znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 498/2013-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. I., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom   Pechom,   PhD.,   Advokátska   kancelária,   Piaristická   2,   Nitra,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 49/07 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 49/07 p o r u š i l   základné právo J. I., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   7 C 49/07 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. I.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Vranov nad Topľou   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J.   I.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   501,57   €   (slovom päťstojeden eur a päťdesiatsedem centov), ktorú   j e   Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD., Advokátska kancelária, Piaristická 2, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 498/2013-7 z   9.   októbra 2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 49/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.2   Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva   chronológia   niektorých   úkonov vykonaných v napadnutom konaní a tieto relevantné skutočnosti:

„V   právnej   veci   navrhovateľa   M.   G.   proti   žalovaným   J.   I.   a A.   L.   o   zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sp. zn. 7 C49/07 žalovaný v 1. rade podáva sťažnosť za prieťahy v uvedenom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Konanie na Okresnom súde Vranov nad Topľou bolo začaté 14. 6. 2007 žalobou podanou M. G. zastúpenou JUDr. B. K. Uvedenou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči J. I. a A. L. zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. (...)

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi nie je zrejmé, prečo sa v danej veci nekoná, podávame   sťažnosť   proti   porušovaniu   základných   práv   a   slobôd   alebo   ľudských   práv a základných slobôd v konaní sp. zn. 7 C 49/07 vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou. V danom konaní sa od roku 2008, t. j. 3 roky nepojednávalo. Domnievame sa, že nekonaním Okresného súdu Vranov nad Topľou je porušené právo, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľ   ako   podielový   spoluvlastník   chce   užívať   svoj   podiel   na   predmetnej nehnuteľnosti a prebiehajúci súdny spor mu v tom bráni, nakoľko vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi   nie   sú   vyporiadané.   Už   skoro   šesť   rokov   trvá   stav   právnej   neistoty vo vzťahu k predmetu súdneho sporu. Navrhovateľ z tohto dôvodu požaduje za primerané finančné odškodnenie za porušenie jeho práva vo výške 3 000,- €.

Dvaja   súdni   znalci   sa   vyjadrili   k   odborným   otázkam   súdneho   sporu,   medzi účastníkmi konania nie sú žiadne sporné otázky, napriek tomu súd vo veci nebol schopný rozhodnúť. (...)

Sťažovateľ   vyčerpal   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Navrhovateľ žiada, aby súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia(...)“

1.3 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 7C49/07 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 7C49/07 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. I. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(...), ktoré mu je Okresný súd Vranov nad Topľou povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   je   povinný   uhradiť   J.   I.   trovy   právneho zastúpenia(...) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   1 SprO/966/2013 zo 4. decembra 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 4. februára 2014.

2.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:«Po oboznámení sa s obsahom Vašej výzvy ako aj spisom tunajšieho súdu spisovej značky 7C/79/2007, ktorého sa týka sťažnosť sťažovateľa J. I., Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní Ústavného súdu v tejto veci a súhlasím s tým, aby v zmysle § 30 ods. 2 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súd SR, o konaní pred ním a postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   bolo   upustené   od   ústneho pojednávania.

K   sťažnosti   uvádzam,   že   táto   je   sčasti   opodstatnená,   ako   už   bolo   odpovedané odpoveďou podpredsedu tunajšieho súdu JUDr. Jána Kozenku na sťažnosť sťažovateľa J. I. zo dňa 31. 10. 2012, avšak k veci považujem za potrebné podotknúť, že k určitým prieťahom však došlo z týchto objektívnych príčin:

V tejto veci konali viacerí sudcovia. Po napadnutí veci bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Ivete Mihókovej, ktorá vo veci plynule konala, avšak po jej odchode za predsedníčku   na   Okresný   súd   Prešov   bola   vec   po   prerozdelení   jej   spisov   náhodným výberom   prostredníctvom   generátora   dňa   08.   07.   2010   pridelená   do   senátu novonastupujúceho   sudcu   JUDr.   Vladimíra   Vargu.   Išlo   o   začínajúceho   sudcu,   ktorý pochopiteľne   už   aj   vzhľadom   k   náročnosti   tejto   veci   potreboval   určitý   čas   na   jej naštudovanie. Po zistení, že vo veci nie je konané tak, ako by malo byť, nedostatočnému personálnemu   obsadeniu   tunajšieho   súdu,   keďže   v   jednotlivých   senátoch   sa   nachádzal enormný počet vecí, v dôsledku čoho sudcovia tunajšieho súdu nestačili veci vybavovať priebežne, som vykonal pohovor so zákonným sudcom JUDr. Vladimírom Vargom. Tohto som upozornil, aby vybavovaniu tejto veci, keďže išlo aj o reštančnú vec, venoval zvýšenú pozornosť a aby táto vec bola daná na termín čím skôr a podľa možností bolo vo veci urýchlene   rozhodnuté.   Dňa   01.   02.   2013   po   zámene   odišiel   JUDr.   Vladimír   Varga z tunajšieho súdu pracovať na Okresný súd Humenné. Z toho dôvodu bola vec opätovne prostredníctvom   generátora   prerozdelená   a   náhodným   výberom   pridelená   do   senátu JUDr. Ruženy Vaškovej. Táto sudkyňa k mojím rukám doručila upozornenie podľa § 30 ods. 4   zákona   číslo   385/2000   Z.   z.   o   sudcoch   a   prísediacich   a   o   zmene   a   doplnení niektorých zákonov, v ktorom uviedla, že vo svojom senáte mala nevybavených 556 vecí registra   „C“   a 74   vecí   registra   „P“   a   naviac   opätovne   napadli   hromadné   žaloby spoločnosti CD Consulting, a naviac napádajú aj ďalšie hromadné žaloby a z toho dôvodu nie je možné, aby vo svojom senáte konala plynulo a bez zbytočných prieťahov. Je preto reálna hrozba, že veci vo svojom senáte nebude môcť vybavovať bez zbytočných prieťahov a v zákonom stanovených lehotách.

K veci chcem podotknúť, že tunajší súd bol nedostatočne personálne obsadený, keďže aj so mnou pracovalo až do dňa 01. 11. 2013 celkove deväť sudcov, napriek konštatovaniu Ministerstvom spravodlivosti SR, že vzhľadom k nápadu vecí by malo na tunajšom súde pracovať 11 sudcov. Pochopiteľne keďže podobný stav ako v senáte JUDr. Vaškovej bol aj v ostatných   senátoch,   nemohli   byť   veci   vybavované   v   dôsledku   vyššie   uvedených objektívnych príčin v zákonných lehotách, preto aj táto vec, už aj vzhľadom k jej náročnosti, počtu   sudcov,   ktorí   sa   pri   vybavovaní   tejto   veci   vystriedali,   nebola   vybavovaná z objektívnych príčin v zákonom stanovených lehotách. (...)»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„Vo   veci   sťažovateľa(...)   proti   Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou   sp.   zn. II. ÚS 498/2013 oznamujem súdu, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania v danej veci. K vyjadreniu Okresného súdu Vranov nad Topľou uvádzame nasledovné. Okresný súd Vranov nad Topľou vo svojom vyjadrení potvrdil, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní. Personálne a technické okolnosti, ktoré spôsobili prieťahy v konaní do   určitej   miere   objasňujú   situáciu,   avšak   domnievame   sa,   že ústavný   súd   by   na   tieto okolnosti nemal prihliadať, najmä z dôvodu, že došlo k porušeniu ústavného práva občana na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z tohto dôvodu navrhujeme súdu, aby rozhodol, že ústavné právo sťažovateľa bolo postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou porušené.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 49/07:

Dňa 14. júna 2007 podala M. G. (ďalej len „žalobkyňa“), proti sťažovateľovi (ako žalovanému   1)   a A.   L.   (ďalej   len   „žalovaná   2“,   spolu   len   „žalovaní“),   žalobný   návrh „o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva“. Vec   bola   zaevidovaná   pod sp. zn. 7 C 49/07 a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Ivete Mihókovej.Dňa   26.   júna   2007   súd   dožiadal   Okresný   súd   Ostrava   o zistenie   osobných, majetkových   a zárobkových   pomerov   žalobkyne   na   účely   rozhodnutia   o oslobodení   od súdnych poplatkov. Rovnako okresný súd požiadal katastrálny úrad a dopravný inšpektorát o podanie správy o majetkových pomeroch žalobkyne.

Dňa 9. júla 2007 dopravný inšpektorát reagoval na uvedenú žiadosť súdu.Dňa 27. júla 2007 správa katastra reagovala na žiadosť súdu.Dňa 6. augusta 2007 žalobkyňa „v zmysle požiadavky od dožiadaného súdu“ zaslala súdu „rozhodnutie o výške dôchodku seba a za manžela“.

