znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 50/07-52

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti PaedDr. J. L., H., zastúpeného advokátom JUDr. T. S., T., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 379/00 takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   PaedDr.   J.   L.   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 379/00   p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 28. júna 2007   č.   k.   II.   ÚS   50/07-42   prijal na ďalšie konanie sťažnosť   PaedDr.   J. L. (ďalej len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   T.   S.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 379/00.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ (ďalej aj „žalobca“) uviedol, že sa žalobou podanou na okresnom súde 28. novembra 2000 domáhal určenia, že jeho pracovný pomer s odporcom C., a. s., S. (ďalej aj „žalovaný“) trvá. Súčasne žiadal o náhradu mzdy.Okresný   súd   nariadil   prvé   pojednávanie   20.   februára   2002,   čo   podľa   neho predstavuje zbytočný a neodôvodnený prieťah v konaní v priebehu jedného roka a troch mesiacov.

Rozsudkom okresného súdu z 20. februára 2002 sp. zn. 14 C 379/00 bola jeho žaloba zamietnutá.

V   dôsledku   sťažovateľovho   odvolania   Krajský   súd   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský súd“)   zrušil   rozsudok   prvostupňového   súdu   svojím   uznesením   z   28.   apríla   2003 sp. zn. 23 Co 65/03.

Ďalšie pojednávanie vo veci nariadil okresný súd 3. marca 2004, bolo však odročené na 14. máj 2004. Na tomto pojednávaní okresný súd od neho žiadal návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré už skôr doložil, a následne bolo pojednávanie odročené na neurčito.Vzhľadom na ďalšie prieťahy, ktoré v konaní vznikali, sa listom sťažovateľ obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré 24. januára 2005 postúpilo jeho sťažnosť predsedníčke okresného súdu. Ďalší termín pojednávania bol potom nariadený na 12. apríl 2005.

Posledné pojednávanie sa konalo 30. júna 2005, keď okresný súd vo veci vyniesol medzitýmny   rozsudok,   ktorý   určil,   že   pracovný   pomer   uzavretý   medzi   žalobcom a žalovaným   od   5.   mája   2000   trval.   Proti   tomuto   rozsudku,   ktorý   mu   bol   doručený 24. augusta   2005,   podal   odvolanie.   Nahliadnutím   do   spisu   zistil,   že   okresný   súd   vydal 4. decembra   2006   doplňujúci   rozsudok   č.   k.   14   C   379/2000-392,   ktorý   mu však   nebol doručený.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   v jeho   veci   okresný   súd   nepostupuje   dostatočne plynulo, čím porušuje jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Navrhol, aby ústavný súd rozhodol:„1)   Okresný   súd   v   Trnave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   379/00   porušil základné   právo   PaedDr.   J.   L.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov a v primeranej lehote zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 379/00 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) PaedDr. J. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000.-Sk, ktoré mu je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4)   Okresný   súd   Trnava   je povinný zaplatiť   náhradu   trov   konania   PaedDr.   J.   L. v sume 6 296.- Sk na účet právneho zástupcu, advokáta JUDr. T. S. za 2 úkony právnej pomoci (2 970.-+178 x 2).“

Na výzvu podpredsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila: «Dňa 28. 11. 2000 podal sťažovateľ žalobu na tunajší súd o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy, žaloba bola podaná proti žalovanému C. a. s. S.. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 C 379/2000. Úpravou sudkyne JUDr. B. M. zo dňa 22. 1. 2001 sa   doručovala   žaloba   žalovanému   s   lehotou   na   vyjadrenie   a   žalobca   bol   vyzvaný   na zaplatenie   súdneho   poplatku.   5.   2.   2001   doručil   žalobca   dôkaz   o   zaplatení   súdneho poplatku súdu. 2. 3. 2001 žalovaný podal stanovisko k žalobe a doložil listinné dôkazy. 11. 4. 2001 doručil súdu žalobca vyjadrenie vo veci aj s dôkazmi. V dôsledku odchodu zákonnej sudkyne JUDr. B. M. do starobného dôchodku dňom 30. 6. 2001, bola vec Opatrením predsedníčky súdu z 28. 6. 2001 prikázaná na ďalšie konanie sudkyni JUDr. M. M..

