SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 499/2014-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2014v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpenýchTÖGEL SIKORA & TL, s. r. o., Záborského 19, Bratislava, konajúca prostredníctvomkonateľa a advokáta Mgr. Tomáša Tögela, ktorou namietajú porušenie svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2003, za účasti Okresného súduBratislava II, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2003 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.9 C 38/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančnézadosťučinenie každému v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré im j e Okresný súdBratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť a ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 300,16 € (slovom tristo eur a šestnásťcentov) na účet ich právneho zástupcu TÖGEL SIKORA & TL, s. r. o., Záborského 19,Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených TÖGEL SIKORA &TL, s. r. o., Záborského 19, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátaMgr. Tomáša Tögela, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.9 C 38/2003.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení žalovanýchúčastníkmi konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 38/2003 o zaplatenie9 961,22 € s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo. Návrh na začatie konania bolokresnému súdu doručený 5. júna 2003.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov okresného súduuvádzajú:
«Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. 10. 2011 súd vyhlásil, dokazovanie vo vyššie uvedenej právnej veci za skončené a zároveň súd odročil pojednávanie na deň 21. 11. 2011 za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci. Vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Bratislava II nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho vyhlásenia, t. j. dňom 31. 10. 2011. Pojednávanie vytýčené na 21. 11. 2011 sa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne ⬛⬛⬛⬛. Sťažovatelia podali v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „len zákon o súdoch“) sťažnosť pre prieťahy v konaní zo dňa 13. 12. 2012 predsedovi Okresného súdu Bratislava II. Z odpovede predsedu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. 1. 2013 vyplýva, že tento vyhodnotil sťažnosť ako opodstatnenú, na základe čoho zaradil vec do evidencie konaní sledovaných predsedom súdu. Následne zákonná sudkyňa vytýčila pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 20. 2. 2013. Toto pojednávanie sa však nekonalo z dôvodu neprítomnosti sudkyne prejednávajúcej vec na tomto pojednávaní bez vysvetlenia. Pojednávanie vytýčené za rovnakým účelom na 29. 4. 2013 bolo zákonnou sudkyňou odročené na deň 6. 5. 2013, z dôvodu, že nestihla pripraviť písomné vyhotovenie rozsudku. Na pojednávaní konanom dňa 6. 5. 2013 bol vyhlásený rozsudok vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 9 C/38/2003, avšak nebolo doručené účastníkom konania jeho písomné vyhotovenie na pojednávaní. Písomné vyhotovenie rozsudku nebolo doručené účastníkom konania ani do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti... Sťažovatelia podali opätovne predsedovi Okresného súdu Bratislava II sťažnosť zo dňa 27. 5. 2013 v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch predsedovi na porušenie práva sťažovateľov na verejné prerokovanie veci bez prieťahov. Z odpovede predsedu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. 7. 2013 vyplýva, že sťažnosť bola znova vyhodnotená ako dôvodná a obsahovala prísľub, že predseda Okresného súdu Bratislava II dohliadne, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci zákonnou sudkyňou vypracované. Napriek ďalšej sťažnosti sťažovateľov vyhodnotenej ako dôvodnej do dnešného dňa nebolo doručené účastníkom konania písomné vyhotovenie rozsudku v predmetnej veci.»
Podľa názoru sťažovateľov:„Vyššie popísaným postupom (nečinnosťou) Okresného súdu Bratislava II je porušované základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
Sťažovatelia žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume15 000 € s odôvodnením, že „právna neistota trvajúca viac ako 10 rokov vyvoláva v sťažovateľoch pocit krivdy a nedôvery v súdny systém Slovenskej republiky. Sťažovatelia sumu požadovaného finančného zadosťučinenia odôvodňujú rovnako narastajúcou sumou škody, ktorá im vzniká v súvislosti s týmto sporom... Sťažovatelia vykonávajú náročnú prácu lekárov, ktorú museli počas 10 rokov prispôsobovať tomuto procesne nezvládnutému sporu, ktorý v niektorých prípadoch, kedy sa na vytýčené pojednávania zákonná sudkyňa nedostavila bez uvedenia dôvodu, naberal podobu šikany zo strany súdu.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛... a
... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2003 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2003 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15 000,- € (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľom, trovy konania v sume 339,46 € (dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia navrhovateľa vrátane prvej porady a písomné podanie na súd každý úkon právnej služby v celkovej hodnote 160,08 € vrátane DPH, pričom cena právneho úkonu je 134,- € a DPH predstavuje sumu 26,80 € + režijný paušál 2 x 9,65 € vrátane DPH pričom cena režijného paušálu je 8,04 € a DPH predstavuje sumu 1,61 €) na účet spoločnosti TÖGEL SIKORA & TL, s. r. o., č. účtu ⬛⬛⬛⬛ vedený v ⬛⬛⬛⬛ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 499/2014-13 z 10. septembra 2014 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahunamietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.9 C 38/2003.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresnéhosúdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti sťažovateľov a oznámila, či trvá na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 2152/2014doručenom ústavnému súdu 29. októbra 2014 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie. Vo vyjadrení k sťažnosti ďalej uviedla: «Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a súdneho spisu uvádzam, že sa jedná o skutkovo a právne náročnú vec, v ktorej súd prejednáva zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi konania a naviac práce vyhotovené odlišne od dohodnutého predmetu zmluvy, čo malo za následok navýšenie ceny diela.
