SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 499/2015-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o prijatej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom,Škultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súduv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013, za účasti Krajského súduv Bratislave, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.2 Co 430/2013 p o r u š e n é b o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiťmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesťcentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štefeka, Škultétyho 1, Bratislava,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)č. k. 44 C 126/2011-297 zo 6. mája 2013.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:«... Sťažnosť podávam z dôvodu, že som dňa 05. 04. 2005 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „úrad práce“), o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Úrad práce rozhodnutím č. 2005/03496 zo dňa 15. 04. 2005 nevyhovel tejto žiadosti a bez právneho odôvodnenia veci zamietol.
Dňa 07. 09. 2005 som opäť požiadal úrad práce, o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Úrad práce rozhodnutiami č. 2005/05936 a 2005/05937 zo dňa 11. 10. 2005 opätovne nevyhovel mojej žiadosti a opätovne bez právneho odôvodnenia vec zamietol.
Dňa 23. 09. 2011 som preto podal pod sp. zn. 44 C/126/2011 žalobu na Okresný súd Bratislava III, vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré porušenie vidím v postupe a konaní úradu práce, deklarovanom v rozhodnutiach pod č. 2005/03496 zo dňa 15. 04. 2005 a pod č. 2005/05936, 2005/05937 zo dňa 11. 10. 2005.
Dňa 06. 05. 2013 Okresný súd Bratislava III vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, rozsudkom pod 44 C 126/2011-297 v celom rozsahu podanú žalobu zamietol...
Preto som dňa 18. 06. 2013 podal cestou Okresného súdu v Bratislave III na Krajský súd v Bratislave proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. 05. 2013 pod č. k. 44 C 126/2011-297 odvolanie...
Odvolanie sa vedie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 Co/430/2013. Z dôvodu, že sa od podania odvolania dňom 18. 06. 2013 vo veci vôbec nekonalo, som podal dňa 21. 10. 2014 (po 14-tich mesiacoch) Krajskému súdu v Bratislave sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní z dôvodov, že príslušný súd efektívne nekoná...
O sťažnosti rozhodol podpredseda Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 10. 2014 pod č. konania Spr. 2327/2014, pričom dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná a že vo veci samej bude senát konať v priebehu prvého štvrťroku 2015...
Ku dnešnému dňu predsedníčka senátu nenariadila termín pojednávania vo veci 2 Co 430/2013 v súlade s ust. § 214 ods. 1, písm. c/ O. s. p.
Krajský súd v Bratislave odo dňa podania odvolania zo dňa 18. 06. 2013 (dva roky) vo veci 2 Co/430/2013 nekoná vôbec, čím napriek prísľubu predsedu Krajského súdu v Bratislave, súd nekonaním vo veci spôsobuje neodôvodnené, zbytočné prieťahy.»
Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšiekonanie a nálezom rozhodol takto:
„1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 2 Co/ 430/2013, porušené boli.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 2 Co/430/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc EUR), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť M. P. na jeho účet trovy konania v sume 26,- EUR.“
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavnéa zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a pretoju uznesením č. k. II. ÚS 499/2015-11 z 20. augusta 2015 prijal na ďalšie konanie[§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. októbra 2015 predsedukrajského súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveňho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 22. októbra 2015(č. Spr. 3437/15) doručenom ústavnému súdu 23. októbra 2015 uviedol, že súhlasí s tým,aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci. Vo vyjadrení ďalej okrem inéhouviedol:
„Dňa 13. 10. 2015 som požiadal ⬛⬛⬛⬛, predsedníčku senátu 2 Co, o vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti. Menovaná predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 10. 2015 uviedla, že v predmetnej veci bolo dňa 21. 10. 2015 rozhodnuté, pričom v súčasnosti sa rozsudok písomne vyhotovuje. Po jeho vyhotovení bude základný spis súdu prvého stupňa sp. zn. 44 C/126/2011 vrátený Okresnému súdu Bratislava III.