11. 7. 2001 doložil žalobca do veci dôkaz o tom, že oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom   zamestnávaní.   V   dôsledku   dlhotrvajúcej   práceneschopnosti   a   následného odchodu   sudkyne   JUDr.   M.   na   riadnu   materskú   dovolenku,   bola   vec   opatrením predsedníčky   súdu   z 17.   7.   2001   pod   Spr   717/01   pridelená   na   ďalšie   konanie   sudkyni Mgr. M. B..

23. 7. 2001 žalobca doložil do spisu žiadosť o urýchlené konanie vo veci a tiež žiadosť o vystavenie potvrdenia pre úrad práce. 13.8. 2001 doručil do veci žalobca dôkaz o tom, že oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. 24. 8. 2001 doručil žalobca dôkaz, že požiadal žalovaného o mimosúdne doriešenie veci. 30. 8. 2001 doložil žalobca ďalší dôkaz, a to vyjadrenie, ktoré zaslal žalovanému. Úkonom sudkyne z 7. 9. 2001 bol vyzvaný žalobca na zaslanie doplňujúceho návrhu, najmä čo do výroku ohľadom výšky náhrady mzdy. 15. 10. 2001 žalobca doručil do veci list adresovaný žalovanému, taktiež 13. 9. 2001. Dňa 26. 10. 2001 doručil súdu žalobca list - doplnenie návrhu. Dňa 16. 11. 2001   doručil   do   veci   žalobca   list   adresovaný   žalovanému   stým,   že   trvá   na   ďalšom zamestnávaní. Taktiež 11. 12. 2001 a 14. 1. 2002 zopakoval žiadosti o ďalšie zamestnávanie u žalovaného.

Dňa   30.   1.   2002   stanovila   sudkyňa   pojednávanie   na   20.   2.   2002.   Na   tomto pojednávaní, na ktorom sa zúčastnili obe strany účastníkov, bol vynesený rozsudok tak, že súd žalobu zamieta. Dňa 27. 3. 2002 podal žalobca vo veci sťažnosť, 19. 4. 2002 doručil súdu odvolanie proti rozsudku vo veci. Dňa 22. 5. 2002 bolo doručené aj odvolanie proti výroku o trovách konania zo strany žalovaného. Dňa 17. 6. 2002 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril   žalovaný.   1.   7.   2002   podal   žalobca   žiadosť   o   oslobodenie   od   platenia   súd. poplatkov a doložil listinné dôkazy o svojich pomeroch. 26. 1. 2002 dala sudkyňa úpravu do spisu na vypracovanie predkladacej správy a odoslanie spisu krajskému súdu na odvolacie konanie.   19.   9.   2002   doložil   do   veci   advokát   JUDr.   S.   dôkaz   o   tom,   že   ho   žalobca splnomocnil na zastupovanie vo veci. 23. 9. 2002 požiadala sudkyňa Okresný úrad práce T. o oznámenie,   či   žalobca   sa   nachádza   v evidencii   nezamestnaných   a   či   poberá   podporu v nezamestnanosti. Podobný dopyt bol robený na Okresný úrad T. 11. 10. 2002 a 16. 10. 2002 boli súdu doručené odpovede na dotazy. 18. 10. 2002 súd rozhodol uznesením tak, že priznáva žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. 21. 10. 2002 doručil do veci žalobca   cestou   advokáta   doplňujúce   podanie   v   súvislosti   s podaným   odvolaním   proti rozsudku.   Podania   žalobcu   boli   doručované   úpravou   z   22.   10.   2002   žalovanému   na vyjadrenie. Dňa 7. 11. 2002 podal žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovaného ohľadom výroku o trovách konania.

