znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 5/09-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 172/06 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 14 C 154/05) a postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97 v čase   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. k. III.   ÚS   76/01-36 z 21. marca   2002   a rozhodnutia   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v Štrasburgu z 8. novembra 2005, ako aj jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 172/06 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 14 C 154/05) a postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 76/01-36 z 21. marca 2002 a rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) z 8. novembra 2005.

Pokiaľ   ide   o konanie   vedené   Okresným   súdom   Žilina   pod   sp.   zn.   17   C   172/06, zo sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   v predmetnom   konaní   sa   sťažovateľ   žalobou z 25. mája   2005   pôvodne   podanou   Krajskému   súdu   v Žiline   (ďalej   aj   „krajský   súd“) domáhal náhrady škody spôsobenej v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina spočívajúcom v jeho nekonaní v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97, pričom ako dôkaz o tejto skutočnosti sťažovateľ pripojil k žalobe aj nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 76/01 z 21. marca 2002. Krajský súd z titulu miestnej a vecnej nepríslušnosti postúpil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 14 C 154/05. Okresný súd Bratislava I následne vec postúpil Okresnému súdu Žilina, ktorý pridelil   veci   sp.   zn.   17   C 172/06.   Podľa   sťažovateľa,   ktorý   v sťažnosti   iba   uviedol,   že v predmetnej veci v súčasnosti koná Okresný súd Žilina, avšak mu nie je známa spisová značka   tohto   konania,   Okresný   súd   Žilina   koná   v jeho   veci   so   zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím   sa   predlžuje stav jeho právnej neistoty   a právoplatné skončenie sporu.

V ďalšom sťažovateľom označenom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 16 C 273/97 sa sťažovateľ domáha voči žalovanému J. P. (ďalej len „žalovaný“) náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku trestného činu žalovaného, za ktorý bol žalovaný   odsúdený   a   sťažovateľ   bol   s nárokom   na   náhradu   škody   odkázaný   na   civilné konanie. Podľa tvrdení sťažovateľa aj napriek skutočnosti, že ústavný súd v náleze č. k. III. ÚS   76/01-36   z 21.   marca   2002,   ako   aj   ESĽP   v rozhodnutí   z 8. novembra   2005   už konštatovali,   že   postupom   Okresného   súdu   Žilina   bolo   v predmetnom   konaní   porušené základné   právo   a právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, Okresný súd Žilina aj naďalej koná v predmetnej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím pokračuje v porušovaní jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti vyslovil   v   obidvoch   označených   konaniach   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   mu   priznal   finančné   zadosťučinenie v sume 5 000 000 Sk a úhradu trov konania.

Sťažovateľ   v sťažnosti   súčasne   žiadal,   aby   mu   z dôvodu   jeho   nepriaznivých osobných,   majetkových   a zárobkových   pomerov   bol   v konaní   pred   ústavným   súdom ustanovený právny zástupca.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Predmetom   sťažnosti   týkajúcej   sa   označeného   postupu   Okresného   súdu   Žilina v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   172/06   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom Bratislava I pod sp. zn. 14 C 154/05) „o náhradu škody spôsobenej orgánmi štátu a verejnej moci pri výkone verejnej moci“, je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti zistil, že sťažovateľom označené konanie, ktoré bolo na Okresnom súde Žilina vedené pod sp. zn. 17 C 172/06, v súčasnosti   už   prebieha   na   Okresnom   súde   Ružomberok   z dôvodu   vylúčenia   všetkých sudcov Okresného súdu Žilina z prerokovania predmetnej veci pre ich zaujatosť, pričom Okresný   súd   Ružomberok   o predmetnej   veci   koná   od   23.   februára   2007   pod   sp.   zn. 4 C 27/07.

Jednou   zo   základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ak v konaní pred týmto orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

V súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právu   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo, alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z uvedených   zistení   vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   proti   postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 172/06, ktorý v tejto veci už nekoná od 8. decembra 2006, pretože v tento deň mu bola predmetná vec odňatá z konania a rozhodovania   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   30   NcC   21/06   pre   zaujatosť   sudcov Okresného   súdu   Žilina   a vec   bola   na   ďalšie   konanie   prikázaná   Okresnému   súdu Ružomberok.

Sťažnosť   na   postup   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 C 172/06 bola teda ústavnému súdu doručená (3. januára 2008) po tom, ako Okresný súd Žilina už vo veci nekonal, teda v čase podania sťažnosti už nemohol ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť označené právo sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti postupu   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   172/06   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   podľa §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v záujme   vyhnúť   sa   prílišnému   formalizmu   a v záujme   poskytnutia účinnej   ochrany   označeného   práva   sťažovateľa   preskúmal   aj   postup   Okresného   súdu Ružomberok, ktorý v predmetnej veci koná od 23. februára 2007 pod sp. zn. 4 C 27/07.