K uvedenému vyjadreniu predsedníčky senátu tunajšieho súdu dodávam, že postup tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 2 Co/430/2013 bol ovplyvnený objektívnym stavom súdnych oddelení (t. j. 2 Co, 2 CoPr, 2 CoD, 2 Cop, 2 NcC) vo veci konajúceho senátu a prednostným vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú prednostne podľa poradia, v akom boli podané. Vzhľadom na predmet veci sa nejednalo o súdne konanie, ktoré by malo prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou (výživné, pracovné veci a pod.) tak, ako je to ustanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva a Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, pričom v r. 2014 na tunajší súd nadmerne stúpol počet podaní v občianskoprávnych veciach, okrem iného aj v takých, ktoré sa vybavujú prednostne.“
Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu krajskéhosúdu z 30. októbra 2015 (doručenom ústavnému súdu 5. novembra 2015) uviedol:
„Dňa 21. 10. 2014 (pred rokom) podal pán sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Bratislave pre prieťahy v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co/430/2013... Ku sťažnosti zaujal stanovisko podpredseda Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 10. 2014 listom pod sp. zn. 2327/14. Sťažnosť na prieťahy vyhodnotil ako dôvodnú (pred rokom) a sťažovateľa ubezpečil, že senát bude vo veci konať v priebehu prvého štvrťroka 2015... Napriek zásahu podpredsedu KS v Bratislave senát vo veci podaného odvolania sťažovateľom ďalej nekonal.
Vyjadrenie predsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, k výzve Ústavného súdu SR považujem za nekompetentné. Už pred rokom, dňa 30. 10. 2014, Krajský súd v Bratislave sťažnosť pána uznal za dôvodnú. Vo vyjadrení predsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, po ďalšom roku neodôvodnenej nečinnosti, však predseda súdu tvrdí, že prieťahy sú spôsobené zaťažením súdu, sudcov a že v danej veci sa nejedná o vec, ktorej súdne konanie by malo prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou. Odvolanie sťažovateľa v konaní, kde ako invalidný dôchodca žiada o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, zrejme podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, dôležité nie je.
Z obsahu vyjadrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave je ďalej zrejmé, že príslušný senát začal vo veci konať až po intervencii Ústavného súdu SR, t. j. po doručení výzvy na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.
Výzva Ústavného súdu SR zo dňa 5. 10. 2015 bola Krajskému súdu doručená dňa 9. 10. 2015.
Dňa 13. 10. 2015 predseda KS v Bratislave vyzval predsedníčku senátu 2 Co JUDr. Hajdínovú na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.
Senát o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom dňa 21. 10. 2015 a v ten istý deň sa predsedníčka senátu k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedovi súdu tak, že vo veci bolo práve dňa 22. 10. 2015 rozsudkom rozhodnuté.
Na rozhodnutie napokon postačovalo senátu KS v Bratislave 8 dní – od 13. do 21. 10. 2015.
Krajský súd v Bratislave od podania odvolania sťažovateľa proti rozsudku OS v Bratislave III dňom 18. 6. 2013, napriek sťažnostiam, vôbec nekonal. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR sa za prieťah zapríčinený postupom súdu považuje situácia, kedy s prihliadnutím na ďalšie okolnosti a osobitosti prejednávanej veci, nebol zo strany konajúceho súdu vykonaný žiaden úkon po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov.
V danej veci trvala nečinnosť od 18. 6. 2013 do 21. 10. 2015, preto považujeme podaný návrh za dôvodný a žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky aby rozhodol v zmysle petitu.“
Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu tiež uviedol,že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právaupraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorýznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorýmisú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považujeaj povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred krajským súdom je odvolanie sťažovateľa protirozhodnutiu okresného súdu. Ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendyvšeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľom a krajským súdom,ani so zreteľom na povahu veci ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktoráby odôvodňovala záver o jej právnej či faktickej zložitosti.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchusťažovateľa, ktorý podal odvolanie krajskému súdu v súvislosti s prieťahmi v napadnutomkonaní o jeho odvolaní.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, bol postup samotného krajského súdu v napadnutom konaní.