Úpravou   z   15.   1.   2003   sa   doručovalo   opätovne   podanie   na   adresu   zástupcu žalovaného, keďže sa vrátili nedoručené zásielky tomuto zástupcovi. 10. 2. 2003 podal do veci   vyjadrenie   žalobca.   Po   doručení   písomností   protistrane,   potom,   čo   zástupca žalovaného dňa 17. 2. 2003 podal odvolanie proti uzneseniu súdu o priznaní oslobodenia od   súd.   poplatkov   žalobcovi   a   predložení   dôkazov   bola   daná   úprava   19.   3.   2003   na opätovné   vypracovanie   predkladacej   správy   na   odvolanie   konanie   a   spis   bol   doručený Krajskému súdu v Trnave 3. 4. 2003.

Dňa 14. 5. 2003 bol doručený spis vo veci prvostupňovému súdu s tým, že krajský súd uznesením odvolanie žalovaného odmietol, ktoré odvolanie bolo podané proti uzneseniu súdu prvého stupňa ohľadom priznania oslobodenia od platenia súd. poplatkov žalobcu. Taktiež v uvedený deň 14. 5. 2003 bolo doručené uznesenie vo veci, keď odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tun. súdu na ďalšie konanie. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu účastníkom, potom, čo následne žalobca doručoval do veci dôkazy o tom, že   naďalej   oznamuje   žalovanému,   že   trvá   na   ďalšom   zamestnávaní,   stanovila   sudkyňa 25. 11. 2003 termín pojednávania na deň 3. 3. 2004. Dňa 1. 12. 2003, 2. 1. 2004, 2. 2. 2004, 16. 2. 2004 oznamoval žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo zopakoval aj dňa 23. 2. 2004 oznamom na súd.

Na pojednávaní 3. 3. 2004 sa dostavili obe strany účastníkov konania, za účelom doplňujúcich vyjadrení vo veci bolo pojednávanie odročené na 14. 5. 2004. Vyjadrenie vo veci podal žalovaný dňa 2. 3. 2004. Dňa 14. 4. 2004 podal vo veci vyjadrenie žalobca cestou svojho advokáta. 15. 4. 2004, 22. 4. 2004, 29. 4. 2004, 6. 5. 2004 doručil žalobca súdu   kópie   listov   adresovaných   žalovanému   o   tom,   že   trvá   na   ďalšom   zamestnávaní. Na pojednávaní dňa 14. 5. 2004 potom, čo sa dostavili účastníci konania a ich zástupcovia a boli vypočutí k obsahu návrhu, bolo pojednávanie odročené na neurčito stým, že v lehote 15 dní zašle zástupca žalobcu návrhy na dokazovanie, tiež že budú predvolaní svedkovia vo veci.   Dňa   21.   5.   2004,   27.   5.   2004   doručil   súdu   žalobca   kópie   listov,   zaslaných žalovanému. 27. 5. 2004 doručil súdu žalobca podanie - návrhy na doplnenie dokazovania s listinnými dôkazmi.

Uznesením 30. 6. 2004 súd uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavky na trovy svedeckého dokazovania v sume 2.000,- Sk. 1. 6. 2004 oznámil zástupca žalobcu, že dňom 21. 5. 2004 odstúpil od zmluvy so žalobcom o právnej pomoci. Dňa 1. 7. 2004 doručil žalobca súdu kópiu listu adresovaného žalovanému. 4. 6. 2004 doručil do veci žalobca žiadosť o pridelenie zástupcu do konania bezplatne a priložil dôkazy o svojich pomeroch. Dňa 4. 6. 2004, 10. 6. 2004, 17. 6. 2004, 24. 6. 2004, 8. 7. 2004, 14. 7. 2004, 22. 7. 2004, 29. 7. 2004 doručil žalobca do veci kópie listov adresovaných žalovanému - o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Podobný list doručil súdu 5. 8. 2004, 12. 8. 2004, 19. 8. 2004, 26. 8. 2004, 13. 9. 2004, 20. 9. 2004, 27. 9. 2004, 4. 10. 2004.

