znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 499/2013-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   A.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr. Barborou Vrbovou, Advokátska kancelária, Bernolákova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 227/08 a takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   J.   A. na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 227/08 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 499/2013-9   z 9.   októbra   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. A.   (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 227/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z podania sťažovateľky vyplynulo najmä, že: „Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na Okresný súd Bratislava II   dňa   27.   11.   2008,   žalobu o   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov. (...)

Konajúci súd v priebehu rokov vykonával len ojedinelé úkony a žiadnym spôsobom nereagoval na podnety Sťažovateľky. Dňa 03. 01. 2013 preto Sťažovateľka podala k rukám predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   II   sťažnosť   pre   prieťahy   v   konaní.   Na   túto sťažnosť odpovedala predsedníčka súdu odpoveďou zo dňa 22. 01. 2013, v ktorej vyslovila, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedené pod sp. zn. 17 C 227/2008 prieťahy nezistila. (...)

Sťažovateľka s uvedeným konštatovaním predsedníčky Okresného súdu Bratislava II nesúhlasí(...)

Nakoľko nielenže nedošlo v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 17 C 227/2008 k právoplatnému rozhodnutiu, ale konanie je stále len v štádiu dokazovania, Sťažovateľka sa ocitla v právnej neistote a nekonaním príslušného súdu jej bola spôsobená majetková   ujma,   pretože   dňa   13.   11.   2009   bola   vykonaná   dražba   Chalupy   a   dňa 28. 04. 2011 dražba Bytu.   Sťažovateľka chcela tejto situácii predísť a viedla   rokovania so záložným   veriteľom   a   takisto   niekoľkokrát   vyzývala   súd   o   vytýčenie   pojednávania konania sp. zn. 17 C 227/2008.

Dňa 28. 06. 2010 sa Sťažovateľka domáhala na konajúcom súde, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal V., a. s. ako záložnému veriteľovi nakladať s Bytom do doby rozhodnutia vo veci samej. Konajúci súd ju nevyzval a ani nepoučil o tom, ako doplniť alebo opraviť návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Týmto svojím konaním, resp. nekonaním Okresný súd Bratislava II spôsobil Sťažovateľke majetkovú ujmu, ktorú si teraz musí Sťažovateľka okrem iného uplatňovať zas súdnou cestou a to Žalobou o určenie neplatnosti   dražby,   ktorá   je   vedená   na   Okresom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 10 C 105/2011 a Žalobou o náhradu škody, ktorá je vedená na Okresom súde Bratislava II pod sp. zn. 18 C 118/2011.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 17 C 227/2008 došlo k prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo Sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaná Ústavou(...) v čl. 48 ods. 2. Sťažnosť   na   Ústavný   súd(...)   Sťažovateľka   podáva   z   toho   dôvodu,   že   o   ochrane označeného   základného   práva   nerozhoduje   iný   súd.   Pri   uplatnení   ochrany   základného práva Sťažovateľky boli využité všetky právne prostriedky, ktoré právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 03. 01. 2013 bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.(...) predsedníčke Okresného súdu Bratislava II. Tým bola splnená podmienka stanovená v § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.(...)

Sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd(...) v konaní vo veci samej sťažnosti vyhovel. Zároveň Sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, z dôvodu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza. Sťažovateľka sa tak od podania žaloby v konaní sp. zn. 17 C 227/2008 do dnešného dňa nemohla domôcť svojho práva čo jej spôsobuje jednak majetkovú, tak aj nemajetkovú ujmu, keďže súdne konanie o tomto návrhu trvá už prakticky 5 rokov a Sťažovateľka bola nútená podať ďalšie návrhy, aby sa domohla svojho práva, ako aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, nakoľko k dražbe Bytu a dražbe Chaty došlo v čase, keď Sťažovateľka nemala žiaden záväzok voči V., a. s. Uvedené uplatňovanie práva ju finančne zaťažuje a zároveň konaním Okresného súdu Bratislava II sa dostala do právnej, ale aj majetkovej neistoty.

Sťažovateľka   tiež   žiada,   aby   Ústavný   súd(...)   priznal   Sťažovateľke   náhradu   trov právneho   zastúpenia,   ako   aj   ďalších   nákladov   spojených   s   uplatňovaním   ochrany   jej základného práva na Ústavnom súde(...) v sume 260,32 EUR, ktoré v sebe zahŕňajú 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd).

Na základe vyššie uvedeného Sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd(...) prijal tento nález:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 227/2008 bolo porušené.