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že Okresný súd Ružomberok po tom, ako mu bola vec 23. februára 2007 doručená, vyzval 7. júna 2007 žalovanú (S.), aby sa vyjadrila   k žalobe sťažovateľa,   pričom   jej   odpoveď   bola   Okresnému   súdu   Ružomberok doručená 6. júla 2007. Následne 30. novembra 2007 Okresný súd Ružomberok dopytom na Okresný súd Žilina zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 16 C 273/97 (z dôvodu prieťahov,   v ktorom   sťažovateľ   žiadal   náhradu   škody)   a dopytom   na   Okresný   súd Bratislava II zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. Ps 12/04 (konanie o spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony).

Dňa 22. januára 2008 Okresný súd Žilina oznámil, že konanie vedené pod sp. zn. 16 C 273/97 nie je ešte skončené, a 13. februára 2008 Okresný súd Bratislava II zaslal Okresnému   súdu   Ružomberok   rozhodnutie   vo   veci   spôsobilosti   sťažovateľa   na   právne úkony č. k. Ps 12/04-366 z 15. mája 2007, ktorým sťažovateľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd Ružomberok súčasne nariadil pojednávanie na 1. apríl 2008, ktoré   sa   však   nekonalo,   pretože   Okresný   súd   Ružomberok   opomenul   predvolať   na pojednávanie účastníkov konania, a preto bolo pojednávanie odročené na 14. august 2008.Okresnému súdu Ružomberok bolo 22. júla 2008 doručené vyjadrenie sťažovateľa k stanovisku   žalovanej,   pričom   sťažovateľ   súčasne   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní   a   súhlasil   s prerokovaním   veci   v jeho   neprítomnosti.   Dňa   5.   augusta   2008 Okresný   súd   Ružomberok   žiadal   od   Okresného   súdu   Žilina   zapožičanie   spisu sp. zn. 16 C 273/97   a   11.   augusta   2008   žalovaná   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na pojednávaní a súhlasila s prerokovaním veci v jej neprítomnosti. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 16 C 273/97 zo 16. júna 2008 bol Okresnému súdu Ružomberok doručený 12. augusta 2008.

Na   pojednávaní   14.   augusta   2008   Okresný   súd   Ružomberok   v neprítomnosti účastníkov vyhlásil rozsudok, ktorým priznal sťažovateľovi sumu 3 000 € a účastníkom nepriznal   nárok   na   náhradu   trov   konania.   Proti   rozsudku   podal   odvolanie   sťažovateľ 23. septembra 2008 a žalovaná 29. septembra 2008. Dňa 29. septembra 2008 zaslal Okresný súd Ružomberok odvolania účastníkov na vzájomné vyjadrenie. Podľa zistenia ústavného súdu Okresný súd Ružomberok zaslal spis Krajskému súdu v Žiline na odvolacie konanie 1. decembra 2008.

Z uvedeného prehľadu procesného postupu Okresného súdu Ružomberok vyplýva, že jeho postup bol v prevažnej miere plynulý a dá sa mu vytknúť len neefektívna činnosť, keď na nariadené pojednávanie 1. apríla 2008 Okresný súd Ružomberok opomenul predvolať účastníkov, v dôsledku čoho sa ďalšie pojednávanie konalo 14. augusta 2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Z tohto dôvodu možno na vrub Okresnému súdu Ružomberok pričítať iba ojedinelý prieťah v trvaní viac ako 6 mesiacov, a to od 13. februára 2008, keď boli Okresnému súdu Ružomberok doručené odpovede na všetky jeho dopyty, do 14. augusta 2008, keď vyhlásil vo veci rozsudok. V skúmanom postupe Okresného súdu Ružomberok ústavný súd nezistil iné obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom   na zistenie ojedinelého obdobia nečinnosti v postupe Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 27/07 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ namietal opätovné porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy aj postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 76/01-36 z 21. marca 2002 a rozhodnutia ESĽP z 8. novembra 2005.

Ústavný súd zistil, že konanie Okresného súdu Žilina vedené pod sp. zn. 16 C 273/97 bolo z hľadiska namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy predmetom   skúmania   ústavného   súdu   celkovo   trikrát   a medzitým   konal   o sťažnosti sťažovateľa   pre   porušenie   jeho   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd v označenom konaní Okresného súdu Žilina aj ESĽP.