Opatrením predsedníčky súdu z 7. 10. 2004 pod Spr 1522/04 bola predmetná vec z dôvodu odchodu sudkyne Mgr. M. B. na Okresný súd Skalica od 1. 9. 2004 pridelená prostredníctvom generátora na konanie inému sudcovi,   konkrétne sudkyni JUDr. M.   Ď. 27. 10.   2004   podala   sudkyňa   JUDr.   Ď.   voči   opatreniu   námietky.   3. 12.   2004   rozhodla predsedníčka súdu o tom, že vec bola pridelená sudkyni JUDr. Ď. zákonným spôsobom a preto je sudkyňa vo veci povinná konať. Dňa 9. 12. 2004 vykonala sudkyňa úkon vo veci a to predložením spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi na vykonanie úkonov v súvislosti aj so žiadosťou žalobcu o pridelenie právneho zástupcu bezplatne na zastupovanie vo veci. 10. 12. 2004 doručil do veci žalobca kópiu listu adresovaného žalovanému. 13. 12. 2004 súd rozhodol uznesením tak, že ustanovil žalobcovi právneho zástupcu na zastupovanie a to advokáta JUDr. G. S., T.

Dňa   12.   1.   2005   doručil   súdu   žalobca   kópiu   listu   adresovaného   žalovanému. Podobný list doručil aj 8. 2. 2005. Sudkyňa 11. 2. 2005 stanovila termín pojednávania na 12. 4.   2005.   Žalobca   doručil   11.   3.   2005,   8.   4.   2005   kópie   listov   adresovaných žalovanému. Na pojednávaní 12. 4. 2005 sa zúčastnili účastníci, právni zástupcovia boli vypočutí, pojednávanie bolo odročené na 30. 6. 2005 za účelom doplnenia dokazovania. Následne dňa 12. 4. 2005 doručil žalobca do veci listinné dôkazy. Dňa 20. 4. 2005 podal vo veci zástupca žalovaného vyjadrenie. Žalobca doručil súdu kópie listov adresovaných žalovanému dňa 10. 5. 2005, 9. 6. 2005. Dňa 17. 6. 2005 doručil do veci zástupca žalobcu návrh na zrušenie uznesenia, ktorým bol tento zástupca ustanovený za zástupcu. Dňa 20. 6. 2005 zaslal zástupca žalovaného do veci ďalšie listinné dôkazy.

Rozsudok vo veci vyniesla sudkyňa ako „medzitýmny rozsudok“ dňa 30. 6. 2005. Súd určil, že pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi konania trvá. Po doručení rozsudku účastníkom, potom, čo žalobca dňa 7. 7. 2005 doručil do veci vyjadrenie, keď dňa 7. 7. 2005, 22. 7. 2005 doručil žalobca do veci kópie listov adresovaných žalovanému, a 9. 8. 2005 doručil zástupca žalobcu kópiu listu adresovaného žalobcovi, potom, čo žalobca 10. 8. 2005 doručil súdu oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, dňa 25. 8. 2005 doručil do veci odvolanie žalobca. Po doručení odvolania žalobcu zástupcovi žalovaného, po doplnení podkladu   ohľadom   pomerov   žalobcu   a   po   vyžiadaní   si   písomnej   správa   z   Katastra nehnuteľnosti v T. v súvislosti so žalobcom, potom, čo bolo súdu odpovedané na uvedené dotazy, potom, čo žalobca doručil súdu kópiu oznámení žalovanému a to dňa 12. 9. 2005, 10. 10. 2005, 25. 11. 2005, 12. 12. 2005, súd uznesením dňa 19. 12. 2005 rozhodol tak, že zrušil   žalobcovi   zastupovanie   ustanoveným   zástupcom   z   radov   advokátov   JUDr. G.   S. a zároveň jeho žiadosť o ustanovenie nového zástupcu zamietol. Po doručení uznesenia účastníkom,   potom,   čo   4.   1.   2006   doručil   doterajší   zástupca   žalobcu   vyčíslenie   trov právneho zastupovania, potom, čo žalobca 13. 1. 2006 doručil súdu kópiu listu, ktorým oznamuje žalovanému, že trvá na zamestnávaní, potom, čo 17. 1. 2006 žalobca doručil do veci odvolanie proti uzneseniu o ukončení zastupovania, potom, čo doručil dňa 17. 1. 2006 žalobca kópiu listu adresovaného žalovanému, súd dňa 10. 4. 2006 rozhodol o náhrade trov za advokátsku pomoc žalobcovi.