2. Okresnému súd Bratislava II sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 17 C 227/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. A. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť J. A. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľke sa priznávajú trovy právneho zastúpenia vo výške 260, 32 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet advokáta(...) do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   2142/2013 zo 4. decembra   2013   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k vyjadreniu okresného súdu zo 7. januára 2014.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto skutočnosti: „(...) Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti a spisovým materiálom uvádzam,   že   konanie   nie   je   právoplatne   ukončené.   Súd   konanie   na   pojednávaní   dňa 18. 06. 2013, na základe žiadosti navrhovateľky a súhlasného stanoviska odporcu prerušil do právoplatného ukončenia konania o určenie neplatnosti dražby.

V súvislosti s návrhom navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol doručený súdu dňa 28. 06. 2010 poukazujem na skutočnosť, že o návrhu bolo súdom rozhodnuté dňa 20. 07. 2010. Voči uzneseniu, ktorým súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nebol zo strany navrhovateľky podaný opravný prostriedok.

Súd   v   prejednávanej   veci   konal   a   úkony   vykonával   v   primeraných   časových intervaloch.

Súčasne   Vám   oznamujem,   že   netrvám   na   ústnom   prejednaní   sťažnosti   ústavným súdom.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu uviedla najmä, že:

„(...)   Advokátska kancelária   k Vyjadreniu   uvádza,   že je pravda,   že Sťažovateľka podala žiadosť o odročenie termínu pojednávania na neurčito v právnej veci Sťažovateľky ako   navrhovateľky   proti   odporcovi   Ing.   J.   A.   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 117C/277/2008 (správne má byť sp. zn. 17 C 277/2008, pozn.).

Uvedenú žiadosť o odročenie termínu pojednávania Stažovateľka podala z dôvodu, že v súčasnosti prebiehajú na Okresnom   súde   Bratislava II   ďalšie   dve   súdne konania, v ktorých sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto právnej veci. Konkrétne ide o tieto dve konania, a to konanie v právnej veci navrhovateľky J. A. proti   odporcom   V.,   a.   s.   a   spol.   o   určenie   neplatnosti   dobrovoľnej   dražby   vedenej   na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 10C/105/2011 a konanie v právnej veci navrhovateľky J. A. proti odporcovi V., a. s. o náhradu škody 200.000,- Eur vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 18C/118/2011.

Tieto súdne konania vedené na Okresnom súde Bratislava II sa okrem iného týkajú aj nehnuteľností,   ktoré   sa   vyporiadavali   v   rámci   konania   o   vyporiadaní   bezpodielového spoluvlastníctva medzi navrhovateľkou a odporcom.

Advokátska kancelária má za to, že keby nedochádzalo zo strany Okresného súdu Bratislava II k prieťahom v konaní, tak ako ich namietala Stažovateľka v Sťažnosti zo dňa 10. 05. 2013 nemusela by Sťažovateľka iniciovať ďalšie súdne konania na ochranu svojich práv, a následne žiadať o odročenie termínu pojednávania.

Advokátska kancelária dáva do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, že odôvodnenie Okresného súdu Bratislava II, že konanie sp. zn. 117C/277/2008 (správne má byť sp. zn. 17 C 277/2008, pozn.). nie je právoplatne ukončené z dôvodu, že Sťažovateľka podala   žiadosť   o   odročenie   termínu   neobstojí,   nakoľko   toto   konanie   Sťažovateľky   bolo zapríčinené práve prieťahmi zo strany Okresného súdu Bratislava II.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 17 C 227/2008 došlo k prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo Sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaná Ústavou Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2.

Súčasne Vám oznamujeme, že netrváme na ústnom prejednaní Sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu   ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 227/08:

Dňa 27.   novembra   2008   podala   sťažovateľka   na okresnom   súde   proti   odporcovi Ing. J.   A.   (ďalej   len   „odporca“)   žalobný   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“).   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp. zn. 17 C 277/08.

Dňa 10. decembra 2008 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Dňa 23. decembra 2008 sťažovateľka uhradila súdny poplatok.Dňa 29. januára 2009 súd zaslal odporcovi návrh na začatie konania na vyjadrenie.Dňa   7.   mája   2009   bol   do   spisu   pripojený   právoplatný   rozvodový   rozsudok účastníkov konania a kópia „Návrhu na vylúčenie užívacieho práva k bytu“, ktorý sa vedie na súde pod sp. zn. 11 C 32/08 z podnetu odporcu.

Dňa 10. septembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. november 2009.Dňa 3. októbra 2009 sa odporca písomne vyjadril k návrhu.Dňa   2.   novembra   2009   sťažovateľka   požiadala   súd   o odročenie   nariadeného pojednávania, pretože so svojím právnym zástupcom ukončila zastupovanie a zatiaľ pre krátkosť času   si nestihla zabezpečiť kvalifikované zastúpenie. V rovnaký deň aj právna zástupkyňa odporcu ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní.

