znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 5/06-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   S.,   bytom   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 6 C 41/97 a takto

r o z h o d o l:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. novembra 2005 doručené podanie V. S., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktoré bolo označené ako „Sťažnosť“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 41/97 o návrhu na vydanie poľnohospodárskej pôdy a náhradu vzniknutej škody z poľnohospodárskeho výnosu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ predložil Okresnému súdu v Trenčíne návrh žaloby na začatie konania vo veci vydania poľnohospodárskej pôdy v k. ú. K. o celkovej výmere 1 913 m2 a náhrady vzniknutej škody z poľnohospodárskeho výnosu od roku 1991 až do vydania nehnuteľnosti ako i škody spôsobenej obrobením úhorom ležiacej pôdy proti odporcovi Roľnícke družstvo podielnikov Ch. Žaloba bola Okresnému súdu v Trenčíne doručená dňa 24. 1. 1997 a je vedená pod sp. zn. 6 C 41/97...

keďže Okresný súd v Trenčíne bol... nečinný, bol som takto donútený obrátiť sa so sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý nálezom IV. ÚS 164/03-39 zo dňa 22. januára 2004 rozhodol okrem iného, že prikazuje Okresnému súdu v Trenčíne v konaní pod sp. zn. 6 C 41/97 konať bez zbytočných prieťahov. Od rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej   republiky...   uplynuli   ďalšie   takmer   dva   roky   a súd   vo   veci   znova   nekoná a konanie, ktoré bolo uskutočnené je neefektívne konanie.

Rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 9. 11. 2005 je nespravodlivý rozsudok na ktorý si po jeho obdržaní v stanovenej lehote podám odvolanie.“

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 41/97 porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a tak spravodlivo rozhodol.

2.   Okresnému   súdu   v Trenčíne   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 41/97 konal bez zbytočných prieťahov a tak spravodlivo rozhodol.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200. 000.- Sk, ktoré mu je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.

4.   Okresný   súd   v Trenčíne   je   povinný   zaplatiť   náhradu   všetkých   trov   konania týkajúcich sa uvedeného súdneho sporu, ktoré sťažovateľ predloží najneskoršie do troch dní so   súhlasom   súdu,   včítane   trov   právneho   zastupovania   do   jedného   mesiaca   od nadobudnutia právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza,   že   o zjavnej   neopodstatnenosti   možno   hovoriť   podľa   konštantnej   judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   sťažovateľom   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   a to   buď   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri ktorého predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. IV. ÚS 144/03, I. ÚS 74/05, II. ÚS 190/05).

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a práva   upraveného   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote...“.

Preskúmaním konania pred okresným súdom vo veci sp. zn. 6 C 41/97 v období po vydaní a doručení nálezu ústavného súdu č. k. IV ÚS 164/03-39 z 22. januára 2004 ústavný súd zistil nasledovné skutočnosti a dospel k nasledovným záverom:

Po   vydaní   označeného   nálezu   ústavného   súdu   a po   príkaze   konať   okresný   súd v predmetnom konaní ďalej postupoval takto:

Okresný   súd   vydal   16.   marca   2004   uznesenie   č.   k.   6   C   41/97-69,   ktorým sťažovateľovi   nepriznal   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Uznesenie   bolo účastníkom doručené 29. marca 2004, resp. 30. marca 2004.

Ďalej   bolo   okresnému   súdu   doručené   7.   apríla   2004   odvolanie sťažovateľa   proti tomuto uzneseniu. Okresný súd predložil 14. apríla 2004 vec Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu odvolaciemu.

Krajský súd v Trenčíne doručil 17. februára 2005 okresnému súdu svoje uznesenie sp.   zn.   17   Co   89/04   zo   7.   februára   2005,   ktorým   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd predmetné uznesenie doručil účastníkom konania 25. februára 2005, resp. 16. marca 2005.

Zo stanoviska okresného súdu doručeného ústavnému súdu 9. januára 2005 vyplynuli tieto ďalšie skutočnosti:

„Na základe úpravy súdnej tajomníčky zo dňa 24.   3.   2005 bolo dňa 8. 4. 2005 účtárňou súdu do spisu oznámené, že súdny poplatok 956,- Sk z návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie náhrady škody a náhrady ušlého zisku nebol navrhovateľom zaplatený. Dňa 14. apríla 2005 vydala sudkyňa vo veci uznesenie č. k. 6 C 41/97-83, ktorým zastavila   konanie   v časti   o zaplatenie   náhrady   škody   a náhrady   ušlého   zisku   z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 22. 4. 2005 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, na ktorom bol kolkovými známkami   zaplatený   súdny poplatok   956,-   Sk a následne   dňa 12.   5.   2005   aj odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o zastavení konania zo dňa 14. apríla 2005.

Dňa 23. mája 2005 vydala sudkyňa vo veci uznesenie č. k. 6 C 41/97-88, ktorým podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch uznesenie o zastavení konania... zrušila. V rovnaký   deň   vydala   sudkyňa   uznesenie   č.   k.   6   C   41/97-90,   ktorým   pripustila   zmenu návrhu na začatie konania (rozšírenie návrhu v časti o zaplatenie náhrady škody a náhrady ušlého zisku o úroky z omeškania). Uznesenia boli účastníkom doručené dňa 26. 5. 2005, resp. 13. 6. 2005.

Dňa 21. 9. 2005 vytýčila sudkyňa vo veci pojednávanie na deň 9. 11. 2005. Dňa 9.   11.   2005 sa vo veci   konalo pojednávanie,   na ktorom súd vec prejednal, pripustil zmenu návrhu na začatie konania ako to na pojednávaní navrhol navrhovateľ (zmena súm náhrady škody a náhrady ušlého zisku; vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na   nehnuteľnosti,   ktorý   žiada   navrhovateľ   vydať   od   odporcu)   a následne   vyhláseným rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Písomné vypracovanie rozsudku bolo zástupcovi odporcu doručené 9. 12. 2005 a navrhovateľovi 27. 12. 2005. Do dnešného dňa nebolo súdu odvolanie proti rozsudku zo strany niektorého účastníka doručené.“Z uvedeného vyplynulo, že okresný súd v zásade konal vo veci sťažovateľa (aj so zreteľom na správanie samotného sťažovateľa) plynulo a rozhodol v jeho veci 9. novembra 2005. Sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd so sťažnosťou 28. novembra 2005, t. j. v čase, keď   o veci   bolo   už   rozhodnuté,   aj   keď   rozhodnutie   bolo   sťažovateľovi   doručené 27. decembra 2005.

Keďže   uvedené   skutočnosti   nesignalizovali,   že   okresný   súd   v uvedenom   období konal   so   zbytočnými   prieťahmi,   ktoré   by   mohli   spôsobiť   porušenie   základného   práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a v čase doručenia jeho sťažnosti   okresný   súd   v   jeho   veci   už   rozhodol,   bolo   potrebné   odmietnuť   sťažnosť sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2006