Dňa 15. augusta 2007 bola okresnému súdu doručená zápisnica, ktorá bola spísaná so žalobkyňou.

Dňa 4. septembra 2007 okresný súd uznesením č. k. 7 C 49/07-22 priznal žalobkyni 45 % oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa   19.   septembra   2007   súd   vyzval   žalobkyňu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku. Žalobkyňa v rovnaký deň uhradila súdny poplatok v kolkoch.

Dňa 25. septembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. november 2007. Okresný   súd   uznesením   č.   k. 7 C 49/07-29 uložil žalovaným, aby sa   vyjadrili k návrhu a k tomu, či súhlasia, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Súd vyzval aj žalobkyňu, aby sa vyjadrila, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Súd si zároveň vyžiadal správu od Obecného úradu v H. o tom, kto je užívateľom   sporných   nehnuteľností,   od   obvodného   pozemkového   úradu   o reálnej deliteľnosti sporných nehnuteľností.

Dňa 9. októbra 2007 obvodný pozemkový úrad reagoval na žiadosť súdu.Dňa 11. októbra 2007 obecný úrad reagoval na žiadosť súdu.Dňa 6. novembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. december 2007 na účely opätovného predvolania sťažovateľa.

Dňa 13. novembra 2007 okresný súd požiadal Mestský úrad v H., aby sa vyjadril k reálnej deliteľnosti sporných nehnuteľností.

Dňa 28. novembra 2007 obec H. reagovala na výzvu súdu.Dňa 10. decembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 5. februára 2008 súd urgoval právneho zástupcu žalobkyne, aby sa vyjadrili k doterajším prednesom žalovaných a aby navrhli dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.Dňa 25. februára 2008 právny zástupca žalobkyne reagoval na urgenciu súdu.Dňa 26. mája 2008 žalobkyňa navrhla prerušenie napadnutého konania.Dňa 11. júna 2008 okresný súd uznesením č. k. 7 C 49/07-69 prerušil konanie do právoplatného   skončenia   dedičského   konania   o novoobjavenom   majetku   po   neb.   A. M. vedeného pod sp. zn. Dnot 154/07-MB.

Dňa 3.   júla 2008   sa   sťažovateľ písomne vyjadril   k danej   veci   a doložil   do   spisu osvedčenie o dedičstve sp. zn. Dnot 154/07-MB.

Dňa 15. júla 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. august 2008. Dňa 30. júla 2008 žalobkyňa spresnila svoj žalobný návrh.Dňa 1.   augusta 2008 právny zástupca   sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadal toto pojednávanie odročiť.

Dňa 13. augusta 2008 bolo nariadené pojednávanie preročené na 18. september 2008.Dňa 18. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 19. septembra 2008 sa žalobkyňa písomne vyjadrila k veci.Dňa 22. septembra 2008 sa sťažovateľ písomne vyjadril k veci.

Dňa 8. októbra 2008 okresný súd uznesením č. k. 7 C 49/07-102 ustanovil vo veci znalca   J.   G.   z odboru   geodézie   a kartografie,   ktorý   bol   povinný   vypracovať   znalecký posudok do 60 dní od prevzatia súvisiaceho súdneho spisu.

Dňa 4. novembra 2008 bol predmetný spis predložený znalcovi.Dňa 26. januára 2009 súd urgoval znalca na vyhotovenie znaleckého posudku.Dňa 20. februára 2009 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok č. 1/2009.Dňa 4. marca 2009 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom konania s tým, aby k nemu zaujali písomne stanovisko.

Dňa 11. marca 2009 žalobkyňa reagovala na uvedenú výzvu súdu.Dňa 25. marca 2009 právny zástupca sťažovateľa požiadal súd o predĺženie lehoty na zaujatie stanoviska k znaleckému posudku.

Dňa 2. apríla 2009 sa sťažovateľ písomne vyjadril k znaleckému posudku.Dňa 12. mája 2009 bol súdu doručený návrh žalobkyne na zmenu návrhu (na základe znaleckého posudku Ing. E. K.).

Dňa 8. júna 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 2009.Dňa 25. júna 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,   pretože   sa   na   pojednávanie   nedostavila   žalobkyňa,   a na   účely   overenia geometrického plánu znalcom J. G.

Dňa 30. júna 2009 bolo súdu doručené potvrdenie o nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne.

Dňa 10. novembra 2009 súd dožiadal Okresný súd Ostrava o vykonanie dôkazov, výsluchu žalobkyne.