Uznesením   z 10.   4.   2006   súd   vyzval   žalobcu   na   doplnenie   podaného   odvolania, zároveň sa doručovalo odvolanie zástupcovi žalovaného s lehotou na vyjadrenie. 20. 1. 2006, 17. 2. 2006, 14. 3. 2006, 12. 4. 2006 doručil súdu žalobca kópie listov adresovaných žalovanému. Dňa 26. 4. 2006 doručil súdu žalobca doplnenie odvolania. Dňa 17. 5. 2006 doručil súdu žalobca kópiu listu adresovaného žalovanému.

Spis   bol   predložený   odvolaciemu   súdu   dňa   24.   5.   2006.   Spis   bol   vrátený prvostupňovému súdu 21. 11. 2006 na doplnenie s tým, aby prvostupňový súd rozhodol o celom   žalobnom   petite,   zároveň   prikázal   prvostupňovému   súdu   odstrániť   pochybenia a zároveň uznesením z 7. 11. 2006 Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uznesením súdu zrušil žalobcovi ustanovenie zástupcu z radov advokátov, v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Medzitým žalobca doručil ďalšie viaceré kópie listov adresovaných žalovanému o tom, že trvá na zamestnávaní.

Dňa 4. 12. 2006 súd dopĺňacím medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že doplnil výrok rozsudku v súvislosti s rozhodnutím o zvyšku ďalšieho trvania pracovného pomeru tak, že žalobu žalobcu zamieta. Po doručení predmetného rozhodnutia účastníkom, potom, čo 14. 12. 2006 súd rozhodol, že žalobcovi sa oslobodenie od súd. poplatkov priznané uznesením 18. 10. 2002 odníma so spätnou účinnosťou a zároveň rozhodol, že žalobcovi sa zrušuje ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ktoré uznesenie sa doručuje účastníkom konania, 27. 12. 2006 doručil žalobca do veci kópiu listu adresovaného žalovanému o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného, bude vo veci vykonaný ďalší príslušný úkon potom, čo bude vo veci doručené prípadné odvolanie proti vyneseným rozhodnutiam vo veci po vrátení spisu odvolacím súdom na doplnenie. T. č. sa čaká na uplynutie odvolacej lehoty proti predmetným uzneseniam.

V nadväznosti na vyššie uvedené úkony súdu vo veci sme toho názoru, že vo veci sa konalo priebežne, že nedošlo k prieťahom, súd vo veci konal s ohľadom aj na vybavovanie ďalšieho množstva vecí najmä reštančných.

Zároveň   Vám   oznamujeme,   že   zákonná   sudkyňa   vo   veci   JUDr.   M.   Ď.   nesúhlasí s predložením spisu 14C/379/2000 Ústavnému súdu, nakoľko je vo veci podané odvolanie a spis   je   potrebné   predložiť   v   týchto   dňoch   Krajskému   súdu   v   Trnave   na   odvolacie konanie.»

