znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 5/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť D. J., B. právne zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Advokátska kancelária, Dunajská 32, Bratislava, vo veci namietaného   porušenia   čl.   46   ods.   1   a   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl. 6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 S 31/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. J. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra 2013 doručená sťažnosť D. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 46 ods.   1   a   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 S 31/2011.

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla, že «... 26. 10. 2010 vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II... č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V, ktorým uznal sťažovateľku, vinnou zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v účinnom znení (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uložil sťažovateľke   povinnosť   zaplatiť   pokutu   vo   výške   300,00   EUR   a   zákaz   činnosti   viesť motorové   vozidlá   akéhokoľvek   druhu   na   dobu   12   mesiacov,   ktorá   začína   plynúť   dňom nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia...

V súlade s ust. § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb., o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) podala sťažovateľka v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V odvolanie zo dňa 19. 11. 2010.

Dňa   3.   1.   2011   vydalo   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   Bratislave... rozhodnutie   o   odvolaní,   č.   p.   KRP-P-207/DI-BCP-2010,   v   zmysle   ktorého   predmetné odvolanie sťažovateľky zamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II... č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V potvrdil.

V predmetnom prípade sa tak sťažovateľka žalobou zo dňa 21. 2. 2011 domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia č. p. KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa 3. 1. 2011,   ktorým   žalovaný   správny   orgán   ako   odvolací   orgán   zamietol   odvolanie sťažovateľky   a   potvrdil   rozhodnutie   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát (ďalej len „prvostupňový správny orgán“). Rozsudkom zo dňa 19. 10. 2011, sp. zn.: 2S 31/2011 zamietol Krajský súd vyššie uvedenú žalobu sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. p. KRP-P-207/DI- BCP-2010   zo   dňa   3.   1.   2011   a   zároveň   sťažovateľke   nepriznal   náhradu   trov   konania. Po preskúmaní veci dospel Krajský súd k záveru, že námietky sťažovateľky neodôvodňujú zrušenie   napadnutého   rozhodnutia   odvolacieho   správneho   orgánu,   a   preto   žalobu   ako nedôvodnú zamietol...

...   rozsudkom   NS   SR   zo   dňa   10.   7.   2012   o   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia odvolacieho   správneho   orgánu,   č.   p.   KRP-P-207/DI-BCP-2010   zo   dňa   3.   1.   2011, na odvolanie sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/31/2011-58 zo   dňa   19.   10.   2011,   odvolací   súd   opäť   potvrdil   rozsudok   Krajského   súdu   a   zároveň sťažovateľke   nepriznal   náhradu   trov   konania.   Odvolací   súd   sa   nestotožnil   s   názorom sťažovateľky a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolacie námietky sťažovateľky neboli   spôsobilé   spochybniť   vecnú   správnosť   napadnutého   rozsudku,   a   preto   NS   SR rozsudok   Krajského   súdu   ako   vecne   správny   podľa   ust.   §   219   Občianskeho   súdneho poriadku potvrdil...

Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v tom, že prvostupňový správny orgán rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu, pretože nevykonal   znalecké   dokazovanie   znalcom   z   odboru   cestnej   dopravy,   pričom   jeho rozhodnutie   a   zistený skutkový   stav sa   stali   podkladmi aj pre   rozhodnutia   odvolacieho správneho orgánu, Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu v Bratislave. Sťažovateľka má za to, že v správnom konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav veci....... v predmetnej právnej veci bolo porušené právo sťažovateľa - základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri   uplatnení   ochrany   základného   práva   sťažovateľa   tento   využil   všetky   právne prostriedky, ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú....

Od ústavného súdu sťažovateľ požaduje, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000,00 EUR (slovom pätnásťtisíc EUR)...».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní vedenom pod sp. zn.: 2S 31/2011 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 2S 31/2011 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   15   000,00   EUR   (slovom pätnásťtisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 EUR (slovom tristotridsaťjeden   EUR   trinásť   centov),   a   to   za   dva   úkony   právnej   služby   -   prevzatie a príprava zastúpenia 130,16 EUR, písomné podanie vo veci - sťažnosť 130,16 EUR, režijný paušál vo výške 2 x 7,81 EUR, všetko zvýšené o 20 % DPH vo výške 55,19 EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Miloša Kvasňovského...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť proti konaniu vedenému pred krajským súdom pod sp. zn. 2 S 31/2011 a jeho rozsudku z 19. októbra 2011 treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa zistenia ústavného súdu konanie na krajskom súde bolo ukončené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. augusta 2012. Z tejto skutočnosti ústavný súd vychádzal pri posudzovaní včasnosti podania sťažnosti ústavnému súdu. Preto, pokiaľ bola sťažnosť doručená   ústavnému   súdu   13.   novembra   2013,   stalo   sa   tak   po   uplynutí   zákonnej dvojmesačnej   lehoty.   Sťažnosť bolo treba   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

Na rámec ústavný súd uvádza, že z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti rozsudku podala odvolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Sžd 2/2013 z 10. júla 2012 rozsudok krajského súdu potvrdil. V petite sťažnosti však sťažovateľka ústavnosť postupu najvyššieho súdu nenamietala, preto sa ústavný súd prípadným zásahom do jej práv postupom najvyššieho súdu nezaoberal.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014