Dňa 18. januára 2010 súd sa dopytoval na Okresnom súde Ostrava, v akom štádiu sa nachádza dožiadanie.

Dňa 29. januára 2010 sťažovateľ podal súdu návrh na doplnenie dokazovania.Dňa 11. februára 2010 Okresný súd Ostrava reagoval na dožiadanie okresného súdu.Dňa 12. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. marec 2010.Dňa 18. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie všeobecnej ceny sporných nehnuteľností.

Dňa 21.   apríla   2010   sťažovateľ   sa   vyjadril   k žalobnému   návrhu,   podal   návrh   na doplnenie   dokazovania   a   požiadal   súd   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a „o ustanovenie bezplatného zástupcu z radov advokátov“.

Dňa   26.   apríla   2010   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   formulár   na   vyplnenie potvrdenia   o jeho   majetkových   pomeroch,   vyžiadal   správu   od   Obecného   úradu   v H., od Správy katastra vo Vranove nad Topľou a Mestského úradu v H.

Dňa 11. mája 2010 obec H. reagovala na výzvu súdu.Dňa 12. mája 2010 Správa katastra vo Vranove nad Topľou reagovala na výzvu súdu.Dňa 13. mája 2010 sťažovateľ doručil súdu vyplnený formulár o jeho majetkových pomeroch.

Dňa 14. mája 2010 mesto H. reagovalo na výzvu súdu.Dňa   31.   mája   2010   podpredsedníčka   okresného   súdu   JUDr.   Iveta   Mihóková opatrením sp. zn. 1 Spr0/15/2010 okrem iného rozhodla, že „s účinnosťou od 1. 6. 2010 sa rozdelia všetky nerozhodnuté a nevybavené veci zo senátu JUDr. Ivety Mihókovej v agende C, Er(...) do nástupu nového sudcu“.

Dňa 9. júna 2010 bola predmetná vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. Andrei Zolotovej.

Dňa   30.   júna   2010   podpredseda   okresného   súdu   JUDr.   Ján   Kozenka   opatrením sp. zn. 1 Spr0/16/2010 okrem iného rozhodol, že s účinnosťou od 1. júla 2010 „pripadnú do senátu číslo 10 – JUDr. Vladimíra Vargu všetky nerozhodnuté a nevybavené veci v agende C, ktoré boli prerozdelené zo senátu(...) č. 7 JUDr. Ivety Mihókovej(...)“.

Dňa 8. júla 2010 bola predmetná vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. Vladimírovi Vargovi.

Dňa   22.   októbra   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7 C 49/07-234   priznal sťažovateľovi 50 % oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu v napadnutom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. novembra 2010.

Dňa 21. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 7 C 49/07-241 ustanovil znalca Ing. Ľ. G. z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, ktorý bol povinný vypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. marca 2011.Dňa 25. mája 2011 sa sťažovateľ vyjadril „k vypracovaniu znaleckého posudku“. Dňa 7. júla 2011 bolo súdu doručené podanie znalca označené ako „Oznámenie o druhej   obhliadke“,   ktorá   sa   mala   vykonať   25.   júla   2011   (prvá   obhliadka   sa   konala 16. mája 2011, pozn.).

Dňa   19.   októbra   2011   bol   v spise   zaznamenaný   úradný   záznam: „Na   základe telefonického rozhovoru dňa 19. 9. 2011 sa dostavil súdny znalec Ing. Ľ. G. na Okresný súd Vranov nad Topľou a doručil osobne spis 7C/49/2007 kde uviedol, že znalecký posudok doručí dňa 20. 10. 2011 do podateľne Okresného súdu Vranov nad Topľou.“

Dňa 24. októbra 2011 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok č. 44/2011. Dňa   15.   decembra   2011   súd   zaslal   znalecký   posudok   účastníkom   konania   na vyjadrenie.

Dňa 29. decembra 2011 sa žalobkyňa vyjadrila k uvedenému znaleckému posudku.Dňa 10. januára 2012 sa sťažovateľ vyjadril znaleckému posudku.Dňa 31. januára 2012 súd uznesením č. k. 7 C 49/07-292 pripustil zmenu žalobného návrhu.

Dňa 1. februára 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. marec 2012. Dňa 13. marca 2012 žalobkyňa spresnila svoj návrh.Dňa 27. marca 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. máj   2012   na   účely   ďalšieho   dokazovania   a rozhodovania   o žiadosti   žalovanej   2 o oslobodení od súdnych poplatkov.