Nálezom   č.   k.   III.   ÚS   76/01-36   z 21.   marca   2002   ústavný   súd   konštatoval,   že v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97 bolo postupom Okresného súdu Žilina porušené základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a Okresnému súdu Žilina bolo prikázané, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Napriek tomu 8. novembra 2005 boli zistené prieťahy v predmetnom konaní Okresného súdu Žilina aj ESĽP, ktorý rovnako prikázal, aby všeobecný súd konal a rozhodol predmetnú vec v primeranej lehote. Ďalšiu   sťažnosť   sťažovateľa   namietajúcu   opakované prieťahy   v konaní Okresného   súdu Žilina vedeného pod sp. zn. 16 C 273/97 ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 278/06-19 z 13. septembra 2006 odmietol ako zjavne neopodstatnenú s odôvodnením, že primeranú ochranu poskytol   označenému   právu   sťažovateľa   svojím   rozhodnutím   už ESĽP,   ako   aj s odôvodnením, že predmetné konanie Okresného súdu Žilina bolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatné prerušené. Napokon o v poradí tretej sťažnosti sťažovateľa, ktorou   namietal,   že   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 273/97 bolo porušené jeho základné právo   zaručené v čl.   48 ods.   2   ústavy,   konal ústavný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   III.   ÚS   69/08,   pričom   uznesením   č.   k. III. ÚS 69/08-24   z 29.   apríla   2008   bola   predmetná   sťažnosť   odmietnutá   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Z vyžiadaného súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 16 C 273/97 ústavný súd zistil,   že   v čase   po   vydaní   posledného   meritórneho   uznesenia   ústavného   súdu   č.   k. II. ÚS 278/06-19   z 13.   septembra   2006   boli   Okresným   súdom   Žilina   vykonané vo   veci žaloby sťažovateľa o náhradu škody tieto procesné úkony:

Po tom, ako bol 8. júna 2006 z Krajského súdu v Žiline vrátený spis Okresnému súdu Žilina, ktorý   v odvolacom konaní potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina o prerušení konania   do   doby   právoplatného   skončenia   konania   o spôsobilosti   na   právne   úkony sťažovateľa vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04, Okresný súd Žilina 19. marca 2007 zisťoval na Okresnom súde Bratislava II stav konania vedeného pod sp. zn. Ps 12/04, ktoré podľa oznámenia Okresného súdu Bratislava II z 29. marca 2007 ešte nebolo   právoplatné   skončené.   Okresný   súd   Žilina   opätovne   zisťoval   stav   predmetného konania 18. mája 2007, pričom 21. mája 2007 sám sťažovateľ oznámil Okresnému súdu Žilina, že v konaní vedenom pod sp. zn. Ps 12/04 bolo rozhodnuté 15. mája 2007 tak, že nebol pozbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Rovnako 18. júna 2007 Okresný súd Bratislava II oznámil Okresnému súdu Žilina, že v konaní vedenom pod sp. zn. Ps 12/04 bolo 15. mája 2007 rozhodnuté tak, že sťažovateľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne   úkony s tým,   že   po nadobudnutí právoplatnosti   rozsudku   bude   tento   zaslaný na vedomie   Okresnému   súdu   Žilina   (právoplatný   rozsudok   bol   Okresnému   súdu   Žilina doručený 13. júla 2007).

Dňa   20.   júna   2007   Okresný   súd   Žilina   vyzval   účastníkov,   aby   sa   vyjadrili k znaleckému   posudku,   ktorý   bol   Okresnému   súdu   Žilina   doručený   11.   mája   2004, a súčasne   im   uložil, aby predložili návrhy   na ďalšie   dokazovanie (žalovaný si   zásielku s výzvou neprevzal v odbernej lehote). Sťažovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku 9. júla 2007, pričom okrem iného konštatoval, že „budúci rozsudok je bezcenný“, preto 24. júla 2007 Okresný súd Žilina vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či toto jeho vyjadrenie znamená, že   berie   žalobu   späť,   a ak   nie,   aby   označil   návrhy   na   ďalšie   dokazovanie   vo   veci. Sťažovateľ reagoval na výzvu Okresného súdu Žilina 1. augusta 2007 s tým, že žalobu neberie späť, a súčasne zákonná sudkyňa vzhľadom na vyjadrenia sťažovateľa obsiahnuté v tomto jeho liste, ktoré sa týkali jej osoby, namietala podaním adresovaným predsedovi okresného súdu svoju zaujatosť vo veci.

