté konania“).

1.1   Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že sťažovateľ podal 21. júla 2008 na okresnom súde tri žaloby „o určenie povinnosti na vypočítanie majetkových podielov z transformácie družstva a vydanie družstevných podielových listov“.

Sťažovateľ   namietal,   že   okresný   súd   v   týchto   konaniach „robí   zbytočné   súdne prieťahy, vo veci neefektívne koná okrem iného aj tým, že vec zbytočne rozdeľuje a vedie ju pod troma spisovými značkami: 12 C/171/2008, 11 C/215/2009, 21 C/356/2010 aj napriek tomu, že sa jedná o tú istú vec a u toho istého odporcu. Takto mi zbytočne vyrubuje trovy konania v nových rozdelených konaniach, dokonca nejaké trovy za dovolanie, ktoré som nepodal.

Keď navrhujem súdu o vzájomné spojenie vecí v zmysle § 112 Občianskeho súdneho poriadku, tak o tomto návrhu súd nerozhoduje.

Keď   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.:   21   C/356/2010   zo   dňa   12.04.2011   som   podal odvolanie   zo   dňa   11.05.2011,   ktoré   bolo   odoslané   Poštou   T.   dňa   12.05.2011,   tak   toto odvolanie nebolo súdom akceptované a vec podľa odpovede predsedníčky Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 29.júna 2011, Spr 2077/2011 bola právoplatne skončená rozhodnutím dňa 12. apríla 2011 uznesením o zastavení konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2011.

Po   mojom   nesúhlase   s   odpoveďou   na   sťažnosť   zo   dňa   29.   júna 2011, číslo: Spr 2077/2011, mi bola dňa 31.08.2011 doručená Odpoveď predsedníčky súdu zo dňa 05. augusta 2011, v ktorej mi okrem iného bolo oznámené, že spis sp. zn.: 21 C/356/2010 je založený v príručnom archíve a mnou spomínané odvolanie sa v spise nenachádza. Predsedníčka súdu v horeuvedenej odpovedi okrem iného uvádza: Nečinnosť súdu bola v období od podania návrhu do septembra 2010, kedy bolo rozhodnuté o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy vypočítanej podľa transformačného projektu. Vzhľadom na predchádzajúcu nečinnosť upozorňujem zákonnú sudkyňu na povinnosť konať vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov...

Do dnešného dňa som neobdržal žiaden dokument o konaní vo veci....   je   nesporné,   že   Okresný   súd   v   Trenčíne   svojim   postupom   vo   veci   porušuje základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a ľudské právo upravené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Skutočnosť, že Okresný súd v Trenčíne od podania návrhu žaloby zo dňa 21.07.2008 do dnešného dňa právoplatne nerozhodol, hoci od podaného návrhu žaloby uplynula lehota troch rokov a takmer 7 mesiacov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá.

Predmet   namietaného   konania   pritom   nie je právne   ani fakticky   tak zložitý,   aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

Napriek   tomu,   že   zabezpečenie   pomoci   je   v   rukách   štátu   Okresného   súdu v Trenčíne,   tento   bez   primeraných   dôvodov   nekoná   resp.   nekoná   primerane   k   svojim možnostiam a okolnostiam tohto prípadu, keď koná tak neefektívne, následkom čoho je spôsobované pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne v predmetnom konaní by odstránilo stav   právnej   neistoty,   v   ktorom   sa   nachádzam,   čo   je   aj   podľa   rozhodovacej   činnosti Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci efektívne a bez zbytočných prieťahov...

Nečinnosťou   a   neefektívnym   konaním   súdu   som   utrpel   finančnú   majetkovú   a   aj nemajetkovú ujmu. Ak by súd včas rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej zlej finančnej situácie, keďže som poberateľom nízkeho starobného dôchodku bez ďalších príjmov, okrem toho som osoba zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu, k čomu vlastním bez obmedzenia preukaz ZŤPS...

Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa veľkú psychickú záťaž následkom čoho som sa musel ambulantne liečiť u psychiatra.

Vzhľadom na odstup od podania návrhu žaloby na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal   súd   o   tomto   návrhu   rozhodnúť,   možno   celkovú   majetkovú   a   aj   nemajetkovú   ujmu stanoviť na sumu 20.000.- Eur.“.

1.2   Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný   súd   v   Trenčíne   v   konaní   pod   sp.   zn.:   12   C/171/2008, sp. zn. : 11 C/215/2009... porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   v   Trenčíne   prikazuje,   aby   v   konaniach   pod sp. zn.: 12 C/ 171/2008,   sp.   zn.:   11   C/215/2009...   konal   efektívne   a bez   zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000.-Eur, ktoré mu je Okresný   súd   v   Trenčíne   povinný   zaplatiť   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti   tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v   Trenčíne   je   povinný   zaplatiť   advokátovi   trovy   právneho zastupovania pred ústavným súdom.“

2.   Ústavný   súd   umožnil   obom   účastníkom   konania,   aby   sa   písomne   vyjadrili k prijatej sťažnosti.

2.1   Predsedníčka okresného súdu nevyužila svoje právo zaujať písomné stanovisko k prijatej sťažnosti, vo svojom prípise sp. zn. Spr 785/2012 z 24. augusta 2012 však uviedla, že „netrvám na tom, aby sa v hore uvedenej veci konalo ústne pojednávanie pred ústavným súdom“.

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vo   svojom   liste   z 10.   septembra   2012 tiež oznámila   ústavnému   súdu,   že „netrváme   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie“. Okrem uvedeného si uplatnila trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   ako   aj   z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

A. Priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 171/2008Dňa   22.   júla   2008   podal   sťažovateľ   na   okresnom   súde   proti   P.   D.   (ďalej   len „žalovaný“)   žalobu „o   určenie   povinnosti   na   vypočítanie   majetkových   podielov z transformácie družstva a vydanie družstevných podielových listov“.

Dňa   24.   septembra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 22. október 2008.

Dňa 24. septembra 2008 súd vyzval žalovaného, aby mu do 17. októbra 2008 zaslal časť transformačného projektu.

Dňa   8.   októbra   2008   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní, pričom súhlasil s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

Dňa 22. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd žalobu zamietol.

Dňa 15. decembra 2008 sťažovateľ podal proti rozhodnutiu súdu odvolanie.Dňa 16. decembra 2008 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.Dňa 19. januára 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby dokladoval výšku jeho dôchodku a iných príjmov.

Dňa 31. januára 2009 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za odvolanie.Dňa 3. februára 2009 súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na odvolaní proti uzneseniu zaplatiť súdny poplatok.

Dňa 17. februára 2009 sťažovateľ oznámil súdu, že netrvá na uvedenom odvolaní.Dňa 20.   februára   2009   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len „krajský súd“).

Dňa 5. mája 2009 krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co 45/2009 zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 18. mája 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 14. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. november 2009 na účely opätovného predvolania odporcu pod hrozbou predvedenia a uloženia poriadkovej pokuty s tým, aby na pojednávaní predložil transformačný projekt.Dňa 28. októbra 2009 sťažovateľ podal návrh na rozšírenie svojej žaloby.

Dňa   4.   novembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   pripustil rozšírenie žalobného návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely vyčkania právoplatného   ukončenia   sporov   vedených   pod   sp.   zn.   21   C   68/2008   a sp.   zn. 21 C 176/2009.

Dňa 21. decembra 2009 bol spísaný úradný záznam: „spis 21 C 68808 bol dňa 3. 12. Ukončený rozsudkom: návrh sa zamieta. Spis 21 C 176/09 je na termíne 14/2010.“Dňa 7. septembra 2010 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby v určenej lehote zaplatil súdny poplatok za rozšírený žalobný návrh.