Napriek uvedenému však musím konštatovať, že v konaní vznikli prieťahy spôsobené súdom. Vec bola niekoľkokrát prešetrovaná aj zo strany predsedu súdu, bola zaradená do režimu sledovania, je pravdou, že rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené dňa 06. 05. 2014(ide o zjavnú chybu, správne má byť „06. 05. 2013“, pozn.), pričom rozsudok bol expedovaný účastníkom konania až dňa 26. 03. 2014.
K veci ďalej uvádzam, že zákonná sudkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola zákonnou sudkyňou v predmetnej veci sa listom prezidentovi SR zo dňa 21. 01. 2014 vzdala funkcie sudcu a táto jej zanikla ku dňu 31. 01. 2014.
Po skompletizovaní spisov oddelenia 9C vec prevzal v zmysle dodatku k Rozvrhu práce na rok 2014 sudca ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol však Súdnou radou Slovenskej republiky s účinnosťou od 01. 04. 2014 preložený na výkon funkcie sudcu na iný okresný súd. Súdnou radou Slovenskej republiky bola s účinnosťou od 01. 05. 2014 na výkon funkcie sudcu preložená sudkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorá oddelenie 9C v zmysle dodatku k Rozvrhu práce na rok 2014 prevzala.»
Dňa 31. októbra 2014 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľov, aby savyjadril, či trvajú na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadreniepredsedníčky okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 10. novembra2014 oznámil, že sťažovatelia netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci, a okrem inéhouviedol: „Podľa nášho názoru sa nejedná o vec ani právne a ani skutkovo náročnú, najmä ak prihliadneme na skutočnosť, že rozhodovacia činnosť súdu bola v tomto prípade uľahčená aj tým, že otázkou finančného vyrovnania medzi sporovými stranami sa zaoberal už Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 393/00 v právnej veci tých istých účastníkov konania, v ktorom žalobca vystupoval ako žalovaný a sťažovatelia ako žalobcovia...
Ak by sa aj jednalo o zložitejšie súdne konanie, trvanie takéhoto konania viac ako 10 rokov len na súde prvého stupňa, by bolo aj v takomto prípade absolútne neprimerané. Napokon predseda Okresného súdu Bratislava II obe sťažnosti sťažovateľov pre prieťahy v konaní zo dňa 13. 12. 2012 a zo dňa 27. 05. 2013 vyhodnotil ako dôvodné a prieťahy v konaní spôsobené súdom uznala aj predsedníčka súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 2152/2014 zo dňa 17. 10. 2014 k prijatej sťažnosti.“
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konaniazo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu, spisu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 160/2014a z písomného vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ktorá v rámci podrobného prehľaduprocesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní najmä uviedla:
„07. 07. 2003 - doručený návrh na začatie konania,
15. 07. 2003 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku do 7 dní od doručenia výzvy,
22. 07. 2003 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku doručená sťažovateľovi,
07. 12. 2004 - uznesenie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov,
04. 01. 2005 - doručené podanie navrhovateľa - zmena petitu návrhu,
02. 02. 2005 - uznesenie, ktorým bolo zrušené uznesenie č. k. 9 C/38/2003-24,
02. 02. 2005 - uznesenie o zastavení konania v časti istiny 207.688,- Sk,
24. 03. 2005 - doručené vyjadrenie odporcov k návrhu navrhovateľa,
14. 11. 2005 – pojednávanie,
23. 11. 2005 - doručené písomné vyjadrenie odporcov,
07. 12. 2005- doručené písomné podanie navrhovateľa,
11. 01. 2006 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
23. 01. 2006 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne,
10. 04. 2006 - pojednávanie vo veci samej (konalo sa),
24. 04. 2006 - doručené písomné podanie odporcov - oznámenie adries svedkov,
29. 05. 2006 - pojednávanie (konalo sa),
20. 06. 2006 - doručené písomné podanie navrhovateľa - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, žiadosť o odročenie,
20. 06. 2006 - úradný záznam č. l. 158 (žiadosť odporcov o odročenie pojednávania),