Dňa 27. augusta 2007 Okresný súd Žilina zaslal spis krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne, pričom krajský súd 25. októbra 2007 uznesením sp. zn. 5 NcC 69/2007 rozhodol, že zákonná sudkyňa Okresného súdu Žilina je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 273/97. Po tom, ako bol 8. novembra 2007 vrátený spis Okresnému súdu Žilina, bola vec 2. októbra 2007 (dátum zmeny zákonnej sudkyne je skorší ako dátum rozhodnutia krajského súdu o námietke zaujatosti, pozn.) pridelená inej zákonnej sudkyni.

Okresný súd Žilina 14. januára 2008 nariadil pojednávanie na 15. február 2008, tento termín však bol následne 24. januára 2008 zrušený z dôvodu,   že žalovaný si neprevzal predvolanie   v odbernej   lehote,   o čom   Okresný   súd   Žilina   upovedomil   aj   sťažovateľa. Okresný súd Žilina 28. januára 2008 dopytom na Register obyvateľov Slovenskej republiky, na obec V. (ďalej len „obec“) a na Obvodné oddelenie Policajného zboru B. (ďalej len „OO PZ B.“) zisťoval adresu pobytu žalovaného. Dňa 29. januára 2008 sa sťažovateľ vyjadril k sporu, 8. februára 2008 bolo Okresnému súdu Žilina oznámené, že žalovaný nie je vo väzbe ani vo výkone trestu, 14. februára 2008 obec oznámila, že žalovaný sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava a pravdepodobne sa zdržiava na adrese jeho družky, a napokon 25. februára   2008   OO   PZ   B.   oznámilo   okresnému   súdu,   že   šetrením   bolo   zistené,   že žalovaný sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava a že jeho nehnuteľnosť bola predaná. Dňa   10.   marca   2008   Okresný   súd   Žilina   prostredníctvom   Sociálnej   poisťovne zisťoval, kto za žalovaného robí odvody,   a 14. marca 2008 Okresný súd Žilina vyzval Obvodné oddelenie Policajného zboru Ž. (ďalej len „OO PZ Ž.“), aby overilo miesto pobytu žalovaného na adrese bydliska jeho družky. OO PZ Ž. 26. marca 2008 Okresnému súdu Žilina oznámilo, že žalovaný ani jeho družka sa nezdržiavajú v mieste bydliska družky a že po žalovanom bolo vyhlásené celoštátne pátranie. Okresný súd Žilina uznesením zo 4. apríla 2008 ustanovil žalovanému opatrovníka a uznesením zo 16. apríla 2008 rozhodol, že bude pokračovať v konaní, ktoré bolo prerušené 24. novembra 2005.

Okresný súd Žilina 21. apríla 2008 nariadil pojednávanie na 16. jún 2008, pričom 7. mája 2008 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ako aj zo zdravotných dôvodov a súčasne žiadal o ustanovenie právneho zástupcu. Uznesením z 19. mája 2008 Okresný súd Žilina ustanovil sťažovateľovi advokátku, ktorej bol 4. júna 2008 telefonicky oznámený termín nariadeného pojednávania, pričom písomné predvolanie prevzala 10. júna 2008.

Na pojednávaní 16. júna 2008 Okresný súd Žilina za prítomnosti právnej zástupkyne sťažovateľa vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým sčasti vyhovel žalobe sťažovateľa (rozsudok nadobudol   právoplatnosť   30.   júla   2008   a vykonateľnosť   5.   augusta   2008).   Uznesením z 21. augusta 2008 Okresný súd Žilina rozhodol o náhrade trov sťažovateľovi ustanovenej advokátke (vyčíslila si ich v podaní zo 17. júna 2008 a nanovo z 8. septembra 2008).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Z uvedeného prehľadu procesného postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97 ústavný súd zistil v skúmanom postupe Okresného súdu Žilina ojedinelé obdobie nečinnosti v trvaní viac ako deväť mesiacov, a to od 8. júna 2006, keď bol spis po odvolacom konaní vrátený Okresnému súdu Žilina, do 19. marca 2007, keď Okresný   súd   Žilina   zisťoval   stav   konania,   kvôli   ktorému   bolo   posudzované   konanie prerušené. V skúmanom postupe Okresného súdu Žilina ústavný súd nezistil iné obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom   na zistenie ojedinelého obdobia nečinnosti v postupe Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože   sťažnosť   sťažovateľa   bola   odmietnutá   ako   celok,   nebolo   dôvodné rozhodovať   o žiadosti   sťažovateľa   na   ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2009