Dňa 18. októbra 2007 predseda okresného súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Právny zástupca na výzvu ústavného súdu zo 4. októbra 2007 aby oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, v stanovenej lehote nereagoval.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...) a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom   (...) v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 14 C 379/00.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu právnej istoty preto dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu   alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98, II. ÚS 813/00,   IV. ÚS 74/02)   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   1)   právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že predmetom konania okresného súdu   vedeného pod sp.   zn. 14 C 379/00 je návrh sťažovateľa na určenie, že jeho pracovný pomer s odporcom trvá spolu s nárokom na náhradu mzdy. Ústavný súd konštatuje, že spor o trvanie pracovného pomeru a mzdové nároky   z neho   vyplývajúce   tvoria   po   právnej   aj   skutkovej   stránke   štandardnú   agendu všeobecných súdov a nemožno ich považovať za zložité.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 14 C 379/00, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Sťažovateľ podal žalobu 28. novembra 2000, súdny poplatok však zaplatil až   po   výzve   okresného   súdu   5.   februára   2001.   Keďže   v   žalobe   nešpecifikoval   výšku požadovanej náhrady mzdy, okresný súd ho na doplnenie žaloby musel vyzvať. V priebehu konania   (26.   októbra   2001   a 20.   februára   2002)   niekoľkokrát   dopĺňal   žalobu,   pretože nespĺňala potrebné náležitosti. Na pojednávaniach sa sťažovateľ zúčastňoval.

Úkony   sťažovateľa   (podanie   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov, o priznanie   bezplatnej   právnej   pomoci   ustanoveným   advokátom,   návrhy   na   doplnenie dokazovania,   podávanie   opravných   prostriedkov   a ich   priebežné   dopĺňanie)   podľa Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   boli   síce   využitím   jeho   procesných oprávnení,   avšak   tieto   významnou   mierou   prispeli   k dlhšiemu   trvaniu   konania   pred okresným súdom, ktorému to ale nemožno pričítať na ťarchu.

Od 17. júna 2005 do 19. decembra 2005 okresný súd preskúmaval dôvodnosť návrhu na zrušenie uznesenia z 13. decembra 2004, ktorým okresný súd ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu. Návrh podal samotný ustanovený právny zástupca s odôvodnením, že majetkové pomery sťažovateľa nezakladajú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie obhajcu podľa § 30 OSP. Okresný súd 19. decembra 2005 uznesením zrušil   sťažovateľovi   právneho   zástupcu   JUDr.   S.   a súčasne   zamietol   jeho   žiadosť o ustanovenie   nového   právneho   zástupcu   s odôvodnením,   že   sťažovateľ   v príslušnom potvrdení,   v ktorom   bol povinný pravdivo   uviesť   svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery   pri   podávaní   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenie bezplatného   právneho   zástupcu,   neuviedol,   že   je   vlastníkom   viacerých   nehnuteľností. Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   období   najmenej   deviatich   mesiacov   (týka   sa   aj   obdobia od 1. júla 2002 do 18. októbra 2002), počas ktorých okresný súd preskúmaval majetkové pomery sťažovateľa, sťažovateľ sám prispel k predlžovaniu konania.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd vyhodnotil v rámci doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 14 C 379/00 tieto obdobia:

a) Vec sťažovateľa napadla na okresný súd 28. novembra 2000. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol 20. februára 2002 a v tomto období mu nemožno vytknúť nečinnosť.

b) Počas ďalšieho priebehu konania by bolo možné konštatovať obdobie nečinnosti celkovo v dĺžke 23 mesiacov, počas ktorého okresný súd nekonal plynulo a bez zbytočných prieťahov.   Ide   o obdobie   od 7. novembra   2002   do   13.   marca   2003,   od   1.   apríla   2003 do 3. marca 2004, od 4. júla 2004 do 3. decembra 2004 a od 17. januára 2006 do 12. apríla 2006.

V čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   však   vo   veci   konal krajský   súd,   preto k porušovaniu sťažovateľovho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom nemohlo dochádzať. Prieťahy v konaní na krajskom súde však sťažovateľ nenamietal. Petitom návrhu je ústavný súd viazaný.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy viazané na vyhovenie sťažnosti, ústavný súd sa žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   nezaoberal.   Vzhľadom   na   výsledok   konania   sa ústavný   súd   nezaoberal   ani   nárokom   na   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom (podobne napr. II. ÚS 214/03, IV. ÚS 244/04).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007