21. 06. 2006 - pojednávanie odročené,
27. 09. 2006 - pojednávanie (konalo sa),
20. 10. 2006 - pojednávanie - pojednávanie odročené (doručenie podania navrhovateľa a následne odročenie pojednávania),
25. a 27. 10. 2006 - doručené písomné podanie odporcov,
19. 02. 2007 doručená žiadosť odporcov o vytýčenie pojednávania,
11. 04. 2007 - pojednávanie (konalo sa),
13. 04. 2007 - pojednávanie (konalo sa),
18. 05.2007 -pojednávanie (konalo sa),
01. 06. 2007 - pojednávanie (konalo sa),
22. 06. 2007 - pojednávanie (konalo sa),
09. 07. 2007 - pojednávanie (konalo sa),
24. 07. 2007 - doručené podanie odporcov- doručenie otázok na znalca,
17. 08. 2007 - uznesenie ustanovenie znalca,
04. 03. 2008 - doručenie vypracovaného znaleckého posudku znalcom,
07. 07. 2008 - doručené písomné podanie navrhovateľa - vyjadrenie sa k znaleckému posudku,
11. 07. 2008 - doručené písomné podanie odporcov - vyjadrenie sa k znaleckému posudku,
16. 07. 2008 - pojednávanie (konalo sa),
25. 08. 2008 - pojednávanie (konalo sa),
03. 10. 2008 - pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcov,
22. 04. 2009 - pojednávanie (konalo sa),
18. 05. 2009 - doručená žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti,
18. 05. 2009 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti navrhovateľa (nekonalo sa),
22. 05. 2009 - oznámenie o zmene právneho zástupcu navrhovateľa - žiadosť o odročenie pojednávania,
24. 06. 2009 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),
02. 11. 2009 - pojednávanie (konalo sa),
24. 11. 2009 - doručené písomné podanie - čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom,
09. 12. 2009 - pojednávanie (konalo sa),
14. 12. 2009 - doručené písomné podanie odporcov - oznámenie adresy svedka,
29. 01. 2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť právnej zástupkyne odporcov o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky,
01. 02. 2010 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne odporcov (nekonalo sa),
22. 03. 2010 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade, ktorí neboli na pojednávanie predvolaní (nekonalo sa),
22. 04. 2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť o odročenie pojednávanie z dôvodu neprítomnosti ich právneho zástupcu,
26. 04. 2010 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),
28. 05. 2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť o odročenie pojednávania,
31. 05. 2010 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),
14. 06. 2010 - doručené písomné podanie odporcov - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní - žiadosť o odročenie pojednávania, plánovaná dovolenka,
18. 06. 2010 - úradný záznam ospravedlnenie svedka, jeho neúčasti na pojednávaní,
30. 06.2010 - pojednávanie - pojednávanie odročené (nekonalo sa),
09. 08. 2010 - pojednávanie (konalo sa),
13. 10. 2010 - pojednávanie (konalo sa),
29. 10. 2010 - doručené písomné podanie odporcov,
01. 12. 2010 - pojednávanie odročené z dôvodu doručovania vyjadrenia odporcov krátkou cestou (doručeného súdu 29. 10. 2010),
17. 12. 2010 - pojednávanie (konalo sa),
17. 05. a 07. 2011 - doručené písomné podania - žiadosti navrhovateľa o vytýčenie termínu pojednávania,
26. 09. 2011 - pojednávanie odročené bez uvedenia dôvodu, (nekonalo sa),
31. 10. 2011 – pojednávanie, ukončenie dokazovania, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku,
21. 11. 2011-úradný záznam - odročenie pojednávania,
11. 01. 2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,
23. 02. 2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,
31. 05. 2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci,
06. 05. 2013 - pojednávanie - vyhlásený rozsudok,
26. 03. 2014 – expedované písomné vyhotovenie rozsudku,
14. 04. 2014 - odvolanie navrhovateľa proti rozsudku,
15. 04. 2014 - odvolanie odporcu proti rozsudku.“
Ústavný súd zo spisu zistil, že prehľad úkonov okresného súdu obsiahnutýv písomnom vyjadrení jeho predsedníčky zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považovalza relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.