Dňa 3. apríla 2012 a 5. apríla 2012 sťažovateľ doložil do spisu listinné dôkazy.Dňa 15. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely vyjadrenia žalobkyne k investíciám sťažovateľa.

Dňa 4.   júna 2012   bolo   okresnému   súdu   doručené písomné vyjadrenie   žalobkyne k investíciám sťažovateľa.

Dňa   21.   júna   2012   bolo   uvedené   vyjadrenie   žalobkyne   zaslané   žalovaným prostredníctvom ich právnych zástupcov.

Dňa 5.   septembra   2012   bolo   súdu   doručené vyúčtovanie znalca   za   vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 18. septembra 2012 sa sťažovateľ písomne vyjadril k danej veci.Dňa   30.   novembra   2012   súd   uznesením   č.   k.   7   C   49/07-352   priznal   znalcovi Ing. Ľ. G.   odmenu   za   vypracovanie   znaleckého   posudku.   V rovnaký   deň   okresný   súd vyžiadal potrebné správy k rozhodnutiu o oslobodenie súdnych poplatkov vo veci žiadosti žalovanej 2.

Dňa 3. januára 2013 Sociálna poisťovňa vo Vranove nad Topľou reagovala na výzvu súdu.Dňa   10.   januára   2013   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   vo   Vranove   nad Topľou reagovalo na výzvu súdu.

Dňa 22. januára 2013 žalovaná 2 doručila súdu vyplnený formulár o jej majetkových pomeroch.

Dňa 28. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. 7 C 49/07-374 priznal žalovanej 2 oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 1. februára 2013 Správa katastra vo Vranove nad Topľou zaslala súdu výpisy z katastra nehnuteľností.

Dňa 15. februára 2013 bola vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 49/07 náhodným   výberom   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   sudkyni   JUDr.   Ružene Vaškovej.

Dňa 8. apríla 2013 súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby oznámil súdu, „či zdravotný stav žalobkyne umožní jej pricestovať a zúčastniť sa na pojednávaní“.

Dňa 5. mája 2013 právny zástupca žalobkyne oznámil súdu, že zdravotný stav jeho mandantky „je toho času neuspokojivý. Podľa predpokladov, by sa mohla zúčastniť na pojednávaní až koncom tohto roku“.

Dňa 29. novembra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. december 2013. Dňa 20. decembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. január 2014 s tým, že sťažovateľ doloží do spisu doklady a bude rozhodnuté o pripustení zmeny   žaloby, ktorú   navrhol   právny   zástupca   žalobkyne (žalobkyňa sa   zo   zdravotných dôvodov nezúčastnila na pojednávaní).

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 49/07 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s potrebou opakovaného   znaleckého   dokazovania.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania však   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba   na   vrub   tohto   aspektu   faktickej   náročnosti prerokovávanej veci.  

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a predovšetkým poukazuje na   to,   že   občianske súdne   konanie,   ktoré   bez meritórneho   rozhodnutia   súdu prvého stupňa trvá tak dlho, ako to je v danej veci, teda už siedmy rok, možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   tiež pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Ústavný   súd   konštatuje, že okresný   súd   bol v   predmetnej   veci   bez akýchkoľvek zákonných   alebo   iných   dôvodov   nečinný   od   14.   mája   2010   do   22.   októbra   2010   (päť mesiacov) a od 17. novembra 2010 do 21. februára 2011 (tri mesiace). Okrem toho okresný súd toleroval znalcovi, že namiesto 60 dní, ktoré mu určil v uznesení č. k. 7 C 49/07-241, znalecký posudok vypracoval v lehote 7 mesiacov. Okresný súd teda minimálne jeden rok vo   veci   nevykonal   žiadne   efektívne   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľ   počas   napadnutého   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným účelom   práva   zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr. I. ÚS 41/02).   K uvedeným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Na „objektívne príčiny“, na to, že „vo veci konali viacerí sudcovia“, a na skutočnosť, že „súd bol nedostatočne personálne obsadený“, na   ktoré   v danej   veci   poukázal   predseda   súdu,   nebolo   možné   prihliadať. Ústavný   súd   už   v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03 a v ňom   cit.   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné   personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € najmä preto, že „Už skoro šesť rokov trvá stav právnej neistoty vo vzťahu k predmetu súdneho sporu.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a v bode 5.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 15. januára 2013, spísanie sťažnosti zo 4. marca 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 4. februára 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 prislúcha odmena v sume 134 € spolu s režijným paušálom 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 417,98 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 83,59 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 501,57 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014