Dňa 3. novembra 2009 bolo pojednávanie odročené na 26. január 2010.Dňa 26. januára 2010 bolo pojednávanie „z dôvodu OČR“ odročené na neurčito.Dňa 29. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. marec 2010.Dňa 25. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka doručí súdu v lehote 10 dní upravený návrh.

Dňa 12. apríla 2010 bol súdu doručený upravený návrh sťažovateľky. Dňa   28.   apríla   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   17   C   277/08-112   uložil sťažovateľke povinnosť uložiť preddavok na trovy dôkazu.

Dňa 5. mája 2010 okresný súd zaslal odporcovi doplnený návrh na vyjadrenie.Dňa 12. mája 2010 právna zástupkyňa odporcu požiadala súd na predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Dňa 22. júna 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. október 2010. Dňa 28. júna 2010 sťažovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 20. júla 2010 okresný súd uznesením č. k. 17 C 277/08-131 návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 9. septembra 2010 sťažovateľka zložila preddavok na trovy dôkazu. Dňa 4.   októbra 2010 právna zástupkyňa odporcu   ospravedlnila svoju   neúčasť na nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

Dňa 5. októbra 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito.Dňa 28. októbra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. november 2010. Dňa 12. novembra 2010 právna zástupkyňa odporcu ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, pričom informovala súd o prebiehajúcej dražbe majetku, ktorý je predmetom sporného BSM.

Dňa 23. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 10. február 2011.Dňa 10. februára 2011 bolo pojednávanie odročené na 5. máj 2010, pretože sa ešte neuskutočnila dražba nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporného BSM, na účely pokusu a mimosúdnu dohodu.

Dňa 2. marca 2011 sťažovateľka podala návrh na zabezpečenie dôkazov.

Dňa   10.   marca   2011   okresný   súd   oslovil   bankové   inštitúcie   na   zabezpečenie dôkazov.

Dňa 16. marca 2011, 22. marca 2011, 23. marca 2011 a 15. apríla 2011 oslovené banky reagovali na výzvu súdu.

Dňa 5. apríla 2011 a 21. apríla 2011 právni zástupcovia   sťažovateľky a odporcu doručili súdu svoje návrhy dohody na vyporiadanie BSM.

Dňa 5.   mája   2011   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené   na 16. jún 2011.

Dňa 16. júna 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. september 2011.

Dňa   28.   júla   2011   sťažovateľka   podala   súdu „Žiadosť   o vydanie   predbežného opatrenia“.

Dňa   19.   augusta   2011   bol   v spise   zaznamenaný   úradný   záznam,   podľa   ktorého „žiadosť o vydanie predbežného opatrenia“ patrí k návrhu na určenie neplatnosti dražby.Dňa 22. septembra 2011 sťažovateľka doložila do spisu listinné dôkazy.Dňa 27. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. december 2011.

Dňa 29. septembra 2011 sťažovateľka doložila do spisu listinné dôkazy.Dňa 7. novembra 2011 odporca doložil do spisu listinné dôkazy.Dňa 9. decembra 2011 právny zástupca sťažovateľky písomne navrhol súdu vykonať rozsiahle dokazovanie.

Dňa 13. decembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa   27.   februára   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   17   C   277/08-306   uložil sťažovateľke povinnosť uložiť preddavok na trovy dôkazu.

Dňa 28. februára 2012 okresný súd prípisom oslovil V., s. r. o., a 15 bankových inštitúcií, aby poskytli informácie súvisiace so sporným BSM.

Dňa 9. marca 2012, 12. marca 2012, 13. marca 2012, 14. marca 2012, 15. marca 2012,   16.   marca   2012,   19.   marca   2012,   21.   marca   2012   a   22.   marca   2012   oslovené inštitúcie reagovali na dožiadanie okresného súdu.

Dňa 13. marca 2012 sťažovateľka zložila preddavok na trovy dôkazu.

Dňa   20.   apríla   2012   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   na   splnenie povinnosti vyplývajúcej „z uznesenia súdu z pojednávania dňa 13. 12. 2011 a založili do spisu špecifikáciu stavebných prác...“.

Dňa 9. mája 2012 právny zástupca sťažovateľky reagoval na uvedenú výzvu súdu.Dňa 29. mája 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. september 2012.Dňa 4. júna 2012 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na oznámenie svedkov, ktorí vykonávali rekonštrukčné práce, a oznámenie dátumov vykonania jednotlivých prác.Dňa 11. júla 2012 právny zástupca sťažovateľky reagoval na ostatnú výzvu súdu.Dňa 20. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. november 2012.

Dňa 9.   novembra   2012   právny   zástupca   sťažovateľky   navrhol   vyžiadať bankovú informáciu od C., s. r. o.

Dňa 12. novembra 2012 okresný súd vyzval C., s. r. o., na podanie navrhovanej informácie.