Dňa 21. septembra 2010 sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom   na   27.   september   2010   a   súčasne   podal   odvolanie   proti   uzneseniu zo 7. septembra 2010.

Dňa   18.   októbra   2010   sťažovateľ   prevzal   výzvu   súdu   na   zdokladovanie   svojich príjmov a majetkových pomerov.

Dňa 27. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely, aby sa sťažovateľ vyjadril k výpočtu majetkového podielu za užívanie pôdy.

Dňa 7.   októbra   2010   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   k výpočtu majetkového   podielu   za   užívanie   pôdy,   a zároveň   mu   zaslal potvrdenie „o osobných a majetkových pomeroch“.

Dňa 21. októbra 2010 sťažovateľ doručil súdu vyplnené „potvrdenie“.

Dňa 8. apríla 2011 súd uznesením č. k. 12 C 171/2008-175 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 16. mája 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu súdu z 8. apríla 2011.Dňa 25.   mája 2011   okresný   súd opravil   svoje uznesenie   z 8.   apríla   2011 v časti odôvodnenia.

Dňa   28.   júna   2011   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uvedenému   opravnému uzneseniu.

Dňa 14. júla 2011 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných prostriedkoch.

Dňa   2.   februára   2012   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s rozhodnutím   č.   k. 4 Co 221/2011-183, ktorým odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu. Dňa 17. mája 2012 okresný súd zaslal rozhodnutie krajského súdu sťažovateľovi a súčasne ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku.

B. Priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 215/2009Dňa 10. novembra 2009 podal sťažovateľ žalobu proti P. D. (ďalej len „žalovaný“) o zaplatenie sumy 10 000 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 215/2009.Dňa 26. novembra 2009 bola daná úprava kancelárii súdu: „ofotiť návrh zo spisu 12 C 171/08 a pripojiť kópie návrhov z konaní 21 C 68/08 a 21 C 176/09.“

Dňa 28. januára 2010 bola daná úprava kancelárii: „pripojiť spis 12 C 171/2008.“Dňa 14. septembra 2010 okresný súd uznesením konanie v časti o zaplatenie sumy vypočítanej   podľa   transformačného   projektu   schváleného   21.   novembra   1992   spolu so 17,6 %   ročným   úrokom   z omeškania   od   31.   augusta   2005   do   zaplatenia   zastavil (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2011).

Dňa 21. septembra 2010 súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok. Dňa   6.   októbra   2010   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   súdu zo 14. septembra 2010.

Dňa   7.   októbra   2010   okresný   súd   uznesením   opravil   svoje   uznesenie zo 14. septembra 2010 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 2010).Dňa 4. októbra 2010 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.Dňa 12. októbra 2010 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa   13.   decembra   2010   bol   spis   doručený   okresnému   súdu   s uznesením   sp.   zn. 17 Co 343/2010, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

Na č. l. 30 – bez uvedenia dátumu – je kópia podania sťažovateľa zo spisu sp. zn. 21 C 356/2010 doručeného okresnému súdu, ktorým žiada o spojenie veci s vecou vedenou pod sp. zn. 12 C 171/2008.

Dňa 3. júna 2011 okresný súd uznesením č. k. 11 C 215/2009-15 zamietol návrh sťažovateľa na spojenie vecí vedených pod sp. zn. 11 C 215/2009 a sp. zn. 12 C 171/2008.Dňa 28. júla 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.Dňa   8.   augusta   2011   predsedníčka   okresného   súdu   upozornila   zákonného   sudcu na povinnosť konať bez zbytočných prieťahov.

Dňa 12. augusta 2011 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa   13.   októbra   2011   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s uznesením   sp.   zn. 4 Co 262/2011, ktorým bolo sťažovateľovo odvolanie odmietnuté.

Dňa   8.   decembra   2011   bola   kancelárii   daná   úprava: „zaslať   žalobu   odporcovi na vyjadrenie.“

Dňa 24. januára 2012 bola kancelárii daná úprava: „pripojiť spis 12 C 171/2008 a nariadiť pojednávanie na 16. 3. 2012.“

Dňa   23.   februára   2012   odporca   požiadal   o „náhradný   termín“ na   vyjadrenie k žalobe.