Nad rámec písomného vyjadrenia predsedníčky okresného súdu ústavný súd z obsahuspisu zistil, že po podaní odvolaní proti rozsudku sp. zn. 9 C 38/2003 zo 6. mája 2013oboma procesnými stranami, zákonný sudca 16. júna 2014 vyzval účastníkov konania navyjadrenie k odvolaniu protistrany a na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.Vyjadrenia účastníkov konania k odvolaniu protistrany boli okresnému súdu doručené10. a 11. júla 2014, ktorý ich následne zaslal na vedomie odvolateľom 9. septembra 2014.V čase rozhodovania o sťažnosti ešte spis nebol predložený odvolaciemu súdu.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 61/2006 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význampre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na zaplateniesumy 9 961,22 € s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo. Po právnej stránke ideo štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočnostíuvedených sťažovateľmi a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdnehospisu ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnejzložitosti veci. Zo skutkového hľadiska ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorúmožno považovať za fakticky zložitejšiu (početné návrhy účastníkov na dokazovaniea potreba znaleckého dokazovania, ktorého vykonanie je časovo náročnejšie). Ústavný súdale zároveň konštatuje, že faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec anipo uplynutí jedenástich rokov od podania návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd zistil, žev roku 2010 bolo na ich žiadosť odročené pojednávanie spolu päťkrát, čo objektívnespôsobilo jeho predĺženie, a preto na túto skutočnosť prihliadal pri rozhodovaní o výškeprimeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že doterajšie trvanie napadnutéhokonania (vyše 11 rokov) je už samo osebe celkom zjavne neprimerané. Podľa názoruústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho ako napadnuté konanie,možno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré je nezlučiteľné s imperatívomustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. IV. ÚS 173/05,IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).
Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil niekoľko období krátkodobeji dlhodobejšej nečinnosti. Aj napriek vysokému počtu pojednávaní (uskutočnenýchcelkom 19) ústavný súd identifikoval obdobie nečinnosti od pojednávania konaného17. decembra 2010 do pojednávania konaného 31. októbra 2011. Počas uvedeného obdobiaokresný súd iba raz nariadil pojednávanie, ktoré vzapätí bezdôvodne odročil. Ďalšímobdobím bezprecedentnej nečinnosti okresného súdu bolo obdobie od pojednávaniakonaného 31. októbra 2011, na ktorom okresný súd ukončil dokazovanie a odročilpojednávanie na účely vyhlásenia rozsudku vo veci samej, do uskutočnenia pojednávania,na ktorom vyhlásil samotný rozsudok (6. mája 2013). Taktiež po vyhlásení rozsudkuna pojednávaní uskutočnenom 6. mája 2013 došlo k ďalšiemu neodôvodnenému prieťahuv trvaní takmer jedenásť mesiacov, keďže okresný súd expedoval písomné vyhotovenierozsudku účastníkom konania až v marci 2014.
Podľa názoru ústavného súdu je napadnuté konanie poznamenané i neefektívnou,resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazujena skutočnosť, že dokazovanie na súde prvého stupňa trvalo vyše desať rokov, aj napriekveľkému počtu pojednávaní a konštatuje, že táto skutočnosť sama osebe svedčío nesústredenej činnosti okresného súdu. Za nesústredený postup okresného súdu možnooznačiť nedostatok jeho aktivity po vyrubení a nezaplatení súdneho poplatku žalobcompo podaní návrhu. Takisto za nesústredený postup okresného súdu možno označiť jehopochybenia pri predvolávaní účastníkov na nariadený termín pojednávania, čipri doručovaní vyjadrení účastníkov až na pojednávaniach, hoci ich mal okresný súdk dispozícii dlhší čas, ako aj jeho postup súvisiaci s bezdôvodným odročovanímpojednávaní, ktoré mali za následok predĺženie konania ako takého.
Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania (vyšejedenásť rokov), ktorá je z ústavného hľadiska neakceptovateľná, v spojení s obdobiamineodôvodnenej nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd dospelk záveru, že v ňom došlo postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom, a teda ajk porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívnepríčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozrinapr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania anemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestnepríslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2003 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovatelia v sťažnosti žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vsume 15 000 € z dôvodov citovaných v I. časti tohto rozhodnutia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.
Vychádzajúc na jednej strane predovšetkým z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžkynapadnutého konania, ako aj období dlhodobej i krátkodobej neodôvodnenej nečinnostiokresného súdu a jeho nedostatočnej efektivity v konaní a na druhej strane zohľadňujúcsprávanie sťažovateľov ako účastníkov konania, dospel ústavný súd k záveru, že v danomprípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume po 5 000 € pre každého z nichprimerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním TÖGELSIKORA & TL, s. r. o., Záborského 19, Bratislava. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovanío priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskejrepubliky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €,čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 268 €, režijný paušál(§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané v roku 2014 po 8,04 €,čo spolu predstavuje sumu 300,16 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Keďže právny zástupca sťažovateľov nepredložil ústavnému súdu potvrdenie o tom,že je platcom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd mu priznanú odmenu o túto čiastkunezvýšil.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2014