Dňa   19.   novembra   2012   sťažovateľka   navrhla   vyžiadať   bankovú   informáciu „z ÚVEROVÉHO REGISTRA odporcu“.

Dňa 26. novembra 2012 spoločnosť C., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.Dňa 29. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa   3.   decembra   2012   okresný   súd   opätovne   vyzval   spoločnosť   C.,   s. r. o., na podanie   informácie,   vyzval   tiež   D.,   a.   s.,   na   podanie   správy   a právneho   zástupcu sťažovateľky, aby oznámil, pod akou spisovou značkou „prebieha konanie o neplatnosť dražby“.

Dňa 13. decembra 2012 právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu súdu.Dňa 17. decembra 2012 spoločnosť C., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.Dňa   27.   decembra   2012   právny   zástupca   požiadal   okresný   súd,   aby   opätovne vyžiadal „výpis z registra bankových informácií“ od spoločnosti C., s. r. o.

Dňa 4. januára 2013 okresný súd opätovne vyzval spoločnosť S., s. r. o., na podanie informácie pod následkami uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 9. januára 2013 D., a. s., podala požadovanú správu.Dňa 14. januára 2013 právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu súdu.Dňa 25. januára 2013 spoločnosť S., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.Dňa   28.   januára   2013   okresný   súd   opätovne   vyzval   spoločnosť   S.,   s. r. o., „o zaslanie výpisu z registra bankových informácií“.

Dňa 6. februára 2013 právny zástupca sťažovateľky doložil do spisu listinné dôkazy.Dňa 21. februára 2013 spoločnosť S., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.Dňa 25. marca 2013 súd vyzval právnu zástupkyňu odporkyne, aby doložila do spisu určité daňové priznanie odporcu, a právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil listinný dôkaz.Dňa   5.   apríla   2013   právny   zástupca   odporcu   a   9.   apríla   2013   právny   zástupca sťažovateľky reagovali na výzvu súdu.

Dňa 19. apríla 2013 spoločnosť S., s. r. o., reagovala na výzvu súdu.Dňa 16. mája 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. jún 2013.Dňa   30.   mája   2013   sťažovateľka   požiadala   súd   o odročenie   nariadeného pojednávania „z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava II prebiehajú ďalšie dve súdne konania, v ktorých sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto právnej veci“.

Dňa 18. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením   rozhodol,   že „Súd   konanie   prerušuje   do   právoplatného   skončenia   konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/105/2011“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 227/08 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom konaní mohlo predstavovať určitý stupeň skutkovej zložitosti súvisiaci napr. so získavaním bankových informácií, a najmä pretože na súde prebiehali súvisiace konania (medzi inými o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby), kvôli ktorým napokon došlo aj k prerušeniu konania.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a predovšetkým konštatuje, že z prehľadu procesných úkonov (bod II nálezu) opísaných zo súdneho spisu, ktorý bol ústavným súdom zapožičaný, vyplýva, že okresný súd konal vo veci v podstate priebežne, hoci minimálne v období od 7. mája 2009 do 10. septembra 2009 bol krátkodobo, konkrétne štyri mesiace aj nečinný. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis   I.   ÚS   47/03   a v ňom   odkaz   na   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu). V okolnostiach danej veci ojedinelá a krátkodobá nečinnosť okresného súdu neovplyvnila podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že vec nebola doteraz skončená, a preto tento prieťah nemožno ani považovať za príčinu neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza v dôsledku trvania napadnutého konania.

Okrem   uvedeného   možno   konštatovať,   že   napadnuté   konanie   (v ktorom   podľa sťažovateľky   malo   dôjsť   k porušeniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy) bolo uznesením okresného súdu z 18.   júna 2013 „na   základe   žiadosti   navrhovateľky   a   súhlasného   stanoviska   odporcu“ prerušené do právoplatného ukončenia konania (o určenie neplatnosti dražby) vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 105/2011. Z dôvodu prerušenia napadnutého konania pred okresným súdom, ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania, nemôžu   sa   v prerušovanom   konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to už bolo uvedené. Sťažovateľka netvrdila ani neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci neexistoval dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka   prerušenia   konania   už   odpadla.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd nečinnosť   súdu   v dôsledku   existencie   zákonnej   prekážky   jeho   postupu,   tak   ako   to   je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   nebolo   možné   z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom za   porušenie   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z   uvedených   dôvodov a   v súlade   so   svojou   doterajšou   rozhodovacou   činnosťou ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva navrhla, aby   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov, a domáhala sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde môže   ústavný   súd   priznať   tomu,   koho   základné   právo   alebo   sloboda   sa   porušili,   aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo, ktorého porušenie sťažovateľka namietala, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Keďže   sťažovateľka   v konaní   neuspela, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani jej návrhom na náhradu trov konania.

Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014