Dňa   16.   marca   2012   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 20. apríl 2012.

Dňa 20. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením schválil zmier, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. júna 2012.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaniach vedených   pod sp.   zn. 12 C 171/2008 a sp.   zn. 11 C 215/2009 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaných konaní nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon, ani   predsedníčka   okresného   súdu   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetných vecí.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavaných konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutých   konaniach   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   neprispel   svojím správaním   významným   spôsobom   k prieťahom   v konaniach.   Sťažovateľ   síce   doplňoval a spresňoval   svoje   žalobné   návrhy,   avšak   využitie   možností   daných   navrhovateľovi procesnými   predpismi   (napr.   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku)   na   uplatňovanie a presadzovanie   jeho   práva   v občianskom   súdnom   konaní   síce   spôsobuje   predĺženie priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   dôsledkom   ktorého   sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3.1   Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   12   C   171/2008   a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   opakovane krátkodobo, ale aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 18. mája 2009 do 14. septembra 2009   (štyri   mesiace),   od   4.   novembra   2009   do 7. septembra   2010   (desať   mesiacov) a od 21. októbra 2010 do 8. apríla 2011 (päť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   minimálne   poldruha   roka   okresný   súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).

3.2   Rovnako sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 215/2009 a konštatuje, že okresný súd bol aj v danej veci opakovane nečinný, a to konkrétne od 10. novembra 2009 do 14. septembra 2010 (desať mesiacov) a od 13. decembra 2010 do 3. júna 2011 (päť mesiacov). Ani uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne pätnástich mesiacov okresný súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné,   pretože   k uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom   nedošlo   v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného súdu. Ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.1   V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/2008 ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4.2   Vzhľadom na to, že 20. apríla 2012 okresný súd uznesením schválil zmier, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. júna 2012, v konaní vedenom   pod sp.   zn. 11 C 215/2009 neprichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 €, ktoré odôvodňoval najmä tým, že „dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje u mňa veľkú psychickú záťaž následkom čoho som sa musel ambulantne liečiť u psychiatra“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   doručenú   ústavnému   súdu   16.   februára   2012   ešte nezastúpený právnym zástupcom. Súčasne s podaním sťažnosti požiadal aj o ustanovenie právneho   zástupcu   ústavným   súdom.   Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   50/2012-9 z 20. marca   2012   nevyhovel   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a odkázal ho na Centrum právnej pomoci. Sťažovateľ 4. mája 2012 doručil ústavnému súdu plnú moc udelenú advokátke Mgr. R. P. Právna   zástupkyňa   však   okrem   predloženia   plnej   moci   a vyčíslenia   trov   právneho zastúpenia o konanie neprejavila nijaký záujem. Sťažnosť sťažovateľa nespresnila ani na výzvu ústavného súdu, táto musela byť posúdená v pôvodnej podobe.

Ústavný súd 1. júna 2012 vyzval právnu zástupkyňu prostredníctvom jej e-mailovej adresy uvedenej na oficiálnej adrese Advokátskej komory, aby ústavnému súdu doručila ňou koncipovanú sťažnosť. Právna zástupkyňa na výzvu nereagovala. Jej prvé písomné podanie   ústavnému   súdu   bolo   doručené   až 13.   septembra   2012,   v ktorom   oznámila, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní, a vyčíslila si trovy konania vo výške 134,79 € za jeden úkon právnej služby (prevzatie zastúpenia a porada s klientom).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd nepovažoval za odôvodnené a účelné priznať sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v tomto konaní, a preto rozhodol tak, ako to   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto   rozhodnutia   v bode   4   (obdobne   II. ÚS   151/06, III. ÚS 68/09, III. ÚS 85/2010, III. ÚS 68/09).

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012