Zo sťažnosti a zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ podal krajskému súdu18. júna 2013 odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd po viac ako dvochrokoch nečinnosti nariadil pojednávanie na 21. október 2015 a na pojednávaní rozhodolo uvedenom odvolaní sťažovateľa.
Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení krajského súduz 22. októbra 2015, že„postup tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 2 Co/430/2013 bol ovplyvnený objektívnym stavom súdnych oddelení (t. j. 2 Co, 2 CoPr, 2 CoD, 2 Cop, 2 NcC) vo veci konajúceho senátu a prednostným vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú prednostne podľa poradia, v akom boli podané... pričom v r. 2014 na tunajší súd nadmerne stúpol počet podaní v občianskoprávnych veciach, okrem iného aj v takých, ktoré sa vybavujú prednostne“.V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenújudikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06, IV. ÚS 665/2013), podľa ktorej nadmernémnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenskárepublika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov aleboďalší počet pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojejprávnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednostiza pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd, vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel k záveru, že postupomkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013 a predovšetkým jehonečinnosťou v období od podania odvolania od 18. júna 2015 do nariadenia pojednávaniaa rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa (28 mesiacov) došlo k zbytočným prieťahom. Z tohovyplýva, že postupom krajského súdu došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatreniealebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznaťtomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujem nezodpovedným prístupom súdu k preskúmaniu opravného prostriedku pod č. k. 2 Co/430/2013, neodôvodnenou nečinnosťou, kedy svojím zdĺhavým konaním (resp. nekonaním) spôsobil u sťažovateľa stav právnej neistoty.
Postup súdu pociťujem ako ujmu na ľudskej dôstojnosti ako dôchodcu, ktorý je odkázaný na sociálnu Pomoc, a preto sa domáham primeraného finančného zadosťučinenia aj v peniazoch. Ako invalidný dôchodca, zvlášť citlivo vnímam právnu neistotu a liknavosť súdu pri vybavovaní svojich záležitostí, čo viedlo k mojej psychickej ujme, ale i k hmotnej núdzi, vzhľadom na môj príjem na hranici životného minima, ako invalidného dôchodcu a občana ZŤP-S.“
Sťažovateľ požadoval finančné odškodnenie v sume 2 000 €.
So zreteľom na dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn. 2 Co 430/2013,berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (povaha konania, skutočnosť, že krajský súdv čase rozhodovania ústavného súdu už vo veci rozhodol), ústavný súd považovalza odôvodnené priznať mu sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré muvzniklivdôsledkuprávnehozastúpeniapredústavnýmsúdomadvokátomJUDr. Vladimírom Štefekom a ktoré uplatnil doplnením petitu sťažnosti o bod 5 v podanídoručenom ústavnému súdu 19. novembra 2015. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súdeústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiťniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konaniajeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,spísanie sťažnosti a jej doplnenie, vyjadrenie k stanovisku krajského súdu) v súlade s § 1ods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 139,83 €, t. j.celkovo 3 x 139,83 €, ktoré spolu s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)tvoria celkovú sumu 444,66 €.
Finančnú účasť sťažovateľa vo výške 26 € stanovenú Centrom právnej pomociBratislava (ďalej len „Centrum“) a uvedenú v bode 4 petitu pôvodnej sťažnosti sťažovateľa,ktorá vyplynula z rozhodnutia Centra sp. zn. 7095/2015-KaBA z 3. júna 2015 o nárokuna poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi a ktorú sťažovateľ uhradil určenémuprávnemu zástupcovi, t. j. JUDr. Vladimírovi Štefekovi, ústavný súd nezahrnul medzi trovykonania, a teda ani do výroku o trovách konania.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015